Ceny Inakosti boli po prvýkrát udelené v roku 2019 a po pandemickej prestávke sa vratili tento rok. Protipandemické opatrenia dopadli mimoriadne ťažko na kultúrne aktivity a skomplikovali aj organizovanie komunitných akcií. Ako zdôraznil riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko: „Štáty, ktoré si s pandémiou Covidu-19 poradili dobre, spájali nasledovné veci: politické líderstvo, súdržnosť v spoločnosti a dôvera v inštitúcie a odbornosť. Ukázalo sa, že sú to presne tie veci, ktoré nám akútne chýbajú. Naša politická reprezentácia sa naopak snažila ešte viac spoločnosť rozoštvať. Sem patria aj snahy o zatiaľ najtvrdšie zásahy do ľudských práv LGBTI+ ľudí, snaha zakázať transrodovým ľuďom právnu zmenu pohlavia, ktorá je možná už minimálne polstoročie, či zakázať tzv. propagáciu homosexuality a vymazať tak našu komunitu z verejného priestoru úplne. Práve táto bezprecedentná situácia podnietila vznik nových iniciatív a motivovala viac ľudí postaviť sa za LGBTI+ ľudí na Slovensku. Líderstvo, snahu o súdržnosť v spoločnosti a odbornosť sme hľadali medzi našimi nominovanými ľuďmi a organizáciami a ich zoznam svedčí o tom, že sme sme ich našli.“

Cena za rozvoj komunity sa udeľuje pre osoby alebo organizácie, ktoré svojimi aktivitami prispeli k budovaniu LGBTI+ komunity na Slovensku. V roku 2021 ju zriadili ako novú kategóriu a bola udelená dvom subjektom. Prvú cenu v tejto kategórii získalo OZ Dúhové rodiny za ich komunitné aktivity pre páry rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú alebo plánujú mať deti, a za verejné vystupovanie s cieľom meniť postoje verejnosti. Druhú cenu v tejto kategórii získava Zara Kromková za jej aktivity v budovaní komunity v košickom kraji, podporné skupiny pre transrodové osoby a komunitné stretnutia pre LGBTI+ ľudí ako aj dobrovoľnícky program PRIDE Košice.

Cena za pozitívne zviditeľnenie je určená pre LGBTI+ osobu, ktorá svojou činnosťou pozitívne zviditeľnila seba a tým aj komunitu. Cenu v tejto kategórii získal František Košarišťan alias Fero Joke, ktorý prenikol z pozície komika na sociálnych sieťach až do slovenského televízneho mainstreamu. Pre množstvo jeho fanúšikov a fanúšičiek je tvárou slovenskej LGBTI+ komunity. Ako bývalý osobný asistent ľudí s mentálnym znevýhodnením využíva svoje nadobudnuté postavenie na zvyšovanie povedomia o potrebe náležitého ohodnotenia ľudí z pomáhajúcich profesií v našej spoločnosti.

Cena za počin roka sa udeľuje za aktivitu, ktorá prispela k zlepšeniu života LGBTI+ ľudí. Ocenené bolo Združenie rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí za otvorený list poslancom a poslankyniam, ku ktorému sa pridalo takmer 10 000 ľudí a verejnú obhajobu práv svojich detí a priateľov. Po prvýkrát tak rodičia LGBTI+ ľudí vstúpili do verejnej diskusie o postavení ich detí v slovenskej spoločnosti. 

Cena pre médiá je za objektívnu a nestereotypnú prezentáciu tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi. Ocenená bola Ria Gehrerová už druhý krát po sebe za sériu článkov v Denníku N, v ktorých dlhodobo a systematicky sleduje vývoj v oblasti práv LGBTI+ ľudí a ako jediná spracovala aj tému dopadov pandémie na túto komunitu. 

Cena za umenie je pre jedinečné kultúrne a umelecké spracovanie tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi. Cenu získalo OZ Nomantinels za projekt Odtiahnutie kvír opony – 30 rokov demokracie pre LGBTI+ ľudí (výstava Loading Love a divadelná hra Socializmus s teplou tvárou), ktorý prispieva k vytváraniu kolektívnej pamäte domácej LGBTI+ komunity a prináša nové informácie a príbehy z minulosti. Vracia nás ku koreňom súčasnej spoločenskej situácie a jej dlhodobým problémom.

View this post on Instagram

A post shared by Dúhový rok (@duhovyrok)

Novou kategóriou je aj Cena za audiovíziu, ktorá sa udeľuje za jedinečné spracovanie tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi v audiovizuálnej tvorbe. Oceneným bol Peter Bebjak a D.N.A. production za televíznu minisériu Herec, ktorá približuje 50. roky 20. storočia ako temné obdobie našich dejín, kde mal tlak komunistického režimu devastačný vplyv na životy a etické princípy mnohých ľudí, vrátane ľudí s homosexuálnou orientáciou.

