Rejkjavík, Island 26. až 30. apríl 2016

Malé letisko v Keflaviku, veľkosťou podobné tomu v Bratislave, nás privítalo čírou oblohou, za to ale silným vetrom. Po zakúpení autobusových lístkov do centra Reykjavíku sme sa usadili v diaľkovej autobusovej linke a šinuli si onedlho smerom do centra. Reykjavík je rozlohou a počtom obyvateľov asi ako väčšie Košice, čo nám dalo možnosť spoznať jeho ráz veľmi rýchlo, zároveň sme očakávali, že praktické informácie, ktoré získame, nám budú bližšie.

Po prvom dni, kde sme sa aklimatizovali a okúsili ostré islandské počasie, ale aj krásy tejto skoro mimozemsky vyzerajúcej prírody, sme sa vrhli do prípravy na naše stretnutie s najväčšou organizáciou pre LGBTI osoby na Islande – Asociáciou ‘78. Svoje meno nesie po roku svojho založenia. Podobne ako tie v Nórsku je tiež založená na základni platiacich členov a členiek. Aktuálne ju podporuje 550 členov a členiek, no neformálne ich organizácia počíta ca. 1 100. Základné financie poberá najmä od mesta Reykjavík, pre ktoré realizuje vzdelávanie na rôznych úrovniach – či už sú to školy alebo sociálni pracovníci a pracovníčky, či zamestnankyne a zamestnanci ministerstva sociálnych vecí. Svoju centrálu má na prízemí domu v centre hlavného mesta, ktorého priestor aj vlastní.

Islandský parlament v roku 1996 odsúhlasil možnosť párov rovnakého pohlavia uzatvárať registrované partnerstvá, o desať rokov neskôr im umožnil aj adoptovať si deti spoločne. Štyri roky nato nasledovalo otvorenie inštitútu manželstva pre tieto páry a v roku 2012 sa upravila aj právna norma ohľadom zmeny rodu zapísaného v oficiálnych dokladoch. Tieto zmeny v legislatíve odrážali prerod organizácie zo zameranej na LGB záležitosti a práva LGB ľudí na queer organizáciu, ktorej samotné osadenstvo dnes príjemne ladí s jej nastavením. Sú to najmä mladí ľudia, ktorí slobodne riešia otázku rodovej identity či sexuálnej identity a preferencií. V porovnaní so starším konzervatívnejším osadenstvom sú to skôr „radikáli“.

78-čka ale nefunguje len sama ako lobistická organizácia. Vo svojich priestoroch je to tiež komunitné centrum, ktoré ponúka možnosti stretnúť sociálnu pracovníčku, jedného z dvoch psychológov alebo psychologičiek či právnika alebo právničku, ktorí tu majú dohodnuté stretnutia s klientmi a klientkami. Aktuálne im organizácia ponúka tri prvé stretnutia zdarma, pričom ďalšie sú väčšinou už platené. Okrem svojich aktivít ponúka svoje priestory aj ostatným združeniam alebo neformálnym skupinám – či sa už jedná o skupinu teplých študentiek a študentov v Reykjavíku alebo trans skupine, či skupine mladistvých, ktorých stretnutia sú každú sobotu podvečer.

