Pri príležitosti Týždňa povedomia o bisexualite, ktorý si pripomíname od 16. do 23. septembra, vám prinášame ďalší článok na túto tému. Kým prvý článok sme venovali stručnej histórii bisexuality, v tom dnešnom sa budeme venovať vysvetľovaniu a vyvracaniu najčastejších mýtov o bisexualite.

Mýtus: Bisexualita neexistuje, je to iba fáza

Tento mýtus vychádza z tvrdenia, že bisexuálni ľudia sa iba hľadajú, sú zmätení, nerozhodní. Neskôr v živote sa definitívne rozhodnú, či sú heterosexuálni alebo homosexuálni.

Fakt: Bisexualita je validná sexuálna orientácia

Bisexualita je sexuálna orientácia ako ktorákoľvek iná. Ak sa aj niekto identifikoval ako bisexuálny človek a neskôr zistí, že sa viac stotožňuje s inou orientáciou, je to úplne v poriadku. To však neznamená, že bisexualita je „len fáza“. Rovnako ako keď heterosexuálny človek neskôr zistí, že je gej, lesba alebo bisexuálny človek. 

Naša rodová identita či sexuálna/romantická príťažlivosť však nie je vždy stála a nemenná. Je úplne v poriadku, ak počas života zmeníme pomenovanie pre našu identitu, pretože ten predošlý termín už nevyjadruje naše súčasné prežívanie. Nič z toho však neznamená, že to, ako sme sa identifikovali predtým, nebola plnohodnotná súčasť nášho ja.

Mýtus: Bisexuálni ľudia sú na 50% heterosexuálni a na 50% gejovia alebo lesby

Toto tvrdenie je založené na striktne binárnom chápaní bisexuality alebo rodovej identity a sexuálnej/romantickej príťažlivosti vo všeobecnosti. Skutočnosť je však podstatne zložitejšia a komplexnejšia.

Fakt: Bisexuálneho človeka nemusia priťahovať ľudia s mužskou a ženskou rodovou identitou rovnako intenzívne

Bisexualita neznamená byť z jednej polovice heterosexuálny človek a z druhej gej alebo lesba. Ako bisexuálny sa môže identifikovať zároveň aj človek, ktorého priťahujú osoby, ktorých rodová identita sa nachádza mimo binárne spektrum. Bisexuálni ľudia tvoria rozmanitú skupinu, každý človek má osobitné preferencie a pociťuje príťažlivosť k inému človeku jedinečne.

Mýtus: Bisexuálni ľudia často podvádzajú partnerstvá, chcú otvorené či polyamorné vzťahy

Tento mýtus vychádza z mylného predpokladu, že jeden partner nemôže skutočne naplniť všetky potreby bisexuálne orientovaného človeka.

Fakt: Bisexuálni ľudia sú monogamní aj polyamorní

Bisexuálni ľudia sú (rovnako ako ľudia s ďalšími identitami) monogamní aj polyamorní, pričom obe možnosti sú úplne v poriadku. Závisí to na osobnej preferencii človeka. Dodnes neexistuje štúdia, ktorá by preukazovala vyšší výskyt promiskuity u bisexuálnych ľudí než u zvyšku populácie. 

Zároveň je dôležité pripomenúť, že polyamoria a podvádzanie sú dve rozdielne veci. Ich nerozlišovanie len ďalej prispieva k šíreniu predsudkov a mýtov o polyamorných ľuďoch.

Mýtus: Bisexuálni ľudia nečelia tak často diskriminácii

Mylné tvrdenie, ktoré sa odvoláva na to, že bisexuálni ľudia sa v prípade hroziacej diskriminácie môžu „maskovať“ ako heterosexuálni.

Fakt: Bisexuálni ľudia diskriminácii čelia

Bisexuálni ľudia sa môžu stretnúť s nenávisťou, diskrimináciou a neporozumením v rovnakej miere ako iní LGBTI+ ľudia. Okrem toho čelia často spochybňovaniu a zneviditeľňovaniu, či už zo strany väčšinovej spoločnosti, alebo aj medzi LGBTI+ ľuďmi. Stáva sa, že bisexuálni ľudia sú priamo či nepriamo vylučovaní z kvír priestorov a následkom toho majú pocit, že nie sú dostatočne kvír. 

