Už v prvých dňoch vojenskej agresie ruskej armády na Ukrajine sa objavili správy o znásilneniach miestnych žien ruskými vojakmi, ktorí dobývajú ukrajinské mestá hrubým násilím voči civilistom, páchajúc tak vojnové zločiny. Zatiaľ boli hlásené desiatky takýchto sexualizovaných útokov, avšak v skutočnosti ich môže byť o mnoho viac a je nepochybné, že situácia sa bude so stupňujúcimi sa bojmi a inváziou ruskej armády zhoršovať. Sexualizované násilie je nástrojom vojny, ktoré sa bežne používa s cieľom pokoriť miestne obyvateľstvo, ale je aj výsledkom bezprávia, ktoré v ozbrojených konfliktoch panuje. I keď by sa mohlo zdať, že ženám a deťom sa dostáva zvýšenej ochrany pred vojnovým násilím, v praxi býva opak pravdou. Vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti ženy neobchádzajú a práve ony sú vo vojne terčom.  

V tom, ako vojna vplýva na ženy, však tiež panujú rozdiely a nerovnosti. Nemôžeme preto zabúdať na všetky ženy, i tie, ktoré si nesú viac vrstiev vylúčenia. Vidíme to na aj doterajších skúsenostiach z bezprecedentnej utečeneckej krízy na našich hraniciach i hraniciach EÚ. Napríklad rómske ženy zažívajú ako utečenkyne diskrimináciu v prístupe k pomoci a podpore. Segregujeme ich aj na Slovensku, kde síce panuje veľká vlna solidarity, ktorá sa ale ukazuje byť veľmi selektívna, často rasistická a xenofóbna. 

Z Ukrajiny i z Poľska vieme o prípadoch, keď ženy iného ako ukrajinského občianstva, pôvodom z Afriky či Blízkeho východu, mali problém dostať sa do evakuačných konvojov z krajiny. Medzi ľuďmi na úteku pred rovnakou hrozbou sa tak vytvorila neľútostná hierarchia založená na farbe pleti a etnickej príslušnosti. Na Slovensku už vieme s istotou povedať, že ne-ukrajinské ženy nebudú mať takú mieru ochrany podľa medzinárodného práva ako utečenkyne ukrajinskej národnosti. Status dočasného útočiska totiž Slovenská republika poskytuje len ukrajinským občiankam a občanom. Cudzinecká polícia tiež necitlivo hodila ne-ukrajinské utečenkyne cez palubu a ich žiadosti jednoducho nebude vybavovať až do odvolania. Ako si v takejto legálnej atmosfére odmietania pomoci môžu ne-ukrajinské utečenknye nájsť útočisko pred vojnou? 

Transrodové ženy sú ženy

Azda nikdy nebolo dôležitejšie, že transrodové ženy sú ženy. Vo vojne i v utečeneckej kríze na Ukrajine to dokonca môže byť otázka života a smrti. Ak vnímame vojnu komplexne a pozeráme na ňu cez optiku nerovnosti a diskriminácie v časoch mieru, tak LGBTI+ ľudia sú v ozbrojených konfliktoch mimoriadne ohrozenou skupinou. Pre svoju sexuálnu orientáciu či rodovú identitu sa totiž ľahko stanú terčom agresie ozbrojených jednotlivcov, skupín či vojsk. Zo skúseností transrodových ľudí na Ukrajine vieme, že už pred vojnou zažívali transfóbne útoky, nielen verbálne, ale aj fyzické od väčšinovej populácie. Vo vojne, v atmosfére bezprávia a násilia, sa tak doslova boja o svoje životy. 

Transrodové ženy sa na Ukrajine ocitli v naozaj prekérnej a nebezpečnej situácii. Od začiatku vojenskej agresie na Ukrajine panovali medzi trans ženami obavy nielen z bombardovania a násilia, ale aj zo všeobecnej mobilizácie mužov nad 18 rokov. Mnohé totiž majú v dokladoch uvedené mužské pohlavie pripísané pri narodení, ktoré však nekorešponduje s ich reálne prežívaným rodom a rodovou rolou, ktorú v spoločnosti zastávajú. Na základe označenia “M” v pasoch tak trans ženám plynie povinnosť nastúpiť do vojenskej služby. Mnohé sa pokúsili prekročiť hranice do bezpečia, čo im však nebolo ukrajinskými colníkmi vo väčšine prípadov umožnené. Viaceré transrodové ženy tak uviazli na Ukrajine, boja sa o svoje životy a skrývajú sa pred núteným odvodom do armády. 

Je neprípustné, aby v takom vážnom stave ohrozenia, v akom sa Ukrajina aktuálne nachádza, kde sú civilisti a civilistky terčami agresie ruskej armády, boli trans ženy stigmatizované a diskriminované na základe toho, že nemali prístup k dôstojnej legálnej tranzícii, alebo ich vojna zastihla v štádiu bez zavŕšenej právnej tranzície. Ukrajina musí rešpektovať ľudské práva a fakt, že transrodové ženy sú ženy. Majú právo na medzinárodnú ochranu podľa Ženevskej konvencie i Charty EÚ. Slovensko i Európska únia ako celok by mali v tejto chúlostivej situácii požadovať ochranu základných práv a slobôd na hraniciach Únie. Realita je totiž taká, že aktuálne trans ženy vo vojne na Ukrajine nikto z kompetentných nevidí. Ony sa pritom boja o holé životy, ktoré nemajú na Ukrajine zjavne rovnakú cenu ako životy cisrodových žien. 

