Nejde však iba o praktizovanie určitého druhu vzťahov. Rovnako ako aj iné orientácie, polyamoria je súčasťou identity daného človeka a plnohodnotnou formou prežívania príťažlivosti, či už sexuálnej alebo romantickej. 

Polyamorné vzťahy sú rôzne a nedá sa opísať jeden ideálny model. Základným prvkom vo všetkých z nich je už spomínaný súhlas. Polyamoria a podvádzanie svojho*ej partnera*ky nie je ani zďaleka to isté, aj keď si ich ľudia často zamieňajú. Nemonogamné vzťahy môžu byť rovnako zdravé, milujúce a napĺňajúce (ale aj toxické) ako tie monogamné. 

Polyamorné vzťahy (a nielen tie) si vyžadujú dôveru, úprimnosť a otvorenú komunikáciu. Je dôležité vedieť pracovať s vlastnou žiarlivosťou a snahou kontrolovať svoje partnerstvá. Toto sú však zručnosti, ktoré nie sú exkluzívne pre nemonogamné vzťahy.

Neexistuje jediný správny model

Spoločenské normy či tradície ovplyvňujú to, ako sa na vzťahy dívame. V našom kultúrnom prostredí je v súčasnosti normou monogamný heterosexuálny vzťah. Budovanie tohto vzťahu má istú očakávanú postupnosť, a to aj napriek tomu, že sa nepísané pravidlá časom menia. Randenie, svadba, deti — mnoho z nás si dokáže vybaviť často nepríjemné otázky či poznámky od okolia k tejto téme, hlavne ak sme až príliš odbočili od toho, čo sa od nás očakáva. 

Tu je dôležité podotknúť, že ani monogamné vzťahy tak, ako ich naša spoločnosť vníma dnes, nie sú až také tradičné. Napríklad svadby z lásky boli kedysi oveľa menej časté, ako sú v súčasnosti. Nehovoriac o tom, že v rôznych častiach sveta je táto norma zas úplne iná.  Popri vzťahoch, ktoré sú spoločensky akceptované, právne uznávané a najviac viditeľné, existuje nespočetné množstvo tých, ktoré sa vymykajú spoločenským očakávaniam. To nám ukazuje, že neexistuje jediný správny model a ideálna forma vzťahu, ktorá by vyhovovala každému človeku. 

Etická nemonogamia a rôzne formy polyamorných vzťahov

Každý*á z nás má rôzne potreby, túžby či preferencie, čo sa odráža aj budovaní našich vzťahov. Polyamorné vzťahy sú tiež rôznorodé — spôsobom fungovania, počtom partnerstiev alebo hierarchiou, či jej absenciou. Môže ísť o skupinu ľudí, ktorí spoločne zdieľajú vzťah a všetci*ky majú medzi sebou navzájom silné puto, o ľudí, ktorí majú viac partnerstiev, tie však nemajú vzťahy či záväzky medzi sebou, či o otvorené vzťahy alebo manželstvá, kedy obaja ľudia súhlasia s romantickými a/alebo sexuálnymi tzv. sekundárnymi vzťahmi mimo primárneho vzťahu dotyčných osôb. 

Na opísanie dynamík polyamorných vzťahov existuje terminológia, ktorú sa oplatí vedieť pre lepšie pochopenie toto, ako takéto vzťahy fungujú. Toto je niekoľko výrazov a ich vysvetlenie:

Etická nemonogamia alebo konsenzuálna nemonogamia označuje akúkoľvek vzťahovú štruktúru, v ktorej sú si všetky partnerstvá vedomé a súhlasia s určitou formou nemonogamie, či už sexuálnej, emocionálnej, alebo oboch. 

Polycule je výraz, ktorý vznikol spojením slov poly (mnoho) a molekula a označuje sieť navzájom prepojených partnerských vzťahov a ich rôzne štruktúry. 

Polyfidelita je exkluzívny vzťah (alebo vzťahy) troch a viac ľudí, ktorí nerandia a nemajú partnerské vzťahy mimo tejto skupiny.

Hierarchické vzťahy sú také, v ktorých sú niektoré vzťahy uprednostnené pred inými, sú si bližšie a/alebo majú dodatočné právomoci pri určovaní pravidiel či väčšiu zodpovednosť. Práve v tomto kontexte sa často spomínajú primárne a sekundárne vzťahy.

Nehierarchické vzťahy sa snažia o rovnaké postavenie všetkých vzťahov, nie o uprednostňovanie jedného pred druhým. Aj tu však môže nastať „prirodzená hierarchia“ odvíjajúca sa od spoločných povinností, ako napríklad deti, domácnosť alebo financie. 

Kitchen Table Polyamory označuje druh polyamorných vzťahov, kde sa kladie dôraz na vzájomné blízke vzťahy v rámci viacerých partnerských vzťahov a ich prepájanie do spoločného života v rámci skupiny. 

Parallel Polyamory je typ polyamorných vzťahov, kedy každý jednotlivý partnerský vzťah existuje nezávisle od ostatných a kde sa nekladie dôraz na ich vzájomné prepojenie. 

Metamour alebo skrátene meta označuje partnera*ku môjho*jej partnera*ky.

Anchor partner, (z angličtiny anchor — kotva) je ten alebo tá, ktorého*ú človek považuje za ústrednú postavu svojho života, stabilnú „skalu“ alebo „kotvu“, o ktorú sa môže oprieť. 

Nesting partner, (z angličtiny nest — hniezdo), je partner*ka, s ktorým*ou žijeme v spoločnej domácnosti.

Vzťahová anarchia alebo relationship anarchy predstavuje vzťahovú štruktúru, ktorá sa dá vnímať ako druh nehierarchickej polyamorie, ktorá uplatňuje anarchistické princípy sebaurčenia a nezasahovania štátu do intímnych vzťahov. Umožňuje definovať každý vzťah individuálne bez používania zaužívaných „nálepiek“.

Symboly

Jedným z najznámejších symbolov polyamorie je vlajka, ktorú v roku 1995 navrhol Jim Evans. Modrý pruh predstavuje úprimnosť a otvorenosť, červený pruh symbolizuje lásku a náklonnosť. Čierny pruh je zas symbolom solidarity so všetkými ľuďmi, ktorí musia svoje partnerstvá skrývať. 

Význam písmena pí v strede vlajky nie je jednoznačný. Okrem toho, že ide o prvé písmeno  v slove polyamoria, najčastejším vysvetlením je, že znamená nekonečnú lásku medzi partnermi*kami.

Rovnako ako mnoho ďalších LGBTI+ vlajok, aj vlajka polyamorie si prešla viacerými zmenami. Jednou z nich je napríklad verzia vlajky, kde je namiesto písmena pí v strede symbol srdca a nekonečna, čo je jeden z najčastejšie používaných symbolov. 

Ďalšia verzia vlajky bola navrhnutá v roku 2022 a jej autorstvo je Red Howell. Návrh bol vybraný zo štyroch kandidátov prostredníctvom online prieskumu, ktorý uskutočnil blog PolyamProud.

Biela farba reprezentuje možnosti – prázdne plátno, na ktorom každý polyamorný človek vytvára a rozvíja svoje vzťahy. Magenta symbolizuje lásku, túžbu a príťažlivosť, modrá otvorenosť a úprimnosť rovnako, ako na originálnej vlajke, fialová jednotnú komunitu a zlatá vytrvalosť. 

Predsudky a právne obmedzenia

Od predsudkov, cez zneviditeľňovanie a spoločenské vylučovanie až po nemožnosť uzavrieť manželstvo či registrované partnerstvo mimo toho, ako to je definované v danom štáte — to sú príklady obmedzení a problémov, s ktorými sa polyamorní ľudia stretávajú. 

Medzi najčastejšie mýty a predsudky patrí napríklad predstava, že polyamorní ľudia sú menej morálni, nedokážu mať stabilné vzťahy a že je nemožné skutočne ľúbiť viac ľudí naraz. Veľmi časté je zamieňanie si polyamorie s podvádzaním partnera*ky.
Popri tom je ďalším problémom absencia právneho uznania. Aj keď existuje množstvo krajín, ktoré uznávajú polygamné manželstvá, nie je to bez obmedzení a toto uznanie sa často odvíja od kultúrnych či náboženských zvykov danej krajiny. V iných krajinách vrátane všetkých štátov Európskej únie je polygamia (manželstvo viac ako dvoch osôb) ilegálna. V niektorých krajinách výnimku predstavuje polygamné manželstvo uzavreté v zahraničí, ktoré môže byť za určitých okolností uznané.