Pre bisexuálnych ľudí môže byť za istých okolností ľahšie svoju identitu skryť. Zneviditeľňovaním sa a nemožnosťou žiť otvorene však diskriminácia nezmizne. 

Mýtus: Bisexuálne sú len ženy

Toto tvrdenie je mýtus a vychádza z nedostatku viditeľnosti bisexuálnych mužov.

Fakt: Chýba viditeľnosť bisexuálnych mužov a nebinárnych ľudí

Nedostatočná viditeľnosť bisexuálnych mužov v spoločnosti môže budiť dojem, že bisexuálne sú len ženy. Nedostatok bisexuálnych mužov, ktorí otvorene hovoria o svojej sexuálnej orientácii, súvisí so stigmou, ktorej čelia zo strany spoločnosti. Podľa prieskumu FRA z roku 2019 až 55 % bisexuálnych mužov nikdy nerozpráva otvorene o svojej orientácii, kým u žien je to len okolo 33%.

Kultúra toxickej maskulinity nedovoľuje mužom skúmať ich sexualitu –⁠ u mužov sa vzťah s iným mužom považuje za istú „zradu mužskosti“. Taktiež je dôležité nezabúdať na nebinárnych ľudí, pretože bisexuálny môže byť človek s akoukoľvek rodovou identitou.

Mýtus: Bisexualita je automaticky vylučujúca k nebinárnym ľuďom

Tento mýtus je ovplyvnený vnímaním bisexuality ako príťažlivosti striktne iba k mužom a ženám.

Fakt: Bisexualita je príťažlivosť k dvom a viac rodom

Terminológia a vnímanie identít sa vyvíja a mení a v súčasnosti je bisexualita chápaná ako príťažlivosť k dvom a viacerým rodom. Niektorým ľuďom viac vyhovuje označiť svoje prežívanie ako pansexualitu, čo ale neznamená, že pojem bisexualita je automaticky menej inkluzívny. Bisexuálni ľudia prežívajú príťažlivosť jedinečne a v rôznej intenzite k jednotlivým rodovým identitám.

…

Ak sa chcete o bisexualite dozvedieť viac, sledujte aj naše ďalšie tematické príspevky, ktoré pre vás máme k Týždňu povedomia o bisexualite prichystané.

Autorstvo: Alex Michelčík, Petra Kmecová

…

Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. Podporiť nás môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac.

…

The post Ako to je s bisexualitou v skutočnosti? Vyvraciame najčastejšie mýty appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pri príležitosti Týždňa povedomia o bisexualite vám prinášame článok v ktorom sa pozrieme na bisexualitu ako takú a na jej históriu.

Čo je to bisexualita?

Bisexualita je sexuálna/ romantická orientácia, ktorá je definovaná ako pociťovanie príťažlivosti k viac ako jednému pohlaviu/ rodu. Často sa používa aj skratka „bi“. Tak ako heterosexualita, homosexualita, asexualita, tak aj bisexualita predstavuje strešný pojem, ktorý v sebe skrýva široké spektrum rôznych podôb vzťahov, citového prežívania, ako aj osobných preferencií. Bisexuálni ľudia nie sú jednoliata masa. V skutočnosti tvoria rôznorodú, pestrú skupinu. Prieskumy Agentúry pre základné ľudské práva (FRA) z roku 2022 hovoria, že 38 % LGBTI+ ľudí sú bisexuálni.

Bisexuálna aktivistka Robyn Ochs bisexualitu definuje ako „Potenciál byť priťahovaný — romanticky a/alebo sexuálne — k ľuďom viac ako jedného pohlavia a/alebo rodu, nie nutne v rovnakom čase, nie nutne rovnakým spôsobom a nie nutne rovnako intenzívne.“

Čo vieme o histórii bisexuality?

Aj napriek tomu, že pojem bisexualita po stáročia neexistoval, bisexuálni ľudia tu boli vždy. V kvír dejinách nájdeme mnohých ľudí, ktorých by sme dnes mohli takto označiť. Definícia bisexuality tak, ako ju poznáme dnes, sa však začala formovať až v polovici 19. storočia.

