Jej celoživotný boj proti útlaku a hnev vychádzajúci z neprávostí, ktoré videla a zažila, sa odzrkadľujú aj v jej tvorbe, kde rozoberá témy rasizmu, sexizmu, ableizmu, homonegativity a ďalších foriem útklaku. Prostredníctvom poézie a prózy konfrontuje nespravodlivosť v jej rôznych podobách, pretože podľa jej vlastných slov „útlak a netolerancia odlišnosti prichádza vo všetkých tvaroch, rodoch a farbách“ a „sexizmus a heterosexizmus pochádzajú z toho istého zdroja ako rasizmus“ (There Is No Hierarchy of Oppressions, Audre Lorde).

Poézia ako spôsob sebavyjadrenia

Audre Lorde sa narodila 18. februára 1934 v New Yorku ako najmladšia z troch dcér do rodiny imigrantov*iek z Karibiku. Pôvodným menom Audrey Geraldine Lorde sa rozhodla písmeno „-y“ zo svojho mena vynechať kvôli symetrii, čo opisuje aj vo svojej knihe Zami: A New Spelling of My Name. Vyrastala v Harleme a ako dieťa navštevovala katolícku základnú školu. V tejto viere bola aj vychovávaná. Neskôr študovala na prestížnej Hunter High School. 

Vzťah k poézii mala už ako dieťa. Mala ťažkosti s bežnou komunikáciu a práve poézia bola pre ňu prostriedkom k vyjadreniu svojich pocitov. Často komunikovala prostredníctvom básní, ktoré vedela naspamäť. Časom jej však nestačili na autentické sebavyjadrenie, preto ako dvanásť alebo trinásťročná začala písať svoje vlastné. 

Poetka outsiderka

Jej vzťah s rodičmi bol chladný, zložitý a poznačený internalizovaným rasizmom – najmä zo strany matky, ktorá mala zmiešaný pôvod, no jej pokožka bola pomerne svetlá, čo bolo pre jej stranu rodiny zdrojom hrdosti. Z tejto skutočnosti vychádzali aj jej negatívne postoje voči ľuďom s tmavšou pleťou, akú mala aj jej dcéra Audre. 

Audre Lorde svoju prvú báseň napísala v ôsmom ročníku, no škola jej ju odmietla vydať v školskom literárnom časopise, pretožu báseň považovala za nevhodnú. Neskôr bola publikovaná v časopise Seventeen, ktorého cieľovou skupinou boli dievčatá v tínedžerskom veku. Audre Lorde sa v tomto období začala stále viac stretávať s ľuďmi zo školy, ktorí boli považovaní za outsiderov a outsiderky – tak ako ona.

Za dôležité obdobie svojho života považovala rok 1954, ktorý strávila na Národnej Nezávislej Univerzite v Mexiku. Podľa vlastných slov to bolo pre ňu obdobím utvrdenia a prijatia svojej identity ako lesbickej umelkyne. Po návrate do New Yorku ďalej študovala na vysokej škole Hunter College a pracovala v knižnici. Začala navštevovať lesbické bary a aktívne sa zapájať do kvír kultúrneho života v Greenwich Village, no svoju orientáciu zatiaľ neprezentovala verejne. 

Na akademickej pôde

Ďalším významným obdobím v jej živote bolo jej pôsobenie na Tougaloo College, čo je historicky černošská vysoká škola. Práve tu Lorde viedla workshopy pre hlavne černošských študentov a študentky, ktorých veľmi zaujímala téma občianskych a ľudských práv. K pôsobeniu na tejto škole sa Lorde vracia aj v jej diele Cables to Rage.

Napriek tomu, že sa akademické prostredie postupne menilo a otváralo sa témam afroamerických a feministických štúdií, väčšina profesorov boli stále bieli muži. Lorde cítila, že do tohto dominantne bieleho a mužského prostredia nezapadá. Jej dlhoročné skúsenosti z pôsobenia na akademickej pôde sa odzrkadlili aj v jej tvorbe, v ktorej sa okrem poézie venovala aj esejám na tému feministickej a kvír teórie či afroamerickým štúdiám.