To, ako tieto zákony vplývajú na polyamorné vzťahy, je rôzne a často nejednoznačné. Dôležitým míľnikom v tomto ohľade bol 23. november 2011, kedy Najvyšší súd Britskej Kolumbie rozhodol, že kanadský tzv. „zákon proti polygamii“ sa nevzťahuje na polyamorné domácnosti a vzťahy. 

Toto rozhodnutie objasnilo, že polyamoria nie je trestným činom a teda je legálna, čo dovtedy bolo veľmi otázne. Práve z tohto dôvodu si Deň polyamorie si každoročne pripomíname 23. novembra už od roku 2017, kedy ho zaviedla kanadská organizácia Canadian Polyamory Advocacy Association (CPAA). 

Autorstvo: Alex Michelčík

The post Viac ako dvaja ľudia a viac než jeden správny druh vzťahu — čo je polyamoria? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pri príležitosti Týždňa povedomia o bisexualite, ktorý si pripomíname od 16. do 23. septembra, vám prinášame ďalší článok na túto tému. Kým prvý článok sme venovali stručnej histórii bisexuality, v tom dnešnom sa budeme venovať vysvetľovaniu a vyvracaniu najčastejších mýtov o bisexualite.

Mýtus: Bisexualita neexistuje, je to iba fáza

Tento mýtus vychádza z tvrdenia, že bisexuálni ľudia sa iba hľadajú, sú zmätení, nerozhodní. Neskôr v živote sa definitívne rozhodnú, či sú heterosexuálni alebo homosexuálni.

Fakt: Bisexualita je validná sexuálna orientácia

Bisexualita je sexuálna orientácia ako ktorákoľvek iná. Ak sa aj niekto identifikoval ako bisexuálny človek a neskôr zistí, že sa viac stotožňuje s inou orientáciou, je to úplne v poriadku. To však neznamená, že bisexualita je „len fáza“. Rovnako ako keď heterosexuálny človek neskôr zistí, že je gej, lesba alebo bisexuálny človek. 

Naša rodová identita či sexuálna/romantická príťažlivosť však nie je vždy stála a nemenná. Je úplne v poriadku, ak počas života zmeníme pomenovanie pre našu identitu, pretože ten predošlý termín už nevyjadruje naše súčasné prežívanie. Nič z toho však neznamená, že to, ako sme sa identifikovali predtým, nebola plnohodnotná súčasť nášho ja.

Mýtus: Bisexuálni ľudia sú na 50% heterosexuálni a na 50% gejovia alebo lesby

Toto tvrdenie je založené na striktne binárnom chápaní bisexuality alebo rodovej identity a sexuálnej/romantickej príťažlivosti vo všeobecnosti. Skutočnosť je však podstatne zložitejšia a komplexnejšia.

Fakt: Bisexuálneho človeka nemusia priťahovať ľudia s mužskou a ženskou rodovou identitou rovnako intenzívne

Bisexualita neznamená byť z jednej polovice heterosexuálny človek a z druhej gej alebo lesba. Ako bisexuálny sa môže identifikovať zároveň aj človek, ktorého priťahujú osoby, ktorých rodová identita sa nachádza mimo binárne spektrum. Bisexuálni ľudia tvoria rozmanitú skupinu, každý človek má osobitné preferencie a pociťuje príťažlivosť k inému človeku jedinečne.

Mýtus: Bisexuálni ľudia často podvádzajú partnerstvá, chcú otvorené či polyamorné vzťahy

Tento mýtus vychádza z mylného predpokladu, že jeden partner nemôže skutočne naplniť všetky potreby bisexuálne orientovaného človeka.

Fakt: Bisexuálni ľudia sú monogamní aj polyamorní

Bisexuálni ľudia sú (rovnako ako ľudia s ďalšími identitami) monogamní aj polyamorní, pričom obe možnosti sú úplne v poriadku. Závisí to na osobnej preferencii človeka. Dodnes neexistuje štúdia, ktorá by preukazovala vyšší výskyt promiskuity u bisexuálnych ľudí než u zvyšku populácie. 

Zároveň je dôležité pripomenúť, že polyamoria a podvádzanie sú dve rozdielne veci. Ich nerozlišovanie len ďalej prispieva k šíreniu predsudkov a mýtov o polyamorných ľuďoch.

Mýtus: Bisexuálni ľudia nečelia tak často diskriminácii

Mylné tvrdenie, ktoré sa odvoláva na to, že bisexuálni ľudia sa v prípade hroziacej diskriminácie môžu „maskovať“ ako heterosexuálni.

Fakt: Bisexuálni ľudia diskriminácii čelia

Bisexuálni ľudia sa môžu stretnúť s nenávisťou, diskrimináciou a neporozumením v rovnakej miere ako iní LGBTI+ ľudia. Okrem toho čelia často spochybňovaniu a zneviditeľňovaniu, či už zo strany väčšinovej spoločnosti, alebo aj medzi LGBTI+ ľuďmi. Stáva sa, že bisexuálni ľudia sú priamo či nepriamo vylučovaní z kvír priestorov a následkom toho majú pocit, že nie sú dostatočne kvír. 

Pre bisexuálnych ľudí môže byť za istých okolností ľahšie svoju identitu skryť. Zneviditeľňovaním sa a nemožnosťou žiť otvorene však diskriminácia nezmizne. 

Mýtus: Bisexuálne sú len ženy

Toto tvrdenie je mýtus a vychádza z nedostatku viditeľnosti bisexuálnych mužov.

Fakt: Chýba viditeľnosť bisexuálnych mužov a nebinárnych ľudí

Nedostatočná viditeľnosť bisexuálnych mužov v spoločnosti môže budiť dojem, že bisexuálne sú len ženy. Nedostatok bisexuálnych mužov, ktorí otvorene hovoria o svojej sexuálnej orientácii, súvisí so stigmou, ktorej čelia zo strany spoločnosti. Podľa prieskumu FRA z roku 2019 až 55 % bisexuálnych mužov nikdy nerozpráva otvorene o svojej orientácii, kým u žien je to len okolo 33%.

Kultúra toxickej maskulinity nedovoľuje mužom skúmať ich sexualitu –⁠ u mužov sa vzťah s iným mužom považuje za istú „zradu mužskosti“. Taktiež je dôležité nezabúdať na nebinárnych ľudí, pretože bisexuálny môže byť človek s akoukoľvek rodovou identitou.

Mýtus: Bisexualita je automaticky vylučujúca k nebinárnym ľuďom

Tento mýtus je ovplyvnený vnímaním bisexuality ako príťažlivosti striktne iba k mužom a ženám.

Fakt: Bisexualita je príťažlivosť k dvom a viac rodom

Terminológia a vnímanie identít sa vyvíja a mení a v súčasnosti je bisexualita chápaná ako príťažlivosť k dvom a viacerým rodom. Niektorým ľuďom viac vyhovuje označiť svoje prežívanie ako pansexualitu, čo ale neznamená, že pojem bisexualita je automaticky menej inkluzívny. Bisexuálni ľudia prežívajú príťažlivosť jedinečne a v rôznej intenzite k jednotlivým rodovým identitám.

…

Ak sa chcete o bisexualite dozvedieť viac, sledujte aj naše ďalšie tematické príspevky, ktoré pre vás máme k Týždňu povedomia o bisexualite prichystané.

Autorstvo: Alex Michelčík, Petra Kmecová

…

Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. Podporiť nás môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac.

…

The post Ako to je s bisexualitou v skutočnosti? Vyvraciame najčastejšie mýty appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pri príležitosti Týždňa povedomia o bisexualite vám prinášame článok v ktorom sa pozrieme na bisexualitu ako takú a na jej históriu.

Čo je to bisexualita?