Cena za líderstvo v biznise je určená aktivite vo firemnom sektore, ktorá prispela k zlepšeniu života LGBTI+ ľudí, presadzovaniu ich ľudských práv, odstraňovaniu predsudkov a diskriminácie. Ocenenou bola spoločnosť Dedoles za PRIDE kampaň, keď spolu s LGBTI+ komunitou čelili nenávistným útokom a ich inovatívnu a prekvapivú reakciu na komentáre hejterov, keď každý komentár na sociálnej sieti premenili na 1 euro na podporu LGBTI+ organizácií. 

Do Siene slávy bol uvedený Marián Vojtek (1951 – 2011), zakladateľ prvého ponovembrového združenia „za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov Slovenskej republiky“ – Ganymedes. Márian bol veľmi činorodý človek a uvedomoval si, že dosiahnuť práva nepôjde bez vytvárania sebavedomia komunity – organizoval preto v 90. rokoch stretnutia, zoznamky či výlety, na ktorých si mnohí LGBTI+ ľudia uvedomili, že nie sú sami so svojimi starosťami, ale aj túžbami. Prvý návrh na uzákonenie registrovaného partnerstva predkladal Ganymedes v roku 1997. Na základe písomného dedičstva po Mariánovi si môžeme utvoriť celkom presnú predstavu o tom, ako sa rodilo ponovembrové LGBTI+ hnutie na Slovensku. Pod jeho vedením Ganymedes organizoval rôznorodé aktivity pre verejnosť a komunitu: konferencie a odborné diskusie, poradenskú linku pre ľudí v núdzi, pobočky v regiónoch, športové a osvetové aktivity či Gay Film Festival (predchodca Filmového festivalu inakosti). 

Nominácie prebiehali na základe verejnej výzvy a o ocenených rozhodovala správna rada Iniciatívy Inakosť na základe odporúčaní odborníkov a odborníčok za jednotlivé oblasti. Tu možno nájsť zoznam nominovaných.

The post Zara z komunitného centra PRIZMA získala Cenu Inakosti appeared first on PRIDEkosice.sk.

Rony a Janka:  

PRIZMA je pre nás oboch práve tým miestom, kam chodia ľudia, o ktorých sme kedysi spoločne snívali. Chceli sme nájsť a stretávať sa s ľuďmi, kde by sme sa podporovali a zdieľali naše životy bez predsudkov a so vzájomným pochopením.

Rony: 

Som veľmi rád, že PRIZMA existuje. Spoznal som tam úžasných ľudí, ktorí sú mi ako rodina a ďakujem Bohu, že ich mám. PRIZMA pre mňa znamená veľa, je to také naše útočisko, kde sme si všetci rovní a kde vždy nájdem pochopenie či pomoc. Zažil som tam veľa príjemných dní. Veľmi mi pomáha komunikácia s ľuďmi v PRIZME a teším sa, keď sa tam budeme môcť opäť spoločne stretávať a rozprávať. Ďakujem celej PRIZME – Zarke, Robkovi, Richardovi, pánovi právnikovi a pani psychologičke Nore, ktorá robí divy, čo sa týka psychickej pomoci.

Janka: 

PRIZMA je pre mňa neuveriteľne farebná. Nielen farbami, ktoré vidíme na dúhe, ale aj rôznorodosťou ľudí, ktorých som tam stretla a spoznala. PRIZMA je pre mňa dôležitou súčasťou života, nakoľko mojim partnerom je transrodový muž. Na PRIZMU som hrdá a zároveň sa veľmi teším, že ju máme práve v Košiciach, pretože tu aj bývame. Je pre mňa základňou a zároveň prístavom. Poskytuje rôzne aktivity a možnosti rozvíjania sa a súčasne vytvára bezpečný priestor na stretávanie sa a budovanie priateľských vzťahov. 

Lukáš: 

Priznám sa, že zo začiatku som nevedel, čo ma do PRIZMY tak často ťahá, prečo sa tam cítim tak super. Až keď som tam dlhší čas nechodil, som si uvedomil, že mi PRIZMA chýba. Je to naozaj bezpečné miesto pre každého a je tam jedinečná atmosféra, jedinečná energia. Je mi ľúto, že kvôli momentálnej situácii v súvislosti s pandémiou COVID-19 teraz PRIZMA nemôže fungovať tak, ako predtým. Snáď sa tam čoskoro znova budeme môcť všetci stretnúť, v kruhu a rozprávať sa, vzdelávať a zabávať sa. Vďaka aktivitám v PRIZME som sa dozvedel veľa nových vecí, ktoré som predtým nevedel a dokázal som si uvedomiť veľa vecí, v ktorých som mal chaos. Musím sa priznať, že už mi PRIZMA chýba a určite hneď, ako to bude možné, tam pôjdem!!! 

Marek: 

PRIZMA mi značne pomohla a dala mi mnohé. Naučila ma vážiť si, rešpektovať seba a tešiť sa zo seba. Naučila ma veľa vecí. PRIZMA vo mne podporila túžbu pomáhať a tešiť ľudí. To vzbudilo vo mne záujem zapísať sa do dobrovoľníckeho programu PRIDE Košice. Pripravovali sme sa, vzdelávali. Bola to zábava, čo ma tešilo a napĺňalo. Cítil som sa cenný. Dostal som šancu pomáhať počas celého podujatia PRIDE Košice a lahodilo mi to. PRIZMA mi pomohla vo viacerých veciach. Či už v práci, v bežných sociálnych kruhoch a taktiež odpovedala na moje otázky. PRIZMU pokladám za môj druhý domov.