Černoška, lesba, feministka

V roku 1962 sa Lorde vydala za Edwarda Rollinsa. Ona bola lesba, on gej a ako mnoho ďalších kvír ľudí v tomto období, aj oni spravili to, čo považovali na najlepšiu možnosť v homonegatívnej spoločnosti. Lorde a Rollins mali počas manželstva dohodu, že môžu mať ďalších kvír partnerov a partnerky. Mali dve deti a žili spolu až do rozvodu v roku 1970. O dva roky neskôr Lorde spoznala svoju dlhoročnú priateľku Frances Clayton, s ktorou viedla otvorene lesbický život.

Tvorba Audre Lorde bola politická, aktivistická, intersekcionálna a nevyhýbala sa zložitým témam, ako je rasizmus, sexismus, násilie či policajná brutalita. Kritici a kritičky často vysvetľovali svoj negatívny postoj tým, že jej práca v nich vyvoláva diskomfort a pocit viny vychádzajúci z privilegovanejšieho postavenia v spoločnosti. 

Rôznorodosť ako zdroj moci

Lorde cez svoju tvorbu skúmala prelínanie jednotlivých vrstiev vlastnej identity, rovnako ako súvislosť medzi farbou pleti, rodovou identitou, sexuálnou orientáciou či triedou v spoločnosti všeobecne. Jej tvorba však nebola rôznorodá len v témach, ale aj v oblasti žánru. V roku 1982 vydala knihu s názvom Zami: A New Spelling of My Name, ktorú označovala ako „biomytografiu“. Toto dielo nesie prvky mýtu, autobiografie či histórie a skúma detstvo, mladosť a cestu autorky za sebaprijatím.

Medzi ďalšie významné diela patrí zbierka esejí s názvom Sister Outsider (1984), ktorá obsahuje aj jej najznámejší text The Master’s Tools Will Never Dismantle the Master’s House. V tomto texte nabáda feministky, aby ich rôznorodosť nevnímali ako niečo, čo ich rozdeľuje, ale ako zdroj moci. Taktiež hovorí o tom, že zmenu nedosiahneme, ak nebudeme konfrontovať rasistický a patriarchálny systém a našu rolu v ňom. Je nutné, aby sme sa vzdelávali a všímali si dynamiku moci a útlaku spoločnosti. Očakávanie, že marginalizovaní ľudia za nás túto prácu urobia, ďalej prispieva k rasistickému a patriarchálnemu zmýšľaniu.

Foto: Dagmar Schultz

Kitchen Table: Women of Color Press

Audrey Lorde bola spoluzakladateľkou vydavateľstva Kitchen Table: Women of Color Press, ktoré vzniklo v spolupráci s aktivistkami Barbarou Smith a Beverly Smith. Motiváciou k založeniu boli obmedzené možnosti publikovať v mainstreamových vydavateľstvách, kde nemali kvír ženy, feministky a/alebo ženy inej ako bielej farby pleti takmer žiadny priestor. Ďalším faktorom bol aj rasizmus prítomný vo feministickom hnutí.

Vydavateľstvo Kitchen Table: Women of Color Press dávalo hlas a priestor ženám rôznych marginalizovaných identít. Bolo významným komunikačným prostriedkom pre zmeny v spoločnosti, ktoré sa snažili autorky dosiahnuť. Vydavateľstvo fungovalo od roku 1980 a zaniklo krátko po smrti Audre Lorde v roku 1992.

The Cancer Journals

V roku 1977 jej bola diagnostikovaná rakovina prsníka. Obdobie liečby bolo pre Lorde izolujúce, čo sa ešte viac stupňovalo v kontexte jej marginalizovanej identity. Vnímala, že príbehy o zvládaní liečby a rady, ktoré dostávala, mohli pomôcť bielym heterosexuálnym ženám, no neodrážali jej realitu.

