Byť menšinou v menšine – v takejto situácii sa zrejme veľa ľudí nechce ocitnúť. Svoje vie o tom Richard (25). Ako transrodový Róm musel čeliť mnohým problémom. Napriek tomu sa mu podarilo nájsť si svoje miesto v živote. 

Richard si spomína, že sa za každých okolností musel snažiť oveľa viac ako ostatní: „Keďže som nemal žiadne privilégiá, musel vždy byť môj výkon stokrát intenzívnejší. Už od základnej školy cez vysokú až po prácu.“ Zložité to mal už v rámci rómskej komunity, kde vraj často narážal na „kastovanie“ a nemohol hľadať podporu u „inej vrstvy“. Ako uviedol, v jeho rodine bolo nepísaným pravidlom, že nesmie nadväzovať priateľstvá s inými než zo svojej vrstvy.  Pre inakosť podľa jeho slov veľké pochopenie nemali. Zaužívané zvyklosti boli prvoradé. 

Kam patrím?

Ešte zložitejšie to mal pri majorite. „Pre nerómov som bol degradovaný cigán, napriek môjmu vzdelaniu, napriek môjmu sociálnemu zabezpečeniu,“ opisuje Richard. Ocitol sa tak na pomedzí dvoch skupín, no nezapadal ani do jednej. Cítil sa osamelý a plný hnevu voči obom svetom. Dlho sa snažil sám pred sebou popierať vlastnú identitu. Bál sa reakcií okolia a aj o svoje bezpečie v domácom prostredí. Odvahu na coming out nabral, až keď sa osamostatnil a mal k dispozícií bezpečný priestor. Prístup rodiny ho však sklamal a zranil. „Celou tranzíciou som prešiel sám bez ich podpory,“ spomína Richard. Na druhej strane dodáva, že im je vďačný za vzdelanie a sociálne zabezpečenie. „Nebyť toho, dnes by som nebol tým, kým som.“ 

Neustále musel dokazovať, kým je

Ako jeden z najťažších momentov tranzície opisuje nútenú kastráciu. „Mal som na výber z dvoch možností. Jedna bola zlá a tá druhá ešte horšia. Vďaka hormonálnej liečbe pôsobím maskulínne a aj spoločnosť ma už vníma ako muža, ale v dokladoch som mal uvedené ženské pohlavie. To spôsobovalo rôzne nepríjemné situácie napríklad pri vybavovaní na úradoch, kde som musel ponižujúco dokazovať, že som to naozaj ja. Občas som musel dokonca položiť otázku, či mám ukázať genitálie. Vyčerpávalo ma to. Aj v priebehu tranzície som musel lekárom dokazovať, že som dostatočne transrodový a spĺňať pomyselný stereotyp o trans ľuďoch, ako napríklad ostrihať si dlhé vlasy, pretože muž ich nesmie mať dlhé .“ Richard uvádza, že jediný spôsob, ako zmeniť v dokladoch F za M, bolo podstúpiť kastráciu zdravých orgánov. 

Zo zdravotných dôvodov ju vôbec nepotreboval. Podľa jeho skúsenosti ide o zaužívanú prax, ktorá robí z transrodových ľudí rukojemníkov štátu, lekárov a zle nastaveného systému. „Som už teraz pre vás mužom? Toto bola moja prvá myšlienka po prebudení z narkózy. Chcel som len možnosť voľby a nie rozhodovať sa medzi zlým a ešte horším.”
 

Richardovi sa napriek zložitému osudu podarilo nájsť pevnú pôdu pod nohami. Pridal sa do tímu komunitného a poradenského centra PRIZMA, kde sa snaží pomôcť aj LGBT+ Rómom, aby sa stali rešpektovanou súčasťou spoločnosti. „Moja identita mi viac neubližuje, tvorí hrdú a šťastnú súčasť môjho ja. Na záver mám iba tento odkaz: Nemusíte byť na to sami a samé.“