Nevieme so stopercentnou istotou povedať, kto začal Stonewallské nepokoje. Niečo také sa snáď ani nedá pripísať jednému človeku, pretože všetci ľudia, ktorí tam v tú noc boli, sa významným spôsobom zapísali do kvír histórie – aj tí a tie, ktorých mená dnes už nepoznáme.

Foto: Larry Morris/The New York Times

Niektoré zdroje uvádzajú transrodovú aktivistku a drag queen Marshu P. Johnson ako osobu, ktorá podnietila vzburu, a dodnes je snáď najznámejšou tvárou nepokojov. Ona sama to však poprela a podľa vlastných slov prišla na miesto až neskôr. Podľa niektorých svedkov (a aj podľa nej samej) to mala byť práve Stormé DeLarverie, ktorá ako prvá začala podnecovať dav v komu, aby „niečo urobili“.

Kto bola Stormé DeLarverie?

Butch lesba, speváčka, drag king, vyhadzovačka pred barom, performerka či ľudská bytosť bez striktne definovanej rodovej identity. Niekedy označovaná ako Rosa Parks LGBTI+ komunity. Stormé bola podľa vlastných slov „človek, čo prežil. A človek, čo pomáhal prežiť iným.“

Narodila sa v New Orleans afro-americkej matke a bohatému bielemu otcovi (asi) v roku 1920. Narodeniny oslavovala 24. decembra, no pravdepodobne nejde o skutočný dátum jej narodenia. Stormé nemala ani rodný list, keďže zmiešané manželstvá boli v tej dobe v rozpore so zákonom. Kvôli svojmu zmiešanému pôvodu bola v detstve šikanovaná, a to bielymi aj afro-americkými deťmi. Ako keby žila niekde medzi dvoma svetmi, no neprijímal ju ani jeden.

„Nebolo to kvôli peniazom môjho otca, ale kvôli tomu, že som bola černoška s bielou tvárou. Tak mi (starý otec alebo otec) povedal, že ak od toho neprestanem utekať, budem utekať celý život. A tak keď som mala 15 rokov, prestala som utekať a odvtedy som neutekala ani deň,“ hovorí Stormé.

Mužské šaty na javisku, ženské na ulici

Už ako tínedžerka bola talentovanou speváčkou. Spievala sóla v kostole, na školských koncertoch či na lokálnych podujatiach a nie raz sa o nej písalo v novinách. Istý čas strávila v cirkuse Ringling Bros., no jej jazdecká kariéra skončila po páde, ktorého následkom bolo niekoľko zlomenín. 

Svoju kvír identitu si uvedomila, keď mala približne 18 rokov. V interview z roku 2010 spomína na pocity, ktoré v tej dobe zažívala – vedela, že je v niečom iná, až to postupne začalo dávať zmysel. V tej dobe (hovoríme o 30. a začiatku 40. rokov) však bolo nebezpečné žiť otvorene ako LGBTI+ človek, čo si Stormé uvedomovala. O tom, či vôbec existovalo slovo, ktoré by opisovalo jej identitu, povedala: „Ale áno, bolo. To slovo bolo ,queer‘. Tak nás nazývali.“

tormé sa bála ostať žiť na Juhu a tak sa presťahovala do Chicaga. V 40. rokoch vystupovala najprv v ženskom oblečení pod umeleckým menom Stormy Dale. Pánske saká, košele a nohavice začala nosiť postupne – najskôr len v rámci jej vystúpení. „Snažila som sa robiť to tak, ako sa patrí – nosiť mužské šaty na javisku a ženské na ulici. Dvakrát ma zadržali ma za to, že som drag queen!“ spomína. Neskôr sa začala prezentovať maskulínne aj v civilnom živote.

Jewel Box Revue

Ako sa teda zo Stormy Dale stala Stormé DeLarverie? Všetko to začalo v roku 1946, keď bola v Miami na návšteve podniku Danny’s Jewel Box, z ktorého neskôr vznikla Jewel Box Revue. Podnik hľadal niekoho, kto im pomôže s predstavením, a tým niekým sa stala práve Stormé. Táto časť jej života bola aj inšpiráciou je dokumentárny film Stormé: The Lady of the Jewel Box, ktorý v roku 1987 natočila režisérka Michelle Parkerson.