Lorde podstúpila mastektómiu, čo bola len ďalšia z vecí, o ktorých sa nehovorilo. Ona však nechcela mlčať. Reflexiou tohto obdobia jej života je dielo The Cancer Journals (1980), za ktoré získala cenu Gay Caucus Book of the Year Award Americkej asociácie knižníc.

Bojovníčka: tá, ktorá dáva najavo svoj zmysel

Lorde pokračovala vo svojom aktivizme nielen v jej literárnej tvorbe, ale aj prostredníctvom prejavov či workshopov. Pôsobila ako profesorka angličtiny na vysokých školách John Jay College of Criminal Justice a Hunter College a za svoj život získala mnoho ocenení. Okrem Kitchen Table: Women of Color Press bola Lorde bola zakladajúcou členkou organizácie Sisterhood in Support of Sisters in South Africa, ktorá sa angažovala v oblasti práv žien žijúcich v podmienkach apartheidu.

Šesť rokov po prvom diagnostikovaní sa rakovina Lorde vrátila. Rakovine pečene podľahla 17. novembra 1992 vo veku 58 rokov. Krátko pred svojou smrťou sa zúčastnila na africkom ceremoniáli, pri ktorom dostala meno Gamba Adisa, ktoré v preklade znamená „Bojovníčka: tá, ktorá dáva najavo svoj zmysel“.

Autorstvo: Alex Michelčík

Titulná foto: Robert Alexander/Getty Images

The post Audre Lorde: Černoška, lesba, feministka, socialistka, matka, bojovníčka a poetka appeared first on PRIDEkosice.sk.

Ľudské práva neboli vždy samozrejmosťou a z veľkej časti za ne vďačíme ľuďom, ktorí zasvätili svoje životy boju za rovnosť a spravodlivosť. Práve ich odvaha a zanietenie otvorili mnoho dverí nielen aktivistom a aktivistkám, ale celej dúhovej komunite. Pripomeňme si životné príbehy niektorých z nich.

Marsha P. Johnson

Jednou z najvýznamnejších aktivistiek za práva LGBTI+ ľudí a zároveň aj kľúčovou postavou stonewallských nepokojov (1969) bola Marsha P. Johnson, afroamerická transrodová žena, drag queen a pracovníčka v sex biznise. Narodila sa 24. augusta 1945 v meste Elizabeth v New Jersey. S homofóbiou a transfóbiou sa stretávala už ako malé dieťa. Keď mala iba 17 rokov, odišla do New Yorku len s taškou oblečenia a 15 dolármi, aby mohla ako kvír osoba žiť otvorenejší život. 

Pomerne rýchlo sa stala populárnou na teplej umeleckej scéne, ale aj vo svete aktivizmu. Spolu so Sylviou Rivera v roku 1970 založila organizáciu Street Transvestite Action Revolutionaries, skrátene STAR. Jej cieľom bolo pomáhať mladým transrodovým ľuďom, ktorí skončili na ulici, a bojovať za trans práva. V rokoch 1987 až 1992, kedy epidémia AIDS len prehĺbila predsudky spoločnosti voči kvír ľuďom, bola súčasťou skupiny ACT UP, ktorá sa venovala prevencii, ale aj vzdelávaniu verejnosti v tejto téme. 

Marsha P. Johnson tragicky zomrela 6. júla 1992 vo veku 46 rokov. Prípad bol v tej dobe uzavretý ako samovražda, aj keď mnoho dôkazov nasvedčovalo skôr tomu, že išlo o vraždu. Trans aktivistka Mariah Lopez sa v roku 2012 zaslúžila o znovuotvorenie a prešetrenie prípadu. 

Jej nevšedný život a neúnavný boj za rovnosť a ľudské práva kvír komunity inšpiroval mnoho ďalších ľudí. Jej životný príbeh zachytáva dokumentárny film Smrť a život Marshy P. Johnson.

Harvey Milk

Ďalšou významnou postavou kvír histórie bol Harvey Milk. Bol prvým americkým politikom, ktorý otvorene vystupoval ako gej. Zvolili ho do funkcie v Kalifornii, konkrétne do zastupiteľstva San Francisca. 

