Za inšpiráciu na tohtomesačné knižné tipy vďačí Peťa seriálu Heartstopper. Román Bez lásky napísala autorka Alice Oseman, ktorá stojí za jeho komiksovou predlohou. Druhý titul – Ace: What Asexuality Reveals about Desire, Society, and the Meaning of Sex – zachytila v jednej zo scén seriálu, ktorý sa v druhej sérii venoval aj asexualite.

Bez lásky – Alice Oseman

Román Bez lásky od autorky Alice Oseman je príbehom osemnásťročnej Georgie Warr, ktorá práve nastúpila do prvého ročníka na Durhamskej univerzite. Je posadnutá romantikou, zbožňuje fanfiction, svadby a príbehy, ktoré končia replikou „a žili spolu šťastne, až kým nepomreli“. Sama však nebola nikdy zamilovaná, nikto jej nepobláznil hlavu. 

Po príchode na univerzitu sa chce konečne zamilovať a nájsť toho pravého. Namiesto toho sa však vydá na cestu skúmania svojej identity, na ktorej sa stretne s pojmami asexualita a aromantizmus. Zrazu si svojimi pocitmi a túžbami nie je vôbec istá. 

Príbeh Georgie je inšpirovaný skúsenosťou samotnej autorky – Alice Oseman sa tiež identifikuje ako asexuálka a aromantička. Román Bez lásky sa rozhodla napísať aj preto, že v žiadnej knihe nenašla prerozprávaný svoj príbeh. Vlastnej komunite chcela poskytnúť viac reprezentácie, lebo pokiaľ ide o sex, romantiku a intimitu, ľudia na asexualánom a aromantickom spektre môžu mať najrôznejšie skúsenosti a pocity.

Úprimný príbeh Georgie uisťuje čitateľstvo, že je úplne v poriadku cítiť v súvislosti so svojou sexualitou zmätok a neistotu a venovať hľadaniu sa toľko času, koľko potrebuje. 

Ace: What Asexuality Reveals about Desire, Society, and the Meaning of Sex – Angela Chen

Oficiálna anotácia knihy ACE: Čo nám o túžbe, spoločnosti a zmysle sexu odhaľuje asexualita (pozn.: náš preklad) od autorky Angely Chen znie: Pútavý prieskum toho, čo znamená byť asexuálnym človekom vo svete posadnutom sexuálnou príťažlivosťou a čo nás všetkých môže o túžbe a identite naučiť pohľad na svet z asexuálnej perspektívy. Po prečítaní knihy môžeme potvrdiť, že nesklamala. Našli sme v nej presne to, čo sľubovala. 

Angela Chen nám v nej neponúka len vysvetlenie pojmov týkajúcich sa sexuálnej príťažlivosti či túžby a vyvracanie mýtov, ktoré o asexualite kolujú v spoločnosti, i keď v nej samozrejme nájdeme aj to. Ponúka nám predovšetkým vhľad do fungovania našej spoločnosti ako takej a využíva na to históriu (a)sexuality.

Zamýšľa sa nad tým, ako povinná sexualita zmenila komunikáciu medzi ľuďmi a ako ovplyvňuje nielen naše vzťahy, ale aj jazyk, ktorý používame. Uvedomili ste si niekedy, že slovo intimita používame prevažne v spojení s partnerským vzťahom, pri ktorom predpokladáme sexuálny rozmer? Slovo intimita má pritom oveľa širší význam. 

Asexualitu rozoberá intersekcionálne – venuje sa aj tomu, ako sa sex spolitizoval, akú úlohu zohráva v otázkach sexuality človeka náboženstvo, ako vnímajú asexualitu iné marginalizované skupiny, aký vplyv má na asexualitu feminizmus a skúma aj vzťah medzi lekárskou obcou a asexualitou. 

Kniha je nabitá informáciami natoľko, že sa nebojíme nazvať ju „učebnicou asexuality“.

Maňu tentokrát vybral dva pôsobivé romány (nielen) pre mladšie publikum. Spája ich nestereotypná prezentácia asexuálnych ľudí a postavy, ktoré vám okamžite prirastú k srdcu.

Summer Bird Blue – Akemi Dawn Bowman 

Rumi odchádza žiť k tete na Havaj, aby dopriala svojej matke priestor a čas na smútenie nad stratou mladšej dcéry Lei. Sama sa so stratou sestry vyrovnáva ťažko, kedysi spoločne skladali hudbu, no dnes nemá silu pokračovať. S podporou a láskou tety, chlapca zo susedstva a suseda – pána Watanabeho, Rumi nachádza postupne cestu späť k sebe. 

Summer Bird Blue je kniha o spracovávaní smútku, ale aj o inšpirácii, nachádzaní sily ako ísť ďalej. Tému asexuality zobrazuje nenútene a autenticky. 

Simply an Enigma – Brittany Evans, Chelsea Lauren 

Julian je atletický typ, ktorý priťahuje pozornosť dievčat, no napriek tomu ho vzťahy akosi nelákajú a kamoši si ho neustále doberajú, že ešte stále nemal sex. No Julian vôbec nerozumie, prečo je okolo toho toľko rozruchu a nátlak od okolia ho začína unavovať. 

Quinn – druhá hlavná postava je úplným opakom Juliana. Je kapitánkou futbalového tímu, má samé jednotky a netají sa tým, že sex patrí medzi jej obľúbené aktivity. Chalani o tom môžu otvorene hovoriť, tak prečo by nemohli aj baby? Jej kamošky a kamoši si myslia, že nie je schopná mať dlhodobý vzťah, no ona sa rozhodla, že im dokáže, že sa mýlia. 

Ako sa dokážu tieto dva svety preťať a čo z toho vzíde sa dozviete v tejto originálnej knihe, ktorá otvára (okrem iného) aj tému asexuality. 

Páčia sa vám odporúčania knižného klubu Kvír Výr? Zvážte, prosím, pravidelnú podporu občianskeho združenia Saplinq. Aj vďaka vašej pomoci budeme kvír ľudí a ich spojenectvo naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi. Pridať sa k podporovateľstvu môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac/

The post Knižný klub Kvír Výr: Poďte si s nami prečítať niečo o asexualite  appeared first on PRIDEkosice.sk.

Peťa vám odporúča dve knihy, ku ktorým sa dostala vďaka seriálom. Jednou je zbierka esejí od ženy, ktorá stojí za seriálom o ženskej bejzbalovej lige A League of Their Own (2022). Na výbere druhej knihy sa podpísala jej bisexuálna priateľka, ktorá seriál a komiksy The Legend of Korra zbožňuje natoľko, že jej parapetu zdobí funkopop postavička Korry.

I Might Regret This: Essays, Drawings, Vulnerabilities, and Other Stuff – Abbi Jacobson

Abbi Jacobson je americká komička, herečka, spisovateľka a spoluautorka komediálneho seriálu Broad City (2014–2019) a nedávnej seriálovej reedície filmu Veľké víťazstvo (A League of Their Own; 1992), v ktorom si aj zahrala hlavnú úlohu.

Jej zbierka esejí, kresieb, zraniteľností a iných záležitostí s názvom „Možno to oľutujem“ sa do tohtomesačného výberu knižného klubu Kvír Výr dostala preto, že nám v nej Abbi odhaľuje časy, kedy si začala uvedomovať svoju kvír identitu.

