Slovensko je krajinou, v ktorej je vplyv kresťanstva a cirkvi stále viditeľný. K odkazu Ježiša Krista sa u nás hlási až 75 % ľudí. Katolícka cirkev je najpočetnejším kresťanským spoločenstvom, no ich postoj k LGBTI+ ľuďom nie je najpriaznivejší. Podľa stanoviska katolíckych biskupov v prípade homosexuality „ …ide o dôsledok istých nepriaznivých príčin alebo životných okolností, či už zavinených alebo nezavinených. Homosexualita sa nechápe ako Boží úmysel s človekom v pláne stvorenia.“

Depresia, pocity viny alebo úzkosti sprevádzajú kvír veriacich pre odmietavý postoj ostatných bratov a sestier. Útočisko  a pevnú pôdu pod nohami môžu nájsť v združení SIGNUM – Dúhoví kresťania, kde môžu otvorene prežívať vieru aj sexuálnu či rodovú identitu. Cieľom SIGNUM je obhajovať záujmy LGBTI+ veriacich, vytvárať pre nich bezpečný priestor, v ktorom môžu duchovne a osobnostne rásť. Na rozdiel od učenia viacerých kresťanských cirkví, dúhoví kresťania prísne odmietajú tzv. konverzné terapie a vnímajú sexualitu ako Bohom daný a požehnaný dar, ktorý možno v zodpovednej slobode a partnerskej láske užívať.

Väčšiu časť histórie mali kresťanské cirkvi negatívny postoj k LGBTI+ ľudom a tento názor pretrváva u mnohých z nich dodnes. Katolícka cirkev v minulosti  prenasledovala homosexuálnych ľudí a homosexualne „správanie“ považuje naďalej za hriech. V posledných rokoch viacerí katolícki predstavitelia prejavili pozitívnejší postoj ku kvír ľuďom. Jedným z príkladov týchto zmien je aj samotný pápež  František, ktorý vyslovil podporu registrovaným partnerstvám. Označil LGBTI+ ľudí za „deti Boha“, ktoré majú právo na rodinu. Naďalej však zastáva názor, že LGBTI+ ľudia nemôžu uzatvárať manželské zväzky. Zostava preto otázne, či tieto navonok progresívne kroky hlavy katolíckej cirkvi predstavujú skutočný progres alebo sú iba ilúziou zmeny.

V prípade katolíckej cirkvi na Slovensku zatiaľ nevidno priateľskejší prístup k LGBTI+ komunite, práve naopak. Homosexualitu odmietajú a dokonca podporili organizácie, ktoré poskytujú tzv. konverzné terapie pre homosexuálnych alebo transrodových ľudí. Hoci podobný prístup prevláda aj u iných cirkví, začínajú sa objavovať farári a farárky, ktorí otvorene podporujú LGBTI+ ľudí. Jednou z nich je evanjelická farárka Anna Polcková, ktorá vystúpila s príhovorom na Dúhovom Pride Bratislava 2020: „Chcem hovoriť za vás, lesby, gejovia, bisexuáli, transrodoví ľudia, ktorí ste presvedčení, že o tom, akí ste sa narodili a koho milujete, musíte mlčať, inak riskujete zahanbenie, ponižovanie, šikanu. Za to, že ste umlčiavaní programovo, systematicky a dokonca v mene Božom, sa hanbím. Považujem to za nespravodlivé. Neláskavé. Považujem to za porušenie najdôležitejšieho prikázania – prikázania lásky.“ 

Anna Polcková nebola jediná, ktorá prejavila nesúhlas s „tradičným“ učením cirkvi. Evanjelicky kaplán Jakub Pavlús sa dostal do konfliktu s biskupmi pre otázku, či je manželstvo zväzok muža a ženy. Podľa Pavlúsa ide o „…zväzok, ktorý uzatvárajú dve dospelé svojprávne osoby na základe slobodného rozhodnutia a doživotného sľubu vzájomnej vernosti a lásky.“ Výsledkom rebelovania proti učeniu cirkvi bolo ukončenie pracovnej zmluvy pre Jakuba Pavlúsa.

