Dayna Halliwell z organizácie Evenbreak, ktorá túto spoluprácu viedla, o predstavení vlajky v sprievode povedala: „Bolo veľmi dojímavé a úžasné vidieť reakcie ľudí so zdravotným znevýhodnením v publiku. Na ich tvárach bolo vidieť radosť z toho, že boli v sprievode zastúpení.“ Vlajka je súčasťou kampane od Evenbreak s názvom #PrideInTalent, ktorej cieľom je zvyšovať povedomie o intersekcionalite medzi kvír a zdravotne znevýhodnenými ľuďmi.

Júl ako mesiac hrdosti ľudí so zdravotným znevýhodnením

Zdôrazňovanie dôležitosti intersekcionality v aktivizme je kľúčové hlavne preto, že boj za ľudské práva je našim spoločným bojom a jednotlivé formy diskriminácie navzájom priamo či nepriamo súvisia. Napríklad mnoho zdravotne znevýhodnených ľudí je kvír, a naopak. Podľa Jane Hatton, generálnej riaditeľky Evenbreak, sa jedná približne až o 30 % LGBTI+ ľudí.

Nová vlajka bola predstavená počas júla, čo je mesiac venovaný hrdosti, viditeľnosti a povedomiu o ľuďoch so zdravotným znevýhodnením. Každoročne si ho pripomíname pri príležitosti výročia podpísania amerického zákona o občiankach a občanoch so zdravotným znevýhodnením (ADA). Tento zákon 26. júla 1990 podpísal vtedajší prezident Spojených štátov George H. W. Bush a jeho cieľom je chrániť práva ľudí so zdravotným znevýhodnením pred diskrimináciou v zamestnaní a podporovať ich začlenenie do spoločnosti.

Aj keď si tento mesiac oficiálne pripomíname až od roku 2015, podujatia oslavujúce hrdosť ľudí so zdravotným znevýhodnením sa organizovali už od roku 1990. Prvý Disability Pride sa konal v roku 2004 v Chicagu. Jeho hlavné tri ciele boli zmeniť „spôsob, akým ľudia premýšľajú o ‚znevýhodnení‘ a ako ho definujú“, prelomiť a ukončiť „internalizovaný pocit hanby medzi ľuďmi so zdravotným znevýhodnením“; a podporiť v spoločnosti presvedčenie, že zdravotné znevýhodnenie je „prirodzenou a krásnou súčasťou ľudskej rozmanitosti“.

Vlajka od Ann Magill

Pôvodú vlajku reprezentujúcu ľudí so zdravotným znevýhodnením navrhla spisovateľka s detskou mozgovou obrnou Ann Magill v roku 2019 ako symbol solidarity, akceptácie a hrdosti. Motiváciou k vytvoreniu tejto vlajky bola pre Magill účasť na oslavách 20. výročia podpísania zákona ADA, ktoré sa konali mimo verejnosti – na pôde centra pre nezávislý život, čo bolo pre ňu sklamaním.

Pôvodný dizajn vlajky obsahoval výrazné farby na čiernom pozadí. Ostré tvary mali predstavovať spôsob, akým ľudia so zdravotným znevýhodnením musia manévrovať okolo všetkých prekážok, ktorým čelia. Neskôr sa však zistilo, že tento dizajn môže hlavne pri zobrazovaní na mobilných telefónoch vyvolať u niektorých ľudí nepríjemné pocity. 

Ľudia autorke navrhli rôzne alternatívy, ktoré boli do nového dizajnu zapracované. Autorka v novej verzii kľukaté pruhy vyrovnala a stlmila farby. Ich poradie bolo reorganizované tak, aby vyhovovalo ľuďom s poruchami červeno-zeleného videnia. Nová vlajka bola výsledkom procesu a spolupráce komunity a podľa Magill nový dizajn tak skutočne reprezentuje ľudí so zdravotným znevýhodnením, ktorí tento problém spoločne vyriešili. Autorka sa taktiež vzdala akýchkoľvek autorských práv a zaradila vlajku do verejnej domény, takže ju môže voľne používať a šíriť ktokoľvek.