Organizácia pozoruje veľký nárast najmä v skupine mladých trans ľudí, pre ktorú práve hľadá správnu osobu na jej vedenie. Žiaľ, aj vzhľadom na veľkosť populácie Islandu na ostrove neexistuje taký špecialista/tka, ktorý/á by sa venovala vzdelávaniu trans mladistvých. Mesto im ale vyšlo v ústrety a ponúklo im lektorku, ktorú následne sami zaúčajú a školia na prácu s a špecifiká tejto rozrastajúcej sa skupiny. Táto sa aktuálne stretáva raz mesačne a pre 13 až 14 tínedžerov je to možnosť ako sa spojiť s inými im podobnými ľuďmi a diskutovať napr. témy sebaistoty, vlastného imidžu v škole a medzi rovesníkmi či v rodine. Predchádzajúce roky to bol skôr záujem o skupinu pre bisexuálnych mladistvých vo veku 18 až 20 rokov, no teraz sú to najmä mladé trans osoby, ktoré hľadajú podporu. Okrem toho majú aj vzhľadom na narastajúci počet migrantov na Islande aj skupinu pre migrantov, ktorí sú zároveň aj dobrovoľníkmi v 78-čke.
Väčšina prvého kontaktu sa deje dištančnou formou – najmä telefonicky alebo cez Skype. Aktuálne mali v poslednej dobe napr. relatívne veľa žien v strednom veku, ktoré opustili manželov, keďže sa doteraz ako lesby skrývali, no chcú a hľadajú sa nanovo.

Interne je 78-čka organizovaná relatívne plocho. Vedie ju tím 10 ľudí, ktorých podporuje taký malý parlament zástupcov ostatných organizácií a združení či neformálnych skupín, ktoré fungujú pod vlajkou a menom tejto organizácie. Každá z týchto skupín má možnosť do parlamentu vyslať svojich dvoch zástupcov alebo zástupkyne, aktuálne ho tvorí ca. 19 ľudí. V tejto zostave sa konajú veľké rozhodnutia, popr. im aj samotná rada predkladá svoje stratégie a vedie s nimi rozhovory o vzájomnej podpore. 78-čka má silné vzťahy s dánskymi organizáciami, keďže Island bol dlhý čas pod dánskou správou.

Vzdelávanie na školách realizuje pomocou tímu mladých dobrovoľníčok a dobrovoľníkov v štýle rovesníckeho vzdelávania (peer-education). Ich počet je aktuálne asi 15, pričom 78-čka ich vzdeláva a následne koordinuje ich výjazdy. Seminár na škole trvá asi 1 až 2 hodiny.

V priestoroch organizácie sa deje okrem stretnutí s podporným sociálnym, psychologickým a právnym tímom dejú aj iné aktivity. Sú nimi nielen stretnutia daných skupín väčšinou na týždennej báze, ale aj Open House stretnutia k aktuálnym témam, čítania queer poézie alebo herné večery.

Z Islandu odchádzame plní nápadov a nových prístupov či spolupráce v budúcnosti. Reykjavík nám ako taká rybárska osada s veľmi príjemnou atmosférou, neuponáhľaným tempom života a silnou kreatívnou scénou veľmi prirástol k srdcu a neradi ho opúšťame. Veríme, že sem zase raz prídeme – možno na Pride.

Projekt „Študijná návšteva PRIDE a ďalej“ bol podporený sumou 6.510,00 EUR z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014.

Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu „Študijná návšteva PRIDE a ďalej“ je výmena poznatkov, technológií, skúseností, know-how a osvedčených postupov medzi subjektmi v Slovenskej republike a subjektmi v donorských štátoch a medzinárodnými organizáciami.

The post PRIDE & Beyond alebo Ako sme navštívili Nórsko a Island a spoznali nové veci (časť 2.) appeared first on PRIDEkosice.sk.

Oslo, Nórsko 12. až 16. apríl 2016

Po dlhšom putovaní a niekoľkých prestupoch sme sa ocitli v Osle, hlavnom meste Nórska. Privítal nás organizovaný ruch, preplnená mestská hromadná doprava v špičke po pracovnej dobe, ale aj príjemný hotel na kraji starého mesta.