Táto jej životná etapa je úzko spätá s jej prvou láskou, ktorou bola žena a vďaka ktorej si po tridsiatke začala uvedomovať nielen svoju bisexualitu, ale aj to, že láska je predsa len možno aj pre ňu. O to zdrvujúcejší bol ich rozchod, ktorý sa Abbi rozhodla „rozdýchať“ na sólo výlete autom naprieč USA. 

Zápisky z jej trojtýždňovej cesty z New Yorku do Los Angeles poprepletané anekdotami, úvahami či postrehmi, to všetko vyrozprávané ostrým humorom a niekedy až prílišnou úprimnosťou, vyvolajú v čitateľstve dojem, že sedí na sedadle spolujazdca. Tak sa pripútajte, lebo s Abbi zažijete hrboľatú jazdu plnú sebareflexie a redefinovania samej seba.

Mňa ako ženu, ktorá si svoju orientáciu uvedomila tiež až po tridsiatke, veľmi oslovila táto myšlienka z úvodu knihy: 

„Hlbokozakorenená myšlienka, že jedného dňa budem mať heteronormatívnu rodinu, nebolo niečo, čo vo mne vyvolávalo odpor alebo mi prekážalo. Bolo to niečo, čo som brala neutrálne, ako fakt, taký jasný ako to, že vyrastieš a nájdeš si prácu.“

The Legend of Korra – Michael Dante DiMartino a Bryan Konietzko

Komiksy The Legend of Korra začínajú tam, kde končí rovnomenný animovaný seriál – na prahu lásky Korry a Asami Sato. V seriáli (2012–2014) sme mali možnosť sledovať prerod vzťahu Korry a Asami zo sokýň bojujúcich o priazeň rovnakého muža na priateľstvo a z najlepších priateliek na lásku. Zobrazenú však veľmi opatrne, nakoľko seriál bol vytvorený pre detský televízny kanál Nickelodeon.

Vo finále seriálu odchádzajú Korra a Asami ruka v ruke na zaslúženú dovolenku. Pár dní po premiére epizódy Di Martino a Konietzko všetkým „neverníkom“ potvrdili, že Korra a Asami tvoria pár. Zmena média zo seriálu na televíznej stanici pre deti na grafický román dovolila autorom príbehu rozvinúť romantický vzťah Korry a Asami so všetkým, čo k tomu patrí.

V knihe The Legend of Korra: Turf Wars (1-3, 2017-2018) si prejdeme napríklad ich coming-outami, ktoré neboli vždy bezproblémové. Rozhodnutie ukázať v sérii aj homofóbiu okomentovala ilustrátorka Irene Koh pre magazín Entertainment weekly takto:

„Uvedomila som si, aký obrovský potenciál má vidieť obľúbené a silné postavy ako Korra a Asami vyrovnávať sa s rovnakými problémami, ktorým ja (a iní kvír ľudia) čelím.“

Séria ďalej pokračuje grafickými románmi The Legend of Korra: Ruins of the Empire (1-3, 2019-2020) a The Legend of Korra: Patterns of Time (2022). 

Maňu siahol po knihe pre mládež s bisexuálnou reprezentáciou, ktorá zahreje pri srdci aj staršie ročníky. Poslednou zaradenou knihou je pôsobivý memoár od americkej spisovateľky, feministky a akademičky Roxane Gay (upozorňujeme, že kniha rozoberá tému sexuálneho násilia).

Ophelia je už taká – Racquel Marie 

Ophelia je stredoškoláčka, ktorá chce zmaturovať, baviť sa s kamarátmi a starať sa o svoj záhon ruží. Vždy ju priťahovali chlapci – v tom mala jasno, no túto istotu náhle narušilo stretnutie s Taliou. Cesta objavovania a prijatia vlastnej sexuality je tŕnistá. Sprevádza ju vlastná internalizovaná homofóbia/bifóbia, strach a obavy. Mládež, ktorej je táto kniha primárne určená a ktorá si možno tiež prechádza niečim obdobným, sa tak môže uistiť, že tento proces môže byť zdĺhavý a je úplne v poriadku, ak ešte stále nie ste v cieli. 

Príbeh je taktiež pekným príkladom toho, že stotožnením sa so svojou bisexuálnou orientáciou sa človek nemusí vzdať niektorých častí vlastnej identity, ktoré by nemuseli celkom zapadať do stereotypnej predstavy o bisexualite. Ďalšou silnou stránkou knihy je úžasný okruh priateľstiev, ktoré Opheliu obkopujú. Sú pre seba oporou v dobrom a zlom, bez ohľadu na to, čo sa v ich životoch deje. 

Ophelia je už taká, je fantastický knižný debut pre dospievajúcu kvír mládež, tápajúcu v neistote, ktorá k dospievaniu neoddeliteľne patrí. Je emotívna, no nie temná alebo depresívna. Ak hľadáte knihu pre stredoškoláctvo, ktoré „sa hľadá“, Ophelia je skvelá voľba. 

Hlad – Paměti mého těla – Roxane Gay 

Tento silný memoár mapuje postupný vývoj autorkinho vzťahu k vlastnému telu – od detstva cez dospievanie až po dospelosť. Postupne otvára témy ako sexuálne násilie, vnímanie vlastnej ženskosti, boj s nadváhou, skúmanie vlastnej sexuality. Roxane Gay píše obzvlášť bolestivo úprimne (hlavne o svojich pochybnostiach a neistotách), čo pôsobí oslobodzujúco na ňu ako aj na čitateľstvo. No Hlad nie je len o vyššie spomenutých témach. Ponúka hĺbkový pohľad na postupné budovanie vlastného života, partnerských vzťahov, hľadania šťastia. 

Roxane Gay je bisexuálna autorka a jej cesta k uvedomeniu a prijatiu jej sexuálnej orientácie je jedinečná. Z toho dôvodu som sa ju rozhodol zaradiť aj do tohto tematického výberu. Nebudem hovoriť viac, nechajte sa prekvapiť pri čítaní tejto famóznej knihy sami. 

Hlad je nadčasová kniha, a dovolím si povedať, že bez ohľadu na vašu sexualitu, rodovú identitu alebo etnicitu má čo ponúknuť. Témy môžu znieť ťaživo, avšak autorka neprosí čitateľstvo o súcit ani nezanecháva trpký pocit – skôr naopak, cez vlastné telo sa snaží pochopiť slabé miesta iných ľudí. Tým zároveň zdôrazňuje, že jej odmietavý prístup k vlastnému telu žiaľ nie je v spoločnosti ojedinelý. Roxane sa však rozhodla neostávať v rovine obete, ale dáva všetkým preživším rôzneho druhu násilia nádej, pocit súdržnosti, sily a ponúka pomoc pri uzdravovaní. 

Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. V talóne ich máme ešte nespočetné množstvo a nevieme sa dočkať, kým vám ich predstavíme.

Podporiť nás môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac

Pripravili: Manu Kościuszko a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr: Týždeň povedomia o bisexualite appeared first on PRIDEkosice.sk.

Maňu tentokrát vyberá krátku esej, ktorá sa vám pohodlne zmestí do zadného vrecka nohavíc. No nenechajte sa oklamať jej krátkym rozsahom. Jej myšlienky vo vás budú rezonovať ešte dlhú dobu.

Za hranice genderové binarity – Alok Vaid-Menon. Malá kniha s veľkým posolstvom

Žijeme v spoločnosti, ktorá je prísne rozdelená na to, čo je mužské a čo ženské. Počas celého života nás obklopuje nespočetné množstvo pravidiel, ktoré určujú, ako by sa mal človek obliekať, správať, vyjadrovať, prejavovať sa – aby bol dostatočne ženou či mužom. Väčšine ľudí jedna z týchto dvoch polôh v rámci hľadania si vlastnej identity viac či menej vyhovuje, ale čo tí ostatní?

