Komunitné spolky začínajú byť populárne aj na Slovensku. Prečo vznikol ten váš??

Vznikli sme tak, že sme začali organizovať komunitné stretnutia v Trnave, ktoré boli neformálne a neverejné, organizovali sme ich len pre malú internú skupinu. Vďaka tomu sme vytvorili organizačný tím a nejaký čas sme neoficiálne organizovali komunitné stretnutia. Potom sme sa dozvedeli, že si vieme požiadať o grant z Európskej únie a na základe neho sme vytvorili Status queer. 

Z vašej Facebookovej stránky som sa dozvedela, že pôsobíte v Trnave. Prečo práve Trnava? 

Keď sme začali organizovať naše komunitné stretnutia, tak sme tu študovali. Preto sme nadviazali Status Queer na Trnavu, lebo tu aj ostatné členstvo študuje alebo býva. Preto sme tu zostali.  

Fráza status quo je všeobecne známa. Aké tam je prepojenie s vašim názvom Status Queer? 

Dlho sme premýšľali nad názvom. Mali sme viacero nápadov a blížil sa termín, kedy sme mali zverejniť náš oficiálny názov. Tak sme zobrali jeden z nápadov a naše kamošstvá nám povedali, že je to OK – že sa im názov Status queer páči – a tak sme k názvu vytvorili provizórne logo. A už sa ten názov nejak uchytil. Prepojenie so status quo je také, že ho nechceme udržiavať. Chceme udržiavať status queer, aby bol svet bezpečný aj pre kvír ľudí. 

Aká je činnosť Vašej organizácie? 

Snažíme sa organizovať komunitné stretnutia tu v Trnave pre mladých kvír ľudí. Nie sme ale uzavretá spoločnosť a privítame všetkých ľudí, ktorí prídu. Našim cieľom je vytvoriť bezpečnejší priestor v Trnave, edukovať ľudí pomocou verejných podujatí, ako sú workshopy či premietania filmov, ktoré z času na čas robíme. Komunitné stretnutia začali hlavne z našej vlastnej potreby komunity, ale aj všeobecnej potreby ostatných kvír osôb v Trnave. Z toho vznikli komunitné stretnutia. 

Ďalšou činnosťou je organizovanie PRIDE-u v Trnave, ktorý chystáme na tento rok. Robíme aj informačné posty, napríklad sme pripravili informačný post ako pietnu spomienku na Tepláreň a ku dňu viditeľnosti transrodových ľudí. 

Všimla som si vaše podujatia ako Kvír speed-dating alebo Lokálne zatepľovačky. Čo vás inšpirovalo k ich organizácii? Vedeli by ste nám priblížiť o čo ide? 

Kvír speed-dating sme zorganizovali už dvakrát. Motivácia bola spoznávanie kvír ľudí v Trnave a okolí, aby sa vytvorili nové vzťahy a prehlbovala sa naša komunita. Nešlo vyslovene len o speed-dating (rýchle randenie, pozn. red.), ale narážali sme tiež na speed-friendly koncept (rýchle kamošenie, pozn. red.), aby sa ľudia spoznali hravou formou, uvoľnili sa a aby sa prepojili. 

Naopak Zatepľovačky organizujeme sériovo. Sú to komunitné stretnutia, ktoré robíme raz do mesiaca. Je to pekné komunitné trávenie voľného času. Chodí nám pomerne málo ľudí, a preto by sme radi pozvali každé čitateľstvo, ktoré by malo záujem, na naše lokálne zatepľovačky, o ktorých sa dozviete na našich sociálnych sieťach. Je to koncept komunitného stretnutia s flexibilným programom na prehlbovanie a prepájanie našej komunity. 

Speed-dating cieli na základné zoznámenie sa a lokálne zatepľovačky sú na prehĺbenie vzťahov v našej komunite.

Fungujete od februára minulého roku. Vidíte nejaký dopad na vašu komunitu odkedy ste začali fungovať? 

Oficiálne fungujeme od minulého roku, ale komunitné stretnutia sme organizovali už skôr. Veľa ľudí o nás, žiaľ, nevie, no aj keď nás je v komunite málo, tak mávame skvelé ohlasy. Krásnym príkladom je speed-dating – niektorí ľudia sa k nám pridali po speed-datingoch aj na komunitné stretnutia, čomu sa veľmi tešíme. Nevidíme zatiaľ veľký dopad na komunitu, pretože sme pomerne mladý komunitný klub. Nie sme ako napríklad Prizma (komunitné a poradenské centrum v Košicach, pozn. red.), kde bežne chodí na komunitné stretnutia aj pätnásť ľudí. Je to skôr pokus o ďalšie bezpečné miesto pre kvír ľudí na Slovensku.  