Bisexualita je sexuálna/ romantická orientácia, ktorá je definovaná ako pociťovanie príťažlivosti k viac ako jednému pohlaviu/ rodu. Často sa používa aj skratka „bi“. Tak ako heterosexualita, homosexualita, asexualita, tak aj bisexualita predstavuje strešný pojem, ktorý v sebe skrýva široké spektrum rôznych podôb vzťahov, citového prežívania, ako aj osobných preferencií. Bisexuálni ľudia nie sú jednoliata masa. V skutočnosti tvoria rôznorodú, pestrú skupinu. Prieskumy Agentúry pre základné ľudské práva (FRA) z roku 2022 hovoria, že 38 % LGBTI+ ľudí sú bisexuálni.

Bisexuálna aktivistka Robyn Ochs bisexualitu definuje ako „Potenciál byť priťahovaný — romanticky a/alebo sexuálne — k ľuďom viac ako jedného pohlavia a/alebo rodu, nie nutne v rovnakom čase, nie nutne rovnakým spôsobom a nie nutne rovnako intenzívne.“

Čo vieme o histórii bisexuality?

Aj napriek tomu, že pojem bisexualita po stáročia neexistoval, bisexuálni ľudia tu boli vždy. V kvír dejinách nájdeme mnohých ľudí, ktorých by sme dnes mohli takto označiť. Definícia bisexuality tak, ako ju poznáme dnes, sa však začala formovať až v polovici 19. storočia.

Lekár Robert Bentley Todd v roku 1859 prvýkrát použil pojem bisexualita na označenie pohlavných charakteristík, ktoré sa jednoznačne nedajú definovať ako čisto mužské alebo ženské – dnes by sme pre tento účel použili slovo intersex. Tento význam prevzali aj ďalší lekári a vedci tohto obdobia, ako napríklad Henry Havelock Ellis a Richard von Krafft-Ebing. V rámci skúmania evolúcie vznikli teórie o „skrytej prirodzenej dvojpohlavnosti“ a vedci tvrdili, že „v ranom štádiu vývoja sú pohlavia nerozlíšiteľné“.

Viac významov bisexuality

Neskôr sa tento význam posunul a označoval kombináciu „mužských“ a „ženských“ rodových charakteristík. Bisexualita ako pojem označujúci príťažlivosť sa vyvinul až začiatkom 20. storočia. Rôzne významy bisexuality sa v pomto období často používali súčasne a niekedy aj v tých istých textoch. Sigmund Freud v roku 1915 hovoril o „univerzálnej“ bisexualite ako o kombinácii „mužskosti“ a „ženskosti“ a aj ako o sexuálnej alebo romantickej príťažlivosti zároveň.

Až koncom 70. rokov 20. storočia začal byť pojem bisexualita bežne vnímaný tak, ako ho poznáme dnes. Mnohí bisexuálni ľudia sa predtým často označovali ako geji, lesby, alebo heterosexuálni ľudia, aj keď pociťovali príťažlivosť k viacerým rodom, prípadne svoju identitu neoznačovali vôbec. Mnoho kvír ľudí už v tomto období vnímalo sexualitu ako spektrum a uvedomovali si, že môže byť fluidná.

Viac ako dva rody

Ako sa vyvíjal pohľad na rodovú identitu, vyvíjala sa aj terminológia, a termín bisexualita postupne menil svoj význam z príťažlivosti k „obom rodom“ na príťažlivosť k dvom a viacerým rodovým identitám. Termín „pansexualita“ ako označenie príťažlivosti nezávisle od rodu sa stal populárnym v 90. rokoch 20. storočia práve z dôvodu, že bisexualita vníma rodovú identitu príliš binárne. Manifest amerického bi časopisu Anything that Moves založeného v roku 1990 jasne uvádza, že bisexualita by sa nemala chápať binárne. „Nepredpokladajte, že existujú len dva rody,“ píše.

23. september ako Deň bisexuality

V roku 1999 sa v Johannesburgu konala konferencia ľudskoprávnej LGBTI+ organizácie ILGA, kde sa stretlo účastníctvo z mnohých krajín.Väčšinovo sa zhodli na tom, že bisexuálna komunita posledné dekády síce narástla a zosilnela, no napriek tomu stále nie je dostatočne viditeľná. 

Zároveň sa stretáva s neustálymi predsudkami a marginalizáciou — ako zo strany väčšinovej spoločnosti, tak aj medzi LGBTI+ ľuďmi. Účastníctvo konferencie po mnohých diskusiách spoločne dospelo k záveru, že Deň bisexuality by mohol prispieť k lepšej viditeľnosti bisexuálnych ľudí.

To, že tento deň slávime v septembri, je symbolickou pripomienkou Freddieho Mercuryho — jedného z najznámejších bisexuálov v moderných dejinách. Zároveň jedna z významných osobností aktivizmu za viditeľnosť bisexuálnych ľudí a účastníctvo konferencie Gigi Raven Wilburg práve 23. septembra oslavuje narodeniny, a tak sa všetci prítomní*é zhodli práve na tomto dátume. 

Tomuto dňu predchádza Týždeň povedomia o bisexualite, tiež známy ako #BiWeek, ktorý iniciovali americké ľudskoprávne organizácie GLAAD a BiNet USA s cieľom edukovať spoločnosť a zároveň poukázať na prekážky, ktorým bisexuálni ľudia čelia.

Čomu v dnešnej dobe bisexuálni ľudia čelia?

Bisexuálni ľudia sa často stretávajú s bifóbiou/binegativizmom – nenávistnými prejavmi, predsudkami. Tie zahŕňajú napríklad žarty alebo nevhodné komentáre vychádzajúce zo škodlivých stereotypov a mýtov o bisexualite, ktoré sa šíria v spoločnosti. Špecifickými problémami, ktoré trápia bisexuálnu komunitu, sú vymazávanie a spochybňovanie ich sexuálnej orientácie a to aj medzi LGBTI+ ľuďmi.

Najčastejším mýtom, ktoré sa spájajú s bisexualitou, sa budeme venovať v ďalšom článku. Viac o tejto identite si môžete dozvedieť aj z tematických príspevkov na našich sociálnych sieťach, ktoré sme si pri príležitosti Týždňa povedomia o bisexualite pre vás pripravili.

Autorstvo: Alex Michelčík

Titulná fotografia: Boston Pride, 1980, zdroj: biresource.org

The post Stručná história bisexuality appeared first on PRIDEkosice.sk.

Crossdressing bol súčasťou umeleckých prejavov mnohých kultúr. Najznámejšími príkladmi sú antické, renesančné anglické, čínske alebo japonské divadlo. Tu však ešte nemôžeme hovoriť o dragu tak, ako ho poznáme dnes. V minulosti bolo často zakázané alebo spoločensky neakceptovateľné, aby ženy hrali v divadle (aj keď poznáme aj prípady, kedy ženy hrali mužské postavy).  Preto bolo nutnosťou, aby ženské postavy hrali muži.

Za počiatky moderného dragu sú považované undergroundové drag bály, ktoré boli súčasťou LGBTI+ kultúry koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Kvôli stigmatizácii a kriminalizácii crossdressingu a kvír identít sa to však nedá určiť úplne presne, pretože tieto bály organizovali hlavne černošské a latinskoamerické umelectvá v tajnosti.

Pôvod slova drag tiež nie je úplne jasný. Podľa muzikologičky a drag umelkyne Lady J. bol tento termín v kontexte crossdressingu v umení prvýkrát použitý vo viktoriánskom Anglicku v 60. rokoch 19. storočia, keď Ernest Boulton z dua Boulton and Park takto opísal svoj vlastný akt. Približne v rovnakom období boli v USA populárne minstrel shows, v ktorých bieli herci predvádzali rasistické karikatúry afroameričanov s použitím blackface. Populárnou ženskou postavou bola tzv. „yaller“, ktorú tiež stvárňovali bieli mužskí herci.

V populárnej kultúre sa od 80. rokoch 19. storočia v divadle v štýle Vaudeville začalo s impersonáciou elegantnej, krásnej a štíhlej bielej ženy, čo sa neskôr stalo populárnym aj v ére nemého filmu. Tento ideál krásy sa neskôr pretavil aj do undergroundových drag bálov a práve kvôli tomu boli ľudia inej ako bielej farby pleti vylučovaní. Začali si teda organizovať vlastné bály.

