Skip to content Skip to sidebar Skip to footer

Prvý PRIDE na Slovensku: Ako vyzeral?

Ako je možné, že Slovensko ešte nezažilo Pride? Pýtala sa Britka Clare Dimyon, ktorá sa venuje právam LGBT+ ľudí a na svojich cestách po svete sleduje ich stav. V roku 2009 poslala mailovú správu viacerým slovenským aktivistom a aktivistkám – chcela ich vyburcovať k činnosti. Slovensko vtedy patrilo k zopár krajinám v Európe, ktoré ešte nezorganizovali vlastný Pride.

Clare Dimyon

Už vtedy však táto myšlienka žila aj v Bratislave. Ešte v roku 2008 aktivistka Hana Fábry zorganizovala školenie pre mladých ľudí Queer Leaders Forum, ktorého sa zúčastnilo mnoho talentov. Z neho neskôr vzišla organizácia s rovnakým menom, jej vedúcou osobnosťou bola Romana Schlesinger.

Hana Fábry

„Viacerí predstavitelia a predstaviteľky staršej generácie nás chceli od myšlienky Pride odhovoriť. Zdalo sa im, že Slovensko ešte nie je pripravené a navyše má nebezpečnú opozíciu,“ spomína si Schlesinger. Vznikla skupina jedenástich ľudí, ktorí sa nakoniec rozhodli podujatie zorganizovať.

Pôvodne čakali, že zaujmú najviac dvesto účastníkov. Mýlili sa.

Romana Schlesinger a ďalší z organizátorov Richard Fekete

Obavy a odhodlanie

Slovensko bude mať prvý Pride, držte si klobúky, písal vtedy bulvár. Spustila sa vlna hejtu, ktorá strašila obyvateľov fotkami nahých ľudí z pochodov v iných krajinách. „Museli sme veľmi rýchlo definovať, čo Dúhový Pride je a aké má požiadavky,“ hovorí Schlesinger.

Žiadali vtedy stopercentnú rovnoprávnosť, manželstvá pre páry rovnakého pohlavia, prístup k asistovanej reprodukcii či adopcie. Predstavitelia extrémistickej Slovenskej pospolitosti takmer okamžite zorganizovali protestný pochod na rovnaký dátum, 22. mája 2010.

Organizátori a organizátorky Pride hneď museli riešiť bezpečnosť podujatia s políciou a mestskou samosprávou. Vtedajší primátor Andrej Ďurkovský z KDH nemal veľkú vôľu pomôcť a s predstaviteľmi Pride sa nikdy nestretol, za podujatie sa však postavili mnohé ambasády, ktoré pochod neváhali podporiť aj finančne.

Pride tím neustále nosil polícii dôkazy zo sociálnych sietí, že podujatie potrebuje zvýšenú bezpečnosť. Strážci zákona zas organizátorom a organizátorkám hovorili, nech radšej Pride presunú z centra niekam na perifériu mesta. To by však odporovalo myšlienke podujatia. Nakoniec si Pride musel najať súkromnú bezpečnostnú službu.

Róbert Furiel (na pódiu)

Námestie sa zaplnilo z minúty na minútu

V prvý rok sa za Pride postavilo mnoho ľudí. Hneď na začiatku ho podporilo Amnesty International Slovensko a vďaka práci režiséra Alberta Vlka aj mnohé mediálne známe osobnosti: napríklad herečky Judita Hansman, Kristína Tormová, Gabriela Dzuríková, Zuzana Fialová či Michaela Čobejová, Peter Kočiš, Michael Szatmáry.

Najviac organizátorov a organizátorky však prekvapilo, ako sa zrazu krátko poobede 22. mája naplnilo Hviezdoslavovo námestie. Z minúty na minúty sa pod pódiom objavilo 1200 až 1500 účastníkov a účastníčok. „Dopadlo to nádherne, bola to pre mňa najväčšia katarzia,“ hovorí Schlesinger.