Po aklimatizovaní sme ako prvé stretnutie mali hneď druhý deň na obed. Erik, prezident Skeiv Ungdom, nás previedol nielen nórskou kulinaristikou, ale aj – a to nás zaujímalo primárne – ako to beží v najväčšej nórskej teplej mládežníckej organizácii. Skeiv Ungdom (čo v preklade znamená Queer Youth) má cez 1 000 platiacich členiek a členov a môže sa pozerať na viac ako 30 rokov svojej histórie. Organizáciu založila hŕstka nórskych mladistvých, ktorí sa spoznali na letnom teplom sústredení organizovanom LLH (o tejto najväčšej nórskej organizácii pre LGBTI komunitu si povieme neskôr). V súčasnosti zastrešuje Skeiv Ungdom 13 skupín v rôznych mestách tejto severskej republiky. V Osle sedí nielen mestská ale aj národná rada, ktorá túto organizáciu riadi, smeruje na jednotlivé skupiny informácie alebo ich podporuje v národných kampaniach, ktoré iniciuje.

Cieľ organizácie sa odzrkadľuje v jej hodnotách, kde sa prejavuje ako sloboda v rámci sebaidentifikácie čo sa týka rodu alebo sexuálnej identity. Najnovšími témami sa (podobne, ako sa ukáže neskôr aj u iných) stávajú aktuálne práva trans osôb. Organizácia poskytuje bezpečný priestor pre mladé LGBTI+ osoby, no zároveň pracuje veľmi intersekcionálne. Jej základom je tiež nulová akceptácia fajčenia alebo alkoholu, čím prispieva k zdravému vývinu mládeže. Povedľa organizovaní sociálnych aktivít pre mladých sa zameriava najmä na výchovu mladistvých na školách, učiteľky/ov, zdravotníckych profesionálov/ky, policajtov/tky. Zároveň podporujú kanceláriu Detského ombudsmana v Nórsku. V lete organizuje letný teplý tábor pre mladistvých. Všetky školenia vedú členky a členovia Skeiv Ungdom, ktorých organizácia vzdeláva prostredníctvom peer-to-peer education (rovesníckymi metódami).

Ak si uvedomíme, že Nórsko má ca. podobný počet obyvateľov a tiež štruktúru miest, tak by sme veľmi radi videli, aby aj u nás čoskoro existovala takto zaujímavá skupina mladých ľudí. Možno k jej vzniku vieme prispieť aj my – na našich univerzitách, školách a v neformálnych komunitných sieťach.

Večer v ten istý deň sme si už po krátkej prechádzke po Osle, návšteve jeho prístavu a niekoľkohodinových zaujímavých inšpiratívnych rozhovoroch, ktoré vzbudil rozhovor s Erikom, sadli k spoločnej večeri s hlavnými manažérmi a ľuďmi z tímu Oslo Pride. Hneď na začiatku je asi potrebné povedať, že Oslo Pride je najväčším mestským festivalom a udalosťou v hlavnom meste každý rok. Ročne ho navštívi cez 60.000 ľudí počas jeho 4-dňového trvania. Celkovo je festival rozdelený na tri hlavné segmenty – samotný pochod mestom (Pride Parade), mestský jarmok (Pride Park) a pásmo literárnych, cinematických či sociálno-politických besied, diskusií a premietaní (Pride House). Hlavné mesto ho z veľkej časti finančne podporuje, pretože zodpovedá jeho konceptu Oslo XL, ktorým sa chce Oslo stať top inkluzívnym miestom, no zároveň je festival dostatočne komerčne zaujímavý, aby si na seba sčasti vyrobil aj sám.

Samotného Sprievodu mestom sa zúčastňujú rôzne záujmové skupiny, a to nie sú len subkultúry LGBTI+ hnutia, ale aj napr. rodičia LGBTI+ ľudí či kluby teplých v policajnom zbore alebo v armáde. Veľkosťou sa síce nemôže Oslo Pride Parade porovnávať napr. so Štokholmom, ale celková trasa je ca. 3 km dlhá a jej prejdenie trvá jeden a pol hodiny. Tento rok sa Pride v Osle uskutoční 25. júna. Keďže sme v Osle práve boli počas týždňa, kedy sa tím Oslo Pride prvýkrát stretával so svojimi dobrovoľníčkami a dobrovoľníkmi, veľmi radi sme prijali pozvanie aj zúčastniť sa tohto stretnutia o deň neskôr. Predtým sme ale mali ešte jedno stretnutie – s Torem z organizácie Sex og samfunn.