Valika:

Pre mňa je najdôležitejšie to, že vďaka PRIZME mám osobný kontakt s inými LGBTI+ ľuďmi. To, že sa necítim tak sama, je na nezaplatenie. Som veľmi vďačná za ľudí, ktorí mi skrz PRIZMU prišli do života. Zároveň musím povedať, že takú súdržnosť a spolupatričnosť ako tam, som nevidela ešte nikde. PRIZMA je pre mňa veľmi dôležitý a vzácny priestor, kde sa cítim bezpečne a kde nájdem pomoc vždy, keď potrebujem.   

Ryu:

Komunitné centrum PRIZMA som objavil práve v období, kedy som bol v živote veľmi zmätený vo veci vlastnej identity. Osobne som nepoznal prakticky žiadnych kvír ľudí a nemal som takmer nikoho, s kým by som zdieľal moje myšlienky a problémy. Moje vedomosti a informácie o LGBTI+ komunite boli veľmi limitované a plné dier, naraziť na správne informácie na internete a rozlišovať ich od tých pokrivených bolo skutočne zložité. 

Ale vďaka sociálnym sieťam som sa dozvedel o komunite PRIZMA a veľmi ma lákalo prísť na stretnutie. Avšak už od malička som sa vždy bál odmietnutia zo strany komunít. Nakoniec som sa spontánne, zhodou rôznych náhod ocitol na jednom stretnutí, kde som pocítil jedinečný pocit inkluzívnosti a prijatia, akého sa mi nedostalo nikde inde. Spoznal som nesmierne milých ľudí, s ktorými som veľmi rád trávil chvíle na stretnutiach a aj mimo nich. Dozvedel som sa fakty, ktoré mi vyslovene zmenili pohľad na biológiu a psychológiu človeka. Začal som vnímať ľudí inak ako doposiaľ, láska pre mňa začala znamenať viac ako predtým. Opustil som ignorantstvo a začal som byť tolerantný a rešpektujúci voči všetkým ľuďom na tejto planéte. 

Všetky tieto zážitky mali svoje veľkolepé vyvrcholenie v podobe letnej akcie PRIDE Košice, kde som mal tú česť pôsobiť ako dobrovoľník. Videl som, ako fungujú organizačné a aktivistické záležitosti za oponou, a po úžasných zážitkoch som mal silný pocit, že som pomohol niečomu vskutku skvelému. Cítim sa veľmi privilegovaný, že som mal tú česť stať sa súčasťou tak krásnej rodiny, a to práve v období, kedy som bol asi najviac zmätený a sám. Takéto privilégium by som prial všetkým ľuďom, ktorých život zavial do podobných ťažôb, pretože niet krajšej cesty hore, ako cesta dúhou.

Alex: 

Prvýkrát som s komunitným centrom PRIZMA prišla do kontaktu pred tromi rokmi v rámci dobrovoľníckeho programu. Odvtedy som tam spoznala kopec neskutočne skvelých ľudí, mám odtiaľ veľa zážitkov ale aj nových skúseností. Mojím zámerom, prečo ísť do dobrovoľníctva, bolo hlavne spraviť niečo pre LGBTI+ komunitu, robiť veci, ktoré podľa mňa majú zmysel. Aj keď je pre mňa aktivizmus hlavne o druhých, nie o mne, tak mi to dalo do života veľa. Človek sa mnoho naučí, keď sa stretáva s ľuďmi z komunity. Ale na to, aby LGBTI+ ľudia mohli prosperovať, potrebujú bezpečný priestor. A práve tak vnímam PRIZMU, je to priestor, kde sa nikto nemusí báť byť sám sebou – a pre niekoho je to jediný taký priestor, pretože nie každý má šťastie na chápavých ľudí vo svojom okolí. 

Sama som síce nevyužila poradenské služby, ktoré PRIZMA poskytuje (a je veľmi dôležité, aby LGBTI+ ľudia túto možnosť mali), ale bola som na mnohých komunitných stretnutiach, zúčastnila som sa viacerých skvelých aktivít, ktoré sa tu organizovali, či už išlo o vzdelávanie alebo o kreatívnu činnosť… a chodím tam rada, pretože sa tam cítim dobre. 

Človek nemusí zapadnúť do “škatuliek”, nemusí spĺňať spoločenské štandardy a všetky nezmyselné normy. Je okej byť iný*á. V spoločnosti, ktorá sa stále na inakosť pozerá viac-menej cez prsty, je super mať priestor, kde všetci a všetky môžeme byť bez strachu svojím autentickým ja. 

The post Je to náš druhý domov, hovoria LGBTI+ ľudia, ktorí navštevujú centrum PRIZMA appeared first on PRIDEkosice.sk.