William Dorsey Swann ako prvá „Queen of Drag“

Aj keď niektoré zdroje uvádzajú, že takéto bály sa v New Yorku konali už v 60. rokoch 19. storočia, za prvé zdokumentované bály považujeme tanečné párty, ktoré od roku 1882 vo Washingtone organizoval William Dorsey Swann. Swan sa narodil do otroctva, pôsobil ako aktivista a bol prvým, kto sa označoval ako „queen of drag“. Skupina ľudí, ktorí sa zúčastňovali bálov v jeho dome, pozostávala z „predtým zotročených ľudí a rebelujúcich drag queens“. Nazývali sa House of Swann.

Jeho príbeh sa dostal do širšieho povedomia v roku 2005, keď historik Channing Joseph našiel v denníku The Washington Post správu z roku 1888 o policajnej razii v Swanovom dome počas jedného z bálov. Podľa správy mali hostia oblečené šaty a súťažili v cakewalk –  tanci podobnom vogue, pričom napodobňovali a parodovali majiteľov plantáží.

Swan počas razie zabraňoval vstupu polície do domu, čo umožnilo niektorým z hostí utiecť. Toto predstavuje jeden z prvým známych prípadov „násilného“ odporu v mene boja za práva kvír ľudí. Bály v Swanovom dome boli zároveň dôležitými v kontexte boja za právo kvír ľudí zhromažďovať sa. 

Swan a dvanásť ďalších ľudí bolo zatknutých. Keďže sa tento prípad dostal do novín, kvôli publicite bolo naďalej ťažké organizovať bály v tajnosti tak ako predtým. Napriek tomu sa konali. V roku 1896 bol opäť zatknutý a strávil 10 mesiacov vo väzení. V tomto období napísal aj prezidentovi Groverovi Clevelandovi a žiadal ho o oslobodenie, čo mu bolo odmietnuté.

Harlemská renesancia a rozvoj ballroom kultúry

Ballroom kultúra v New Yorku začala značne rozvíjať začiatkom 20. storočia počas Harlemskej renesancie, ktorá predstavovala oživenie afroamerickej kultúry, umenia, politiky a vedy, a bola sústredená v Harleme v New Yorku počas 20. a 30. rokov 20. storočia.

Bály sa postupne začali organizovať aj v ďalších mestách, ako napríklad Chicago, New Orleans, Baltimore alebo Philadelphia. Ballroom kultúra mala byť bezpečným a akceptujúcim priestorom pre kvír ľudí, no aj tu bol výrazne prítomný ideál bielej ženy a ľudia inej ako bielej farby pleti boli vylučovaní. Zúčastniť sa a súťažiť mohla akákoľvek drag queen, no očakávalo sa, že bude mať svetlý make-up – hlavne ak chcela vyhrať.

Černošské a latinskoamerické umelectvá si polovici 20. storočia ako reakciu na rasizmus v ballroom kultúre začali organizovať vlastné bály, ktoré boli základom pre ballroom a drag tak, ako ich poznáme dnes. Ľudia si začali zakladať tzv. „houses“ – tento názov odkazoval na módne domy a zároveň predstavovali aj skutočný domov a komunitu.

V 50. rokoch sa taktiež rozšírilo používanie pojmu drag queen a spočiatku mal dva významy. Označoval ľudí, ktorí robili drag ako umenie, či už matérsky, alebo profesionálne. Druhým významom bolo označenie mužov (alebo ľudí, ktorých spoločnosť čítala ako mužov), ktorí nosili ženské oblečenie aj na verejnosti, čo bolo v tom čase ilegálne.

Drag kings

Výraz drag king sa prvýkrát objavil v roku 1972, no impersonácia mužov či performancia mužskej rodovej identity má oveľa dlhšiu históriu. Prvé zmienky o ženách stvárňujúcich mužské postavy v divadle pochádzajú z Číny z obdobia dynastie Tang (617-908 n.l.), čo bolo predtým, než bolo ženám zakázané hrať v divadle. Podobné postavy sa často vyskytujú v opere.

Mužské imitátorky vystupovali koncom 19. a začiatkom 20. storočia aj v britských Music Halls, napríklad Vesta Tilley, Ella Shields alebo Hetty King, alebo v americkom Vaudeville. Gladys Bentley, bluesová speváčka, od 20. do 40. rokov 20. storočia tiež vystupovala v mužskom oblečení v New Yorku, Los Angeles a San Franciscu.

Dôležitou osobnosťou, na ktorú nemôžeme zabudnúť, je Stormé DeLarverie, ktorá ako drag king a ako jediná žena účinkovala v skupine Jewel Box Revue v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Bola účastníčkou Stonewallských nepokojov a podľa viacerých zdrojov je považovaná za osobu, ktorá vzburu podnietila, keď sa ju polícia snažila násilne zatknúť. Stormé mala dav povzbudzovať k tomu, aby „niečo urobili“. Nie je úplne jasné, či to bola naozaj ona, pretože niektoré zdroje to považujú za sporné. Ona sama to ale potvrdila a identifikovali ju aj viacerí očití svedkovia.

Drag v minulosti a dnes

Dlhú dobu slovo drag queen označovalo muža, geja, ktorý sa v rámci svojho umeleckého prejavu „prezliekal za ženu“, a drag bol vnímaný veľmi binárne. Ako sa však časom menilo vnímanie rodovej identity či rodového prejavu, aj pohľad na drag postupne upustil od binárneho rámca v prospech definície dragu ako umeleckej formy rodovej performacie, ktorá sa určitým spôsobom venuje téme rodu.

V súčasnosti sa drag dostal aj do mainstreamovej kultúry a to vďaka dokumentárnemu filmu Paris Is Burning či populárnej show RuPaul’s Drag Race. Mnohé výrazy, ktoré pozná moderný slang, sa pôvodne používali na báloch – napríklad „yas“, „work“ alebo „shade“.

Autorstvo: Alex Michelčík

The post Drag kings, drag queens a stručná história dragu appeared first on PRIDEkosice.sk.

O Medzinárodnom dni viditeľnosti transrodových ľudí

Jeho vznik iniciovala pred pätnástimi rokmi transrodová aktivistka Rachel Crandall a má za cieľ zviditeľňovať životy transrodových ľudí, ich skúsenosti, radosti, ale aj problémy, ktorým musia kvôli svojmu trans statusu čeliť. Práve počas tohto dňa dávame do popredia jedinečnosť, rozmanitosť a odvahu transrodových ľudí žiť svoj život autenticky.

⁠V tomto článku nájdete rôzne zdroje, z ktorých sa o transrodovosti (a aj o nebinarite) dozviete viac. Niektoré sú z archívu nášho magazínu PRIDE Košice či vzdelávacích príspevkov na sociálnych sieťach, iné z médií, ktoré mali ochotu venovať sa téme bez predsudkov.

Vyvraciame mýty o transrodových ľuďoch 

V médiách, v domácnostiach či dokonca na pôde parlamentu, väčšina diskusií o životoch transrodových a nebinárnych ľudí je plná poloprávd a miestami až klamstiev, ktoré často pramenia z nepoznania. My v Saplinqu tieto mýty už roky vytrvalo vyvraciame najmä tým, že sa snažíme posilňovať trans a nebinárnych ľudí a ich životy a skúsenosti zviditeľňovať.

V článku Transrodovosť: Mýty vs. fakty sme uviedli na pravú mieru 6 najčastejších mýtov, ktoré o transrodových a nebinárnych ľuďoch v spoločnosti kolujú.

Uvedomujeme si, že keď ide o transrodovosť či nebinaritu, často sa venujeme ich negatívnym aspektom – nedostupnosti zdravotnej starostlivosti, snahe o obmedzenie práv, atď. 

Zo skúsenosti z podporných skupín pre transrodových a nebinárnych ľudí v Prizme však vieme, že aj oni žijú kvalitné a šťastné životy. Najmä vtedy, ak majú okolo seba podporujúcich ľudí a bezpečné prostredie, ktoré im umožňujú žiť autenticky. Aj náročnejšie životné obdobia tak dokážu zvládnuť lepšie. 

Zmes pocitov spokojnosti, pohodlia, istoty, radosti a sebadôvery, ktoré prichádzajú s prijatím a prežívaním rodovej identity sa označuje ako „rodová eufória a v snahe vniesť do debát o transrodovosti a nebinarite rovnováhu sme sa jej venovali v tomto článku.

Transrodových ľudí zviditeľňujeme celý rok, nielen počas významných dní

Okrem boja proti dezinformáciám chceme v Saplinqu zviditeľňovať príbehy transrodových a nebinárnych ľudí, ktoré prerozprávali oni sami.