Sex og samfunn je neštátna nezisková organizácia, ktorá sa zaoberá sexuálnymi a reprodukčnými právami mladých (ca. do 25 rokov) v Osle. Založená bola v 70. rokoch, po tom, čo v 1971 bol v Nórsku zrušený zákaz interrupcií. Otvorená je denne od 15. do 19. hod, aby ju mohli navštíviť mladí aj po škole či práci a je plne anonymná. LGBTI+ ľuďom umožňuje a podporuje ich vo voľnej asociácii v rámci vlastnej identity ohľadom ich rodu a sexuálnej orientácie. Pracuje ale aj s pracovníkmi a pracovníčkami v sex biznise a ich klientelou. Novou je pre túto organizáciu aj práca s trans mladistvými, ktoré k nim chodia a nachádzajú väčšinou podporu v rámci stretnutia ich skupiny alebo individuálnych stretnutí s psychologickými pracovníkmi a pracovníčkami.

Okrem toho organizácia ponúka aj bezplatné a anonymné testovanie na HIV / AIDS. Druhou veľkou skupinou ich aktivít je popri klinickej práci aj vzdelávanie na školách. Ročne sa stretnú ca. so 6.000 žiakmi a žiačkami. Túto aktivitu si u nich objednáva najmä mesto Oslo, ktoré nimi zastrešuje odborné vzdelávanie. Tieto vzdelávacie aktivity sú dnes namierené najmä na 15- až 16-ročných, no samotná organizácia vidí, že je nutné začínať s nimi skôr. Školy neinformujú rodičov o plánovaných vzdelávacích aktivitách, ale sú ich bežnou súčasťou bez toho, aby mal rodič nutnosť do tohto procesu nejak zasahovať. Poslednou silnou stránkou Sex og samfunn je advokácia a politické poradenstvo či lobbying v rámci sexuálnych a reprodukčných práv. Na tomto poli úzko spolupracujú napr. so združeniami pôrodných asistentov a asistentiek, s organizáciami pre LGBTI+ práva a práva žien.

Ďalší deň sme boli na pracovný obed pozvaní do kancelárie LLH, čiže najväčšej Asociácie pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych a trans osôb. V centra Osla zaberajú jej kancelárie jedno celé poschodie staršieho domu z 19. storočia. Len niekoľko týždňov pred naším príchodom sa LLH ale premenovala a teraz sa nazýva FRI. Zmenou mena reflektovala organizácia nielen kritiku zamerania na etablovanú strednú vrstvu lesieb a gejov ale zároveň chcela aktualizovať a premietnuť svoje hodnoty aj do mena, ktorá takto vyjadruje slobodu sebaidentifikácie v rámci rodu alebo sexuálnej identity.

Jej hybnou silou je tím nazývaný Pink Competency, ktorý ponúka poradenstvo, vzdelávanie a lobbying v oblasti vzdelávacej, sociálnej, zdravotnej a právnej. Silným momentom sú najmä rezortné stretnutia na národnej úrovni, kde FRI ponúka možnosti výmeny skúseností profesionálnych pracovníkov a pracovníčok z týchto oblastí. FRI má aktuálne ca. 2.500 platiacich členov, no jej dosah je oveľa väčší. Jej medzinárodný tím, ktorý sa zameriava najmä na rozvojové krajiny, má päť členiek a členov a podporuje aj smerovanie tokov peňazí rezortov pôsobiacich v zahraničnej a rozvojovej politike štátu. Právne služby zastrešuje jedna osoba, ktorá zároveň ponúka svoje služby aj samotnej organizácii ako právne oddelenie. V súčasnosti sa chce FRI v tejto oblasti zamerať najmä na boj proti šikane, kde sa snažia nastaviť užšiu spoluprácu s už existujúcimi službami pre anti-semitské vyjadrenia či prejavy nenávisti všeobecne.