Alok Vaid-Menon nám v tejto, na prvý pohľad útlej knihe odhaľujú ich osobnú cestu od bolesti a neprávosti k hrdosti a radosti. Cestu hľadania samého seba v kultúre, ktorá akoby nerátala s tým, že svet za hranicami rodovej binarity vôbec existuje. V knihe zároveň nájdete aj slušnú zbierku konkrétnych pseudoargumentov a reakcií, ktoré ľudia nezapadajúci do tradičných predstáv o mužskosti a ženskosti často počúvajú od okolia. Alok ich s chirurgickou presnosťou preparujú a odkrývajú ich skutočnú podstatu.

Za hranice genderové binarity (v origináli Beyond the gender binary) je malá kniha s veľkým posolstvom. Nastavuje nám zrkadlo a ukazuje, aký ubližujúci dopad má nahliadanie na rodovo nekonformných ľudí cez prizmu binarity. Obsahuje myšlienky, ktoré nabádajú k porozumeniu a súcitu, a zároveň volá po zmene. Nechce však zrušiť rodové identity muž a žena (ako sa niektorí ľudia mylne domnievajú), ale otvára dvere k väčšej kreativite, slobodnejšiemu a pestrejšiemu svetu – pre všetkých, nielen pre nebinárnych a rodovo nekonformných ľudí.

Veľmi sa teším, že kniha nedávno vyšla aj v českom preklade (v spolupráci s komunitným kolektívom Plusko+), ktorý je doplnený o slovníček základných pojmov, ako aj o návod ako používať rodovo citlivý jazyk. Dúfam, že prispeje k lepšiemu porozumeniu témy aj v našich končinách.

Peťa siahla po dvoch grafických románoch plných rôznych podôb kvír lásky. Čaká vás menej čítania, no o to viac vizuálneho vnímania prvých tínedžerských zaľúbení, ale aj rozchodu po dlhých rokoch strávených spolu.

Motýliky (Heartstopper) I-IV – Alice Oseman

Však ste druhú sériu seriálu Heartstopper zhltli za deň-dva? Rovnako ako tú prvú pred rokom? Ja tiež. Príbehy priateľstiev, prvých lások, objavovania vlastných identít a coming-outov pätice stredoškoláctva – Nicka, Charlieho, Taa, Elle a Isaaca – asi netreba špeciálne predstavovať.

Čo však grafické romány, ktoré sú predlohou seriálu (a ktoré sa na Slovensku z nevysvetliteľných príčin volajú Motýliky)? Tie ste čítali? Ak nie, tak vám ich vrelo odporúčam hneď z niekoľkých dôvodov.

1. Pri čítaní vás zaleje rovnako príjemný, ak nie ešte príjemnejší, priam pri srdci hrejivý pocit ako pri pozeraní seriálu. Tiež sa budete ešte pár hodín prihlúplo usmievať z toho, aké to bolo rozkošné.
2. Dozviete sa, čo bude ďalej skôr, ako vyjde tretia séria seriálu. Na televízne obrazovky sa zatiaľ dostali len 3 komiksy. Štvorka na vás čaká v regáloch kníhkupectiev a piaty diel série vyjde začiatkom novembra tohto roku.
3. Konečne pochopíte tie poletujúce kreslené lístočky v seriáli :-).

Ale teraz chvíľu vážne. Motýliky sú úprimným príbehom tínedžerskej kvír lásky so všetkým, čo k nej patrí. Aj napriek tomu, že sa v ňom riešia i ťažšie témy – napr. homofóbia, šikanovanie, strach z neprijatia priateľmi či rodičom – rozkvitajúca láska medzi Nickom a Charliem všetku tú negativitu preváži. Knihy tak zatvárate s pocitom, že s dobrou partiou kamošstiev sa dá zvládnuť naozaj všetko.

Kôstka – Lee Lai

Iskra medzi Ray a Bron, dlhoročným kvír párom, po piatich rokoch vzťahu pomaly vyhasína. Rozfúkať ju dokáže len Ray-ina neter Nessie, ktorú spolu s Bron párkrát do týždňa strážia. Pri nej v nich ožíva dávno zabudnutá detská radosť, divokosť a nespútanosť. V realite všedných dní to však neklape. Bron je uzavretá, nekomunikuje, evidentne si niečím prechádza vo svojom vnútri. Vzťah Ray a jej sestry Amandy, Nessienej mamy, tiež nie je ideálny – Amande sa nepáči, že o Nessie sa stará aj Bron a už vôbec nie to, že Nessie ju má naozaj veľmi rada.

Z dialógov sa dozvedáme, že Bron pochádza z nábožensky založenej rodiny, od ktorej musela kvôli neprijatiu odísť. Keď dospeje k záveru, že si s Ray musia dať pauzu a ona musí nájsť samu seba, rozhodne sa vrátiť sa k rodine.

Priznám sa, že na prvé prečítanie mi toto jej rozhodnutie nedávalo zmysel a z knihy som preto mala zmiešaný pocit. Dočítala som ju so zamračeným výrazom, priam nahnevaná na Bron, prečo sa dobrovoľne rozhodla vrátiť sa do jamy levovej.

Po pár dňoch som Kôstke dala druhú šancu. Mala som pocit, že kvôli mojej predpojatosti mi veľa ušlo. A mala som pravdu. Počas chvíľ od seba sa Bron aj Ray sústredia na vzťahy s vlastnými rodinami – sestrami, rodičmi, s Nessie. Práve v týchto dialógoch je skryté čaro tohto grafického románu.

Od Amandiných obáv, že jej dcéra radšej trávi čas so zábavnými tetami – cez Bronine márne snahy rozprávať sa s rodičmi o citoch – až po rozhovory o tom, že súčasťou rodičovstva sú aj dni, keď ťa dieťa vidí smutnú a bez nálady, v Kôstke som sa nakoniec našla viac ako som si bola po prvom prečítaní ochotná priznať.

Stratení v nahrávkach – Andrej Kuruc

Štvrtú augustovú knihu vám predstavíme neštandardne – naživo. Náš knižný klub Kvír Výr sa počas PRIDE týždňa presúva z online magazínu do kníhkupectva Martinus v OD Urban Košice. Sme nesmierne radi, že naše pozvanie do diskusie prijal Andrej Kuruc, autor románu Stratení v nahrávkach. Príďte si 21. augusta o 18.00 vypočuť úryvok z knihy, porozprávať sa a načerpať inšpirácie na skvelé kvír knihy.

Tešíme sa na vás!

Páčia sa vám odporúčania knižného klubu Kvír Výr? Zvážte, prosím, pravidelnú podporu občianskeho združenia Saplinq. Aj vďaka vašej pomoci budeme kvír ľudí a ich spojenectvo naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi. Pridať sa k podporovateľstvu môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac/

Pripravili: Maňu Kościuszko a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr: Leto pokračuje a s ním aj naše tipy na dovolenkové čítanie appeared first on PRIDEkosice.sk.

Tove Marika Jansson sa narodila v roku 1914 v Helsinkách vo Fínsku ako najstaršie z troch detí. Jej otec bol sochár a matka ilustrátorka, takže nie je prekvapením, že sa Tove rozhodla svoj život zasvätiť umeniu. Od útleho veku sa usilovne venovala maľbe, neskôr aj ilustráciám a začiatkom roku 1929, keď mala len 15 rokov, začala pracovať pre satirický časopis Garm, pre ktorý vytvorila takmer 100 ilustrovaných tituliek a nespočet kresieb a politických karikatúr. 