Lekár Robert Bentley Todd v roku 1859 prvýkrát použil pojem bisexualita na označenie pohlavných charakteristík, ktoré sa jednoznačne nedajú definovať ako čisto mužské alebo ženské – dnes by sme pre tento účel použili slovo intersex. Tento význam prevzali aj ďalší lekári a vedci tohto obdobia, ako napríklad Henry Havelock Ellis a Richard von Krafft-Ebing. V rámci skúmania evolúcie vznikli teórie o „skrytej prirodzenej dvojpohlavnosti“ a vedci tvrdili, že „v ranom štádiu vývoja sú pohlavia nerozlíšiteľné“.

Viac významov bisexuality

Neskôr sa tento význam posunul a označoval kombináciu „mužských“ a „ženských“ rodových charakteristík. Bisexualita ako pojem označujúci príťažlivosť sa vyvinul až začiatkom 20. storočia. Rôzne významy bisexuality sa v pomto období často používali súčasne a niekedy aj v tých istých textoch. Sigmund Freud v roku 1915 hovoril o „univerzálnej“ bisexualite ako o kombinácii „mužskosti“ a „ženskosti“ a aj ako o sexuálnej alebo romantickej príťažlivosti zároveň.

Až koncom 70. rokov 20. storočia začal byť pojem bisexualita bežne vnímaný tak, ako ho poznáme dnes. Mnohí bisexuálni ľudia sa predtým často označovali ako geji, lesby, alebo heterosexuálni ľudia, aj keď pociťovali príťažlivosť k viacerým rodom, prípadne svoju identitu neoznačovali vôbec. Mnoho kvír ľudí už v tomto období vnímalo sexualitu ako spektrum a uvedomovali si, že môže byť fluidná.

Viac ako dva rody

Ako sa vyvíjal pohľad na rodovú identitu, vyvíjala sa aj terminológia, a termín bisexualita postupne menil svoj význam z príťažlivosti k „obom rodom“ na príťažlivosť k dvom a viacerým rodovým identitám. Termín „pansexualita“ ako označenie príťažlivosti nezávisle od rodu sa stal populárnym v 90. rokoch 20. storočia práve z dôvodu, že bisexualita vníma rodovú identitu príliš binárne. Manifest amerického bi časopisu Anything that Moves založeného v roku 1990 jasne uvádza, že bisexualita by sa nemala chápať binárne. „Nepredpokladajte, že existujú len dva rody,“ píše.

23. september ako Deň bisexuality

V roku 1999 sa v Johannesburgu konala konferencia ľudskoprávnej LGBTI+ organizácie ILGA, kde sa stretlo účastníctvo z mnohých krajín.Väčšinovo sa zhodli na tom, že bisexuálna komunita posledné dekády síce narástla a zosilnela, no napriek tomu stále nie je dostatočne viditeľná. 

Zároveň sa stretáva s neustálymi predsudkami a marginalizáciou — ako zo strany väčšinovej spoločnosti, tak aj medzi LGBTI+ ľuďmi. Účastníctvo konferencie po mnohých diskusiách spoločne dospelo k záveru, že Deň bisexuality by mohol prispieť k lepšej viditeľnosti bisexuálnych ľudí.

To, že tento deň slávime v septembri, je symbolickou pripomienkou Freddieho Mercuryho — jedného z najznámejších bisexuálov v moderných dejinách. Zároveň jedna z významných osobností aktivizmu za viditeľnosť bisexuálnych ľudí a účastníctvo konferencie Gigi Raven Wilburg práve 23. septembra oslavuje narodeniny, a tak sa všetci prítomní*é zhodli práve na tomto dátume. 

Tomuto dňu predchádza Týždeň povedomia o bisexualite, tiež známy ako #BiWeek, ktorý iniciovali americké ľudskoprávne organizácie GLAAD a BiNet USA s cieľom edukovať spoločnosť a zároveň poukázať na prekážky, ktorým bisexuálni ľudia čelia.

Čomu v dnešnej dobe bisexuálni ľudia čelia?