Prečítajte si napríklad rozhovor s mladým transrodovým Košičanom Lukášom, ktorý pre magazín Interez prezradil, akým prekážkam čelil pri tranzícii a ako vidí vývoj ľudských práv transrodových ľudí na Slovensku v najbližších rokoch⁠. 

Aktivistka Charlotte Srnčík sa v rozhovore pre denník SME podelila o svoj coming-out a aj o to, ako ho prijali jej najbližší a širšia rodina.

Zaujať by Vás mohol aj pohľad rodičov na práva transrodových ľudí. Ten v článku denníka SME ponúkli manželia Zaklaiovci – rodičia transrodového syna.

Knihy o životoch transrodových ľudí

Keď už sme pri príbehoch transrodových ľudí, tak dávame do pozornosti článok nášho knižného klubu Kvír Výr – odporúčali sme v ňom 4 memoáre, ktoré vtiahnu čitateľstvo do prežívania transrodového človeka. Úprimne a bez servítky píšu o všetkom tom zlom, no zároveň o všetkom tom nádhernom, čo im transrodovosť a hlavne jej prijatie do života priniesli.

Ak máte cestu okolo nášho komunitného a poradenského centra Prizma, v knižnici máme pár ďalších kníh (aj v slovenčine a češtine), ktoré sa rozprávajú príbehy transrodových a nebinárnych ľudí. Za prečítanie rozhodne stoja Kôstka od Lee Lai – grafický román o rozchode, identite a komplikovaných vzťahoch v rodinách a Felix až navěky od Kacen Callender – úprimný príbeh transrodového Felixa o identite a zamilovaní sa, ktorý nám pripomína, že všetci sme hodní lásky

Transrodoví ľudia na televíznych obrazovkách a filmových plátnach

Reprezentácia transrodových ľudí v médiách je dôležitá pre zviditeľňovanie komunity a scitlivovanie spoločnosti. Prvé transrodové postavy boli väčšinou zobrazené v negatívnom svetle a radostný či naplnený život dlho nebol ich osudom. Ako to ovplyvnilo transrodových ľudí, ale aj to kde a kedy nastal obrat si môžete pozrieť v dokumente Disclosure: Trans Lives on Screen (V září reflektorů; 2020).

Pozitívnym smerom sa uberá aj obsadzovanie transrodových postáv. Čím ďalej, tým viac sa kladie dôraz na sprostredkovanie nefalšovanej skúsenosti transrodových ľudí. To sa dá dosiahnuť len výberom herca alebo herečky, ktorí ju zažili na vlastnej koži. 

Ak máte chuť ponoriť sa rovno do seriálov, odporúčame napr. Sense8 (Osmý smysl; 2015-2018) z režisérského repertoáru transrodových sestier Wachowských alebo seriál Pose (2018–2021) z prostredia tzv. „ballroom culture“ (kultúry bálov) v New Yorku v 80. a 90. rokoch, ktorý obsahuje najväčší ansámbel transrodových herečiek v histórii televíznej tvorby. 

Na HBO MAX nájdete slovenský dokumentárny film Šťastný človek – neobyčajný príbeh Marvina, ktorý v snahe žiť pravdivo a autenticky riskuje stratu toho najcennejšieho. „Dúfam, že pomôžeme ľuďom pochopiť, že život, rodina a vzťahy majú mnoho podôb,“ povedala o filme režisérka Soňa G. Lutherová. 

3 účty na sociálnych sieťach, ktoré sa oplatí sledovať

– V Tranzu – talkshow Lenky Králové o živote transrodových ľudí s transrodovými ľuďmi. Nájdete na Facebooku a Youtube.
– TGEU (Transgender Europe) – nezisková organizácia, ktorá sa venuje právam transrodových a nebinárnych ľudí vo viac ako 50 krajinách Európy a strednej Ázie. Sledujte na Facebooku a Instagrame.
– Trans*parent – česká iniciativa pre podporu a presadzovanie práv transrodových, nebinárnych a intersex ľudí. Nájdete na Instagrame a Facebooku.

Ako podporiť transrodových a nebinárnych ľudí na Slovensku?

Pomôžte nám šíriť osvetu a zlepšiť informovanosť verejnosti o transrodovosti. Zdieľajte náš článok, v ktorom sme vyvrátili 6 najčastejších mýtov, alebo naše vzdelávacie príspevky na Instagrame.

Taktiež nám môžete darovať 2 % z Vašich daní alebo sa pridať medzi našich pravidelných darcov a darkyne. Aj vďaka Vám budeme môcť naďalej poskytovať transrodovým a nebinárnym ľuďom bezpečný priestor a poradenstvo v Prizme a hájiť ich práva v rámci našej advokačnej činnosti. 

⁠Páčil sa vám tento článok? Prihláste sa na odber nášho newslettra a každý mesiac dostanete dávku zaujímavých informácií zo života LGBTI+ komunity priamo do vašej e-mailovej schránky.

The post 31. marec – Deň viditeľnosti transrodových ľudí: Prinášame tipy na články, rozhovory či dokumenty o transrodovosti appeared first on PRIDEkosice.sk.

EMIS-2024 je celoeurópsky online prieskum sexuálneho správania a zdravia neheterosexuálnych mužov, transrodových a nebinárnych ľudí. Jeho cieľom je získať široké spektrum informácií o ich sexuálnom správaní, používaní ochranných prostriedkov, o rizikových faktoroch pre sexuálne prenosné infekcie a HIV, ako aj o ich duševnom zdraví a prístupe k zdravotnej starostlivosti.

Pre koho je prieskum určený

Zapojiť sa môžu cisrodoví alebo transrodoví muži, transrodové ženy alebo nebinárni ľudia, ktorí:
– mávajú sex s mužmi,
– cítia príťažlivosť k iným mužom alebo
– si myslia, že v budúcnosti môžu mať sex s mužmi.

Dotazník je anonymný a vyplniť ho možno do 30. mája 2024. Zaberie približne 20 minút.

Bližšie informácie o EMIS-2024

Prieskum sexuálneho správania a zdravia neheterosexuálnych mužov v Európe EMIS sa po prvýkrát konal v roku 2010. Druhá vlna prieskumu prebehla v roku 2017. Tohtoročná – tretia – vlna prieskumu je rozšírená tak, aby zahŕňala aj transrodové ženy a nebinárnych ľudí, ktorých priťahujú muži. Realizuje sa v 50 krajinách a v 35 jazykoch. 

Výsledkom zberu dát v prieskume EMIS-24 bude niekoľko desiatok ukazovateľov v oblastiach sexuálneho správania, informovanosti o rizikách sexuálne prenosných infekcií a ich prevencii, dostupnosti testovania a zdravotnej starostlivosti, vakcinácie atď.

Dáta zozbierané v prieskume EMIS-2024 budú podkladom napríklad pre tvorbu vzdelávacích materiálov na zlepšenie sexuálneho zdravia a bezpečnejšie sexuálne správanie alebo formovanie politík, ktoré by mohli zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti pre túto špecifickú skupinu ľudí. V neposlednom rade dáta z prieskumu budú dôležitým nástrojom búrania predsudkov a mýtov o živote kvír mužov, transrodových žien a nebinárnych ľudí. 

EMIS-2024 realizujú 3 odborné inštitúcie: Deutsche Aidshilfe (DAH), Maastrichtská univerzita a Inštitút Roberta Kocha (RKI). Prieskum je je spolufinancovaný Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a niekoľkými krajinami vrátane Nemecka, Švajčiarska, Estónska a ďalších. 

Viac informácii o prieskume, zapojených krajinách a organizáciách nájdete na: https://www.emis-project.eu/emis-2024/

Aj vy sa môžete stať súčasťou PRIDE Košice. Kliknite na https://sq.darujme.sk/pride-kosice/ a pridajte sa k našim podporovateľom a podporovateľkám. Spoločne dokážeme viac!

The post Pomôžte búrať predsudky voči kvír mužom, transrodovým a nebinárnym ľuďom. Zapojte sa do prieskumu EMIS-2024 appeared first on PRIDEkosice.sk.