Keď mala 23 rokov odišla študovať maľbu do Paríža. Po dvoch týždňoch však štúdium ukončila a presťahovala sa do malého ateliéru. Počas tohto obdobia začala experimentovať s postavičkami rodinky Muminkov. Ako sa zdôverila v liste priateľovi, Muminky vznikli v čase keď sa „cítila deprimovaná a vystrašená” z bombových útokov počas druhej svetovej vojny. Keď chcela utiecť z pochmúrnych myšlienok vkradla sa „do neuveriteľného sveta, kde bolo všetko prirodzené a neškodné”.

Okolo roku 1940 bola Tove v romantickom vzťahu s Atosom Wirtanenom, fínskym novinárom a poslancom. Neskôr však stretla divadelnú režisérku Vivicu Bandler, do ktorej sa vášnivo zamilovala. Avšak Vivica a Tove mali odlišné predstavy o tom, ako sa ich vzťah bude vyvíjať. Preto sa Tove neskôr rozhodla zraňujúci vzťah s Vivicou opustiť. 

Napriek tomu, že vo fínsku bola homosexualita až do roku 1971 protizákonná (a taktiež spoločensky neakceptovaná a považovaná za chorobu), Tove nikdy svoje vzťahy neskrývala a žila otvorene. Svoju sexuálnu orientáciu nepopisovala ako lesbickú – hovorila, že sa vždy zamilovala do konkrétneho človeka, bez ohľadu na jeho pohlavie (dnes by sa možno definovala bisexuálne, resp. pansexuálne). 

Počas neskorších štúdií sa zoznámila so svojou celoživotnou partnerkou Tuulikki Pietilä. Spoločne pracovali na viacerých veľkých projektoch vrátane 3D modelu domu Muminkov, ktorý je možné vidieť v Moomin múzeu v Tampere na juhu Fínska. Tove opísala svoju lásku k Tuulikki ako „očarenie spojené s pocitom hlbokého pokoja”. Dodala, že kvôli ich láske sa nebála „ničoho, čo pre nás život pripravil.” Spoločných 45 rokov prežili prevažne v ateliéri v Helsinkách a na malom fínskom ostrovčeku Klovharun, kam odchádzali vždy tráviť leto. 

Tove Jansson ako kvír ikona 

Po smrti sa z Tove stáva kvír ikona, a to nielen v škandinávskych krajinách. Svojimi nebojácnymi životnými rozhodnutiami a umením, na ktoré sa dá nahliadať cez kvír optiku, dodnes inšpiruje ľudí po celom svete. Síce nebola aktivistkou, ktorá by v tej dobe stála na barikádach, no jej odvaha žiť svoj život podľa svojich predstáv bez ohľadu na očakávania spoločnosti a okolia bola obdivuhodná. Sám jej život bol demonštráciou jej presvedčenia – vždy slobodne definovala svoje vzťahy, súkromie ako aj umelecký prejav, a to navzdory prísnym rodovým rolám, ktoré sa od nej v dobe, v ktorej žila, vyžadovali. 

Vifslan a Tofslan

Vzťah s Vivicou si našiel svoje miesto v doline Muminkov v podobe postavičiek Vifslan a Tofslan hovoriacich neznámym jazykom, ktoré nosia so sebou neustále kufrík s obrovským tajomstvom – kráľovským rubínom žiariacim prenikavým ružovým svetlom až do vesmíru. Nie je ťažké toto posolstvo dešifrovať ako zakázanú lásku medzi Tove a Vivicou. Vifslan a Tofslan predstavujú pravdepodobne najviditeľnejší kvír element v doline Muminkov, no príbeh ponúka aj ďalšie zaujímavé perspektívy ohľadne rodu a vzťahov. 

Snusmumrik – Muminkov najlepší priateľ 

Jednou z ústredných postáv príbehu o Muminkoch je Snusmumrik – tulák milujúci slobodu, ktorý putuje po svete a do doliny Muminkov sa vracia ako do bezpečného prístavu. Vtedy sa Muminek jeho prítomnosti nevie nabažiť. Ich vzťah odráža dynamiku medzi Tove a Atosom – Tove nechcela viesť štandardný rodinný život, zaviazať sa a prísť o svoju slobodu – či už v osobnom, alebo pracovnom živote. Chcela si vybrať svoju cestu sama, čo bolo na vtedajšiu dobu celkom raritné a rozhodne nekonvenčné. 

Neurčité rodové roly v doline Muminkov 

Aj keď by sa mohlo zdať, že v Muminkoch nájdeme skôr príklady konvenčných rodových rolí (napríklad Muminkovi rodičia), objavujú sa tu aj rodovo nedefinované postavičky, ako napríklad Hemuleni. Majú radi poriadok, dodržiavajú pravidlá, zbierajú rôzne veci a nosia šaty po svojej tete. 

Sorry-oo – psík s veľkým tajomstvom 

Ďalšou zaujímavou postavičkou je Sorry-oo, psík patriaci Misan, ktorá pracuje ako slúžka v rodine Muminkov. V komiksovom príbehu o Misan sa Sorry-oo zdôverí Mumin-mame prečo skrýva svoju tvár za náhubok. Má totiž „tragické tajomstvo jeho života” – nemá rád iné psy. Namiesto nich uprednostňuje mačky a veľmi rád by sa s nejakou spriatelil. Mumin-mama sa rozhodne situáciu vyriešiť tak, že psíkovi nakreslí na srsť mačacie pruhovanie, pričom úplne akceptuje jeho vnútorné prežívanie. 

Sprievodkyňa zvláštnym svetom Too-ticki

V príbehu o Muminkoch sa objavuje aj celoživotná partnerka autorky – Tuulikki, ktorú Tove prezývala Too-ticki. Rovnomenná postavička je jednou z ústredných rolí v príbehu Čarovná zima. Too-ticki múdro a rozvážne sprevádza Muminka, ktorý sa zobudil do čudného sveta, zatiaľ čo jeho rodina pokojne spí zimným spánkom. Oboznamuje ho so zvláštnymi tvormi zimného sveta. Táto metafora sa dá čítať aj ako opis spoločnosti, v ktorej v tej dobe žili kvír ľudia. Tá im totiž nedovoľovala slobodne odhaliť ich vnútorné prežívanie: 

„Je toľko vecí, ktoré nemajú miesto v lete, na jeseň ani na jar. Všetko, čo je trochu plaché a trochu čudné. Niektoré druhy nočných zvierat a ľudí, ktorí sa k ostatným nehodia a v ktorých nikto veľmi neverí. Celý rok sa držia mimo cesty. A potom, keď je všetko tiché a biele, noci sú dlhé a väčšina ľudí spí – potom sa objavia.“ (Čarovná zima, 1958)

Odkazmi na kvír témy nie sú pretkané len Muminky. Nájdeme ich aj v ďalšej tvorbe Tove Jansson. Spolužitiu dvoch umelkýň sa venuje v knihe poviedok pre dospelých Fair Play, ktorá vyšla v roku 1989. Vzťah dvoch žien nájdeme aj v jej skoršej tvorbe Art in Nature. Na tie sa pozrieme podrobne v ďalšom článku.

