Gilbert Baker sa narodil 2. júna 1951 v Chanute v Kansase a vyrastal v meste Parsons. K umeniu a dizajnu mal vzťah už od detstva, no doma sa nestretol s pochopením. V očiach jeho rodičov bolo podľa jeho vlastných slov „byť umelcom rovnako zlé ako homosexualita.“ Keď Baker vďaka víťazstvu vo výtvarnej súťaži získal štipendium, jeho rodičia trochu ustúpili.

Zlepšenie jeho situácie však nestačilo na to, aby bol Baker v Kansase šťastný. Túžil sa dostať preč a jeho šancou bola armáda.

Homofóbia v armáde a život v San Franciscu

Povolávací rozkaz dostal v deň jeho 19. narodenín v roku 1970. Už pri vstupnom rozhovore mal seržant podozrenie, že Gilbert Baker je gej. On to však opakovane popieral aj napriek vyhrážaniu a homofóbnym urážkam. Aj keď sa Baker k svojej identite „nepriznal“, v armáde sa aj naďalej stretával s homofóbiou a čoraz horším zaobchádzaním od nadriadených. Nakoniec sa po odporúčaniach štábneho seržanta rozhodol stať zdravotníkom a bol umiestnený v San Franciscu.

Práve tu spoznal Jima, ďalšieho vojaka. Jim a Gilbert Baker sa rýchlo stali dobrými priateľmi a postupne sa do seba zamilovali. Ich idylka však netrvala dlho, pretože Jim sa bál, že ich prichytia. Nakoniec boli po skončení ošetrovateľského programu pridelení do rôznych nemocníc.

Nutnosť žiť otvorene

Jim sa po nejakej dobe oženil a presťahoval sa do Tennessee. Gilbert Baker však ďalej nedokázal takto žiť, rozhodol sa pre coming-out. Jeho rodina ho neprijala a trvalo roky, kým sa ich vzťah ako-tak napravil. „Už som nemienil klamať o tom, že som gej. Láska k Jimovi ma zmenila,“ píše vo svojich memoároch. 

Po skončení vojenskej služby ostal žiť v San Franciscu a otvorene vystupoval ako gej. Svoj talent a vzťah k dizajnu využíval v aktivizme pri tvorbe protivojnových a LGBTI+ transparentov pre rôzne protesty a sprievody. Práve práca zdravotníka v armáde, kde ošetroval hlavne vojakov, ktorí sa vrátili z Vietnamu, veľmi ovplyvnila jeho protivojnové postoje. Baker sa v San Franciscu venoval dobrovoľníctvu, pridal sa k hnutiu Gay Liberation a v roku 1975 spoznal Harveyho Milka, prvého politika v USA, ktorý bol otvorene gej. Rovnako ako Baker, aj Milk mal skúsenosti z armády.

Naša revolúcia si zaslúži nový symbol

Práve Harvey Milk bol jeden z aktivistov a aktivistiek, ktorí*é inšpirovali Bakera k vytvoreniu nového symbolu kvír hnutia. Dovtedy bol najčastejšie používaným symbolom ružový trojuholník, pozostatok nacistického režimu z obdobia druhej svetovej vojny. Mnoho ľudí však cítilo potrebu mať nový, pozitívny symbol.

O vlajke Baker uvažoval v rôznych kontextoch ─ od nacionalizmu v negatívnom zmysle až po symbol vzdoru a revolúcie. „Pri oslavách 200. výročia založenia USA sa pozornosť sústredila na americkú vlajku. Bola všade, od pop-artu po výtvarné umenie, od nevkusných suvenírov po gýčové reklamy. Na akejkoľvek úrovni fungovala ako posolstvo,“ píše vo svojich memoároch. LGBTI+ ľudia sa v Bakerových očiach nachádzali uprostred prevratu, keď bojovali za svoje práva a dožadovali sa zmeny v spoločnosti. „Toto bola naša nová revolúcia: kmeňová, individualistická a kolektívna vízia. Zaslúžila si nový symbol,“ píše.