Bisexuálni ľudia sa často stretávajú s bifóbiou/binegativizmom – nenávistnými prejavmi, predsudkami. Tie zahŕňajú napríklad žarty alebo nevhodné komentáre vychádzajúce zo škodlivých stereotypov a mýtov o bisexualite, ktoré sa šíria v spoločnosti. Špecifickými problémami, ktoré trápia bisexuálnu komunitu, sú vymazávanie a spochybňovanie ich sexuálnej orientácie a to aj medzi LGBTI+ ľuďmi.

Najčastejším mýtom, ktoré sa spájajú s bisexualitou, sa budeme venovať v ďalšom článku. Viac o tejto identite si môžete dozvedieť aj z tematických príspevkov na našich sociálnych sieťach, ktoré sme si pri príležitosti Týždňa povedomia o bisexualite pre vás pripravili.

Autorstvo: Alex Michelčík

Titulná fotografia: Boston Pride, 1980, zdroj: biresource.org

The post Stručná história bisexuality appeared first on PRIDEkosice.sk.

Na obrazovky sa tak opäť dostanú len polopravdy, najčastejšie v dvoch podobách – buď prezentované ako fakt, alebo skrz príbeh, ktorý slúži primárne na edukáciu o bisexualite a vyvracanie mýtov. Tak či onak, reprezentácia je poznačená predsudkami.

V tomto článku sa bližšie pozrieme na 3 televízne klišé, ktoré sa najviac podpisujú na stereotypizácii bisexuality, jednak mimo LGBTI+ komunitu, ale aj v nej samotnej. Aby sme neplávali len v negatívnych vodách, na záver si predstavíme aj seriály, ktoré to s príbehmi bisexuálnych ľudí zvládli na jednotku. 

Klišé I: Bisexualita neexistuje. Je to len fáza či výstrelok doby

Skúsenosť mnohých postáv, o ktorých sme sa v seriáloch či filmoch dozvedeli, že ich priťahuje viac ako jedno pohlavie, bola vtipom zahraná do autu ako fáza, experiment v opilosti, snaha zaujať alebo nedostatok odvahy urobiť coming-out.

Toto klišé bolo často prítomné v seriáloch z 90. a 00. rokov. Ako príklad uvedieme populárny tínedžerský seriál OC California (2003-2007), v ktorom Marissa (Misha Barton) – jedna z hlavných postáv – chvíľu randí s dievčaťom Alex (Olivia Wilde) a nikto ich vzťah neberie vážne. Chlapci v partii ho sexualizujú, matka ju nazve „nestabilnou“ a vyhodnotí to ako rebéliu voči nej.  

V seriáli Sex v meste (1998-2004) si Carrie (Sarah Jessica Parker) začne s bisexuálnym mužom. V rámci babskej debaty, typickej pre tento seriál, zo seba Samantha, Miranda, Carrie a Charlotte vychŕlia asi všetky mýty, ktoré o bisexuálnych ľuďoch poznáme. Sú nenásytní, je to trendy — všetky decká sú dnes bi, všetci bisexuálni muži z výšky skončili s chlapmi, vlastne aj všetky ženy, nevedia si vybrať stranu a čerešničkou na torte je výrok Carrie: „Nie som si istá, či bisexualita vôbec existuje. Myslím, že je to len medzipristátie na ceste do homo-mesta.“

Zamyslenia hodná je skutočnosť, že toto klišé sa prejavuje inak u mužov a inak u žien. Zatiaľ čo u žien sa takýto „úlet“ považuje len za chvíľkový odklon od heterosexuálnej orientácie, u mužov je skúsenosť s iným mužom braná ako jednoznačný dôkaz ich homosexuality. 

Náznaky názoru, že bisexualita je len iné pomenovanie experimentovania, vidíme aj v modernejších seriáloch. Posun však nastal v tom, že ich autorstvá si dávajú záležať, aby tento nesprávny predpoklad vyvrátili, buď vysvetlením, alebo vtipom na účet toho, kto bisexualitu schochybňuje.

