Šnúru PRIDE festivalov odštartuje tradične Banská Bystrica, kde dúhové vlajky vejú v júni. V sobotu 25. júna bude kráčať dúhový sprievod mestom a akciu #PRIDE #BB 2022 || EQUILIBRIUM bude následne hostiť tamojšia Záhrada, kde si môžete užiť príjemné popoludnie s množstvom programu.

Bratislava býva dúhová počas júla. Dúhový PRIDE Bratislava má ambíciu aj tento rok prilákať 10-tisícový dav a to v sobotu 23. júla. Miesto činu je opäť na Hviezdoslavovom námestí. Predchádzať tomu bude počas júla množstvo menších či väčších podujatí.

LGBTI+ štafetu prevezmú na konci augusta Košice. Hrdo budeme kráčať cez centrum s dúhovými vlajkami v sobotu 27. augusta. A tento rok máme veľkú plány, keďže PRIDE Košice oslavuje už 10. ročník. Deväťdňový program bude najmä v Tabačke a Kasárňach-Kulturpark.

Ak by ste mali chuť prevetrať dúhovú zástavu aj v okolitých krajinách, tak máme pre vás niekoľko tipov. Obľúbený Prague PRIDE vyvrcholí sprievodom 13. augusta. Skvelú atmosféru má aj Ostravský PRAJD, ktorý je v pláne na 30. júla. PRIDE týždeň chystajú aj v Brne už počas júna. V Budapešti bude oslava lásky v sobotu 23. júla a vo Varšave Parada Równości už budúcu sobotu 25. júna.

The post Kam vyraziť na PRIDE? Máme pre vás prehľad, kedy budú dúhové festivaly na Slovensku a v okolitých krajinách appeared first on PRIDEkosice.sk.

Už vtedy však táto myšlienka žila aj v Bratislave. Ešte v roku 2008 aktivistka Hana Fábry zorganizovala školenie pre mladých ľudí Queer Leaders Forum, ktorého sa zúčastnilo mnoho talentov. Z neho neskôr vzišla organizácia s rovnakým menom, jej vedúcou osobnosťou bola Romana Schlesinger.

„Viacerí predstavitelia a predstaviteľky staršej generácie nás chceli od myšlienky Pride odhovoriť. Zdalo sa im, že Slovensko ešte nie je pripravené a navyše má nebezpečnú opozíciu,“ spomína si Schlesinger. Vznikla skupina jedenástich ľudí, ktorí sa nakoniec rozhodli podujatie zorganizovať.

Pôvodne čakali, že zaujmú najviac dvesto účastníkov. Mýlili sa.

Obavy a odhodlanie

Slovensko bude mať prvý Pride, držte si klobúky, písal vtedy bulvár. Spustila sa vlna hejtu, ktorá strašila obyvateľov fotkami nahých ľudí z pochodov v iných krajinách. „Museli sme veľmi rýchlo definovať, čo Dúhový Pride je a aké má požiadavky,“ hovorí Schlesinger.

Žiadali vtedy stopercentnú rovnoprávnosť, manželstvá pre páry rovnakého pohlavia, prístup k asistovanej reprodukcii či adopcie. Predstavitelia extrémistickej Slovenskej pospolitosti takmer okamžite zorganizovali protestný pochod na rovnaký dátum, 22. mája 2010.

Organizátori a organizátorky Pride hneď museli riešiť bezpečnosť podujatia s políciou a mestskou samosprávou. Vtedajší primátor Andrej Ďurkovský z KDH nemal veľkú vôľu pomôcť a s predstaviteľmi Pride sa nikdy nestretol, za podujatie sa však postavili mnohé ambasády, ktoré pochod neváhali podporiť aj finančne.

Pride tím neustále nosil polícii dôkazy zo sociálnych sietí, že podujatie potrebuje zvýšenú bezpečnosť. Strážci zákona zas organizátorom a organizátorkám hovorili, nech radšej Pride presunú z centra niekam na perifériu mesta. To by však odporovalo myšlienke podujatia. Nakoniec si Pride musel najať súkromnú bezpečnostnú službu.