Aromantici a aromantičky sú ľudia, ktorí nepociťujú romantickú príťažlivosť alebo ju cítia len veľmi málo. Spoločným znakom ľudí na aromantickom spektre (v skratke „ARO ľudí“) je to, že nepociťujú romantickú príťažlivosť v takej intenzite alebo takým spôsobom, ako sú bežné spoločenské očakávania.

Aromantizmus ≠ asexualita

Aromantizmus je často zamieňaný s asexualitou — sexuálnou orientáciou, pre ktorú je charateristická žiadna alebo len veľmi malá sexuálna príťažlivosť. Romantická a sexuálna príťažlivosť nie sú totožné, preto skutočnosť, že je niekto na aromantickom spektre, ešte neznamená, že je automaticky aj asexuál/ka.

Ktoré iné identity patria pod aromantické spektrum?

Greyromantizmus
Greyromantici a greyromantičky zažívajú pocity medzi alloromantizmom (opak aromantizmu) a aromantizmom. Môžu napríklad zažívať iba veľmi slabú romantickú príťažlivosť alebo len za určitých okolností.

Demiromantizmus
Demiromantičky a demiromantici sú ľudia, ktorí sú schopní zažiť romantickú príťažlivosť len vtedy, keď si k danej osobe vytvoria hlboké emočné puto.

Arospike
Termínom „arospike“ sa v aromantickom spektre označujú ľudia, ktorí obvykle nepociťujú žiadnu romantickú príťažlivosť, ale občas zažívajú náhle intenzívne romantické pocity na určité časové obdobie.

Aroflux
Aroflux je termín na označenie ľudí, ktorých romantická orientácia kolíše, spravidla však zostáva v aromantickom spektre.

Zelená ako protipól červenej — farby romantiky

Aromantickú vlajku (viď obrázok vyššie) navrhol Cameron Whimsy v roku 2014. Skladá sa z piatich pruhov – tmavozeleného, svetlozeleného, bieleho, sivého a čierneho. Tmavozelený vyjadruje aromantizmus, svetlozelený zas aromantické spektrum. Biely pruh reprezentuje platonickú a estetickú príťažlivosť. Šedá je farbou greyromantizmu a demiromantizmu a čierna vyjadruje sexuálne spektrum.

Aromantickí ľudia nie sú chladní

ARO ľudia sú schopní lásky, náklonnosti a ďalšej širokej škály emócií, ktoré možno prirovnať k romantickým vlastnostiam. Okrem toho, romantická príťažlivosť je len jednou z typov príťažlivostí a je úplne v poriadku, keď niektoré z nich pociťujeme menej, viac alebo vôbec. Nezabúdajme, že romantická príťažlivosť nie je kľúčom ku šťastiu či k plnohodnotnému životu.

Týždeň povedomia o aromantizme

„Aromantic Spectrum Awareness Week“ je týždeň určený na:
– šírenie povedomia a akceptácie identít na aromantickom spektre
– poukazovanie na problémy, s ktorými sa ARO komunita stretáva,
– oslavu skúsenosti a jedinečnosti členov ARO komunity.

Po prvýkrát si ARO komunita tento týždeň pripomenula od 10. do 17. novembra 2014. Od roku 2015 sa Týždeň povedomia o aromantizme koná prvý celý týždeň po Valentínovi (a keďže má svoj pôvod v USA, začína v nedeľu). Jeho presunutie bolo reakciou na všetku tú romantiku a vyznania lásky okolo dňa zamilovaných. Aromantici a aromantičky chceli spoločnosti pripomenúť, že sú tu aj ľudia, ktorí to majú inak.

Známe tváre aromantizmu

Známych osobností, ktoré sa otvorene identifikujú v rámci aromantického spektra alebo sa aromantizmu venujú, je zatiaľ pomerne málo.

Na instagrame sa oplatí sledovať tieto účty:

@theyasminbenoit
Yasmin Benoit je modelka a aktivistka, ktorá pravidelne prednáša na univerzitách s cieľom zvýšenia viditeľnosti asexuálnych a aromantických ľudí. O jej názoroch a skúsenostiach ako človeka z aro a ace spektra si môžete prečítať v článkoch, ktoré boli vydané v British Vogue, GQ, Gay Times, Cosmopolitan a iných magazínoch. V českom jazyku je dostupný jej krátky rozhovor na stránkach Prague Pride.

@aliceoseman
Alice Oseman je autorka komiksovej série Heartstopper. Téme aromantizmu sa venuje aj v románe Bez lásky a o vlastnej aro-ace identite rozpráva vo videu na Youtube „Debunking Asexual and Aromantic Myths!“.

@cpikoart
Christopher Ikonomou je aromantický trans človek so zdravotným znevýhodnením, ktorý na svojom instagramovom účte a cez TikTokové videá zdieľa svoje životné skúsenosti a svojmu obecenstvu ponúka unikátny intersekcionálny pohľad na časti svojej identity.

@acedadadvice
Cody Daigle Orians je autorom knihy „I Am Ace: Advice on Living Your Best Asexual Life,“ ktorý sa v rámci svojho instagramového účtu zároveň jednoduchou formou venuje vzdelávaniu o aromantizme.

@aroandaces
„Aro and Aces“ je instagramový účet, ktorý sa pomocou milých komixov venuje aromantizmu a asexualite. Nájdete tam taktiež tipy na filmy, knihy a iné média, ktoré sa týmito témami zaoberajú.

Aromantizmus na televíznych obrazovkách

S láskou a partnerskými vzťahmi je to vo väčšine médií čierno-biele – buď stoja v popredí príbehu, alebo sa neriešia vôbec. Šedá zóna zostáva neprebádaná. Pri nedostatku priamej reprezentácie nezostáva členstvu aromantickej komunity nič iné, len si „zobrať za svoje“ postavy, ktoré nemajú a nehľadajú romantický vzťah. Vždy však s rizikom, že v ďalšej sérii postava precitne a niekoho si nájde, napr. Sheldon Cooper zo seriálu Teória veľkého tresku.

Elsa a Merida
Ľudia na aromantickom spektre sa našli napríklad v dvoch odvážnych a nebojácnych Disney princeznách. Merida z rozprávky Neskrotná dáva svoj nezáujem o vzťah veľmi hlasno najavo a pre Elsu z Ľadového kráľovstva je zatiaľ dôležitejšie jej puto so sestrou a priateľmi ako hľadanie princa.

Todd Chavez
Okrajovo sa aromantizmu venujú v animovanom seriáli pre dospelých BoJack Horseman. Todd Chavez, najlepší BoJackov kamarát, je asexuál. Sám je síce alloromantik, ale v rámci jeho cesty k objaveniu vlastnej identity nám tvorcovstvo seriálu ponúklo aj cenné informácie o aromantizme.

Lilith Clawthorne
Lilith Clawthorne z animovaného seriálu The Owl House je jedna z mála vyoutovaných aro a ace postáv v súčasných médiách. „Nemám záujem. Myslím, že nikdy som nemala,“ hovorí Lilith o romantike. Jej coming-out sa odohral mimo seriálu – na charitatívnom on-line vysielaní, ktoré organizovala autorka seriálu Dana Terrace. Jej aro a ace identitu neskôr potvrdila aj na Instagrame.

Isaac Henderson
Po prvej sérii Hearstoppera oznámila autorka komiksov a seriálu Alice Oseman, že v ďalšej sérii sa do centra pozornosti dostane aj Isaac – tichý, večne čítajúci kamarát Nicka Charlieho. Ako aromantika a asexuála ho vyoutovala už v Tweete, čakalo sa len na to, ako sa v druhej sérii jeho identita pretaví na TV obrazovky. Myslíme, že sa podarilo. Spolu s Isaacom sme si prešli úprimnou cestou hľadania sa, pochopenia samého seba a aj coming-outu.

Ak by ste si chceli o aromantizme niečo prečítať

Aj napriek tomu, že aromantizmus sa čoraz viac dostáva do povedomia spoločnosti, kníh, ktoré sa venujú tejto téme je stále pomerne málo. Odporúčame napríklad: 

ACE VOICES: WHAT IT MEANS TO BE ASEXUAL, AROMANTIC, DEMI OR GREY-ACE – Eris Young 
„Ako prežívate príťažlivosť k inej osobe? Čo pre vás vlastne znamená láska? Kedy ste si uvedomili, že ste aromantickí?“, tak znejú jedny z mnohých otázok, s ktorými sa ľudia naprieč aromantickým a asexuálnym spektrom často stretávajú. No ako by svoje vnútorné prežívanie, identitu, vzťahy opísali oni sami? Eris Young im ponúka priestor v pôsobivej knihe, ktorá sa na knižnom trhu objavila len nedávno. Nájdete v nej mnoho inšpiratívnych príbehov a osobných skúseností aromantických a asexuálnych osôb z rôznych etnických menšín, kvír ľudí aj osôb v polyamorných vzťahoch. 