Anna Polcková dostala odkaz od evanjelických biskupov, že „… ak cíti potrebu súčasnú prax cirkvi neustále komentovať a kritizovať smerom na verejnosť… “, mala by zvážiť svoje ďalšie pôsobenie v duchovnej službe. V opačnom prípade by jej počínanie mohlo byť považované za disciplinárne previnenie. Našťastie od podpory LGBTI+ ľudí neustúpila, v rámci jej zboru dokonca zriadili telefonickú linku pre dúhových kresťanov.

Anna Polcková a Jakub Pavlús sú len jednými z mnohých veriacich, ktorí dokazujú, že byť kresťanom znamená milovať všetkých. Cirkev nás občas presvedčia, že konflikt sa nachádza medzi kresťanstvom a kvír ľuďmi. Mnoho kresťanov to odmieta a tvrdí, že Boh miluje všetkých takých, akí sú. Je teda konflikt medzi kresťanstvom a LGBTI+ ľuďmi reálny? Alebo je len umelo živený časťou biskupov, ktorí majú potrebu viesť svoju krížovú výpravu proti kvír ľuďom?  V Biblii sa totiž píše: „ …a Boh stvoril človeka na svoj obraz…“.

Text: Laura Lišková

Úvodné foto: Orientedtofaith.com

_

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post „A milovať budeš blížneho svojho… “ – Miluje Boh aj kvír kresťanov? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Adam je gej. Má 21 rokov, pochádza z malej obce Ružiná, no už tretí rok študuje v Trnave. Keď sa práve nevenuje škole, trávi čas v prírode, zahrá si volejbal alebo futbal, kreslí či tvorí pomocou grafických programov. Taktiež si popri štúdiu privyrába v Amnesty International Slovensko.

Adamova rodina je silne katolícky založená. Keď vyrastal, bolo samozrejmosťou, že sa každú nedeľu išlo do kostola, modlilo sa pred jedlom alebo pri iných príležitostiach. Adam nepovažuje katolícku vieru za niečo zlé, no podľa vlastných slov necítil, že by ho robila šťastným. 

“Ako malé dieťa (asi 7 rokov) som to veľmi nevnímal. Neskôr som ale začal klásť trochu odpor. Nechcel som do kostola chodiť,” hovorí.

Nútili ho tam chodiť až do birmovky, po ktorej už nemusel. Odpor k viere mu však ešte nejaký čas ostal. Okrem jeho vlastnej negatívnej skúsenosti k tomu sčasti prispel aj postoj cirkvi k LGBTI+ ľuďom. “Prekrúcal som očami, keď niekto v mojom veku hovoril, že chodí do kostola, alebo keď sa vôbec niekto predo mnou začal modliť. Na toto nie som hrdý. Dnes to už vnímam inak,” vysvetľuje Adam. 

Spomína aj jednu svoju dobrú kamarátku, ktorá je veriaca. Pravidelne chodí do kostola a na spovede, prežehnáva sa pred jedlom. Podľa Adama je však kľúčový vzájomný rešpekt. “Verím, že jej to pomáha a pokiaľ neobmedzuje mňa a moje práva, nemám s jej vierou a praktizovaním jej viery najmenší problém. Dokonca by som s ňou aj rád šiel do kostola.”

Približne medzi 10. až 11. rokom života si Adam začal uvedomovať, že niečo v ňom „nie je v poriadku”. Vtedy to ale ešte nevedel presne identifikovať.  Dva roky na to, už vedel, že je gej. “Nejaký čas som sa to snažil potláčať. Hovoril som si, že to je len fáza a po čase to prejde,” vysvetľuje. Po dvoch rokoch boja so sebou tomu Adam nechal voľný priebeh a prijal, že je gej.

V rodine si myslia, že ho to prejde

 “Najbližšia rodina, čo je matka a starká, to neberú najlepšie. Myslia si, že je to len nejaká fáza a veria, že sa čoskoro zmením. Sú tiež presvedčené, že je to kvôli tomu, že som ako malý nemal otca. Viem, že mi nechcú ublížiť, len v sebe prechovávajú tieto naučené hodnoty. Takto to možno berie aj niekto z mojej vzdialenejšej rodiny,” vysvetľuje Adam situáciu. 