Ilustračné obrázky: moomin.com 
Pripravil: Maňu Kościuszko

The post KVÍR VÝR ŠPECIÁL: Vedeli ste, že ikonický príbeh o Muminkoch v sebe skrýva kvír odkazy? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Hľadáte nenáročnú, oddychovú knihu, ktorú si so sebou zbalíte na dovolenku? V tom prípade zbystrite pozornosť!

Peťa siahla po knihe, ktorá rozpovedá príbeh magického priateľstva dvoch dospievajúcich chlapcov.

Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru – Benjamin Alire Sáenz

„Všetkým chlapcom, ktorí sa museli naučiť hrať podľa iných pravidiel,“ venoval Sáenz tento román o dospievaní a objavovaní seba samého.

Príbeh o magickom priateľstve dvoch 15-ročných mexických Američanov je zasadený do roku 1987 do mesta El Paso v Texase a začína sa na miestnom kúpalisku. Prerozpráva nám ho Aristoteles – Ari, ako ho všetci volajú – utiahnutý chlapec, samotár z rodiny, v ktorej sa o dôležitých veciach nerozpráva. Vo vnútri ho máta množstvo nezodpovedaných otázok o živote, o identite či o bratovi vo väzení. Dante je úplne iný – je zhovorčivý a sebaistý, zbožňuje umenie a poéziu. Nečakane, práve on prinesie do Ariho života odpovede na niektoré z nich. Čo začalo kamarátskymi lekciami plávania sa rýchlo rozvinulo do…

Kniha sa v podstate číta sama, hoci nemá klasický dej. Stránky neotáča napínavá zápletka, no zaujímavé myšlienky, úvahy či postrehy, ktoré prinútia čitateľstvo zamyslieť sa nad zjavne „normálnymi“ vecami. Skrz Ariho a Danteho dialógy otvára Sáenz otázky etnickej identity, maskulinity a sexuality, ako aj otázky rodinnej dynamiky, priateľstiev či pocitu osamelosti.

Román získal v roku 2013 literárnu cenu Lambda a cenu Stonewall Book Award za LGBTI+ literatúru pre deti a mládež.

Paťa dnes odporúča dve knihy. Prvá je o slávnej herečke a jej zaujímavom životnom príbehu, ktorý je plný dejových zvratov a napätia. Druhá je z pera amerického nebinárneho kvír autorstva a v kníhkupectvách ju nájdete už aj v českom preklade.

Sedem manželov Evelyn Hugovej – Taylor Jenkins Reid

Román Sedem manželov Evelyn Hugovej mi odporučila nápomocná kníhkupkyňa na základe otázky, či pozná knihu s lesbickou zápletkou a aspoň relatívne pozitívnym koncom. Nie veľmi obšírny zoznam požiadaviek na knihu, uznávam. Napriek tomu som dostala do rúk presne to, čo som v danom momente potrebovala. Knihu od Taylor Jenkins Reid som zhltla na posedenie.

Fiktívny historický príbeh sa zameriava na slávnu hollywoodsku herečku Evelyn Hugo, ktorá sa po rokoch verejného mlčania rozhodne vyrozprávať celý svoj životný príbeh novinárke Monique Grant. Evelyn sa v knihe odhaľuje ako komplexná postava s bohatými vrstvami osobnosti a tajomstiev.

Je to kniha, ktorá ma šikovnosťou autorkinho pera uspokojivo presvedčila, že je možné mať za život sedem manželov. Čo mi, popravde, pri prečítaní názvu knihy znelo ako mierny prestrel a pochybovala som o tom, že príbeh na mňa bude pôsobiť uveriteľne.

V tomto vzrušujúcom príbehu plnom prekvapení, zvratov a napätia však vôbec nejde o tých sedem manželov! Kniha sa čítala úžasne ľahko a je podľa mňa ideálnym letným čítaním.

Červená, bílá a královsky modrá – Casey McQuiston

Červená, bílá a královsky modrá je kniha, na ktorú narazíte v sekcii young adult, určite však poteší aj „starších dospelých“, ktorí majú chuť na ľahkú literatúru v lete pri vode. Je to príjemný a zábavný romantický román, ktorý kombinuje politiku, lásku a dobrodružstvo.

Príbeh sa sústreďuje na Alexa, syna americkej prezidentky, a Henryho, britského princa. Ich vzťah je zo začiatku pomerne nepriateľský, panujú medzi nimi rozpory a napätie. Keď sa nešťastnou náhodou stane tento ich vzťah verejným, je Alex a Henry dostanú úlohu zlepšiť si vzájomné vzťahy pre politické dôvody. Postupom času však ich falošné priateľstvo prerastie vo vášnivú lásku.

Kniha od autorstva Casey McQuiston je plná vtipných dialógov, príťažlivých postáv a nechýba ani chémia medzi hlavnými hrdinami. Už v auguste sa dočkáme aj jej filmového spracovania, ktoré uvedie streamovacia služba Amazon Prime Video.

Maňu odporúča autobiografiu oceňovanej americkej šéfkuchárky, po prečítaní ktorej budete mať chuť zbaliť sa a odísť žiť do lesa.

Fieldwork: A Forager’s Memoir – Iliana Regan

Regan sa dostala do povedomia svojou debutovou autobiografiou Burn The Place: A Memoir, ktorá bola v roku 2019 nominovaná na prestížne ocenenie National Book Award. Venuje sa v nej detstvu, dospievaniu a začiatkom budovania kariéry viacnásobnej michelinskej šéfkuchárky.

Fieldwork – druhá časť autobiografie, ktorá vyšla tento rok – približuje život Regan po tom, čo sa rozhodla so svojou manželkou Annou presťahovať do michiganských lesov, kde spoločne hostia návštevy v horskej chate Mikweed Inn. Okrem toho sa vracia aj do minulosti, do hĺbky sa zaoberá rodinnými vzťahmi, závislosťou, prežívaním svojej rodovej identity a sexuality, ale aj odlesňovaním a udržateľným spôsobom života (či už v kontexte ekológie alebo duševného zdravia).

Štýl písania je bolestivo úprimný. Autorka bez váhania odkrýva svoje najzraniteľnejšie miesta a celý príbeh prepája s kuchyňou, prípravou jedla, zberom surovín aj životom v súlade s prírodou – hlavne s lesom, ktorý vždy bol a navždy bude jej neoddeliteľnou súčasťou.

Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac/ a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. V talóne ich máme ešte nespočetné množstvo a nevieme sa dočkať, kým vám ich predstavíme.

The post Akú knihu si so sebou zbaliť na dovolenku? Kvír Výr vám prináša tipy na oddychové letné čítanie appeared first on PRIDEkosice.sk.

Posledných sto rokov bolo z hľadiska práv LGBTI+ ľudí rozhodne najviac turbulentnou érou. V mnohých krajinách došlo k úplnej dekriminalizácii a zrovnoprávneniu LGBTI+ ľudí, no žiaľ nič nie je garantované a zápas za rovné práva pokračuje. Preto je dôležité – dnes o to viac ako inokedy – držať spolu, vzájomne sa podporovať a neostávať ticho. A to nielen počas PRIDE mesiaca. 

Pokiaľ máte záujem získať prehľad o histórii kvír hnutia, kniha, ktorú vám dnes predstaví Paťa, je skvelým štartom.

PRIDE: The Story of the LGBTQ Equality Movement – Matthew Todd

Kniha PRIDE: The Story of the LGBTQ Equality Movement od autora Matthewa Todda je zbierkou kľúčových momentov boja za práva LGBTI+ ľudí vo svetovom merítku, počnúc Stonewallskými nepokojmi až po súčasnosť. 