Symbolika

Farby a tvary, ktoré sa na vlajke nachádzajú, nie sú náhodné. Každý pruh a farba má svoj význam. Červená predstavuje telesné znevýhodnenia, zlatá neurodiverzitu a biela neviditeľné znevýhodnenia alebo znevýhodnenia, ktoré ľuďom ešte neboli diagnostikované. Modrá farba reprezentuje emocionálne a duševné znevýhodnenia vrátane duševných chorôb, úzkosti alebo depresie a zelená znevýhodnenia nepočujúcich a nevidiacich ľudí, stratu čuchu alebo chuti a ďalšie zmyslové znevýhodnenia. 

Vyblednuté čierne pozadie je symbolom smútku a hnevu preživších a obetí ableistického násilia, zneužívania a diskriminácie. Diagonálne pásy sú reprezentáciou pre bariéry, ktoré často oddeľujú a vylučujú ľudí so zdravotným znevýhodnením zo spoločnosti. Zároveň majú predstavovať „kreativitu a svetlo a pretínajúce tmu“.

Zlúčenie progresívnej vlajky a vlajky hrdosti ľudí so zdravotným znevýhodnením je ďalší z krokov k vyššej miere intersekcionality a väčšej viditeľnosti, no tým to nekončí. Je dôležité, aby sme ľudí so zdravotným znevýhodnením (alebo akúkoľvek inú skupinu ľudí) nevylučovali a nezneviditeľnovali nielen v rámci aktivizmu ale aj v osobnom živote. Ľudia so zdravotným znevýhodnením poznajú svoje potreby najlepšie, preto ich počúvajme.

Autorstvo: Alex Michelčík 

Titulná fotografia: Marco V. Pereira @MVPicsss

Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. Podporiť nás môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac.

The post Nová progresívna PRIDE vlajka zahŕňa aj ľudí so zdravotným znevýhodnením appeared first on PRIDEkosice.sk.

Dúhová vlajka

Najznámejšou a najrozpoznateľnejšou je jednoznačne dúhová vlajka, ktorá sa dnes skladá zo šiestich farieb. Jej autorom bol americký umelec a ľudskoprávny aktivista Gilbert Baker. Navrhol ju v roku 1977 na podnet Harveyho Milka – prvého amerického politika, ktorý sa otvorene prezentoval ako gej. Vlajka bola prvýkrát predstavená v roku 1978 na oslavách Dňa slobody LGBTI+ ľudí v San Franciscu a mala osem pruhov. Z pôvodného dizajnu boli neskôr dva pruhy odstránené. 

Prvým z nich bol ružový pruh a stalo sa tak v súvislosti so smrťou Harveyho Milka. V novembri 1978 bol na neho spáchaný atentát a jeho tragická smrť verejnosť zasiahla a zároveň primäla mnoho ľudí k podpore LGBTI+ komunity, ktorú chceli vyjadriť práve dúhovou vlajkou. Problém pri hromadnej výrobe vlajok však nastal kvôli nedostatku ružovej látky. Preto sa začala vyrábať verzia so siedmimi pruhmi.

Tyrkysový pruh bol z vlajky odstránený v roku 1979 pri príležitosti Gay Freedom Parade v San Franciscu. Organizátori sprievodu chceli dúhovými pruhmi označiť trasu sprievodu a preto potrebovali párny počet farieb. Neskôr bola ešte indigová farba nahradená kráľovskou modrou. Odvtedy sa vlajka so šiestimi farebnými pruhmi stala jedným najznámejších symbolov kvír komunity. 

Ale prečo si Gilbert Baker zvolil práve dúhu?

„Dúhová vlajka bola nutnosť. Dovtedy sme mali ružový trojuholník, ktorý sme prevzali – ten však vznikol v časoch utláčania a smrti a vychádzal z nešťastia. Potrebovali sme niečo vlastné, čosi krásne. Dúha je dokonalý symbol, pretože trefne reprezentuje rozmanitosť v komunite, či už rasovú, rodovú alebo vekovú.“ – Gilbert Baker, Museum of Modern Art, New York

Lesbická vlajka

Dnešná lesbická vlajka sa skladá z piatich pruhov a vychádza z dizajnu od Emily Gwen z roku 2018. Prvá vlajka, ktorá mala reprezentovať lesbickú komunitu, však vznikla oveľa skôr. Odvtedy sa jej dizajn niekoľkokrát menil a to hlavne kvôli kritike zo strany komunity. 