Odkedy žije otvorene ako gej, nebol s mnohými rodinnými príslušníkmi v kontakte a tak nevie presne, ako ho vnímajú. Adamov nedávny status, kde upozorňuje na problematiku, ktorej čelia LGBTI+ ľudia, mal ale pozitívne komentáre od členov a členiek blízkej aj vzdialenejšej rodiny. V tomto statuse kritizuje, ako niektorí ľudia aj z Adamovho života odmietajú prijať LGBTI+ ľudí práve na základe viery. 

“Keď čítate správy od najbližších, v ktorých vám posielajú články o tom, že vaša orientácia je ‚proti Bohu‘, zlá alebo vám povedia do očí, že je to satanistické, zvnútra to človeka ničí. Len na základe toho, že dokážem preukázať lásku človeku rovnakého pohlavia, je táto moja časť identity považovaná za chorú, neprijateľnú, neprirodzenú,” píše Adam. 

Upozorňuje, že podobné skúsenosti ako má on, majú aj desiatky ďalších ľudí z dúhovej komunity. “Rešpektujte, chápte a bezvýhradne prijímajte svojich blízkych, ktorí a ktoré sú LGBTI+. Všetko, čo chceme, je cítiť sa bezpečne pri našich najbližších,” píše v závere statusu. 

Oporu v zložitých časoch našiel najmä u priateľa, ktorému je veľmi vďačný. Zázemie má aj medzi kamarátmi a kamarátkami, prijali ho a môže pri nich byť sám sebou. V okruhu známych sa stretáva s úplne inou reakciou ako u príbuzných. “Fakt som sa zatiaľ asi nestretol s odmietnutím alebo nejakými negatívnymi odozvami, za čo som fakt vďačný,” hovorí. 

Príbehy, ktoré menia spoločnosť

Adam kritizoval neakceptovanie LGBTI+ ľudí zo strany veriacich, no nemyslí si, že to je spôsobené čisto vierou, keďže pozná množstvo veriacich ľudí, ktorí kvír ľudí podporujú. “Myslím, že je to skôr na jednotlivcovi. Ako silno dokáže odolávať stereotypom, ako dokáže logicky uvažovať, vidieť súvislosti, do akej miery podlieha ovplyvneniu a podobne,” vysvetľuje svoj postoj. 

Podľa neho by situáciu LGBTI+ ľudí mohli zlepšiť príbehy. “Príbehy ako môj, ale aj mnohých ďalších, ktorým spoločnosť na základe ich orientácie, rodovej identity, preferovanému množstvu partnerských vzťahov alebo hocičomu inému (čo sa v tomto prípade týka LGBTI+) sťažuje život – ako v subjektívnom prežívaní, tak aj v objektívnom, právnom svete,” vysvetľuje.

Verejnú mienku vedia ovplyvniť aj mediálne známe osobnosti a preto sú podľa Adamovho názoru ich vyjadrenia k tejto téme veľmi dôležité. “Napadá mi Ondrej Prostredník, ktorého aktivitu veľmi oceňujem,” hovorí. 

V tejto súvislosti spomína aj rozhovor s politológom Andrejom Findorom v podcaste Teplá vlna, kde Findor hovorí, že okrem mediálne známych osôb môže mienku o LGBTI+ ľuďoch ovplyvniť každý a každá z nás. Adam sa s touto myšlienkou stotožňuje. Myslí si, že všetci môžeme v rámci svojich možností upozorniť na to, keď niekto uráža LGBTI+ komunitu. To je podľa neho prvý krok k zmene.

“Ak toto číta niekto, kto sa niekedy v podobnej situácii ocitol a nezmohol sa na slovo pre rôzne dôvody, je to v poriadku. Nie každý a každá sme na to stavaní. Ľudia by vás mali akceptovať bez ohľadu na to, či na to upozorníte,” dodáva na záver. 

Text: Alex Michelčík

Foto: Barbora Likavská

___

Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!

The post Byť LGBTI+ nie je proti Bohu appeared first on PRIDEkosice.sk.