Ako vieme určiť pohlavie a rodovú identitu z nájdených pozostatkov človeka? 

Výskumnícky tím popisuje v spomínanom článku závery analýzy vzoriek 1 252 ostatkov jedincov zo siedmich pohrebísk z obdobia raného neolitu a neskorej doby bronzovej v strednej Európe (cca 5 500 – 1 200 rokov p.n.l.). U vzoriek analyzovali dva hlavné atribúty: kostrové znaky, na základe ktorých sa určuje predpokladané pohlavie, a taktiež predmety, s ktorými bol človek pochovaný. Tie nám vedia totiž poskytnúť mnoho informácií o tom, ako jedinca vnímala spoločnosť (rodová identita). 

Úskalia skúmania rodu v čase 

Výskumy ako je tento však značne komplikujú viaceré faktory. Prvým z nich sú časté predsudky akademickej obce, ktoré značne okliešťujú možnosti skúmania rodu. Binarita je totiž vnímaná ako norma a všetko ostatné ako „mimo normy“. Dokazovanie je často pracné, vyčerpávajúce, a ak sa nenájdu jednoznačné znaky, nález môže byť mylne zaradený do inej kategórie.

Ďalším faktorom je chybovosť pri analýze ostatkov na pohrebiskách. Osteoarcheológia (náuka, ktorá sa venuje skúmaniu kostí z pohľadu archeológie) je totiž vedný odbor, ktorý ponúka značný priestor na voľnú interpretáciu – analýza je teda do istej miery subjektívna. Pohlavie/rod jedinca nájdeného na pohrebisku sa určuje podľa polohy, v ktorej bol človek pochovaný, a taktiež podľa predmetov nájdených v jeho blízkosti. Tie určovali sociálny status človeka. Muži boli zvyčajne pochovávaní so zbraňami, ženy so šperkami. Ak by ľudia žijúci v prehistorickej dobe vnímali rod striktne binárne, analýza pozostatkov by bola konzistentná a priradiť ich do jednej z dvoch kategórií by malo byť jednoduché. Avšak pri analýze nastal moment, keď bolo nutné prehodnotiť ako ďalej vzorky kategorizovať. 

Kostra ženy pochovaná so zbraňou?

Dôvodom bolo, že mnoho nájdených jedincov bolo napríklad pochovaných v polohe a s predmetmi, ktoré naznačovali príslušnosť k jednému rodu/pohlaviu, no kostra poukazovala na príslušnosť k inému rodu/pohlaviu. Vznikla teda skupina, ktorá nebola jednoznačne zaraditeľná ani do kategórie muž, ani do kategórie žena. Výskumnícky tím sa s tým vysporiadal tak, že navrhol, aby sa tzv. „archeologický rod“ definoval nezávisle od „biologického pohlavia“. 

„Výnimka“ alebo formálne uznávaná menšina?

Táto skupina vzoriek nezodpovedajúcich binárnemu modelu nakoniec predstavovala približne 10 % nájdených jedincov a vyskytovala sa na šiestich zo siedmich pohrebísk. No zároveň je nutné dodať, že jednoznačne priraditeľných bolo len 30 % vzoriek (a teda u 70 % nebolo možné priradiť buď „archeologický rod“, alebo „biologické pohlavie“ alebo oba zároveň).

Závery štúdie teda neprinášajú definitívne odpovede a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že do vedeckej diskusie vnášajú skôr viac chaosu ako porozumenia. Istý posun štúdia predsa len prináša: 

Na vyvodzovanie unáhlených záverov je teda skoro. Čo ale vieme s určitosťou povedať je, že binárny model fungovania v spoločnosti existoval v prehistorickom období na území strednej Európy vo väčšinovej miere. To však zároveň explicitne nevylučuje existenciu nebinárnych resp. rodovo-nekonformných osôb. Ľudia, ktorí fungovali mimo binárne rodové spektrum muž-žena, tu boli vždy, ale akademická diskusia ohľadom tejto témy je zatiaľ značne polarizovaná a všeobecná zhoda na tom, ako ďalej identifikovať kostrové pozostatky takýchto ľudí v rámci archeologických výskumov, zatiaľ neexistuje. 

Štúdie ako táto môžeme vnímať ako „prvú lastovičku“, ktorá stavia do centra bádania doteraz nezohľadňovanú rodovú problematiku a formuje nové alternatívy nazerania na históriu, ktorá ako sa zdá, má stále čím prekvapiť. 