Prvá lesbická vlajka pochádza z roku 1999. Zobrazuje labrys – sekeru, ktorú používali Amazonky z gréckej mytológie – na obrátenom čiernom trojuholníku s fialovým pozadím. V 70. rokoch 20. storočia sa stal labrys symbolom lesbických feministiek. Čierny trojuholník je symbol prebratý z čias nacistického Nemecka a boli ním označované ženy, ktoré nespadali do „ideálu“ predpísaného režimom. Rovnako ako ružový trojuholník, aj tento symbol bol neskôr lesbickou komunitou prevzatý a dostal nový význam. Fialová farba je odkazom na grécku poetku Sapfó. 

Druhá vlajka bola v roku 2010 a práve kvôli jej dizajnu je označovaná aj názvom „lipstick“. Jej autorkou je Natalie McCray. 

„Lipstick“ vlajka sa skladá z pruhov v odtieňoch ružovej, červenej a bielej. Pôvodný dizajn mal v hornom roku odtlačok pier, ten sa však neskôr prestal používať. Mnohé lesby túto vlajku odmietali používať kvôli bifóbnym, transfóbnym a rasistickým vyjadreniam McCrayovej na jej blogu. 

Ďalšia kritika sa vzťahovala na farby, ktoré symbolizovali hlavne feminínne lesby a vylučovali tak butch lesby či rodovo nekomformné členky komunity. To bol dôvod k zmene stereotypne ženských farieb na neutrálnejšiu oranžovú. Nová vlajka z roku 2018 mala pôvodne sedem pruhov, no jej dizajn sa krátko potom upravil na päť pruhov a tak sa vlajka dostala do svojej dnešnej podoby. 

„Gay Bear” vlajka

„Gay bear” alebo „medveď“ – týmto pojmom sa v gay kultúre označujú väčší, tučnejší alebo chlpatejší muži, ktorí zapadajú do obrazu drsnej mužskosti. 

S myšlienkou vytvoriť vlajku, ktorá by najlepšie reprezentovala medvediu komunitu, prišiel v roku 1995 Craig Byrnes. Zrealizovať tento nápad mu pomohol grafický dizajnér Paul Witzkoske, ktorý najskôr vytvoril štyri verzie medvedej vlajky. Následne si členovia komunity formou hlasovania vybrali víťaznú vlajku, ktorú používajú dodnes. 

Napriek dezinformáciam, ktoré sa šíria internetom, sám Craig Byrnes súčasný dizajn vlajky nevytvoril. Neprávom si však nárokoval autorské práva.

Jednotlivé farby na vlajke nemajú nejakú hlbokú symboliku. Sú to farby medvedej srsti z celého sveta, ktoré nemusia nevyhnutne zodpovedať odtieňom ľudskej pokožky a vlasov. Súčasťou vlajky je taktiež medvedia labka v ľavom hornom rohu. 

Bisexuálna vlajka

Vlajku reprezentujúcu bisexuálnu komunitu navrhol Michael Page v roku 1998. Farby prevzal z trojuholníkového symbolu bisexuálov, ktorý je známy pod názvom „Biangles” – dvoch pretínajúcich sa trojuholníkov v modrej a ružovej farbe, ktoré v mieste prelínania tvoria menší fialový trojuholník. Názov „Biangles” je zložený z dvoch slov – bisexualita a triangles (trojuholníky).

Vlajka je zložená z troch pruhov – ružového, modrého a fialového. Ružová farba symbolizuje sexuálnu príťažlivosť k rovnakému rodu, modrá je symbolom príťažlivosti k opačnému rodu a fialový pruh predstavuje sexuálnu príťažlivosť k obom. Page vyjadril hlbšie posolstvo vlajky slovami: „Kľúčom k pochopeniu symboliky bisexuálnej vlajky je vedieť, že fialová farba sa nenápadne prelína s ružovou aj modrou, rovnako ako v skutočnom svete, kde bisexuálni ľudia nenápadne splynú s LGBTI+ i s hetero komunitou.“

Pansexuálna vlajka

Vlajka ľudí z pansexuálnej komunity sa skladá z pruhov troch farieb: magenta, žltá a tyrkysová. Tieto farby symbolizujú odlíšenie sa od bisexuálnej komunity a zároveň príťažlivosť k ľuďom rôznych rodových identít. 

Vlajka sa dostala do širšieho povedomia v období po roku 2010, kedy bol jej dizajn zverejnený na sociálnej sieti Tumblr autorom*kou vystupujúcim*ou pod používateľským menom Jasper V. 