Narodil sa 22. mája 1930 v Woodmere v New Yorku. Svoju sexuálnu orientáciu si uvedomoval už počas školy, no tajil ju. Na strednej ani vysokej škole ho nikto nepodozrieval, že by mohol byť gejom. 

Po skončení školy, v dobe kórejskej vojny, nastúpil k námorníctvu a z armády bol prepustený v roku 1955 s hodnosťou mladšieho poručíka. Aktivizmus z počiatku nepatril k jeho záujmom a necítil potrebu sa verejne angažovať ani sa vyautovať až do svojich 40. rokov. V roku 1972 sa presťahoval do štvrti Castro v San Franciscu, kde trikrát neúspešne kandidoval. V roku 1977 získal miesto v mestskom zastupiteľstve. 

Za krátky čas v úrade, kde slúžil iba 11 mesiacov, sa zaslúžil o vyhlášku, ktorá garantovala práva gejov. Svoj súkromný život  sa však snažil od práce oddeľovať. Dňa 27. novembra 1978 bol spolu so starostom Georgom Mosconem zavraždený politikom Danom Whiteom, ktorý krátko predtým rezignoval a následne žiadal svoju funkciu späť. 

Milk sa stal martýrom kvír komunity a významnou osobnosťou LGBTI+ histórie. Jeho volebná manažérka, Anne Kronenberg, o ňom napísala: „Čím sa Milk líšil od vás alebo odo mňa, bolo to, že bol vizionár. Predstavil si spravodlivý svet v hlave a potom ho začal pretvárať na skutočnosť pre nás všetkých.“

Magnus Hirschfeld

Magnus Hirschfeld bol nemecký sexuológ a zakladateľ Inštitútu pre sexuálne vedy v Berlíne. Narodil sa 14. mája 1868 v poľskom meste Kołobrzeg do židovskej rodiny. Po štúdiu medicíny navštívil Spojené štáty na osem mesiacov a počas tejto návštevy spoznával rôzne kvír subkultúry. Homosexualita bola počas jeho kariéry prvoradou oblasťou jeho výskumu.

V roku 1897 založil vedecko-humanitárny výbor, ktorého hlavným cieľom bolo zrušenie paragrafu § 175 nemeckého zákonníka, podľa ktorého bolo možné udeľovať trest odňatia slobody za homosexuálny styk. V rámci výboru vydával ročenku Jahrbuch für sexuelle Zwischenstufen, ktorá obsahovala články o politických, vedeckých či literárnych témach týkajúcich sa sexuálnych menšín. 

V roku 1908 začal vydávať prvý sexuologický časopis s názvom Zeitschrift Fur Sexualwissenschaft a v roku 1919 založil spomínaný inštitút v Berlíne. Hirschfeld sa taktiež považuje za zakladateľa sexuológie ako vedného odboru. 

Počas svojho pôsobenia zastával LGBTI+ práva a vo svojej dobe bol jedným z hlavných predstaviteľov hnutia, ktoré bojovalo za emancipáciu kvír ľudí. Robil prednášky aj vo vtedajšom Československu, konkrétne v Prahe, Brne a Bratislave. Bol jedným z prvých odborníkov na túto tému, systematicky zhromažďoval poznatky o sexualite a stal autorom teórie metatropizmu. Podľa tejto teórie je sexualita neistá a môže sa meniť. 

Magnus Hirschfeld pôsobil až do roku 1933, kedy nacisti ukončili činnosť inštitútu. Ako gej židovského pôvodu bol nútený odísť do exilu do Francúzska. O dva roky neskôr zomrel vo veku 67 rokov.

Audre Lorde

Bola to americká aktivistka za ľudské práva, spisovateľka a feministka. Samu seba označovala ako „černošku, lesbu, matku, bojovníčku a poetku”. Vlastný život zasvätila boju za ľudské práva, či už prostredníctvom aktivizmu, alebo svojej tvorby, v ktorej poukazovala na ľudskoprávne témy. 

Audre Lorde, celým menom Audrey Geraldine Lorde, sa narodila 18. februára 1934 v New Yorku. Obaja jej rodičia boli migranti.