ACE AND ARO JOURNEYS: A GUIDE TO EMBRACING YOUR ASEXUAL OR AROMANTIC IDENTITY – Ace and aro advocacy project
Knižný sprievodca asexualitou a aromantizmom od organizácie „The ace and aro advocacy project“ je skutočne jedinečným počinom. Objasňuje proces hľadania a prijatia samého seba, ponúka tipy, ako nájsť a vytvoriť podporné siete, a v neposlednom rade skúma rôzne druhy partnerstiev. Ace and Aro Journeys je rozsiahly inkluzívny elaborát, v ktorom nájdete všetko – od vysvetlenia základných pojmov cez slovník termínov až po osobné svedectvá.

LOVELESS – Alice Oseman
Štvrtý román z pera dobre známej autorky kníh pre kvír mládež, ktorá sa preslávila komiksovou sériou Heartstopper (v slovenskom preklade Motýliky), sa zaoberá témou aromantizmu. Georgia, hlavná hrdinka príbehu, nikoho nikdy neľúbila, nepobozkala, dokonca nebola ani zamilovaná. No je si istá, že ten deň raz príde. Po príchode na vysokú školu sa prvýkrát stretáva s termínmi aromantizmus a asexualita a cíti zmätok. Čo to pre ňu znamená? Je predurčená k tomu, aby ostala navždy sama? Loveless je dôvtipným príbehom o hľadaní a prijímaní vlastnej identity a je dôkazom toho, že skutočná láska nemusí byť výlučne romantická. 

Páčia sa vám takéto informatívne články a chceli by ste ich na našom magazíne vidieť viac? Pridajte sa k nášmu pravidelnému darcovstvu a podporte naše aktivity, ktoré sú zamerané aj na vzdelávanie o LGBTI+ témach. Spoločne totiž dokážeme viac!

The post Všetko, čo potrebujete vedieť o aromantizme appeared first on PRIDEkosice.sk.

Transrodoví a nebinárni ľudia však medzi sebou skloňujú aj menej známy termín rodová eufória – zmes pocitov pohodlia, spokojnosti, istoty, radosti a sebadôvery, ktoré prichádzajú s prijatím a prežívaním svojej rodovej identity.

Rodová eufória pramení zo situácií potvrdzujúcich rodovú identitu transrodového a nebinárneho človeka – či už sám voči sebe, zo strany rodiny, kamarátstva v škole, od kolektívu v práci, alebo od poskytovateľstva zdravotnej starostlivosti.

Takouto situáciou môže byť napríklad aj obyčajné ostrihanie vlasov nakrátko či nákup nového oblečenia v ženskom oddelení. Pocity eufórie vyvoláva napríklad aj oslovovanie správnym menom a zámenami a sledovanie zmien na vlastnom tele, ktoré nastali vďaka hormonálnej terapii alebo lekárskym zákrokom v rámci tranzície. 

Rovnaký efekt môže mať aj zapájanie sa do aktivít, ktoré sú stereotypne spájané s danou rodovou identitou (napr. skateboardovanie pre transrodového muža) alebo prijatie v tradične mužských/ženských kolektívoch (napr. pozvánka na tzv. dámsku jazdu).

Pre nebinárnych a rodovo nekonformných ľudí je pre prežívanie rodovej eufórie kľúčová sloboda vyjadriť svoju identitu mimo binárneho vnímania rodu, podľa seba. 

Pocit prijatia, sebalásky, spokojnosti, sebadôvery – pocit eufórie – je jednou z mála vecí, ktoré transrodovým a nebinárnym ľuďom pomáhajú čeliť trans negativizmu v spoločnosti a neustálym útokom zo strany politikov a političiek, ktorí sa snažia obmedziť ich práva. 

Na záver by sme chceli podotknúť, že rodovú eufóriu prežíva každý človek. Aj cisrodové ženy vnímajú svoju ženskosť intenzívnejšie, keď si po dlhšej dobe oblečú večerné šaty. Cisrodoví muži zas svoju mužskosť, keď napríklad pomôžu s výmenou pneumatík.

Tak prečo tento pocit upierať transrodovým a nebinárnym ľuďom?

Páčia sa vám takéto informatívne články a chceli by ste ich na magazíne PRIDE Košice vidieť viac? Pridajte sa k nášmu pravidelnému darcovstvu a podporte naše aktivity, ktoré sú zamerané aj na vzdelávanie o LGBTI+ témach. Spoločne dokážeme viac.

Pripravila: Petra Kmecová

The post Počuli ste už o rodovej eufórii? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Mýtus č.1: „Transrodovosť je duševné ochorenie, ktoré treba liečiť.“

Fakt: Transrodovosť nie je choroba.

V roku 2019 vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) jedenástu verziu Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-11), v ktorej už transrodovosť nie je uvedená medzi duševnými chorobami či poruchami. Pri transrodových ľuďoch definuje tzv. rodový nesúlad, ktorý predstavuje rozdielnosť prežívanej rodovej identity a rodu, ktorý bol človeku pripísaný pri narodení.

Slovensko však tento dokument stále neimplementovalo do praxe a riadi sa MKCH-10, ktorá je v platnosti od roku 1994 a z hľadiska vedeckého poznania je neaktuálna. To ale nemení nič na fakte, že autority v oblasti medicíny (vrátane globálnych organizácií WHO a WPATH) už roky nepovažujú transrodovosť za chorobu. 

„Liečenie“ v kontexte tohto mýtu znamená snahy o zmenu rodovej identity tzv. konverznými praktikami, ktoré nielenže nie sú schopné zmeniť rodovú identitu človeka, ale často vedú k trvalým následkom – ako na fyzickom, tak aj psychickom zdraví človeka. Organizácia spojených národov (OSN) volá roky po ukončení týchto nehumánnych praktík, ktoré považuje za formu mučenia. 

Mýtus č. 2: Transrodovosť je nový fenomén a ľudia sú transrodoví len preto, že ich k tomu zviedla „rodová ideológia.“

Fakt: Transrodoví ľudia tu boli dávno predtým, než sa zrodil termín „rodová ideológia“.

Transrodoví ľudia nie sú fenomén ani ideológia, sú to predovšetkým ľudia. Transrodoví a rodovo nekonformní ľudia boli vždy súčasťou spoločnosti – vo všetkých kultúrach, vo všetkých časoch, dávno predtým, než anti-rodové hnutie začalo používať termín „rodová ideológia“. 

V ostatných rokoch sa transrodovosť dostala viac do povedomia širšej verejnosti hlavne vďaka tomu, že transrodoví ľudia žijú otvorenejšie životy, zdieľajú svoje skúsenosti a svojou viditeľnosťou šíria povedomie o tom, čo znamená byť trans. Vyššia viditeľnosť toho, čo bolo doposiaľ zneviditeľňované, je znakom pokroku v spoločnosti, nie znakom novosti.  

Rozlišovanie medzi pohlavím a rodom človeka vieme v odborných psychologických kruhoch datovať už do 40. rokov 20. storočia. Pojmy ako „rodová ideológia“ alebo „gender ideológia“ sem prinášajú ľudia, ktorí si vymysleli a pomenovali fiktívnu hrozbu. Tieto skupiny sa veľmi často snažia podsúvať falošnú predstavu, že ak prejavíme rešpekt voči trans ľuďom, ublížime tým celej spoločnosti. „Rodovú ideológiu“ si pre svoje útoky osvojilo antirodové hnutie ako prostriedok na vyvolanie strachu z pokroku v rôznych oblastiach, napr. práva žien, reprodukčné práva, práva LGBTI+ ľudí alebo čoraz hlasnejšie aj v oblasti práv transrodových ľudí.  

Mýtus č. 3: „Práva transrodových ľudí sú ohrozením pre práva žien.“ 

Fakt: Ľudské práva sú nedeliteľné. Priznaním práv jednej skupine sa neodoberú práva inej skupine. 