Námestie sa zaplnilo z minúty na minútu

V prvý rok sa za Pride postavilo mnoho ľudí. Hneď na začiatku ho podporilo Amnesty International Slovensko a vďaka práci režiséra Alberta Vlka aj mnohé mediálne známe osobnosti: napríklad herečky Judita Hansman, Kristína Tormová, Gabriela Dzuríková, Zuzana Fialová či Michaela Čobejová, Peter Kočiš, Michael Szatmáry.

Najviac organizátorov a organizátorky však prekvapilo, ako sa zrazu krátko poobede 22. mája naplnilo Hviezdoslavovo námestie. Z minúty na minúty sa pod pódiom objavilo 1200 až 1500 účastníkov a účastníčok. „Dopadlo to nádherne, bola to pre mňa najväčšia katarzia,“ hovorí Schlesinger.

Na podujatie navyše neprišli len LGBTI+ ľudia, ale aj mnohí podporovatelia, dokonca z iných krajín. Zúčastnila sa ho napríklad aj spomínaná aktivistka Dimyon, ktorá stála na čele sprievodu a tiež organizátor budapeštianskeho Pride.

Program pozostával z vystúpení osobností, ale napríklad aj z koncertu kapely Noisecut ešte so speváčkou Bety Majerníkovou.

Hádzali dlažobné kocky

Plánovaný pochod sa však neuskutočnil. Organizátori a organizátorky ho najprv plánovali previesť mestom, no agresia neonacistov bola príliš veľká. V jednom bode obkľúčili celé Hviezdoslovavo námestie.

„Blížili sa húfne od Reduty a zastali asi 15 metrov od pódia a začali kričať. Možno keby sme boli niekde v Srbsku, nezastali by a pokračovali by ďalej,“ spomína si ďalší z organizátorov, Róbert Furiel.

Trasa pochodu nebola práve kvôli bezpečnosti nikde medializovaná, aj tak sa musela zmeniť. „Nakoniec najlepšia vec, aká sa nám mohla stať, bola, že sme neprešli mestom, ale len cez Most SNP. V uliciach by sme museli pochod zužovať, z mosta však vznikli nádherné zábery, účastníci a účastníčky sa mohli roztiahnuť,“ dopĺňa Furiel.

Okrem toho, že neonacisti hádzali do davu slzný plyn a útočili v centre, napadli aj europoslankyňu Ulrike Lunacek, vedúcu postavu rakúskej Strany zelených. Počas jej prejavu sa pod pódiom ocitli dvaja neonacisti, ktorí jej smerom hodili dlažobnú kocku. Tá ju našťastie netrafila, hoci ju minula len o niekoľko centimetrov. „Vtedy mi stuhla krv v žilách a uvedomila som si, že situácia bola vážna,“ hovorí Schlesinger. Policajti podľa nej jednoznačne zlyhali.

Lunacek potom zhrozená zavolala vtedajšiemu ministrovi vnútra, ktorý rýchlo povolal do centra mesta ťažkoodencov. Tí neonacistov zatlačili do kúta na moste pri Rybnej bráne, kde sa na pochod opäť pokúsili zaútočiť, podarilo sa im do davu hodiť ešte niekoľko dymovníc.

Organizácia podujatia sa potom z roka na rok zlepšovala a hoci nebola bezproblémová, tím neuvažoval, že by s iniciatívou prestal. Počas druhého ročníka sa už napríklad počas pochodu uzavrelo celé centrum mesta. Najviac sa však pomery zlepšili, keď sa primátorom Bratislavy stal Milan Ftáčnik a pre organizátorov a organizátorky mal na úrade vždy otvorené dvere a vnímal ich ako partnerov.

Pride funguje desať rokov dodnes, hoci už v inom zložení tímu, a rozšíril sa aj do Banskej Bystrice a do Košíc. „Bezpečnosť sa stala pre nás hlavnou prioritou,“ zhrnul za Pride Košice Róbert Furiel. V Košiciach dnes napríklad na súkromnú bezpečnostnú službu na Pride míňajú 20-30 percent rozpočtu.  Ak by ste sa aj vy chceli tento rok oslavovať lásku a pestrosť, tak Dúhový PRIDE Bratislava bude 25. júla v online verzii a PRIDE Košice je v pláne na 22. augusta.