Dúhová stužka prebieha už štvrtý rok. Ako a kde ste sa dozvedeli o kampani? 

O kampani Dúhová stužka sme sa dozvedeli od priateľa nášho člena Adama. Ten sa zapájal do kampane aj pred založením Status Queer – nejednu dúhovú stužku išiel osobne podať na poštu. Taktiež, u nás v Trnave sa organizuje akcia Trnavský Rínek, na ktorej sme sa už dvakrát zúčastnili, a tam sme zbierali peniaze a rozdávali dúhové stužky. 

Každý má svoju motiváciu, prečo sa zapája do kampaní, prečo robí kroky, ktoré robí. Čo sú Vaše dôvody pre zapojenie sa do kampane Dúhová stužka? Čo by ste radi dosiahli zapojením sa do kampane? 

Chceme kampaň zviditeľniť a podieľať sa na scitlivovaní našej spoločnosti. Chceme zviditeľniť kvír ľudí na Slovensku a myslíme si, že Dúhová stužka je super nástroj, ako tomu pomôcť. Nielen pre nás, ale aj pre celé hnutie. Radi by sme predstavili Dúhovú stužku nášmu sledovateľstvu a Kubíku, komunitnému centru, ktorého sme súčasťou. Ďalšou motiváciou je, že Dúhová stužka nebola po minulé roky dostupná takmer nikde v Trnave – len na Trnavskom rínku. Preto sme sa rozhodli tento rok zapojiť do kampane. 

Aj Status Queer a PRIDE Trnava môžete podporiť v rámci kampane Dúhová stužka na www.duhovastuzka.sk.

Rozhovor v rámci dobrovoľníckeho programu Saplinqu spracovala: Laura Gerényiová

The post Do Dúhovej stužky sa tento rok zapája aj spolok Status Queer, ktorý bude organizovať prvý PRIDE v Trnave appeared first on PRIDEkosice.sk.

S blížiacim sa 17. májom – Medzinárodným dňom proti homo, bi, trans a intersexfóbii (IDAHOBIT) sa už po tretíkrát rozbieha kampaň Dúhová stužka. Jej cieľom je viditeľne vyjadriť solidaritu LGBTI+ komunite a podporiť dúhové organizácie a iniciatívy pôsobiace na Slovensku.

Kampaň štartuje v piatok 28. apríla a potrvá do nedele 21. mája. Jej vrcholom je už tradične IDAHOBIT. Práve v tento deň v roku 1990 vyradila Svetová zdravotnícka organizácia homosexualitu z medzinárodného zoznamu chorôb.

Dúhovú stužku organizuje občianske združenie Saplinq. Reaguje ňou jednak na nedostatok viditeľnosti LGBTI+ ľudí v spoločnosti, no predovšetkým na chýbajúci pocit bezpečia LGBTI+ ľudí vo verejnom priestore, ktorý ešte stále zaplavujú predsudky a homo/trans negativizmus.

„Teraz viac ako kedykoľvek predtým je potrebné ukázať podporu LGBTI+ ľuďom – ako symbolickú, tak materiálnu. Aj dúhovou stužkou dokážeme vizuálne bojovať proti vlne nenávisti, ktorá sa na LGBTI+ ľudí valí,“ hovorí riaditeľ Saplinq, o. z. Róbert Furiel.

Kedy, keď nie teraz?

Ešte nikdy od čias vzniku samostatnej Slovenskej republiky nebola LGBTI+ komunita takým častým terčom útokov, či už verbálnych, alebo fyzických, ako teraz.

Otvorená nenávisť vyústila minulého roku do tragického teroristického činu, pri ktorom vyhasli životy Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Vyjadrenia zástupcov a zástupkýň zákonodarnej moci a exekutívy, v ktorých dávali LGBTI+ ľuďom na Slovensku nádej na zlepšenie ich postavenia, zostali len prázdnymi sľubmi. Namiesto jednoznačných krokov vpred, kvír komunita pravidelne čelí represívnym návrhom zákonov, ktoré sú v priamom rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Na ohrozenie práv transrodových ľudí na Slovensku, ktoré súvisia s možným legislatívnym zákazom právnych tranzícii, poukazujú aj medzinárodné inštitúcie vrátane Komisárky Rady Európy pre ľudské práva Dunje Mijatović, ktorá v liste NR SR vyjadrila vážne znepokojenie nad tým, že 6 mesiacov po teroristickom útoku Slovenská republika stále neprijala potrebné zmeny pre zrovnoprávnenie LGBTI+ ľudí. Poslancov a poslankyne parlamentu zároveň vyzvala, aby novelu zákona o rodnom čísle v hlasovaní odmietli.

