Spomienky na pubertu nie sú pre neho príjemné. Doteraz si  pamätá na pocity viny a hnevu, ktoré zažíval. Náklonnosť k mužom si nechcel pripustiť. Homosexualita bola pre neho veľká neznáma. V médiách sa nachádzali len útržky informácií o inej orientácií. Podľa jeho slov sa občas niečo objavilo vo filmoch a prvé články čítal v časopise Kamarát. „Ešte si pamätám v jednom časopise bol článok o homosexualite a ten časopis som si odložil, skryl medzi moje knihy a listoval v ňom potajomky. S obrazom lesieb alebo transrodových ľudí som sa nestretával vôbec,“ spomína Róbert.

Všetko sa začalo meniť s nástupom internetu. Keďže doma pripojenie nemali, musel ísť do internetovej kaviarne, čo ho občas stálo všetky úspory. „Keď som mal šťastie, tak som vychytal počítač, do ktorého monitora nebolo vidno. Vtedy som sa odvážil otvoriť stránky s bozkávajúcimi sa mužmi a čítal som si o homosexualite,“ opisuje Róbert objavovanie vlastnej identity.

Rozpačité zoznámenia

Prijať samého seba nebolo vôbec jednoduché. Trvalo mu to roky. Desila sa ho predstava, ako bude vyzerať jeho život, ak je skutočne gej. Nevedel som sa zmieriť s myšlienkou, že nebude mať ženu a deti. Myslel si, že je na svete sám a že bude musieť svoje túžby do smrti tajiť. V okolí nikoho podobného nepoznal. Cez internetovú zoznamku si dohodol stretnutie s mužom z Prešova. Vytúžené zoznámenie však skončilo nepríjemným zážitkom. „Keď sme prišli k nemu domov, tak tam mal taký starý televízor, kde mu bežalo porno z videoprehrávača. Tak to som sa ani nevyzul a utiekol odtiaľ preč.“ Na internetových zoznamkách sa síce naďalej snažil spoznať niekoho, s kým by si rozumel, na ďalšie stretnutia v Prešove už však nenabral odvahu.

Neskôr začal študovať na vysokej škole v Bratislave. Väčšie mesto prinieslo nové možnosti. Zažil prvé stretnutia s gejmi a komunitou. Objavoval teplé kluby. Prvé návštevy opisuje ako rozpačité. „Mal som vtedy 18 rokov, bolo to pre mňa nové a zase, keď sa na to pozriem teraz, keď mám 35, je to úplne iné. Vtedy bolo doba, že človek musel ešte dosť prekonávať sám seba, aby spoznal ďalších gejov. Teraz sa mi zdá, že vďaka internetu je to jednoduchšie.“ Na ceste k seba prijatiu mu veľmi pomohlo, keď sa dozvedel, že existuje Filmový festival inakosti. „Šiel som tam a bol som nadšený. Vtedy bol festival ešte na VŠMU na Svoradovej ulici. Toto bolo presne to, čo mi chýbalo, komunitné kultúrne podujatie.“

Úľava a sloboda

V tom čase býval na internáte. Kamarátom nehovoril, kam chodí a s kým sa stretáva, čo takto spätne opisuje ako veľmi obmedzujúce. „Stále som si musel niečo vymýšľať. Preto som sa nakoniec rozhodol, že budem žiť otvorene a povedal som im to.“ Postupne začal o svojej identite hovoriť, prechádzal coming outom pred najbližšími kamarátmi a potom nasledovali ďalší a ďalší. „Neuveriteľne sa mi uľavilo. Nežiť v pretvárke, ale žiť slobodne a nespútaný strachom alebo premýšľaním, kto si čo o mne myslí, bolo pre mňa životným míľnikom,“ dodáva Róbert.

Coming-out pred mamou podľa jeho slov nebol ideálny: „Skôr to bolo o tom, že sa to moja mama dozvedela a ja som bol s tým konfrontovaný.“ Jeho orientáciu už dnes mama rešpektuje, aj keď vraj sa tejto téme vyhýba. „Moja rodina nerieši veľmi môj súkromný život, čo mi je veľakrát ľúto.“

Po škole zostal Róbert žiť v Bratislave. V súčasnosti tam s ním býva aj jeho partner, ktorého spoznal v Kanade. Sú spolu už 2 roky. K Prešovu má dodnes veľmi dobrý vzťah: „Ja to mesto milujem, vždy keď som tam, tak si vravím, aké musí byť úžasné tu žiť. Je krásne, je slobodné, je plné umenia a kultúry. Verím, že dnes je v ňom aj veľa chalanov a báb z komunity, ktorí a ktoré vytvárajú ten svoj komunitný život a vedia si v mnohom pomôcť.“

The post Odvážil som sa otvoriť stránky s bozkávajúcimi sa mužmi appeared first on PRIDEkosice.sk.