Klišé II: Bisexuálne Femme Fatales a bisexuálni darebáci

Femme fatale (v preklade z francúzštiny „osudová žena“) je zvodná žena, ktorá je schopná svojím šarmom okúzliť a podmaniť si mužov. Problém pre bisexuálnu komunitu nastáva v prípade, ak femme fatales svoju náklonnosť k ženám prejavujú (hrajú) pre oči mužov a s jednoznačným cieľom – oklamať ich, zmanipulovať ich a dosiahnuť skryté úmysly. 

Ukážkovým príkladom tohto fenoménu je erotický triler Základný inštinkt (1992), v ktorom bisexuálna vrahyňa Catherine Tramell (Sharon Stone) poblázni hlavu detektívovi Nickovi Curranovi (Michael Douglas) natoľko, že sa jej jej zločiny prepečú.

Z ďalších filmov spomenieme napr. čiernu komédiu Pre každého niečo (1970), kde bisexuál Konrad opantá aj syna, aj dcéru bohatej rodiny, aby získal ich majetok, alebo film Hlad (1983), v ktorom bisexuálna upírka Miriam Blaylock (Catherine Deneuve) s prísľubom večnej mladosti zvádza mužov aj ženy.

Bisexuálne darebáctva nájdeme v seriáloch Gotham (2014-2019) – Barbara Kean a Tabitha, Mŕtvy bod (2015-2020) – Rich Dotcom, Dom z kariet (2012-2018), Loki (2021-…) a na tenkom ľade tohto klišé sa pri Villanelle nebezpečne pohybovalo aj tvorcovstvo seriálu Na muške (2018-2022). 

Klišé III: Hedonizmus a promiskuita

Jeden z mýtov, ktorý strpčuje bisexuálnym ľuďom život, je úzko spätý s presexualizovaným vnímaním kvír identít vo všeobecnosti. A keďže bisexuálnych ľudí priťahujú aj muži, aj ženy, aj nebinárni ľudia, o to väčší je priestor vidieť ich ako sexuálnych predátorov, neverníkov či hedonistky – charakteristika ako vyšitá pre zápletky (nie až tak) tajných milostných trojuholníkov.  

Z tých najviditeľnejších bisexuálnych postáv z tejto kategórie spomenieme napr. princa Oberyna Martella zo seriálu Hra o tróny (2011-2019), ktorého si zahral herec Pedro Pascal. Oberyn je pomstychtivý bojovník, je rázny a plný ostnatého humoru, no zároveň vášnivý a žiadostivý muž. 

Jeho orientácia síce nie je priamo adresovaná, no jeho činy a slová hovoria samé za seba. Pri náznaku, že každý má preferenciu, odpovedá: „Potom každý prichádza o polovicu pôžitku, ktorý svet ponúka. Boh stvoril [ženy]… a to ma teší. Boh stvoril [mužov]… a to ma teší. Čo sa týka vojny, bojujem za Dorne. Čo sa týka lásky — nevyberám si strany.“

Zo starších seriálov, ktoré sme mohli sledovať aj u nás, nám na um prišla „13“ – doktorka v seriáli Dr. House (2004-2012), ktorú si zahrala Olivia Wilde. O jej identite najprv vieme len z dialógov a prvé flirty a vzťahy so ženami vidíme vo fáze, keď sa vyrovnáva so smrteľnou diagnózou, správa sa nerozvážne, pije, ponocuje a berie drogy. 

Do tejto kategórie by sme mohli zaradiť aj Saru Lance a Johna Constantina z franšízy Arrowverse, ktorá adaptuje príbehy hrdinov z DC komiksov a ktorú má kvír fanúšičstvo obzvlášť v obľube, lebo nevymazáva LGBTI+ identitu svojich hrdinov.

V rámci tohto klišé upriamime na chvíľu pozornosť na jedno súvisiace – nesmrteľní bisexuáli/ky – postavy, ktoré si nekonečné roky užívajú po boku mužov aj žien. Najčastejšie sú to upíry a upírky, bohovia či bohyne a iné nadprirodzené bytosti, ktoré prispievajú k dehumanzácii a karnevalizácii bisexuality. Spomenieme napr. Magnusa Banea zo seriálu Lovci tieňov (2016-2019) a takmer všetci upíri a upírky zo seriálov Buffy, premožiteľka upírov (1997-2003), Pravá krv (2008-2014) a Čo robíme v temnotách (2019-…).