Stormé vo filme spomína na to, ako jej ľudia najprv neverili, že to urobí. Neodporúčali jej robiť drag, no ona si išla vlastnou cestou. Pôvodne chcela v rámci Jewel Box Revue vystupovať len pár mesiacov. Nakoniec z toho bolo 14 rokov. 

Spomedzi všetkých performerov bola jediná žena a jediný drag king. Predstavenia, v ktorých účinkovala, boli veľmi profesionálne a konali sa 3 až 4 razy za deň, čo bolo dosť náročné. S ostatnými vystupujúcimi mala blízky vzťah. „Boli to dobrí mladí muži a moji priatelia. Urobili čokoľvek, o čo som ich požiadala. Veľmi si ma vážili. A ja som si vážila ich – ako umelcov aj ako ľudské bytosti,“ spomína vo filme na svojich kolegov.

Stonewall

Stonewallské nepokoje dnes považujeme za významnú udalosť v kontexte boja za práva LGBTI+ ľudí, hnutie však existovalo už roky predtým, a to nielen v USA. Je dôležité nezabúdať na zásluhy mnohých ľudí či organizácií pred Stonewallom. Pre potreby tohto článku však ostaneme v USA.

V období 50. a 60. rokov 20. storočia tu bola homosexualita stále kriminalizovaná, rovnako ako crossdressing a iné prejavy rodovej nekonformity. Boli to práve gej bary, kde kvír ľudia našli aký-taký bezpečný priestor. Podniky, o ktorých sa vedelo alebo boli podozrivé z obsluhovania LGBTI+ klientely, sa však nevyhli cieleným policajným raziám. Jedným z takýchto podnikov bol aj Stonewall Inn v New Yorku, v susedstve Greenwich Village v Manhattane.

V bare Stonewall Inn sa stretávali najmä ľudia, ktorí boli aj v rámci LGBTI+ komunít prehliadaní a nerešpektovaní. Išlo hlavne o transrodové osoby, feminínnych gejov, butch lesby, ľudí v sex biznise, drag queens či kvír ľudí bez domova. Razia, ktorej následkom boli známe demonštrácie, nebola pre Stonewall Inn ani zďaleka jedinou.

„Vzbura, povstanie, občianska neposlušnosť“

Policajná razia návštevníctvo baru prekvapila nadránom 28. júna 1969. Polícia kontrolovala a identifikovala osoby, ktoré boli „prezlečené za opačné pohlavie“. Dokopy bolo zatknutých 13 ľudí. Medzi nimi mala byť podľa svedkov aj Stormé DeLarverie.

Polícia na ľudí útočila päsťami aj obuškami. Násilnému zaobchádzaniu sa nevyhla ani Stormé. „Policajt ma udrel a ja som mu to vrátila,“ spomína. Keď jej nasadili putá, upozorňovala, že ich má príliš natesno, na čo ju jeden z policajtov ju udrel obuškom po hlave. Práve vtedy sa mala podľa svedkov obrátiť k davu a zakričať: „Prečo niečo neurobíte?“ 

Foto: NY Daily News Archive/Getty Images

Toto je viacerými svedkami považované za začiatok vzbury, ktorá sa zapísala do kvír dejín. Stormé neskôr potvrdila, že to bola naozaj ona. Niektoré zdroje to však považujú za sporné.

Dnes je Stonewall v tomto ohľade tak trochu mýtus. Ľudí, ktorých mená a tváre si s ním spájame, považujeme za symbol tejto vzbury. Povstania však nie sú len zásluhou jednotlivcov, ale kolektívnej snahy a odvahy spoločne sa postaviť proti neprávosti. Možno nie je až také dôležité vedieť, kto čo urobil prvá*ý, a identifikovať presný moment ako začiatok demonštrácií.

Od razie k prvému Pridu

Kvír ľudia, ktorí boli prítomní a mali už dosť neľudského zaobchádzania, začali po príslušníkoch polície hádzať dlažobné kamene, fľaše či iné predmety. V určitom momente sa polícia spolu s niekoľkými zatknutými osobami zabarikádovala v podniku. Objavil sa aj pokus bar podpáliť.

Dokopy sa vzbury zúčastnilo okolo 2000 ľudí a rozpútala sa vlna niekoľkodňových demonštrácií v uliciach. Stonewallské nepokoje sa tak stali významným momentom v boji za práva LGBTI+ ľudí a viedli k vzniku viacerých organizácií, ako napríklad Gay Liberation Front, Human Rights Campaign alebo GLAAD (Gay and Lesbian Alliance Against Defamation).

