Harvey Milk

V roku 1978 sa Harvey Milk stal prvým otvoreným homosexuálom, ktorý bol zvolený do verejnej funkcie v Kalifornii, konkrétne v San Franciscu. Aj vďaka jeho pomoci bola vydaná vyhláška, ktorá zlepšila postavenie homosexuálov, keďže zakazovala diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie vo verejnom bývaní a zamestnaní. V novembri toho istého roku, len 10 mesiacov po tom, čo Milk zložil sľub na radnici, bol spolu so starostom Gergrom Mosconom zavraždený v tých istých priestoroch.

K vraždám sa priznal ich kolega Dan White, ktorého následe odsúdili na 7 rokov s podmienečným prepustením. Toto rozhodnutie pobúrilo verejnosť. Nasledujúci deň demonštranti pochodovali na radnicu a kričali heslá ako „Pomstite Harveyho Milka!“ a  „Prešla mu vražda!“. Prostest prerástol v násilnosti. Do rána bolo hospitalizovaných 61 policajtov a 100 demonštrantov z dúhovej komunity.

Odkaz Harveyho Milka hrá dodnes výzamnú rolu v LGBTI+ histórii. Jeho volebná manažérka Anne Kronenberg o ňom napísala: „Čím sa Milk líšil od vás alebo odo mňa, bolo to, že bol vizionár. Predstavil si spravodlivý svet v hlave a potom ho začal pretvárať na skutočnosť pre nás všetkých.“ V roku 2009 mal premiéru životopisný film Milk. V auguste 2009 prezident Barack Obama posmrtne udelil Milkovi prezidentskú medailu za jeho prínos v boji za práva homosexuálov a uvediedol že, „bojoval proti diskriminácii s vizionárskou odvahou a presvedčením“. V tom istom roku vyhlásil kalifornský guvernér Arnold Schwarzenegger 22. máj za Deň Harveyho Milka.  

Brandon Teena

Brandon bol transrodový muž, narodil sa v roku 1972 v Nebraske. V roku 1993 sa začal sa stretávať s Lanou Tisdaleovou (s ktorou mal neskôr romantický vzťah), s Johnom Lotterom a Marvinom Nissenom. V decembri 1993 bol Brandon zatknutý za falšovanie šekov. Jeho zadržanie zverejnili v miestnych novinách, avšak pod jeho rodným menom Teena Brandon. Všetci jeho známi sa dozvedeli, že bol transrodovou osobou. Po tomto zistení ho Lotter a Nissen brutálne napadli. V ten istý večer bol Brandon hospitalizovaný s mnohými poraneniami po bitke a znásilnení.

Počas jeho vyšetrenia prišiel šerif Charles Laux. Jeho vypočúvanie bolo urážlivé a ponižujúce a zameriavalo sa viac na rodovú identitu Brandona ako na skutočný zločin. Šerif sa rozhodol nezatknúť Lottera a Nissena pre nedostatok dôkazov. V tej dobe sa už Brandon schovával mimo mesta u svojej kamarátky Lisy Lamberdovej, u ktorej býval aj jej priateľ z Iowi. Nissen a Lotter sa vlámali do domu Lambertovej a všetkých troch zastrelili. Nissen neskôr na súde vypovedal, že si všimol, že Brandon zo sebou šklbal, a tak ho bodol nožom do hrude, aby sa ubezpečil, že je mŕtvy.

Nissen a Lotter boli obvinení z trojnásobnej vraždy. Obom hrozilo elektrické kreslo. Po tom, čo Nissen svedčil proti svojmu komplicovi, bol odsúdený na doživotný trest. Lotter stále svoju vinu popieral. Porota ho napriek tomu uznala vinným a bol odsúdený na trest smrti.  Brandonova matka zažalovala šerifa Lauxa za to, že nezabránili Brandonovej smrti. Sudca rozhodol, že policajné vypočúvanie Brandona bolo ponižujúce a zastrašujúce.

V roku 1999 mal premiéru film Boys Don’t Cry (Chlapci neplačú). Film je dramatizáciou skutočného príbehu Brandona Teena, ktorého vo filme hrá Hilary Swank. Za túto rolu získala Oscara. 

Matthew Shepard

Mladého študenta z Wyomingu októbri 1998 oslovili Aaronon McKinney a Russell Henderson. Obaja predstierali, že sú gejovia a ponúkli Matthewovi odvoz domov. McKinney a Henderson ho však odviezli do opustenej vidieckej oblasti, kde ho napadli a mučili. Matthewa následne priviazali k plotu a odišli. Osemnásť hodín po útoku ho našiel cyklista. Previezli ho do nemocnice, kde nasledujúce dni ležal v kóme. Medzičasom boli McKinnley a Henderson zadržaní pre bitku v bare. V McKinneyho aute policajti našli zbraň, spolu s Matthewovymi teniskami a kreditnou kartou. Matthew Shepard zomrel v nemocnici šesť dní po útoku. 

Na Matthewov pohreb prišli členovia Westboro Baptist Church s homofóbnymi sloganmi ako „Matt v pekle“ a „Boh nenávidí buzíkov“. S protestmi proti homosexuálom pokračovali počas následných súdnych procesov. Prvý súdny proces bol proti Hendersonovi, ktorého odsúdili na dva po sebe idúce doživotné tresty bez podmienečného prepustenia. Počas procesu s McKinneym jeho právník argumentoval, že McKinney bol dočasne šialený údajným sexuálnym obťažovaním zo strany Matthewa. Sudca tento argument zamietol a porota ho uznala vinným z vraždy a začala zvažovať trest smrti. Matthewovi rodičia však sprostredkovali dohodu, že McKinney bude odsúdený na dva po sebe idúce doživotie bez podmienečného prepustenia.

Incident vyvolal pobúrenie po celom USA. Vanity Fair označilo Matthewovu vraždu za „ukrižovanie“. Jeho zabitie a následné súdne procesy boli predmetom rozsiahlej série reportáží v The New York Times. The Washington Post informoval, že tisíce ľudí vyšli do ulíc na protest vo Washingtone D.C. dva dni po Matthewovej smrti.

Prominentné kvír osobnosti vystúpili pri večerných modlitbách za Matthewa pred americkým Kapitolom. Aj keď boli McKinney a Henderson odsúdení za trestný čin vraždy, v tom čase neexistovali federálne zákony o zločinoch z nenávisti, ktoré by obsahovali ochranu LGBTI+ ľudí. To sa zmenilo v roku 2009, keď bol prijatý zákon o prevencii zločinov z nenávisti. Zákon sa v origináli volá Matthew Shepard and James Byrd Jr. Hate Crimes Prevention Act. Prezident Obama ocenil opatrenia zamerané na trestné činy z nenávisti ako krok k zmene, ktorá má „pomôcť chrániť občanov pred násilím na základe toho, ako vyzerajú, koho milujú, ako sa modlia.“

Text: Daniela Stela Mrázová

The post Vraždy týchto 3 LGBTI+ ľudí otriasli kvír komunitou aj celou spoločnosťou appeared first on PRIDEkosice.sk.