Text: Manu Kościuszko 

Zdroje:

https://www.uni-goettingen.de/en/3240.html?id=7099
https://www.jpost.com/archaeology/article-744388
https://www.cambridge.org/core/journals/cambridge-archaeological-journal/article/error-or-minority-the-identification-of-nonbinary-gender-in-prehistoric-burials-in-central-europe/BA7A1658483DDA8677F3A95C5C6E90E0#article

The post „Výnimky potvrdzujúce pravidlo“ alebo bežná súčasť spoločnosti? Nová štúdia ukazuje, že s vnímaním rodu to ani v dávnej minulosti nebolo čierno-biele appeared first on PRIDEkosice.sk.

Poznámka: V texte používame strešný pojem „nebinárna osoba“ pre všetky rodové identity, ktoré nezapadajú do škatuľky muž alebo žena. Keďže v slovenčine neexistuje pravidlo, ktoré by riešilo rodovo neutrálny spôsob vyjadrovania sa, pri písaní tohto článku sme si pomohli Nebinárnou príručkou od Vic Vargicovie. Pre ľudí používajúcich v angličtine zámená they/them sme zvolili kombináciu onikania a gramatického bezrodu.

V animákoch sa predstavivosti medze nekladú

Možno vás prekvapí, že v programoch určených pre deti a mládež sa to priam hemží nebinárnymi postavami. Spomenieme napríklad robota BMO zo seriálu Čas na dobrodružstvá, Angel Jose a Merkid z rozprávky Craig od potoka, ľstivých Double Trouble zo She-Ra a princezny moci alebo Raine Whispers z disneyovského Sovieho domu. V seriáli Steven Universe na vás čaká zástup viac ako 30 rodovo nekonformných, no žensky vyzerajúcich mimozemských kryštálov či fúzia kryštálu a chlapca Stevonnie.

Nárast rodovej rôznorodosti v animovaných seriáloch úzko súvisí so vstupom kvír žien a nebinárneho autorstva do animácie. „Stojí to predovšetkým na ľuďoch, ktorí sú ochotní hájiť nás aj vtedy, ak im to skomplikuje život. A tí, ktorí sa odvážia, zvyčajne patria do komunity,“ zhrnuli pre magazín Insider Kristi Reed, ktorí sa podieľali na seriáli Dead End: Paranormal Park – najnovšom LGBTI+ inkluzívnom animáku na Netflixe. 

Všimli ste si, že to nie sú ľudia?

Sú to buď roboti, mimozemšťania alebo iné neľudské bytosti, ktoré nepoznajú koncept rodu. Nie si muž ani žena? Nemôžeš byť človek! Toto „Non-Human Non-Binary“ televízne klišé má na svedomí dehumanizáciu nebinárnych ľudí a prispieva skôr k ich stigmatizácii ako k scitlivovaniu spoločnosti.  

Ani zďaleka sa netýka len animákov, presahuje aj do filmov a seriálov určených pre dospelé diváctvo. V Star Trek sa rokmi objavilo niekoľko foriem života a civilizácií, ktoré nie sú zviazané binaritou rodu. Janet zo seriálu The Good Place je nebinárna databáza informácií a znalostí ľudstva. Hoci má ženskú podobu a používa zámená ona/jej, pravidelne všetkým pripomína, že nie je dievča. 

Najznámejší rodovo fluidný nečlovek je bezpochyby Loki – samozvaný boh darebáctva zo sveta Marvelu. Jeho pansexualita a rodová identita sa prostredníctvom minuloročného seriálu dostali z komiksov a mytológie aj na televízne obrazovky.

Aj keď znie takáto reprezentácia skôr problematicky, nemožno jej uprieť pozitíva, ktoré prináša kvír mládeži. „Deťom musíme dať vedieť, že aj ony patria do tohto sveta,“ hovoria pre magazín Entertainment Weekly Rebecca Sugar, autorstvo animáku Steven Universe. „Nemôžeme čakať, kým vyrastú, lebo bude neskoro. To, že si zaslúžia lásku a podporu a že ľudia si s radosťou vypočujú ich príbehy, im musíme povedať, kým sú ešte deťmi.“

Aj my sme len ľudia

Príšerky a mimozemšťania by nám nespôsobovali vrásky na čele, keby nám televízie ponúkli rovnaké množstvo príbehov nebinárnych ľudí z reálneho sveta. Ich životom však kamery začali venovať väčšiu pozornosť len nedávno. 

Prvenstvo v zmysluplnej reprezentácii nebinárnych ľudí patrí seriálu Miliardy. Už v roku 2017 sa k ansámblu finančných manažérov pripojili Taylor Maison, ktorí sa k svojej rodovej identite hrdo hlásia aj vo svete ovládanom prevažne bielymi mužmi. Úlohy sa s nadšením zhostili Asia Kate Dillon, ktorých si možno pamätáte zo seriálu Orange is the new black alebo z filmu John Wick 3: Parabellum.