Tieto dôležité okamihy histórie sprevádzajú výpovede ľudí, ktorí ich zažili na vlastnej koži. Autor nám odhaľuje príbehy a približuje úsilie jednotlivcov a skupín, ktoré viedli k postupnému posunu v spoločnosti a boju proti diskriminácii. 

Celkové spracovanie knihy je veľmi príjemné, s množstvom fotografií a iných ilustračných dokumentov. Pre prehľadnosť sú niektoré časti samostatne rozdelené, napríklad tá o kvír kultúre. Nájdeme v nej sekcie, ktoré sa venujú umeniu, literatúre, hudbe, divadlu a filmom. Slúžia ako skvelý zdroj inšpirácie, ak si napríklad chcete večer pozrieť film s kvír tematikou. Okrem týchto častí nájdete aj tie, ktoré sa venujú športu, nočnému životu a iné. 

Taktiež sa mi páčil prehľady, ktoré kniha ponúka – napríklad „Ten Great Trans Films“ v prípade sekcie filmu či „Five Must-Read Lesbian Books“ v časti venujúcej sa literatúre.

Kniha PRIDE je zdrojom vzdelania a porozumenia, ktorý podporuje inklúziu, rovnosť a oslavuje kvír identity. Je vhodná pre každého, kto má záujem o spoločenské témy a kvír hnutie, tak pre LGBTI+ ľudí, ako aj pre ich spojencov či spojenkyne. 

Maňu dnes siahol po knihe, ktorá spája kvír históriu so súčasnosťou a zároveň sa nebojí otvárať odvážne otázky. 

Queer Intentions: A (personal) journey through LGBTQ+ culture – Amelia Abraham  

Amelia Abraham je britská novinárka, ktorá píše o kvír témach pre mnohé známe médiá (Guardian, VICE, Vogue, Dazed). V roku 2019 sa dostala do širšieho povedomia vďaka svojej knižnej prvotine Queer intentions, ktorá vznikla po tom, čo sa jej rozpadol vzťah a ona sa rozhodla cestovať a hľadať odpovede na otázky, ktoré jej nedali spávať. 

Čo znamená byť v dnešnej dobe kvír? Žije sa LGBTI+ ľuďom v krajinách, kde majú rovné práva kvalitnejšie? Prinieslo zrovnoprávnenie splynutie kvír kultúry s mainstreamom? Za čo ako hnutie dnes bojujeme? Sú už všetky boje vyhraté? 

Kniha je výborne vybalansovaná a napísaná obzvlášť pútavo. Rozhovory pôsobia uvoľnene, nenútene a sú doplnené informáciami o kvír teórii, histórii hnutia, štatistickými údajmi, čo im dodáva hĺbku. Postupne sa tak zoznamujeme s pestrou vzorkou tvárí lokálnych kvír komunít – gejským párom, nebinárnou drag queen, transrodovou ženou – naprieč USA, Európou aj mimo Európy. Obzvlášť oceňujem snahu zachytiť príbehy, ktorým sa bežne v médiách nedostáva priestor. 

Queer Intentions je kniha, ktorá vám rozšíri obzory, poskytne nové podnety na premýšľanie a v neposlednom rade pobaví sviežim humorom. 

Peťa dnes odporúča knihy od dvoch autorstiev z centra LGBTI+ hnutia, ktoré sa na kvír históriu pozerajú z nečakaných uhlov pohľadu.

Lesby k pohledání — Alison Bechdel

V anglickom origináli Essentials: Dykes to watch out for (DTWOF) od Alison Bechdel je zbierka krátkych komiksových príbehov, ktoré vychádzali v novinách od roku 1983 až do roku 2008. Séria je v skutku prelomová už len z dôvodu, že Bechdel sa v nich otvorene venovala životom lesieb a žien, ktoré popri každodennom živote bojovali za svoje práva v spoločnosti. Jej postavy sú multidimenzionálne – okrem diskriminácie riešia aj otázky, s ktorými sa v živote potýka mnoho ľudí, nielen členstvo LGBTI+ komunity. 

Pýtate sa, čo má lesbická komiksová séria spoločné s históriou LGBTI+ hnutia? Slovami Bechdel, DTWOF bol napoly rozkúskovaný viktoriánsky román a napoly klasický „názorový“ stĺpček v novinách. Postavy v ňom často reagovali na vtedajšie udalosti, politické otázky doby a reflektovali postoj spoločnosti ku kvír kultúre. Spolu s Mo, Lois, Toni a Clarice, Ginger a inými sme navštívili Michigan Womyn’s Festival, rôzne pride sprievody či feministické protestné pochody. Vďaka tomu sa DTWOF stala jednou z najvýznamnejších komiksových sérií o LGBTI+ komunite, no zároveň zaujímavým a autentickým zdrojom histórie LGBTI+ (a aj feministického) hnutia v USA.

Práve v jednom z týchto minikomiksových príbehov má svoj pôvod tzv. Bechdel test, ktorým sa hodnotí rodová rovnosť vo filmoch. Test je jednoduchý → vo filme musia byť minimálne dve ženské postavy, ktoré sa medzi sebou rozprávajú o niečom inom ako o mužskej postave. Obstojí v tomto teste váš obľúbený film?

The Celluloid Closet — Vito Russo

Autor Vito Russo bol americký filmový historik a LGBTI+ aktivista. Stál pri zrode organizácie GLAAD, ktorá na poli LGBTI+ kinematografie pôsobí dodnes. Angažoval sa v iniciatíve ACT UP, ktorá od čias AIDS krízy rozširuje povedomie o nej, bojuje proti dezinformáciám a háji práva ľudí, ktorí s ňou žijú.

V knihe The Celluloid Closet spojil Russo svoje dve vášne — filmovú históriu a LGBTI+ aktivizmus. Kniha je prierezom zobrazovania kvír ľudí vo filme a skúma dopady, ktoré mal Hollywood na ich prijatie v spoločnosti. Poukazuje na to, že negatívne stereotypy o LGBTI+ ľuďoch boli ľahkým nástrojom humoru už pri zrode filmu ako takého (koniec 19. storočia). Do hĺbky rozoberá tzv. zakódovanú reprezentáciu v časoch zlatej éry Hollywoodu, kedy bolo priame zobrazovanie životov kvír ľudí oficiálne zakázané. Pozornosť upriamuje aj na rôzne filmové klišé, ktoré táto éra vytvorila a ktoré ešte dlho pretrvali – LGBTI+ záporné postavy, náhla smrť kvír postáv, utrpenie pre inakosť, či už z dôvodu neprijatia, alebo kvôli AIDS.

Po Russovej smrti v roku 1990 na komplikácie spojené s AIDS sa jeho dielo dostalo na plátno. Ukážky z filmov spomínaných v knihe spolu s komentárom samotného tvorcovstva či herectva si môžete pozrieť v dokumentárnom filme The Celluloid Closet (1995; Zakázané plátno Ameriky).

Práca Vita Russa pomohla vydláždiť cestu k väčšiemu a hlavne lepšiemu zastúpeniu LGBTI+ ľudí v populárnej kultúre. Organizácia GLAAD po ňom pomenovala test, ktorým sa hodnotí kvalita kvír reprezentácie v médiách. Aj tento test je jednoduchý, stačí si položiť 3 otázky: Hrá vo filme postava, ktorá je otvorene kvír? Je charakterizovaná aj niečím iným ako sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou? Je spojená so zápletkou takým spôsobom, že by jej odstránenie malo významný vplyv?