Rodová rovnosť je dôležitá pre všetkých – aj pre transrodových ľudí a nemajú žiadnu ambíciu zhoršiť postavenie žien v spoločnosti. Uznanie, že aj ďalší ľudia (transrodoví, nebinárni) majú skúsenosť napr. s tehotenstvom či interrupciou, nevymazáva ženy. Naopak, rozširuje to spektrum ľudí, ktorí majú mať prístup k reprodukčnej zdravotnej starostlivosti.  Zároveň čoraz väčší počet rôznych skupín ľudí (transrodoví ľudia, nebinárni ľudia, rodovo nekonformní ľudia) bráni reprodukčné práva žien a predstavuje silnú podporu, ktorá sa vie v prípade potreby mobilizovať. 

Obavy, že ženy prídu o práva, o ktoré feministické hnutie dlhé roky bojovalo, nie sú opodstatnené. Útlak neprichádza po uznaní práv pre všetkých ľudí,  naopak – začína sa okliešťovaním práv marginalizovaných skupín, medzi ktoré patria aj transrodoví ľudia. 

Mýtus č. 4: „Transrodové ženy predstavujú hrozbu v priestoroch, ktoré sú vyhradené ženám.“

Fakt: Práve transrodové ženy patria medzi najohrozenejšie skupiny v spoločnosti.

Transrodové ženy sú ženy. Všetky ženy, transrodové ženy nevynímajúc, by mali byť chránené pred násilím, ktorého páchateľmi sú v drvivej väčšine prípadov cisrodoví muži (najčastejšie partneri, manželia) (FRA, 2014). Z toho dôvodu by mali byť opatrenia, ktoré majú za cieľ chrániť ženy, sústredené na cisrodových mužov. Vylúčenie transrodových žien ponechá problém bez riešenia, resp. ho ešte zhorší, pretože štrukturálne vylúči ohrozenú skupinu obyvateľstva. 

Legislatíva, ktorá chráni transrodových ľudí pred diskrimináciou a umožňuje im prejsť právnou tranzíciou, nemala v žiadnej z krajín, v ktorých bola prijatá, vplyv na zvýšenie prípadov násilných činov páchaných na ženách.

Transrodoví ľudia, obzvlášť transrodové ženy a rodovo nekonformní ľudia, patria medzi skupiny, ktoré sú najviac ohrozené násilím vo verejnom priestore (aj na verejných toaletách). Nemôžu byť vylučovaní z verejného priestoru len preto, že cisrodoví muži (nie transrodoví) môžu potenciálne zneužiť ich právo a spáchať trestný čin. 

Mýtus č. 5: „Deti sú príliš malé na to, aby vedeli kým sú. Možno sú len zmätené, a preto používanie zámen, ktoré vyžadujú, len umocní ich zmätok.“ 

Fakt: Transrodové deti si rovnako ako cisrodové deti uvedomujú svoju rodovú identitu. 

Cisrodové deti sa cítia komfortne, keď ich oslovujeme rodom, ktorý im bol pripísaný pri narodení, a používame v rozhovore s nimi príslušné zámená. Transrodové deti sú si rovnako ako cisrodové deti vedomé svojej rodovej identity a vedia ju vyjadriť okoliu. 

Tým, že deťom vytvoríme prostredie, v ktorom môžu otvorene vyjadrovať svoju rodovú identitu a rodový prejav, im poskytujeme podporu, čas a priestor, ktorý potrebujú na to, aby mohli skúmať, kým sú. Milujúce a bezpečné prostredie výrazne prispieva k ich zdravému vývinu. 

Na základe výskumov* vieme, že rešpektovanie rodovej identity detí prispieva k ich zdraviu a duševnej pohode. Naopak skúsenosti ľudí, ktorých rodová identita nebola rodičmi a ďalšími ľuďmi v ich detstve akceptovaná, dokazujú, že nerešpektovanie identity v detstve zanecháva dlhodobé a často vážne následky na fyzickom a psychickom zdraví človeka. Ak nám záleží na deťoch, je v našom aj ich najlepšom záujme, aby sme rešpektovali ich identity a oslovovali ich zámenami a menami, ktoré odzrkadľujú ich identitu. 

Byť trans je niečo, do čoho nemožno nikoho nútiť – vrátane detí. Rodičia nemajú dôvod nútiť svoje deti, aby boli trans. Mnoho transrodových detí však zažíva opačnú situáciu – nerešpektovanie ich identít, misgendering (používanie nesprávneho rodu) a deadnaming (oslovovanie menom pred tranzíciou/coming outom, ktoré neodzrkadľuje rodovú identitu človeka) zo strany rodičov. Nútiť transrodové deti dodržiavať rodové roly, ktoré nezohľadňujú to, kým sú, je považované za formu konverznej praktiky. 

Konverzné praktiky sú rôzne metódy, ktorých cieľom je zmeniť sexuálnu orientáciu a/alebo rodovú identitu ľudí s úmyslom ich „vyliečiť“ alebo „napraviť“. Ide o kruté a neľudské zaobchádzanie, ktoré je považované za formy mučenia (OSN, 2019)**

Deti nie sú príliš malé na to, aby vedeli, kým sú. Cisrodové deti nie sú nútené dokazovať okoliu svoju identitu, preto neznevažujme ani identitu transrodových detí. Oslovovať deti menami a zámenami, s ktorými sa cítia komfortne, je zároveň zvrátiteľné a nezanechá to na dieťati negatívne následky, a to ani v prípade, ak by si to dané dieťa „rozmyslelo“. Nerešpektovanie identity transrodových detí však dlhodobé následky zanecháva.

Mýtus č.6. „Transrodoví ľudia trpia duševnými ochoreniami.” 

Fakt: Diskriminácia vedie k zvýšenému riziku duševných ochorení. Nie transrodovosť.

Je pravda, že transrodoví ľudia sú viac ohrození duševnými ochoreniami ako cisrodoví ľudia. Transrodovosť však nie je dôvodom, prečo to tak je. Mnoho výskumov dokazuje, že práve nerovné zaobchádzanie, diskriminácia, vylučovanie zo spoločnosti či nerešpektovanie identity prispieva k zhoršovaniu duševného zdravia človeka, a práve preto sú transrodoví ľudia rizikovou skupinou. Na duševné zdravie a pohodu transrodových ľudí negatívne vplýva aj nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou. Zlepšenie duševného zdravia transrodových ľudí sa nedá dosiahnuť „vyliečením“ z transrodovosti, keďže to je nemožné a akákoľvek snaha o to by bola druhom konverzných praktík – neľudského zaobchádzania, ktoré je formou mučenia. V mnohých krajinách sú takéto praktiky zakázané zákonom. 

Existuje mnoho cisrodových ľudí s duševnými ochoreniami, pričom nikto nespochybňuje ich rodovú identitu. Tá sama o sebe nemá na duševné zdravie človeka vplyv. Diskriminácia na základe rodovej identity však na duševné zdravie nezanedbateľný vplyv má. Transrodovosť nie je ochorením a nedá sa liečiť. Ak chceme znížiť riziko duševných ochorení pri transrodových ľuďoch, mali by sme sa sústrediť na skutočné dôvody, prečo sú ohrozenou skupinou – diskriminácia, nenávistné prejavy, transnegativita či nerešpektovanie rodovej identity.

*Russell, S., Pollitt, A., Li, G. & Grossman, A. (2018). Chosen name is linked to reduced depressive symptoms, suicidal ideation, and suicidal behavior among transgender youth. Journal of Adolescent Health. DOI: https://doi.org/10.1016/j.jadohealth.2018.02.003

Olson, K.R., Durwood, L., DeMeules, M., McLaughlin, K.A. (2016). Mental Health of Transgender Children Who Are Supported in Their Identities. Pediatrics. DOI: https://doi.org/10.1542/peds.2015-3223

**UN General Assembly. Interim Report of the Special Rapporteur on torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment, relevance of the prohibition of Torture and other Cruel, Inhuman or Degrading Treatment or Punishment to the Context of Domestic Violence. 12 July 2019. A/74/148. Available from: https://undocs.org/A/74/148

Pripravil: Manu Kościuszko

The post Transrodovosť: Mýty vs. fakty appeared first on PRIDEkosice.sk.