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

V spolupráci s organizáciami na Slovensku, v Česku i ďalších európskych krajinách preto robíme maximum, aby sme poukázali na ohrozenie, ktorému transrodové ženy na Ukrajine čelia. Ak bola v časoch mieru transrodovosť terčom verbálnych i fyzických transfóbnych útokov, ako môžu nájsť trans ženy bezpečie, keď sa krajina nachádza v stave vojny a bezprecedentného násilia? Musíme preto spojiť sily a vytvoriť spoločne tlak na kompetentné orgány na Slovensku i v celej Európskej únii, aby bolo umožnené trans ženám dostať sa do bezpečia tak ako cisrodovým ženám. 

Tu sa však naša zodpovednosť nekončí. Trans ženy, ktorým sa podarí prejsť hranice, sa tiež stretávajú s transfóbiou na svojej ceste, napr. pri styku s colníkmi či úradmi. Aj keď sa koordinujeme doma i v zahraničí, aby sme všetkým kvír ľuďom našli čo najdôstojnejšie a najbezpečnejšie útočisko, v kontexte Slovenska už teraz vieme, že transrodovým ľuďom na úteku nemáme veľmi čo ponúknuť okrem ubytovania, podpory komunity a poradenstva. Transrodoví ľudia z Ukrajiny sa totiž môžu mať na Slovensku len tak dobre, ako sa tu už žije miestnej trans komunite. Tá pritom stále nemá dostupné základné práva, keďže transrodoví ľudia čelia kritickému nedostatku zdravotnej starostlivosti a dostupnosti dôstojnej tranzície. Situácia u nás je priam tragicky neporovnateľná napríklad s Českou republikou. Miera spoločenského prijatia transrodových ľudí je tiež v kontexte strednej Európy veľmi problematická. V Maďarsku sa za uplynulé roky vládna politika voči právam LGBTI+ a konkrétne transrodových ľudí vážne zhoršila. Orbánova vláda iniciovala viacero zákonov namierených proti kvír komunite s vážnymi dôsledkami pre jej práva. V Poľsku zase zúri ideologická vojna proti LGBTI+ komunite ako takej či už na úrovni politiky, cirkvi, ale aj veľkej časti spoločnosti.  

Takže i keď vôľa a odhodlanie pomôcť transrodovým ženám, i všetkým queer ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny, sú u nás v Saplinqu, PRIDE Košice i PRIZME nesmierne silné, a to sa vzťahuje aj na ďalšie organizácie a krajiny strednej Európy, potreby trans žien a queer ľudí na úteku nám nastavujú zrkadlo. Veľmi intenzívne v týchto dňoch cítime, akú dlhú a náročnú cestu ešte máme pred sebou na Slovensku i v krajinách V4 pokiaľ ide o práva žien a rodovú rovnosť. Ak žiadame od Ukrajiny, aby vnímala transrodové ženy ako ženy, ktorými sú, tak je na mieste, aby sme to žiadali aj od našej spoločnosti a štátu. Aj my musíme zatočiť s transfóbiou, nastoliť konečne systematickú rodovú rovnosť, odstrániť nerovnosti transrodových žien a všetkých LGBTI+ ľudí. Keď Putin napadol Ukrajinu, viac ako kedykoľvek predtým sa prejavili hodnoty i sila zjednotenej Európy. Je to voda na mlyn zápasu za ľudské práva. Vďaka tomu, ako rýchlo sa Európa dokázala spojiť za Ukrajinu, vidíme, čo všetko v skutočnosti dokážeme, ak sa obrníme solidaritou a hodnotami ľudskosti.

Alexandra Demetrianová, autorka je Koordinátorka kampaní a advokácie občianskeho združenia Saplinq 

Chcete aj Vy pomôcť transrodovým ženám na Ukrajine či na úteku do bezpečia? Môžete podporiť snahu ukrajinských LGBT+ aktivistov a aktivistiek, ktoré zriadili 3 útulky pre LGBTI+ ľudí na Ukrajine aj v EU. Komunite na úteku zabezpečujú ubytovanie ako aj všetky ostatné základné potreby. Náklady spojené s evakuáciou týchto ľudí sú veľmi vysoké, preto zriadili zbierku na ich pokrytie. Prispieť a pomôcť queer ľuďom na úteku môžete zaslaním daru na IBAN uvedený v tomto linku. Je to nami overený zdroj, za ktorý sa zaručujeme. 

The post MDŽ 2022: Život bez násilia a diskriminácie pre všetky ženy bez rozdielu appeared first on PRIDEkosice.sk.