Text: Marek Hudec

Poznámka PRIDE Košice: Žiaľ, akýkoľvek historický prínos Clare Dimyon a dopad jej práce na komunity LGBT+ ľudí v strednej a východnej Európe je poškrvnený jej transfóbnymi postojmi a transnegativistickými výrokmi. Sledujeme ich so zármutkom a znepokojením, zároveň sa z toho dôvodu od nej, ako jeden z nástupníckych PRIDEov, dištancujeme.

Chcete spoznať slovenskú kvír scénu, sledujte rubriku Tipy na LGBTI+ podujatia. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Prvý PRIDE na Slovensku: Ako vyzeral? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Skôr ako začnem hovoriť veci, kvôli ktorým tu dnes pred Vami stojím, dovoľte mi, aby som sa poďakovala organizátorom Dúhového PRIDE-u Bratislava za priestor na príhovor.

Z vystúpenia pred Vami všetkými mám obrovskú trému. Mám úplne spotené a studené ruky, ale aj napriek tomu tu dnes stojím, pretože Vám musím povedať zásadné veci.

Ako sa volám ste už počuli. Som z Občianskeho združenia Transfúzia, kde poskytujem poradenstvo transrodovým ľuďom. Sama som trans ženou. Som s týmito ľuďmi v kontakte každý deň. Zažívajú naozaj hrozné veci. Vo vlastných rodinách, školách, v práci, na úradoch a hlavne v zdravotnej starostlivosti – úplne v každej oblasti života. Najpálčivejším problémom je práve zdravotná starostlivosť.

Prečo? Pretože zodpovední ľudia nás nechcú počúvať. Niekto cudzí od stola rozhoduje o našich telách a odstránení našich reprodukčných orgánoch, bez nášho súhlasu. Rozhodujú o nás bez nás.

Doposiaľ sa transľudia mohli vyhnúť operačným zákrokom, ktoré ukončia plodnosť, ak ich nechceli. Pred niekoľkými týždňami nám ministerstvá tejto krajiny v tejto možnosti výberu úplne zabránili.

Štát po nás šliape. Šliape po našej dôstojnosti. Gejom a lesbám neumožňuje uzavrieť formálne zväzky, čím popiera našu hodnotu ako ľudských bytostí. Navyše, aktuálne predsedajúca krajina Európskej Komisie núti transľudí do kastračných zákrokov. Organizácia spojených národov označuje praktiky nútených kastrácií ako mučenie. V roku 2015 vyzvala Slovensko, aby tieto praktiky okamžite ukončilo. Žiaľ, Slovensko postupuje presne naopak.

Preto tu dnes stojím. Chcem, aby ma počuli všetci tí zodpovední ľudia a čelili realite. Realite, ktorú pre nás vytvárajú a my jej musíme čeliť každý deň. Okrem všadeprítomnej diskriminácie čelíme, ako jediná skupina ľudí na Slovensku, systematickému mučeniu zo strany štátu. Žiadame vládu a ministerstvá, aby nepodmieňovali administratívne zmeny v dokladoch operačnými zákrokmi.

Žiadame, aby sa k nám začali správať aspoň so základnou slušnosťou, aby používali zdravý rozum a rešpektovali naše rozhodnutia o našich vlastných telách.

Na záver chcem poslať odkaz všetkým transľuďom. Ste krásni, takí akí ste. Vaše telá sú len Vaše a len Vy máte právo rozhodovať, čo s nimi potrebujete urobiť. Žiaden lekár ani úradník na to právo nemá. Ak to robia, porušujú Vaše ľudské práva, modernú medicínu a aj zákony SR. Neostávajme ticho a nebojme sa ozvať. Sme v tom spolu. Preto spúšťame kampaň proti mučeniu páchanom na transľuďoch, keď sa k Vám dostane, podporte nás.

Ďakujem… Krásny PRIDE

The post Príhovor Zary Kromkovej na Dúhovom PRIDE Bratislava, 30. júla 2016 appeared first on PRIDEkosice.sk.