Páčia sa vám odporúčania knižného klubu Kvír Výr? Zvážte, prosím, pravidelnú podporu občianskeho združenia Saplinq. Aj vďaka vašej pomoci budeme kvír ľudí a ich spojenectvo naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi.

Text: Maňu Kościuszko, Patrícia Marková a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr: Nechajte sa previesť históriou LGBTI+ hnutia appeared first on PRIDEkosice.sk.

Keďže aj v knižnom klube Kvír Výr máme medzi sebou lesby, tento náš sviatok sa chystáme patrične osláviť. Ako ináč, než skvelými knižnými tipmi! Prinášame vám 4 knihy písané lesbami, o lesbách, no určite nielen pre lesby. 

Maňu Vám odporúča knihu od svetoznámej kuchárky, v ktorej skôr ako recept na večeru nájdete recept, ako sa popasovať so životnými výzvami.

Burn the place: A memoir – Iliana Regan 

Autobiografie nečítam často, no keď sa už k nejakej dostanem, vždy akosi podvedome predpokladám, že autorstvo bude mať tendenciu vykresliť sa v dobrom svetle, niečo vynechať, poupraviť. Možno nie priamo za účelom klamať, ale skôr beletrizovať, pridať tomu lesk.

Regan sa rozhodla ísť opačným smerom. Jej písanie je autentické, surové, plné príbehov, ktoré by ste zrovna nerozprávali na večierku, aby ste zaujali. Nemá potrebu nič skrývať – internalizovanú homofóbiu, sexualitu, závislosti, potýčky so zákonom. No zároveň vie byť aj veľmi svojsky vtipná, čo celý príbeh príjemne odľahčuje.

Ide síce o memoáre jednej z najlepších kuchárok na svete, ale v kuchyni špičkových reštaurácií sa odohráva len malá časť deja. Omnoho viac priestoru Regan venuje dôležitým udalostiam a okolnostiam v jej detstve a dospievaní, ktoré ju významne formovali. Tie zároveň objasňujú jej kľukatú cestu z mizérie chudobného vidieckeho prostredia k vytúženému pokojnému životu po boku milujúcej partnerky, bez závislostí a s kariérou šéfkuchárky, ku ktorej sa sama prepracovala z levelu „samouk“ medzi svetovú špičku. 

Paťa si pre vás pripravila knihu od svojej menovkyne Patricie Highsmith.

Carol – Patricia Highsmith

Inšpirovaný autorkiným životom a dosnívaný v priestoroch fikcie, Patricia Highsmith nám v knihe Carol (1952) ponúka milostný príbeh dvoch žien z polovice dvadsiateho storočia v USA. Ten v sebe nesie pre autorku klasický nádych thrilleru, ktorý vychádza zo zakázanej lásky medzi Therese a Carol.

Kniha sa pôvodne volala Price of Salt (Cena soli) a namiesto skutočného mena autorky niesla na svojej obálke pseudonym Claire Morgan. Bola to druhá kniha Highsmith, ktorá sa zrodila v tesnom závese po úspešnej prvotine Strangers on a train (Cudzinci vo vlaku; 1950), ktorú o rok na to sfilmoval známy režisér Alfred Hitchcock. 

Napriek triumfu debutu, nakladateľstvo, ktoré jej prvotinu publikovalo, odmietlo knihu Carol vydať, nakoľko sa explicitne a so všetkou vážnosťou venovala láske medzi dvoma ženami.

Navyše, kniha sa nekončí tragickou smrťou, samovraždou či „zmenou orientácie“ jednej z hrdiniek na heterosexuálnu vďaka láske dobrého muža – čo bolo v roku jej vydania výsostne neštandardné. Viaceré zdroje uvádzajú, že v tomto smere ide dokonca o prvú knihu v danej dobe, kde autorstvo ponúklo relatívne šťastný koniec, i keď za cenu, ktorá bola priveľká.

V každom prípade ide o knihu, ktorá odráža dobu, a je zaujímavé a potešujúce si prečítať tvorbu, po ktorej si človek môže povedať: „Tak predsa sme sa niekam posunuli!“

Tak ako Strangers on a train, aj Carol sa nakoniec v roku 2015 dočkala svojho pretavenia na filmové plátna pod taktovkou režiséra Todda Haynesa a v obsadení herečkami Cate Blanchett a Rooney Mara v hlavných rolách.

Peťa vám dnes netradične odporúča 2 romány — jeden kratučký a až príliš realistický, ten druhý dlhočizný a zo sveta fantázie. Pri oboch sa musela zamyslieť nad rovnakou otázkou: „Pomaranče sú sapfické ovocie, či čo?“

Na světe nejsou jen pomeranče — Jeanette Winterson

Jeanette Winterson (nar. 1960) je jedna z popredných súčasných autoriek Veľkej Británie. Vyrastala v prísne náboženskom prostredí, jej matka ju dokonca viedla k tomu, aby sa stala misionárkou. O jej dospievaní v cirkvi a o zložitých rodinných vzťahoch a vzťahoch v náboženskej komunite je aj jej literárna prvotina — Na světe nejsou jen pomeranče (1985).

V tomto „roman à clef“ (románe o skutočných udalostiach, no s nánosom fikcie) nám Jeanette dovolila vžiť sa do jej pocitov z čias skúmania identity a coming-outu. Prežijeme s ňou verejné vyautovanie v kostole, snahy o exorcizmus, útek od rodiny a v neposlednom rade krízu viery — nie v samotného Boha, ale v cirkev a jej predstaviteľov.

Slovami autorky sú Pomaranče román, ktorý ľuďom naháňa strach. Posvätný rodinný život je v ňom zobrazený ako klam a na príklade z vlastného života demonštruje, že to, čomu cirkev hovorí láska, môže byť v skutočnosti psychóza. A aj napriek ťažkej téme, jej rozprávaniu nechýba ľahkosť, miestami až humor. 

Priamočiaro písaný príbeh mladej Jeanette je preložený rozprávkami, v ktorých hrdinovia a hrdinky hľadajú vlastné životné cesty a lásku. Hoci sú písané pútavo, pre nedočkavé čitateľstvo (ako ja) môžu pôsobiť skôr rušivo. Od začiatku som mala nutkanie preskočiť ich, viac ma zaujímalo, či sa dá Jeanette dokopy s Melániou a čo bude, až to praskne. Nakoniec som zvolila kompromis – k rozprávkam som sa vrátila až po prečítaní hlavného príbehu.  

Převorství u pomerančovníku — Samantha Shannon

Bezmenný — hrozivý drak, ktorého pred tisíc rokmi legendárny bojovník Galian Berethnet uväznil do Priepasti — sa prebúdza. Chýry o jeho návrate a túžbe po pomste sa šíria po celom fantazijnom svete plnom drakov a mágie, ktorý autorka Samantha Shannon v knihe Převorství u pomerančovníku (2019) vytvorila.

Osud ľudstva závisí od spolupráce krajín, ktoré roky rozdeľuje náboženstvo a rozdielne názory na kultúru či tradície. Dokážu sa krajiny, medzi ktorými ináč panuje len vratké prímerie, spojiť proti spoločnému nepriateľovi?

Dej tohto epického fantasy románu nám prerozprávajú 4 postavy, ktorých príbehy sa postupne spoja do jedného. Na 800 stranách sa nám pred očami postupne odkrýva svet plný intríg, bojov o moc a prežitie či tajných sprisahaní. Na ich pozadí sa medzi kráľovnou Sabran a jej ochrankyňou z priorstva pomarančovníkov Ead Duryan rozvinie krásny ľúbostný vzťah.