Vymazávanie bisexuality nálepkovaním

V rámci témy reprezentácie bisexuálnych ľudí v médiách nám nedá nespomenúť vymazávanie bisexuality tým, že vzťahy párov rovnakého pohlavia (resp. filmy a seriály samotné) sú automaticky označené ako gejské či lesbické, hoci rozprávajú príbehy bisexuálov a bisexuálok. 

Učebnicovým príkladom sú filmy Skrotená hora (2005) a Daj mi tvoje meno (2017), ktoré majú nálepku „gejské“. To, že Elio (Timothée Chalamet) a Oliver (Armie Hammer) sú bisexuáli, v rozhovoroch opakovane potvrdil aj André Aciman, autor rovnomennej knižnej predlohy filmu a minimálne Eliovu bisexualitu jednoznačne vidno aj na plátne.  

Na onálepkovaní filmu ako „gejský“ sa podpísal predsudok, že bisexuálni muži sú gejovia, ktorí ešte nie sú pripravení prijať sa takí, akí sú. Výrazne tomu napomáhajú médiá, ktoré o nich píšu, no aj ľudia vnútri LGBTI+ komunity, ktorí bisexualitu vnímajú s nedôverou. 

Čo sa podarilo, čo si pozrieť

Za jedny z prvých bisexuálnych postáv v mainstreamových seriáloch možno považovať Nancy (Sandra Bernhard) zo sitcomu Roseanne (1988-1997) a doktorku Callie Torres (Sara Ramirez) z medicínskej drámy Klinika Grace (2005-…). Keďže si oba seriály dlhé roky udržiavali pomerne slušnú sledovanosť, priniesli bisexualitu do obývačiek domácností nielen v USA, ale aj vo svete. 

Ďalšie skvelo napísané bisexuálne postavy sú Rosa Diaz – detektívka z komediálneho seriálu z prostredia polície Brooklynn Nine-Nine (2013-2021), Casey Gardner zo seriálu Atypical (2017-2021), Adam Groff z tínedžerského seriálu Sex Education (2019-2023) a samozrejme Nick Nelson z Heartstoppera (2022-…). 

Témy bisexuality a polyamórie bez predsudkov spracovali v seriáli Ty, ja a ona (2016-2020), coming-out spojený s muzikálovým číslom si môžete pozrieť v seriáli Crazy Ex-Girlfriend (2015-2019) a za zmienku stojí aj seriál z prostredia stand-upu Hacks (2021-…). 

Do pozornosti dávame tiež menej známy film Appropriate behaviour (2014) a seriál The Bisexual (2018). Oba sú z pera bisexuálnej filmárky Desiree Akhavan, ktorá si v nich aj zahrala, a nakoľko rozoberajú bisexualitu do hĺbky z rôznych uhlov pohľadu, sú ideálne na lepšie pochopenie tejto identity.

Pár slov na záver

Prítomnosť televízneho klišé automaticky neznamená, že reprezentácia je zlá. Vnímať by sme ho mali v kontexte deja a vývoja samotnej postavy. Na zreteli treba mať aj reakcie ostatných postáv na prezentované klišé. Zamyslieť by sme sa mali aj nad tým, či existuje dostatok „lepšej“ reprezentácia, ktorá klišé vyváži. 

Názor na reprezentáciu bude v konečnom dôsledku vždy subjektívny, pretože každý ju vníma skrz svoju vlastnú skúsenosť. Bisexuál, ktorý zažil prijatie doma i v komunite, pravdepodobne vníma Oberyna Martella inak ako bisexuál, ktorého doma považujú za zvrhlíka a má za sebou odmietnutie gejom. Nič nie je čiernobiele.

Chcete čítať viac takýchto článkov o kvír reprezentácii v médiách? Pridajte sa k nášmu pravidelnému darcovstvu a podporte našu činnosť na sq.darujme.sk/spolocnedokazemeviac.

Pripravila: Petra Kmecová
⁠

The post Bludný kruh bisexuálnej reprezentácie vo filmoch a seriáloch appeared first on PRIDEkosice.sk.