Na podujatie navyše neprišli len LGBT+ ľudia, ale aj mnohí podporovatelia, dokonca z iných krajín. Zúčastnila sa ho napríklad aj spomínaná aktivistka Dimyon, ktorá stála na čele sprievodu a tiež organizátor budapeštianskeho Pride.

Program pozostával z vystúpení osobností, ale napríklad aj z koncertu kapely Noisecut ešte so speváčkou Bety Majerníkovou.

Hádzali dlažobné kocky

Plánovaný pochod sa však neuskutočnil. Organizátori a organizátorky ho najprv plánovali previesť mestom, no agresia neonacistov bola príliš veľká. V jednom bode obkľúčili celé Hviezdoslovavo námestie.

„Blížili sa húfne od Reduty a zastali asi 15 metrov od pódia a začali kričať. Možno keby sme boli niekde v Srbsku, nezastali by a pokračovali by ďalej,“ spomína si ďalší z organizátorov, Róbert Furiel.

Trasa pochodu nebola práve kvôli bezpečnosti nikde medializovaná, aj tak sa musela zmeniť. „Nakoniec najlepšia vec, aká sa nám mohla stať, bola, že sme neprešli mestom, ale len cez Most SNP. V uliciach by sme museli pochod zužovať, z mosta však vznikli nádherné zábery, účastníci a účastníčky sa mohli roztiahnuť,“ dopĺňa Furiel.

Okrem toho, že neonacisti hádzali do davu slzný plyn a útočili v centre, napadli aj europoslankyňu Ulrike Lunacek, vedúcu postavu rakúskej Strany zelených. Počas jej prejavu sa pod pódiom ocitli dvaja neonacisti, ktorí jej smerom hodili dlažobnú kocku. Tá ju našťastie netrafila, hoci ju minula len o niekoľko centimetrov. „Vtedy mi stuhla krv v žilách a uvedomila som si, že situácia bola vážna,“ hovorí Schlesinger. Policajti podľa nej jednoznačne zlyhali.

Ulrike Lunacek

Lunacek potom zhrozená zavolala vtedajšiemu ministrovi vnútra, ktorý rýchlo povolal do centra mesta ťažkoodencov. Tí neonacistov zatlačili do kúta na moste pri Rybnej bráne, kde sa na pochod opäť pokúsili zaútočiť, podarilo sa im do davu hodiť ešte niekoľko dymovníc.

Organizácia podujatia sa potom z roka na rok zlepšovala a hoci nebola bezproblémová, tím neuvažoval, že by s iniciatívou prestal. Počas druhého ročníka sa už napríklad počas pochodu uzavrelo celé centrum mesta. Najviac sa však pomery zlepšili, keď sa primátorom Bratislavy stal Milan Ftáčnik a pre organizátorov a organizátorky mal na úrade vždy otvorené dvere a vnímal ich ako partnerov.

Pride funguje desať rokov dodnes, hoci už v inom zložení tímu, a rozšíril sa aj do Banskej Bystrice a do Košíc. „Bezpečnosť sa stala pre nás hlavnou prioritou,“ zhrnul za Pride Košice Róbert Furiel. V Košiciach dnes napríklad na súkromnú bezpečnostnú službu na Pride míňajú 20-30 percent rozpočtu.  Ak by ste sa aj vy chceli tento rok oslavovať lásku a pestrosť, tak Dúhový PRIDE Bratislava bude 25. júla v online verzii a PRIDE Košice je v pláne na 22. augusta.

Text: Marek Hudec

Poznámka PRIDE Košice: Žiaľ, akýkoľvek historický prínos Clare Dimyon a dopad jej práce na komunity LGBT+ ľudí v strednej a východnej Európe je poškrvnený jej transfóbnymi postojmi a transnegativistickými výrokmi. Sledujeme ich so zármutkom a znepokojením, zároveň sa z toho dôvodu od nej, ako jeden z nástupníckych PRIDEov, dištancujeme.

Chcete spoznať slovenskú queer scénu, sledujte rubriku Tipy na LGBT+ podujatia. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!

Doručíme ti čerstvú dávku láskyplného obsahu