Podľa výsledkov prieskumu Iniciatívy Inakosť, ktorý zrealizovala na prelome rokov 2021 a 2022 medzi LGBTI+ ľudmi staršími ako 15 rokov a (prevažne) žijúcimi na Slovensku, až 76,43 % respondentov a respondentiek považuje snahy obmedziť práva LGBTI+ ľudí prostredníctvom zákonov za jeden z najzávažnejších problémov, ktorým LGBTI+ ľudia na Slovensku čelia. Viac ako 77 % opýtaných vníma ako závažnú aj neexistenciu právneho uznania partnerstva párov rovnakého pohlavia (manželstvá, reg. partnerstvá) a 66,18 % respondentov a respondentiek považuje za jeden z najzávažnejších problémov verbálne nenávistné prejavy (nadávky, zosmiešňovanie) v spoločnosti (Iniciatíva Inakosť, 2022).

Nikdy nebol stav spoločnosti taký kritický, a preto je obzvlášť dôležité práve teraz nezostať ticho, postaviť sa na správnu stranu histórie a vyjadriť LGBTI+ ľuďom jasnú podporu a rešpekt.

„Sú to práve práva transrodových a kvír ľudí, ktoré sú dnes frontovou líniou, na ktorej sa odohráva zápas medzi demokraciou a extrémizmom. Nič medzi tým neexistuje, žiadna šedá zóna,“ povedala na nedávnom proteste proti novele zákona o rodnom čísle Alexandra Demetrianová, koordinátorka kampaní a advokácie v Saplinq, o. z.

Bezpečnosť LGBTI+ menšiny je v rukách väčšiny

Viditeľným nosením dúhovej stužky ako symbolu solidarity človek signalizuje podporu a rešpekt voči LGBTI+ ľuďom. V jeho prítomnosti nemusia mať LGBTI+ ľudia obavy o svoju bezpečnosť a môžu byť slobodne sami a samé sebou.

K pocitu bezpečia človeka zásadne prispievajú ľudia, ktorými je obklopený. Veľká časť LGBTI+ ľudí si kvôli verbálnym či fyzickým útokom namiereným na ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu, nenávistným prejavom verejne činných ľudí, ale aj ľudí zo svojho okolia podvedome vybuduje nedôveru voči spoločnosti. Permanentne sa cítia ohrození, obávajú sa diskriminácie.

Zbaviť sa tohto pocitu nie je ľahké. Človek si s ním neporadí sám a hoci podpora z LGBTI+ komunity pomôže, k plnohodnotnému pocitu bezpečnosti nestačí. O skutočnú zmenu sa musí pričiniť aj majoritná spoločnosť.

Práve tak jednoduchým gestom ako pripnutie dúhovej stužky môže dať človek najavo, že LGBTI+ komunita s ním môže rátať. Čím viac dúhových stužiek bude vo verejnom priestore, tým viac sa budú LGBTI+ ľudia cítiť ako rovnocenná súčasť spoločnosti.

Dúhová stužka spája LGBTI+ iniciatívy z celého Slovenska

Rovnako ako minulý rok, aj tento rok slúži Dúhová stužka ako platforma, ktorá združuje LGBTI+ organizácie a iniciatívy naprieč Slovenskom.

Prispievateľstvo na Dúhovú stužku si môže zároveň vybrať, ktorú z týchto kvír iniciatív finančne podporí. Tohto roku sa zapojili PRIZMA – komunitné a poradenské centrum pre LGBTI+ ľudí a ich blízkych, PRIDE Košice, PRIDE Banská Bystrica, PRIDE Bardejov, Dúhový PRIDE Bratislava, Športový klub Lotosové kvety, Iniciatíva Inakosť, študentský spolok LIGHT* FiF UK, Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, Divadlo Nomantinels a Dúhové rodiny.

V rámci snahy zviditeľniť životy LGBTI+ ľudí bude kampaň Dúhová stužka sprevádzať plejáda kultúrnych, spoločenských a aj športových podujatí vo viacerých mestách Slovenska. Počas IDAHOBIT 17. mája vyjde stužka do bratislavských, košických a banskobystrických ulíc, kde spolu s členstvom a spojenectvom LGBTI+ komunity oslávia inakosť, lásku a pestrosť identít.

Foto: Jakub Savruk

The post Solidarita s LGBTI+ ľuďmi nebola nikdy tak dôležitá ako teraz. Vyjadriť ju môžete dúhovou stužkou appeared first on PRIDEkosice.sk.