Lorde už ako dieťa považovala poéziu za spôsob sebavyjadrenia. Vlastnú tvorbu začala písať už ako 12-ročná. Vyštudovala knihovníctvo a neskôr, popri svojej tvorbe, pracovala ako knihovníčka. 

V dielach rozoberá sociálne a ľudskoprávne témy, ako feminizmus, rasizmus, heterosexizmus, práva LGBTI+ ľudí a mnohé ďalšie, pričom o týchto témach často diskutovala aj na prednáškach a workshopoch. Bola taktiež spoluzakladateľkou vydavateľstva Kitchen Table: Women of Color Press, vďaka ktorému mohli slobodne publikovať ďalšie ženské autorky, feministky či lesby inej ako bielej farby pleti. 

V roku 1977 sa stala spolupracovníčkou neziskovej vydavateľskej organizácie  Women’s Institute for Freedom of the Press (WIFP). 

Hoci jej život a tvorba boli ovplyvnené bojom za ľudské práva a príslušnosťou k viacerým menšínám, Lorde nechcela byť zaškatuľkovaná na základe farby pleti, sexuálnej orientácie či rodovej identity. Seba aj iných chápala ako individuálne osoby, nie stereotypy. 

Audre Lorde zomrela 17. novembra 1992 vo veku 58 rokov, kedy podľahla rakovine prsníka. Ona a jej tvorba sa stali hlasom všetkých ľudí, ktorí sa za svoj život stretli s diskrimináciou a utláčaním. 

Imrich Matyáš

Rovnako ako aj vo svete, tak aj na Slovensku sa situácia sexuálnych menšín postupne menila. Prvým slovenským aktivistom za LGBTI+ práva bol Imrich Matyáš.

Narodil sa 24. apríla 1896 v Bratislave vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Vyštudoval strednú úradnícku školu v Česku a po skončení štúdia nastúpil na povinnú vojenskú službu. Práve počas prvej svetovej vojny ho jeden rumunský dôstojník inšpiroval k aktivizmu. Bol homosexuál a Imrichovi zachránil život.

Po vojne sa ako 22-ročný snažil o zrovnoprávnenie homosexuálov a bisexuálov na našom území. Ako jediný Slovák prispieval do prvého československého periodika o kvír témach s názvom Hlas sexuálnej menšiny.

V rámci aktivizmu tento časopis bezplatne posielal slovenským vedcom, politikom či sudcom. Taktiež poskytoval bezplatné poradenstvo ľuďom, ktorí boli obvinení z homosexuality. Tá bola na našom území trestná až do roku 1961.

Imrich Matyáš sa stretával s významnými svetovými sexuológmi či aktivistami, ako bol napíklad už spomínaný Magnus Hirschfeld. Medzi ľuďmi, ktorým pomáhal, boli aj takí, čo podstúpili tzv. konverzné terapie a rôzne kruté metódy na „liečenie” ich sexuálnej orientácie. Ich výpovede si zapisoval a neskôr používal ako argumenty v debate proti podobným aktivitám. Matyáš patril medzi tých ľudí, ktorí verili, že sexuálna orientácia je vrodená, tým pádom nemenná a neliečiteľná. 

Počas svojej činnosti bol viackrát vypočúvaný políciou. Pod rôznymi hrozbami od neho polícia vymáhala mená iných homosexuálov, no podľa jeho denníka nikdy nikoho neudal. Tieto výsluchy trvali až do roku 1964, teda aj po dekriminalizovaní homosexuality medzi ľuďmi staršími ako 18 rokov. 

Tento významný slovenský aktivista spáchal 18. októbra 1974 vo veku 78 rokov samovraždu. Motívom mohli byť jeho zdravotné problémy a hroziaca slepota, no dodnes to nie je jasné. 

Text a úvodná ilustrácia: Alex Michelčík

–

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Toto sú dôležité osobnosti z histórie LGBTI+ aktivizmu. Poznáte ich? appeared first on PRIDEkosice.sk.