Vo vedeckom časopise Cambridge Archeological Journey bol v máji tohto roku publikovaný článok, ktorý sa venuje tomu, ako vnímali ľudia v prehistorickej dobe nebinárnu rodovú identitu. Vedecký kolektív z Göttingenskej Univerzity rozprúdil ich štúdiou búrlivú debatu ohľadne súčasného chápania rodu, ktoré vychádza striktne z binárneho modelu muž-žena. Na základe neho totiž následne skúmame (nielen) históriu. No môžeme si byť skutočne istí, že v dávnej minulosti vnímali ľudia rod binárne? 

Ako vieme určiť pohlavie a rodovú identitu z nájdených pozostatkov človeka? 

Výskumnícky tím popisuje v spomínanom článku závery analýzy vzoriek 1 252 ostatkov jedincov zo siedmich pohrebísk z obdobia raného neolitu a neskorej doby bronzovej v strednej Európe (cca 5 500 – 1 200 rokov p.n.l.). U vzoriek analyzovali dva hlavné atribúty: kostrové znaky, na základe ktorých sa určuje predpokladané pohlavie, a taktiež predmety, s ktorými bol človek pochovaný. Tie nám vedia totiž poskytnúť mnoho informácií o tom, ako jedinca vnímala spoločnosť (rodová identita). 

Úskalia skúmania rodu v čase 

Výskumy ako je tento však značne komplikujú viaceré faktory. Prvým z nich sú časté predsudky akademickej obce, ktoré značne okliešťujú možnosti skúmania rodu. Binarita je totiž vnímaná ako norma a všetko ostatné ako „mimo normy“. Dokazovanie je často pracné, vyčerpávajúce, a ak sa nenájdu jednoznačné znaky, nález môže byť mylne zaradený do inej kategórie.

Ďalším faktorom je chybovosť pri analýze ostatkov na pohrebiskách. Osteoarcheológia (náuka, ktorá sa venuje skúmaniu kostí z pohľadu archeológie) je totiž vedný odbor, ktorý ponúka značný priestor na voľnú interpretáciu – analýza je teda do istej miery subjektívna. Pohlavie/rod jedinca nájdeného na pohrebisku sa určuje podľa polohy, v ktorej bol človek pochovaný, a taktiež podľa predmetov nájdených v jeho blízkosti. Tie určovali sociálny status človeka. Muži boli zvyčajne pochovávaní so zbraňami, ženy so šperkami. Ak by ľudia žijúci v prehistorickej dobe vnímali rod striktne binárne, analýza pozostatkov by bola konzistentná a priradiť ich do jednej z dvoch kategórií by malo byť jednoduché. Avšak pri analýze nastal moment, keď bolo nutné prehodnotiť ako ďalej vzorky kategorizovať. 

Kostra ženy pochovaná so zbraňou?

Dôvodom bolo, že mnoho nájdených jedincov bolo napríklad pochovaných v polohe a s predmetmi, ktoré naznačovali príslušnosť k jednému rodu/pohlaviu, no kostra poukazovala na príslušnosť k inému rodu/pohlaviu. Vznikla teda skupina, ktorá nebola jednoznačne zaraditeľná ani do kategórie muž, ani do kategórie žena. Výskumnícky tím sa s tým vysporiadal tak, že navrhol, aby sa tzv. „archeologický rod“ definoval nezávisle od „biologického pohlavia“. 

Výnimka alebo formálne uznávaná menšina?

Táto skupina vzoriek nezodpovedajúcich binárnemu modelu nakoniec predstavovala približne 10 % nájdených jedincov a vyskytovala sa na šiestich zo siedmich pohrebísk. No zároveň je nutné dodať, že jednoznačne priraditeľných bolo len 30 % vzoriek (a teda u 70 % nebolo možné priradiť buď „archeologický rod“, alebo „biologické pohlavie“ alebo oba zároveň).

Závery štúdie teda neprinášajú definitívne odpovede a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že do vedeckej diskusie vnášajú skôr viac chaosu ako porozumenia. Istý posun štúdia predsa len prináša: 

Na vyvodzovanie unáhlených záverov je teda skoro. Čo ale vieme s určitosťou povedať je, že binárny model fungovania v spoločnosti existoval v prehistorickom období na území strednej Európy vo väčšinovej miere. To však zároveň explicitne nevylučuje existenciu nebinárnych resp. rodovo-nekonformných osôb. Ľudia, ktorí fungovali mimo binárne rodové spektrum muž-žena, tu boli vždy, ale akademická diskusia ohľadom tejto témy je zatiaľ značne polarizovaná a všeobecná zhoda na tom, ako ďalej identifikovať kostrové pozostatky takýchto ľudí v rámci archeologických výskumov, zatiaľ neexistuje. 

Štúdie ako táto môžeme vnímať ako „prvú lastovičku“, ktorá stavia do centra bádania doteraz nezohľadňovanú rodovú problematiku a formuje nové alternatívy nazerania na históriu, ktorá ako sa zdá, má stále čím prekvapiť. 

Text: Manu Kościuszko 


Zdroje:

https://www.uni-goettingen.de/en/3240.html?id=7099
https://www.jpost.com/archaeology/article-744388
https://www.cambridge.org/core/journals/cambridge-archaeological-journal/article/error-or-minority-the-identification-of-nonbinary-gender-in-prehistoric-burials-in-central-europe/BA7A1658483DDA8677F3A95C5C6E90E0#article