Dúha ako symbol nádeje a diverzity

Gilbert Baker sa pre dúhu rozhodol, pretože reprezentovala rôznorodosť kvír ľudí. Dúha bola zároveň symbolom nádeje v rôznych mytológiách a kultúrach od Egypta cez Čínu až po pôvodné obyvateľstvo Ameriky.

V júni 1978 dal Gilbert Baker dokopy tím, s ktorého pomocou nafarbil látky a ušil dve vlajky, ktoré mali svoju premiéru 25. júna počas sprievodu na San Francisco Pride (vtedy pod názvom The Gay Freedom Day Parade). Tisíce ľudí tu vlajku videlo a prijalo ju za svoju. Pre Bakera bola táto skúsenosť veľmi emotívna.

„Bol to deň, ktorý navždy zmenil môj život. Vedel som, že to bude najdôležitejšia vec, ktorú som kedy urobil,“ povedal pre CNN v roku 2015.

Pôvodná vlajka mala osem farieb, pričom každá má svoj význam. Ružová symbolizuje sex, červená život, oranžová liečenie, žltá slnečné svetlo, zelená prírodu, tyrkysová mágiu a umenie, indigová pokoj a fialová dušu. Postupne bol odstránený ružový pruh, pretože jeho výroba bola finančne náročná, a neskôr aj tyrkysový ─ tak vznikla dúhová vlajka, ktorú poznáme dnes, aj keď si v priebehu rokov prešla viacerými zmenami. 

Umenie z občianskej neposlušnosti

Po triumfe dúhovej vlajky sa Gilbert Baker stal úspešným vexilografom (tvorcom vlajok) a získal prácu v spoločnosti Paramount Flags, kde vytváral vlajky napríklad pri príležitosti inaugurácie starostu alebo pri diplomatických návštevách. Okrem toho ďalej pokračoval v aktivizme, v rámci ktorého sa okrem výtvarného umenia venoval aj dragu.

Do aktivizmu sa ešte viac ponoril počas epidémie HIV/AIDS. Ako mnoho ďalších LGBTI+ ľudí, aj Baker prišiel veľa blízkych. Jeho priateľ Harvey Milk bol zavraždený len päť mesiacov po vyvesení prvej vlajky. Tieto straty ho hlboko ovplyvnili. Bojoval s depresiou a jeho aktivizmus sa zdal jeho nadriadeným príliš kontroverzný a tak prišiel o prácu.

V roku 1994 sa Baker presťahoval do New Yorku, kde sa pridal k hnutiu ACT UP, ktoré tu bolo založené v roku 1987. Jeho hlavným cieľom je ukončenie pandémiu HIV/AIDS. Snaží sa o zlepšenie života ľudí s AIDS prostredníctvom priamych akcií, výskumu alebo liečby a venuje sa aj ďalším dôležitým ľudskoprávnym témam.

„ACT UP urobili z občianskej neposlušnosti umenie,“ píše Gilbert Baker.

Vlajka patrí ľuďom

V tom istom roku sa Gilbert Baker pripojil k prípravám podujatia na počesť 25. výročia Stonewallských nepokojov a chel vytvoriť niečo naozaj veľkolepé. Výsledkom bol svetový rekord, keď vytvoril dúhovú vlajku o dĺžke jednej míle.

Naďalej pokračoval v aktivizme a umení oslavujúcom kvír ľudí. Okrem práce s textilom sa Baker vo svojej tvorbe venoval plagátom či maľbe. V roku 2003 prekonal svoj vlastný svetový rekord s dúhovou vlajkou pre Key West Pride, ktorá merala až jeden a štvrť míle.

Gilbert Baker zomrel 31. marca 2017 doma v New Yorku vo veku 65 rokov. Bakerova dúhová vlajka je verejnou doménou a nikdy si nenárokoval na autorské práva.

„Skutočná vlajka nie je niečo, čo sa dá naozaj navrhnúť. Pravá vlajka je akoby vytrhnutá z duše ľudí… Dúhová vlajka je v tomto zmysle rovnaká ako ostatné vlajky: patrí ľuďom,“ píše.

Autorstvo: Alex Michelčík

Titulná foto: gilbertbaker.com a GLBT Historical Society

The post Dúha ako symbol revolúcie a nádeje. Kto bol Gilbert Baker? appeared first on PRIDEkosice.sk.