Pri príležitosti prvého výročia protestov sa na ich mieste konal prvý Pride sprievod v USA, známy aj pod názvom Christopher Street Liberation Day. Zúčastnili sa ho tisíce ľudí a jeho oficiálnym sloganom bola veta „Say it loud, gay is proud!“

Stormé po roku 1969

Stormé DeLarverie opustila spevácku kariéru krátko po Stonewalle. V tomto období zomrela aj jej partnerka, tanečnica Diana, s ktorou bola 26 rokov. Stormé začala pracovať ako bodyguard a vyhadzovačka pred lesbickými barmi.

V miestnej LGBTI+ komunite mala reputáciu osoby, ktorej záleží na ostatných ľuďoch a stará sa o nich. Kvír mládež často nazývala svojimi deťmi. A aj keď žila v podstate nenápadný život, jej prítomnosť mala pozitívne dopady na iných.

„Niekto sa musí starať“

Venovala sa dobrovoľníctvu a okrem boja za práva LGBTI+ ľudí organizovala aj benefičné podujatia na podporu žien a detí zažívajúcich domáce násilie. „Niekto sa musí starať. Ľudia sa pýtajú: ,Prečo to stále robíš?‘ Odpovedám: ,Je to veľmi jednoduché. Ak by sa ľudia kedysi nestarali o mňa, keď som vyrastala na juhu a moja matka černoška, nebola by som tu,‘“ hovorí.

„Veľmi miluje život. Nezostarla a nezatrpkla. Dozrela a je stále milujúca a stále entuziastická a myslím si, že veľa sily čerpá od mladších žien, ktoré stretáva vo svojej práci,“ hovorí o nej Charles Kaiser, autor knihy The Gay Metropolis.

Spomienky na Stonewall jej ostali

Stormé žila niekoľko desaťročí v newyorskom hoteli Chelsea, kde sa stretávala s rôznymi ľuďmi zo sveta umenia a kultúry. Ako vyhadzovačka pracovala až do veku 85 rokov. Jej meno je od júna 2019 na pamätníku v podniku Stonewall spolu s ďalšími významnými kvír osobnosťami. 

Na konci života ochorela na demenciu a žila v dome dôchodcov v Brooklyne, ktorý často nespoznávala. Spomienky na jej mladosť či Stonewall jej však ostali. Stormé DeLarverie zomrela v spánku 24. mája 2014.

Titulná foto: The Lady of the Jewel Box

Autorstvo: Alex Michelčík

The post Neobyčajný život Stormé DeLarverie appeared first on PRIDEkosice.sk.

To, či sa vedome snažíme pamätať (alebo naopak zabúdať) na okolnosti, ktoré viedli k zrušeniu otroctva či prijatiu volebného práva pre ženy, môže mať veľký vplyv na to, ako dnes vnímame situáciu žien či Američanov čiernej farby pleti. S historickými míľnikmi v LGBTI+ hnutí to nie je inak. Pripomeňte si spolu s nami niekoľko udalostí, o ktorých vás možno v škole neučili, ale rozhodne by ste na ne nemali zabúdať.

Odtrestnenie homosexuálnej intimity

Jednou z prvých európskych krajín, ktoré oficiálne dekriminalizovali homosexualitu, bolo Taliansko v roku 1889. Napriek tomu, že trestný zákonník (tzv. Zanardelliho kódex) považoval homosexualitu aj naďalej za „hriech proti náboženstvu a súkromiu“, súkromné styky viac neboli trestne stíhané. Toto opatrenie však malo slúžiť skôr na potlačenie homosexuálnych vzťahov do súkromia domovov. K plnej legalizácií homosexuality došlo v Taliansku až o mnoho dekád neskôr. 

Skutočná dekriminalizácia sexuálneho styku s osobou rovnakého pohlavia prišla do Európy až začiatkom 40-tych rokov a jej priekopníkom bolo Švajčiarsko. Homosexualita je v krajine legálna od roku 1942, právna veková hranica pre homosexuálny styk však bola až do roku 1990 stanovená na 20 rokov (na rozdiel od 16 rokov pre heterosexuálny styk).