Magenta, podobne ako ružová pri bisexuálnej vlajke, má symbolizovať príťažlivosť k ženám, tyrkysová zas označuje príťažlivosť k mužom a žltá k nebinárnym osobám a ďalším rodovým identitám. Iné zdroje však uvádzajú, že farby nesymbolizujú príťažlivosť, ale identitu.

Trans vlajka

Dizajn trans vlajky vytvorila v roku 1999 americká námorná veteránka Monica Helms, ktorá je sama členkou trans komunity. Vlajka sa skladá z piatich pruhov – dvoch svetlomodrých, dvoch svetloružových a jedného bieleho pruhu v strede. Autorka popisuje význam vlajky nasledovne: „Pruhy v hornej a dolnej časti sú svetlomodré, čo je tradičná farba pre bábätká-chlapcov. Pruhy vedľa nich sú svetloružové, čo je farba pre bábätká-dievčatá. Biely pruh v strede patrí intersex, nebinárnym či rodovo neutrálnym ľuďom. Zámer je taký, že bez ohľadu na to, akým smerom idete, vždy je to správny smer.”

Svoju premiéru vlajka zažila na Pride sprievode v meste Phoenix v Arizone v roku 2000. Dnes patrí k jednej z najznámejších vlajok LGBTI+ komunity. Existuje viacero variácií trans vlajky, ktorej autormi*kami sú rôzni ľudia z celého sveta. Väčšina z nich obsahuje farby ako sú modrá a ružová a na niektorých sa nachádza aj symbol reprezentujúci transrodových ľudí ⚧️ – ide o spojenie symbolov planét Venuše a Marsu.

Nebinárna vlajka

Vlajku reprezentujúcu nebinárnych ľudí vytvoril nebinárny človek Kye Rowan v roku 2014. Jej dizajn bol reakciou na potrebu nebinárnej komunity mať vlastnú vlajku.

Skladá sa zo štyroch pruhov – žltého, bieleho, fialového a čierneho – pričom každá farba má svoj význam. Žltá symbolizuje ľudí mimo binárneho spektra, biela je farbou ľudí, ktorí majú viac ako jednu rodovú identitu, fialová predstavuje osoby so zmesou mužskej a ženskej identity a čierna je farbou ľudí, ktorí nemajú žiaden rod.  

Pod nebinárne spektrum patrí mnoho identít, pričom každá z nich má svoju špecifickú vlajku. Nebinárni ľudia sú taktiež súčasťou transrodovej komunity, aj keď nie každý nebinárny človek sa takto musí identifikovať. 

Asexuálna vlajka

Do LGBTI+ komunity patria aj ľudia asexuálneho spektra. Vlajku reprezentujúcu túto komunitu navrhol v roku 2010 jeden z členov najvýznamnejšej asexuálnej organizácie The Asexual Visibility & Education Network. AVEN založil v roku 2001 americký aktivista David Jay, ktorý sám patrí do asexuálnej komunity.  

Vlajka sa skladá zo štyroch pruhov – čierneho, sivého, bieleho a fialového. Čierny pruh symbolizuje asexualitu. Sivá farba reprezentuje „sivú asexualitu“ – ľudí, ktorí spadajú do priestoru medzi sexualitou a asexualitou (grey asexuál, demisexuál a podobne). Biela je farbou spojencov asexuálnej komunity a fialový pruh patrí asexuálnej komunite ako celku. 

Rovnako ako pri nebinárnych ľuďoch, aj v prípade asexuálneho spektra majú jednotlivé identity vlastné vlajky. 

Leather vlajka

Leather vlajka od 90. rokoch 20. storočia reprezentuje leather subkultúru. V roku 1989 ju navrhol Tony DeBlase. Vlajka sa skladá z pruhov čiernej, kráľovskej modrej a bielej farby so srdcom v ľavom hornom rohu. Autor vlajky nešpecifikuje, čo jednotlivé farby znamenajú a tak vlajku úmyselne necháva otvorenú na interpretáciu. 

Vlajka je populárna najmä v teplej leather subkultúre. Používa sa však aj v rámci leather, BDSM a fetiš subkultúre všeobecne. 

Vlajky, ktoré sme si predstavili v tomto článku, predstavujú iba zlomok identít v rámci LGBTI+ komunity. Ak si si medzi nimi našiel*a*o tú svoju, môžeš si ju zadovážiť na našom Queershope.

Nákupom na queershop.sk podporíte občianske združenie Saplinq, ktoré sa už viac ako 10 ROKOV venuje podpore a rozvoju kvír komunity. U nás máte istotu, že 100 % zisku z predaja poputuje LGBTI+ komunite!