Otázky rodovej identity stoja v popredí polo-autobiografického seriálu Feel Good z autorského pera stand-up komedianstva Mae Martin. Autorský tím seriálu Star Trek: Discovery nám v roku 2020 konečne predstavil prvého nebinárneho človeka Adira Tal v podaní herectva Blu del Barrio. Herecké obsadenie nekonečnej medicínskej drámy Klinika Grace v 18. sérii rozšírili E.R. Fightmaster, ktorí stvárňujú Dr. Kai Bartley – autoritu v oblasti neurológie. 

Nebinárnosť má rôzne farby

Úskalia nebinárneho tínedžerstva ukážkovo spracovali v tretej sérii seriálu Sex education. Cal (Dua Saleh) a Layla (Robyn Holdaway) sú študentstvá, ktoré síce spája rodová identita, no vďaka ich rozličným povahám a miere sebaprijatia sa seriálu podarilo vyjadriť, že neexistuje jeden správny spôsob, ako byť nebinárny.

V seriáli sa citlivo dotkli otázok telesnej dysfórie a rodového prejavu, zväzovania hrudníka či potláčania svojho skutočného ja pre komfort druhých. 

Protichodné reakcie mala LGBTI+ komunita na nebinárne stand-up komedianstvo Che Diaz v seriáli And Just Like That… (revival Sexu v meste). Tŕňom v oku je, paradoxne, ich prílišná diverzita. Che sú totiž aj pansexuálni a polyamórni. Magazín Digital Spy kriticky hodnotí, že ukázať rôznorodosť je fajn, no spraviť z jednej osoby výstavnú skriňu inakosti nefunguje. 

Sara Ramirez, ktorí hrajú Che, sa postavili na ich obranu. Pre New Your Times uviedli: „Vytvorili sme postavu, ktorá je ľudská, komplikovaná a má chyby. Che tu nie sú, aby sa páčili, aby s nimi všetci súhlasili. Sú tu, aby boli sami sebou.“ 

Aké otázky asi tak víria hlavou rodičom, ktorí sledujú svoje dieťa pri objavovaní vlastnej rodovej identity? Rodičom, ktorí chcú byť svojmu dieťaťu oporou, no nevedia ako? Tento uhol pohľadu nám v seriáli And just like that… sprostredkovali Charlotte a Harry.

Oneskorený vstup reprezentácie nebinárnych ľudí na televízne obrazovky kompenzujú snahy o jej čo najlepšie uchopenie. Autorské tímy neváhajú prizvať si medzi seba človeka, ktorý má skúsenosť z prvej ruky, alebo nadviazať spoluprácu s organizáciou GLAAD, ktorá sa zaoberá LGBTI+ reprezentáciou v médiách. Chvályhodným trendom je, že do rolí týchto postáv sú obsadzované nebinárne herectvá, vďaka ktorým je reprezentácia autentickejšia.

Text: Petra Kmecová

Titulná koláž: Rock, Adira, Double Trouble, Kai Bartley a Che diaz / Zdroje: HBO Max, Netflix, Paramount+

The post Od mimozemšťanov cez nepochopené puberťáctvo až k výkladným skriniam diverzity. Je to s nebinárnymi postavami až také zlé?  appeared first on PRIDEkosice.sk.

V poslednej dobe sa slová nebinarita či nebinárny v bežnej reči objavujú už trochu častejšie, no stále je to téma, o ktorej sa veľa nehovorí. Do povedomia širšej verejnosti ju do určitej miery pomohlo dostať viacero známych osobností, ktoré sa takto identifikujú, napríklad Indya Moore, Demi Lovato či Lachlan Watson. No nebinarita nie je ani zďaleka nejakým rozmarom celebrít. Je to skutočná identita a nebinárni ľudia sú súčasťou našej spoločnosti. Svoje o tom vie aj nebinárne Viky.

Viky je z Bratislavy, kde momentálne študuje. Okrem toho sa venuje programovaniu a zaujíma sa o lingvistiku. Miluje sci-fi a popcorn. 

Svoju identitu si Viky plne uvedomilo približne pred pol rokom. Známky transrodovosti prejavovalo už ako mladšie, no nechcelo si priznať, že by to mohlo nejak súvisieť. „Určite to súviselo aj s tým, že som najskôr nechápalo, čo vôbec moje vnútorné pocity znamenajú. Neskôr to bolo podvedomé potláčanie, keď som na istú chvíľu bolo ja samotné transfóbne. Znie to neuveriteľne, že ja som kedysi mohlo mať také pocity nepochopenia voči niečomu, čím som teraz, no hádam aj to dokazuje svetu, že ľudia sa dokážu meniť. Možno aj preto verím, že názory sa dajú zmeniť a že stojí za to bojovať za zmenu,“ hovorí Viky o svojich pocitoch. 