Prvá chirurgická zmena pohlavia

Jednou z prvých Európaniek, ktorá podstúpila chirurgickú zmenu pohlavia, bola Dánka Lili Ilse Elvenes. Lili, ktorej pri narodení pridelili mužský rod, bola pred tranzíciou známa ako maliar Einar Magnus Andreas Wegener. Lili zomrela v roku 1931 v dôsledku pooperačných komplikácií. Po smrti vyšla aj jej autobiografia Man into Woman: An Authentic Record of a Change of Sex (Z muža na ženu: autentický záznam zmeny pohlavia). Mnohí a mnohé z vás možno o Lili počuli prvý krát pred pár rokmi, keď režisér Tom Hooper natočil film Dánske dievča, inšpirovaný Liliným bohatým životom. 

Lilin príbeh zasiahol mnohých a nie je náhodou, že Dánsko sa v roku 2017 stalo prvou krajinou na svete, ktorá transrodovosť vyňala zo zoznamu porúch duševného zdravia. V roku 2019 ju vyňala zo zoznamu diagnóz aj Svetová zdravotnícka organizácia.

Stonewall

V roku 1969 vypukli v americkom bare Stonewall nepokoje proti pravidelným policajným raziám, ktorými šikanovali LGBTI+ ľudí. 

Historik Nicholas Edsall napísal, že Stonewall bol prirovnávaný k mnohým radikálnym protestom v americkej histórií, Boston Tea Party počnúc, až po deň, keď Rosa Parks odmietla uvoľniť miesto na sedenie v autobuse bielemu mužovi. Práve posledná analógia je podľa Edsalla najvhodnejšia, nakoľko obe udalosti (Stonewall aj protest v autobuse v Alabame) boli spúšťacími mechanizmami pre moderné hnutie za občianske práva. 

V priebehu niekoľkých mesiacov po Stonewalle sa objavili skupiny bojujúce za obranu práv gejov a informačné vestníky v mestách aj na univerzitných kampusoch po celej Amerike. Počas nasledujúcich dvoch rokov vznikli naprieč USA, Kanadou, Austráliou aj západnou Európou aktivistické organizácie žiadajúce rovnosť práv a príležitostí pre LGBTI+ komunitu a pripomienka udalostí v Stonewall viedla aj k organizácií prvého PRIDE pochodu v histórii.

Homosexualita už nie je klasifikovaná ako duševná choroba

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v roku 1992 po dlhom naliehaní aktivistickej aj odbornej obce vyňala príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia zo zoznamu duševných chorôb. Táto zmena viedla k zmene zákonov v mnohých krajinách, na úplnú rovnosť si však musia LGBTI+ ľudia stále počkať.

Iba 16 európskych krajín dnes umožňuje ľuďom rovnakého pohlavia vstúpiť do manželstva a 14 ďalších umožňuje ľuďom vstúpiť do tzv. registrovaného partnerstva. Slovensko zatiaľ nepatrí ani do jednej z vyššie uvedených skupín.

Všetci a všetky chceme, aby bola naša identita, vzťahy a práva rešpektované a chránené. A aj keď k rovnosti práv a príležitostí vedie ešte dlhá cesta, poznanie histórie a udalostí, ktoré predchádzali súčasnému stavu, je pre našu budúcnosť a pozitívnu zmenu kľúčové.

Daniela Mužíková

—

Ak by ste nás chceli podporiť pri tvorbe teplého magazínu, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Ako dobre poznáte teplú históriu? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pre Coreyho Johnsona, ktorý je gejom a zároveň členom mestského zastupiteľstva je to nepochopiteľné:

„Je šokujúce, že v roku 2015 nie je hostinec Stonewall ešte stále považovaný za mestskú pamiatku, napriek jeho hlbokého symbolizmu a dejinného významu. Rozhodnutie komisie je dôležitejšie ako rozhodnutie pamiatkového ústavu na štátnej alebo národnej úrovni, keďže so sebou prináša vyššiu úroveň ochrany.“

Tento bar v časti Greenwich Village je známy najmä v komunite vzhľadom na to, že sa jedná o miesto, kde vypukli občianske nepokoje voči policajnému útlaku proti LGBTI+ ľuďom, ktoré následne prerástli do celoamerického a neskôr do svetového hnutia za LGBTI+ práva.

The post Hostinec Stonewall ako mestská pamiatka appeared first on PRIDEkosice.sk.