Text: Alex Michelčíková, Valéria Hurbanová

The post Nie je to len dúha: LGBTI+ vlajky sú rovnako pestré ako identity, ktoré reprezentujú appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pansexuálna vlajka 

Pansexuál je človek, ktorého priťahujú ľudia bez ohľadu na ich pohlavie alebo rodovú identitu – predpona PAN má grécky pôvod a v preklade znamená „všetko“. To však neznamená, že pansexuálov priťahujú všetci ľudia. Najdôležitejším faktorom pri výbere partnera u pan ľudí je to, aký má človek charakter a ako sa správa. Pohlavie ani rod u nich nezohrávajú rolu. O pansexuáloch sa hovorí ako o „rodovo slepých“.

Aký je rozdiel medzi pansexuálom a bisexuálom?  Bisexuála priťahujú dve a viac identít, nie však všetky identity. Pokiaľ bisexuál sa v rámci svojej príťažlivosti pohybuje najmä v rámci binárneho rozdelenia muž-žena. Pansexuálov priťahujú aj osoby mimo tohto spektra, od nebinárnych ľudí až po intersex.

Pansexuálnu vlajku vytvoril neznámy autor v roku 2010. Jeho zámerom bolo oddeliť bisexuálnu komunitu od pansexuálnej (nakoľko tieto dve identity sú často zamieňané). Vlajka sa skladá z troch pruhov – ružového, žltého a svetlomodrého. Ružový pruh symbolizuje sexuálnu príťažlivosť k ženám, svetlomodrý pruh je symbolom sexuálnej príťažlivosti k mužom. Žltý pruh patrí sexuálnej príťažlivosti k nebinárnym či k intersex ľuďom.

Omnisexuálna vlajka 

Predpona OMNI pochádza z latinského slova omnis, čo v preklade znamená všetko. Omnisexuál je človek, ktorého priťahujú všetky pohlavia a rodové identity. Na rozdiel od pansexuálov však nie sú omnisexuáli „rodovo slepí“ a vnímajú rozdiely medzi jednotlivými rodmi alebo dokonca majú tendenciu niektorý uprednostňovať.

A ako sa omnisexualita odlišuje od bisexuality? Bisexuál je výraz, ktorý zahŕňa príťažlivosť pre dve a viac identít, ale nie pre všetky. Pojem omnisexuál je širší, zahŕňa príťažlivosť nielen k osobám jednoznačne maskulínnym alebo feminínnym, ale aj k tým mimo binárneho spetra. Avšak medzi týmito pojmami dochádza k prekrývaniu a niektorí ľudia sa stotožňujú s obomi označeniami. 

Omnisexuálna vlajka sa skladá z piatich pruhov – dvoch ružových, dvoch modrých a jedného čierneho. Ružové pruhy symbolizujú sexuálnu príťažlivosť k ženskosti, modré pruhy sexuálnu príťažlivosť k mužskosti. Čierny pruh vyjadruje sexuálnu príťažlivosť k identitám mimo binárneho spektra. 

Polysexuálna vlajka

Polysexuál je človek, ktorého priťahuje veľa identít, ale na rozdiel od pansexuála a omnisexuála ho nepriťahujú úplne všetky. Predpona POLY je odvodená z gréckeho slova polus a v preklade znamená veľa. U polysexuálnych ľudí je rozhodujúcim faktorom rod. 

Rozdiel medzi polysexualitou a bisexualitou je minimálny, avšak  veľa ľudí sa identifikuje súčasne oboma pojmami, pretože príťažlivosť pre veľa identít (polysexualita) je obsiahnutá aj v definícii bisexuality (dve a viac identít).

Polysexuálnu vlajku vytvoril neznámy autor v roku 2012. Vlajka sa skladá z troch pruhov – ružového, zeleného a modrého. Ružový pruh symbolizuje príťažlivosť k ženám, modrý príťažlivosť k mužom. Zelený pruh je symbolom príťažlivosti k ľuďom mimo binárneho spektra. 

Text: Valéria Hurbanová

___

Chceli by ste spoznať aj ďalšie teplé vlajky, prečítajte si tento článok. Ak by ste nás chceli podporiť pri tvorbe magazínu, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Bisexuál, pansexuál, omnisexuál, polysexuál: Aký je medzi nimi rozdiel? appeared first on PRIDEkosice.sk.