Ako viete, že ste ten rod, ktorý ste?

Byť nebinárnou osobou pre Viky znamená byť, kým je. „Je to proste niečo, čo viem, že je súčasťou mňa a nedáva zmysel byť niečím iným. Keď sa občas rozprávam s cisrodovými ľuďmi o tom, ako viem, že som nebinárne, tak sa ich musím vždy spätne spýtať, ako vy viete, že ste ten rod, ktorý ste? Kebyže vaša myseľ bez tela poletuje v nekonečnom vesmíre, cítili by ste sa stále ako žena? Ako muž?“ vysvetľuje.

„Je to zvláštne žiť vo svete, kde o našej identite skoro nikto nič nevie. Keď ste žena alebo muž, ľudia väčšinou odhadnú rod podľa vašeho vzhľadu, no ako odhadnete nebinárnu osobu?“ hovorí Viky. „Nemáte ako. A presne aj z toho dôvodu prichádzam do konštantného rozporu s ľuďmi, ktorí ma nepoznajú, keďže sa im vždy musím predstaviť a vysvetliť, čo to vlastne znamená byť nebinárne,“ dodáva.

Viky si však myslí, že má obrovské šťastie. Je to najmä preto, že žije v najliberálnejšej časti Slovenska, kde chodí na jednu z najprogresívnejších škôl. Niekoľkým učiteľom a učiteľkám sa vyautovalo a so svojou učiteľkou slovenského jazyka dokonca spolupracuje na SOČke o rodovo neutrálnej slovenčine.

Rovnako pozitívne Viky hovorí aj o svojich kamarátoch a kamarátkach. „Moja primárna skupina priateliek a priateľov zo školy používa stredný rod absolútne bez problémov, a ak mám povedať pravdu, väčšinou ich skôr trápi, ako prežijú ďalší test z fyziky, než prečo som nebinárne. Je to len ďalší aspekt toho, kto som, a presne tak to aj vnímajú. Vďaka nim sa cítim komfortne byť, kým som a bez ich podpory by som tu určite nestálo tak hrdo, ako teraz,“ vysvetľuje.

Viky v používaní stredného rodu podporuje aj mama a tak sa Viky môže cítiť voľne a komfortne, keď o sebe pred ňou hovorí. „Veľakrát mávame spolu konverzácie o tom, čo to vôbec znamená byť mužom či ženou,“ spomína Viky.

Slovenčina, nebinarita a stredný rod

Slovenčina je veľmi rodovo zafarbený jazyk a tak Viky malo dilemu, ako o sebe hovoriť. To, že gramatický rod nemusí korešpondovať s vnútornou identitou človeka, je síce pravda, no Viky aj tak pociťovalo potrebu hovoriť o sebe rodovo neutrálne. Po dlhých úvahách a debatách samo so sebou sa nakoniec rozhodlo používať stredný rod.

„Predsa len, je to rod ktorí ľudia poznajú, takže sa len musia naučiť presmerovať jeho používanie na širšie spektrum. Navyše nebol to rod zameraný len na predmety, ako som si dlhý čas myslelo. Pri opise slov dieťa, chlapča a dievča taktiež používame stredný rod. Tak ako sme si ako kvír ľudia osvojili slovo kvír, prečo by som ja nemohlo spraviť to isté so stredným rodom?“ hovorí Viky.

View this post on Instagram

A post shared by Vic Vargicovie (@theropodsneedwifitoo)

Na začiatku to bolo pre Viky zvláštne, ako keby ani jeden z rodov, predošlý ani nový, nesedel. Viky to však považuje iba za diskomfort z niečoho nového, z prispôsobovania sa. „Ako čas ubehol a ja sa spätne pozerám na seba, keď som používalo predošlý rod, príde mi to až bizarné, že to jednoducho nesedí. Rovnaký sentiment skonštatovali aj ľudia z môjho blízkeho okolia,“ spomína.