Krátke stretnutie sme mali aj s Gudrun, ktorá pracuje ako poradkyňa v Sekcii rovnosti a sociálnej inklúzie Národného direktorátu pre deti, mládež a rodinné záležitosti. Žiaľ, nové informácie sme sa nedozvedeli, pretože jej práca podlieha utajeniu, ale aspoň nás Gudrun zásobila brožúrkami a správou z posledného výskumu stavu LGBTI+ práv v Nórsku, ktorý sa uskutočnil v roku 2014. LGBTI+ vedomostné centrum sleduje vývoj spoločnosti a LGBTI+ osôb či komunít v rámci oblastí detí a rodiny, voľného času a športu, škôl a vzdelávania, pracovných príležitostí, zdravia a starostlivosti oň, diskriminácie a násilia páchanom na týchto osobách, ale aj intersekcionálnych identít či kvír umenia.

V predposledný deň sme ešte počas chôdze k hotelu narazili na jednu dúhovú nálepku na dverách v centre Osla, ktorá nás pozývala do teplej kaviarne. Na naše prekvapenie sme o pár minút už sedeli spolu so Suzi v kancelárii Skeiv Verden (Queer World), organizácie zaoberajúcej sa pomocou pre migrantov a žiadateľky/ov o azyl s LGBTI+ identitou. V súčasnej situácii v Európe je to len pochopiteľné. V priestoroch kancelárie práve prebiehal trojdenný seminár pre nových LGBTI+ migrantov a migrantky. Jeho zameranie je sprvu čisto na prežitie migrantov*ky – ako získam papiere, ako si nájdem ubytovanie, ako prácu.

Toto sú podľa Suzi prvotné otázky. Až po ich zodpovedaní sa organizácia môže venovať sprostredkovaniu informácií ohľadom LGBTI+ práv v Nórsku, spôsobu života a hodnôt tejto spoločnosti či riešením diskriminácie v migrantských a utečeneckých komunitách a táboroch – sexizmu v prípade žien, transfóbie v prípade trans osôb, ale aj HIV testovaniu na mieste seminára. V organizácii pracujú len bývalí migranti s LGBTI+ pozadím a tak sa jedná o veľmi silnú grassroots komunitnú organizáciu, ktorá si nedáva servítku pred ústa. Ich náhodná návšteva bola príjemnou bodkou za plánovanými stretnutiami s dávno zabehanými organizáciami v Nórsku.

Z Osla sme odchádzali plní myšlienok, pozitívnych pocitov, ale aj starostí, ako premostiť túto hudbu budúcnosti a transformovať ju do slovenských realít. Napriek pocitu vzdialenej utópie máme pocit, že sa to dá a je to možné. Na nórsku úroveň, kde bez pardónu všetky strany v parlamente propagujú práva LGBTI+ ľudí a sú si vedomí ich nutnosťou a dôležitosťou, sa síce o rok alebo o dva nedostaneme, ale aj tie príklady dobrej praxe, ktoré sme v Nórsku načerpali, nás posunú ďalej k realizácii tohto malého sna.

Projekt „Študijná návšteva PRIDE a ďalej“ bol podporený sumou 6.510,00 EUR z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014.

Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu „Študijná návšteva PRIDE a ďalej“ je výmena poznatkov, technológií, skúseností, know-how a osvedčených postupov medzi subjektmi v Slovenskej republike a subjektmi v donorských štátoch a medzinárodnými organizáciami.

The post PRIDE & Beyond alebo Ako sme navštívili Nórsko a Island a spoznali nové veci (časť 1.) appeared first on PRIDEkosice.sk.