V prípade diskriminácie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity ako možnosť ochrany môžeme využiť Antidiskriminačný zákon: § 2 ods. 1) spomína sexuálnu orientáciu, § 2a ods. 11) spomína rodovú identifikáciu.

Ak zažívame diskrimináciu zo strany kolegov a kolegýň, jedným z riešení je požiadať o rozhovor s kompetentným človekom na riadiacej pozícií, kde sa daný incident preberie, vysvetlí a následne vyrieši. Môžeme pokojne trvať na tom, aby ten/tá, čo vás diskriminoval, bol preradený/á a trvať na spísaní riadnej sťažnosti, ktorú je zamestnávateľ/ka povinný prijať a bezodkladne vyriešiť.

Ak zažívame diskrimináciu zo strany zamestnávateľa, je dobré si uvedomiť, že zákonník práce (čl. 1, § 13) stojí na vašej strane. Túto situáciu môžeme riešiť opäť prostredníctvom sťažnosti, žaloby alebo aj trestným oznámením. 

V prípade, že k diskriminácii došlo zo strany verejnej inštitúcie, môžeme využiť pomoc ombudsmanky (verejnej ochrankyne práv). V ostatných prípadoch môžete kontaktovať Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a samozrejme podnet môže prešetriť aj inšpektorát práce.

Samozrejme, je úplne v poriadku z akýchkoľvek dôvodov neriešiť žiaden podnet, odísť z toxického pracovného prostredia a nájsť si novú prácu.

Každopádne PRIZMA ponúka bezplatné právne poradenstvo, ktoré v týchto prípadoch vie nasmerovať a pomôcť. Rovnako ponúka aj bezplatné psychologické a sociálne poradenstvo.

___

Titulné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Čo môžem urobiť, ak zažívam diskrimináciu na pracovisku? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Matúš si spomína, že už ako dieťa sa líšil od chlapcov vo svojom okolí. „Bol som iný ako zvyšok mojich rovesníkov. Ako by povedal môj otec, nikto sa nevedel tak super vytáčať v sukniach na ulici ako ja,“ vysvetľuje s úsmevom. Reálne si však začal uvedomovať svoju orientáciu, až keď mať 16 rokov. Ako uviedol, až vtedy mu došlo, že domov frajerky nosiť nebude.

Chvíľu mu však trvalo, kým sa s tým faktom vyrovnal. Dostať sa totiž k informáciám o homosexualite bolo v čase jeho dospievania skôr zriedkavosťou. Internet bol ešte len hudbou budúcnosti a zohnať časopis o tejto téme v Košiciach nebolo vonkoncom jednoduché.

Na ceste k sebaprijatiu mu podľa vlastných slov pomohlo, že šiel na vysokú školu do iného mesta. V Banskej Bystrici na fakulte spoznal ďalších gejov, vďaka čomu ľahšie spracoval vlastnú inakosť.  „Hlavne som si už nemyslel, že som divný. Aj keď úplne otvorený som nebol, keďže v spoločnosti bolo veľa predsudkov voči gejom, ktoré sú aj dodnes, ale teda vtedy to bolo oveľa horšie,“ spomína Matúš.  

Láska, zober mamu a choďte

Coming-out pred rodičmi spravil, keď si našiel prvého frajera. Mame sa však zdôveril nie úplne plánovane. „Stalo sa to náhodou po mojej operácii, keď som bol odkázaný na pomoc mamy. V izbe v nemocnici bol raz aj môj frajer. A ja som bol vtedy nervózny a zo mňa vypadlo: ‚Láska, zober seba aj mamu a choďte preč a príďte zajtra, keď ma nebudete rozčuľovať.‘ Mama sa zasmiala a mne došlo, čo sa stalo,“ prezradil Matúš. Neskôr sa s mamou k tomu momentu vrátili, kedy ho ubezpečila, že jej jedno, s kým chodí, len chce, aby bol šťastný.

Trošku zložitejší bol coming-out pred otcom. Ten vraj potreboval viac času, aby to spracoval. „Ale veľmi mu pomohlo, keď spoznal môjho prvého frajera a zistil, že je to taký istý človek ako všetci ostatní,“ dodal Matúš. Vzťah s rodičmi sa mu vďaka coming-outu zlepšil a to vďaka tomu, že mohol byť sám sebou: „Nehral som už divadlo, aby som spĺňal ich predstavu o tom, kým mám byť.“

S rodičmi si dodnes skvelo rozumie. Otec má vraj potrebu ho stále ochraňovať a mama pravidelne kontroluje, či už jedol, či má čo jesť a či mu nemá navariť. „Mám veľké šťastie, že aj napriek katolíckej výchove a faktu, že sú obaja silne veriaci, tak chápu rozdiel medzi tým, čo tvrdí cirkev a čo je naozaj dôležité, a tým je láska k blížnemu.“

Nič netajil ani v práci

Svoju identitu netajil ani v pracovisku. Aj keď dodáva, že neprišiel prvý deň do práce s pozdravom: „Čaute, ja som Matúš a som gej.“ Snažil sa byť len úprimný pri bežných rozhovoroch. Otvorene rozprával o svojich vzťahoch a mnohým v okolí to došlo aj podľa fotiek na sociálnych sieťach.

Reakcie kolegov a kolegýň boli prevažne pozitívne, aj keď stretol sa aj s nepríjemnými predsudkami. „Keď som žil a pracoval v Bratislave, tak to nikto neriešil. V roku 2009 som sa vrátil do Košíc a začal som pracovať pre IT firmu. Najprv som mal rešpekt voči tomu, ako budú ľudia reagovať, ale nakoniec som zistil, že to riešia iba toľko, koľko im dovolím.“

Ku Košiciam má dodnes dobrý vzťah. Je to aj tým, že v meste žije jeho rodina. Obľubuje štvrť, kde vyrastal. K srdcu mu prirástli parky na Komenského ulici a príroda okolo mesta. Mrzí ho však, že z času na času narazí na človeka, ktorý ho považuje za menejcenného len pre to, že je gej. „Chvalabohu, že sa mi podarilo v poslednej dobe takýchto ľudí odstrániť zo života. Aj ja by som mohol mať predsudky voči nim, ale nemám, lebo v konečnom dôsledku to vôbec nie je podstatné. Dôležité je žiť život tak, aby sme boli šťastní.“

___

Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Otcovi pomohlo, keď spoznal môjho frajera a zistil, že je človek ako ostatní appeared first on PRIDEkosice.sk.