Najväčším problémom je nevedomosť

Reprezentácia nebinárnych ľudí je na Slovensku stále nízka a ľudia majú často predsudky. Viky za najväčší problém považuje práve nevedomosť. „Ľudia nevedia vôbec, čo to znamená byť nebinárne. Ak o tomto pojme aj náhodou počuli, nevedia, ako sa majú k nám zachovať v slovenčine,“ hovorí. Práve preto pracuje na nebinárnej príručke. Verejnosti chce poskytnúť základný prehľad o histórii iných rodových identít, predstaviť nebinárnych ľudí na Slovensku a vysvetliť, aké možnosti pre neutrálny rod sú najpopulárnejšie v našom jazyku.

Na otázku, či je niečo, čo by chcelo, aby ľudia o tejto téme vedeli, odpovedá takto: „Asi hlavne to, aby sa nebáli opýtať, ak majú otázky. Kľudne môžu napísať aj mne. Rado objasním alebo sa porozprávam o svojej identite a rôznorodosti nebinárnych identít celkovo. Musia si však pamätať, že to, čo im poviem ja, je len skúsenosť jedného nebinárneho človeka. Najlepšie je načúvať rôznym diverzným hlasom, lebo aj to nám môže poskytnúť náhľad na túto tému.“

View this post on Instagram

A post shared by Vic Vargicovie (@theropodsneedwifitoo)

Text: Alex Michelčík

The post Byť nebinárne pre mňa znamená byť to, kto som appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pohlavie

Trans aktivista Christián Havlíček pre Teplú vlnu vysvetlil, čo je to pohlavie: „Pohlavie predstavuje biologické charakteristiky, ako sú genitálie, chromozómy či hladina hormónov.“ Na základe pohlavia rozdeľujeme ľudí na ženy a mužov.

Nie všetci ľudia však zapadajú do týchto dvoch kategórií. Intersex ľudia sú toho dôkazom, keďže sa sa narodili s mužskými aj ženskými pohlavnými charakteristikami. Môžu zvonku vyzerať ako chlapec alebo dievča, ale zároveň môžu mať reprodukčné orgány opačného pohlavia. Svoju identitu priblížila intersexuálka Emily slovami: „Som dievča, ktoré má semenníky a XY chromozómy (typické pre mužov).“ 

Rod a rodová identita

Rod a rodová identita nie sú to isté čo pohlavie. Pohlavie určujeme pri narodení na základe biologických znakov, najčastejšie podľa tvaru genitálu. Rod je však kultúrna kategória, je to súbor spoločenských pravidiel, ktoré sa spájajú so ženskosťou a mužskosťou. Ako nám vysvetlila Zara Kromková z centra Prizma, rod predstavuje súhrn viacerých vzájomne sa ovplyvňujúcich faktorov, možu to byť spoločensko-kultúrne aspekty, geo-kultúrny priestor a sociálne konštrukty typické pre tú ktorú spoločnosť. To znamená, že spoločnosť ovplyvňuje naše predstavy o tom, ako by sa dievčatá a chlapci mali správať, vyzerať či myslieť.

Rodová identita je to, ako vnímame sami seba v rámci mužsko-ženského sveta. Christián Havlíček pre TEDx vysvetlil: „Rodová identita je to, kým sa človek cíti byť, ako sa identifikuje – ženou, mužom, niekde na pomedzí týchto kategórií alebo mimo nich.“ Napríklad, človek môže mať pri narodení uvedené biologické pohlavie ženy, ale vnútorne sa cíti ako muž. Alebo opačne. Inporadňa upresňuje: „Ak je biologické pohlavie v súlade s vnútorným pociťovaním, t. j. narodil som sa ako muž a cítim sa ako muž, hovoríme o cisrodovom človeku. Ak biologické pohlavie nie je v súlade s vnútorným pociťovaním, t. j. narodil som sa ako muž, ale cítim sa ako žena (alebo naopak), hovoríme o transrodovom človeku.“ V prípade, že sa ľudia vnútorne necítia byť ani mužom, ani ženou hovoríme o rodovo nebinárnych ľuďoch.

Orientácia

Orientácia prestavuje našu romantickú, sexuálnu a emocionálnu príťažlivosť k iným ľudom. Napríklad, ak sa identifikuješ ako heterosexuál, pociťuješ príťažlivosť k ľudom opačného pohlavia či rodu. Keď sa identifikuješ ako gay alebo lesba, fyzickú a emocionálnu príťažlivosť prežívaš k ľudom rovnakého rodu či pohlavia. Bisexuálni ľudia cítia príťažlivosť k ženám aj mužom, zatiaľ čo pansexuáli prežívajú príťažlivosť voči ľuďom bez ohľadu na ich pohlavie alebo rodovú identitu a ani ich vôbec nevnímajú.

Text: Laura Lišková

Foto: Pixabay

___

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Koľko pohlaví existuje? appeared first on PRIDEkosice.sk.