Autorka Samantha Shannon označila svoje dielo za feministické podanie legendy o sv. Jurajovi a drakovi, ktorú prepletajú mýty z japonskej a čínskej kultúry. Převorství pôvodne plánovala ako samostatný titul, no po jeho úspechu nás do tohto magického sveta drakov znovu pustila znova – v tohtoročnej novinke A Day of Fallen Night. 

Text: Maňu Kościuszko, Patrícia Marková a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr prináša: 4 lesbické príbehy – niektoré prežité, niektoré vymyslené, no všetky plné sapfickej lásky appeared first on PRIDEkosice.sk.

Nesúc sa na vlne minulotýždňového Medzinárodného dňa viditeľnosti transrodových ľudí (31. 3. 2023), vám knižný klub Kvír Výr tento mesiac prináša životné príbehy transrodových a nebinárnych ľudí, ktoré prerozprávajú oni sami. Úprimne, bez servítky, o všetkom tom zlom, no zároveň o všetkom tom nádhernom, čo im transrodovosť a hlavne jej prijatie do života priniesli.

Maňu siahol po knihe od autorstva, ktoré je transrodové a zároveň nebinárne. Jeho osobné prežívanie rodovej identity, ktoré je mimo binárneho spektra muž-žena, je jedinečné a otvára nové obzory.

Trans like me: Conversations for all of us – CN Lester 

„Aké boli najčastejšie vysvetlenia, ktoré mi ľudia ohľadom mojej transrodovosti ponúkali? Že som omyl prírody, že zúfalo túžim po pozornosti, že trpím duševným ochorením, že nenávidím prírodu a preto na znak rebelstva brojím proti nej, že nenávidím ženy, že mám nevyriešené problémy s mojou matkou, že som “vystrašená butch lesba”, že byť trans je teraz moderné,“  spomína vo svojom knižnom debute CN Lester – britské autorstvo pôsobiace na poli LGBTI+ aktivizmu a zároveň sa venujúce hudbe. 

Trans like me (2018) je kniha od trans-nebinárneho človeka o transrodovosti a nebinarite určená (primárne) transrodovým a nebinárnym ľuďom, ktorí začínajú skúmať svoju rodovú identitu. Kombinuje autobiografické prvky s historickou a sociálnou perspektívou vnímania transrodovosti, a preto je veľmi dobrým zdrojom informácií, ktoré sú podložené osobnou skúsenosťou. 

Odporúčam ju každému, kto chce lepšie pochopiť, čo to znamená byť transrodový, s čím sa trans ľudia denne potýkajú, čo ich trápi a čo môžeme urobiť preto, aby sme prispeli k budúcnosti, v ktorej bude každá osoba prijímaná a rešpektovaná vo svojej autentickosti. 

Kniha, ktorú odporúča Paťa, je priam neprehliadnuteľná a po prečítaní skutočného príbehu, ktorý v sebe skrýva, sa vám bude zdať priam neskutočná.

A Queer and Pleasant Danger – Kate Bornstein

Autobiografia Kate Bornstein zaujme človeka hneď na prvý pohľad. Vlastne je pomerne náročné nevšimnúť si ju – je totiž krikľavo žltá. Takto na mňa pred pár rokmi vyskočila z regálu v jednom poľskom kníhkupectve. Opatrne som ju vytiahla zo zovretia kníh, ktoré ju obopínali, a prečítala si slová dokola lemujúce jej obálku: 

„Skutočný príbeh milého židovského chlapca, ktorý sa pridá k Scientologickej cirkvi a odíde odtiaľ o dvanásť rokov neskôr, aby sa stal tou pôvabnou dámou, ktorou je dnes.“

Dnes svoj rod Bornstein opisuje ako vyvíjajúce sa kontinuum, ktorému binárne hranice na pomenovanie vlastného prežívania viac nestačia. 

Kniha A Queer and Pleasant Danger je prenikavo úprimný opis jej života – pritom miestami pôsobí priam neskutočne. Bornstein si pred písaním knihy dokonca na chrbát svojej ruky nechala vytetovať „Nesmiem klamať“, čo môže nadchnúť mnohých fanúšikov Harryho Pottera. Chcela mať tieto slová pri písaní svojho životopisu vždy pred očami.

Na jej knihe ma fascinuje, s akou dávkou humoru a miestami ľahkosťou dokázala opísať životné situácie, ktoré vonkoncom neboli jednoduché. Táto miera nadhľadu však nepoprie fakt, že kniha môže byť pre niektoré čitateľky a čitateľov skutočne náročná. 

VAROVANIE: V knihe sa nachádzajú témy, ktoré môžu byť pre niektorých ľudí nevhodné. Sú v nej napríklad zmienky o poruche príjmu potravy, sebapoškodzovaní, alkoholizme, pokuse o samovraždu, v ktorých autorka používa expresívny jazyk, nevhodný pre citlivejšie osoby.

Peťa odporúča krátke memoáre od Vivek Shraya – kanadskej spisovateľky, hudobníčky, vizuálnej umelkyne a profesorky na Univerzite v Calgary. 

I’m Afraid of Men – Vivek Shraya

„Bojím sa mužov, lebo oni ma naučili báť sa. Bojím sa mužov, lebo oni zmenili slovo „dievča“ na zbraň, ktorou mi ubližovali, a naučili ma mať z neho strach. Bojím sa mužov, lebo to oni ma naučili nenávidieť svoju feminitu a nakoniec ju úplne poprieť. Bojím sa mužov, lebo práve oni ma naučili báť sa toho, čo ma robí výnimočnou.“

Týmito silnými slovami začína Vivek Shraya svoje krátke memoáre I’m Afraid of Men (2018). V osobných esejách nás prevedie spomienkami na chvíle krutosti a agresie, ktoré zažila len preto, že bola „príliš ženská ako chlapec a nie dosť ženská ako dievča“. Kladie si v nich podnetné otázky, ktorých zodpovedanie môže ľuďom na ceste objavovania vlastnej rodovej identity ukázať správny smer a snáď aj dodať odhodlanie vydať sa ním. Nám ostatným zas núka možnosť kriticky zhodnotiť svoje spojenectvo a konfrontovať vlastné predsudky voči transrodovým a nebinárnym ľuďom.

Memoáre I’m Afraid of Men som „zhltla na posedenie“ už dávnejšie, no úvahy Vivek vo mne rezonujú ešte stále. Aj kvôli spoločenskej situácii, v ktorej sa práve nachádzame, mi hlavou neustále víri jej otázka: „Prečo začnú ľudia vidieť a zaujímať sa o moju ľudskosť až vtedy, keď im poviem o všetkých spôsoboch, akými mi bolo ublížené?“

Po knihe, ktorú odporúča Lex, by mal siahnuť každý, kto chce nakuknúť do prežívania transrodového človeka. 

Gender Euphoria: Stories of joy from trans, non-binary and intersex writers – Laura Kate Dale

Zatiaľ čo príbehy o transrodových ľuďoch sa zvyčajne sústreďujú na rodový nesúlad (dysfóriu), v centre pozornosti tejto knihy stojí rodová eufória – radosť z toho, keď vás rodič prvýkrát osloví zvoleným menom, keď prvýkrát dostanete odvahu ostrihať si vlasy nakrátko, keď sa konečne skutočne cítite ako vy, a nielen ako chodiaca maska. 

Kniha Gender Euphoria sa zameriava pocit, ktorý cisrodoví ľudia ani nevnímajú, ak ho práve prežívajú. Pocit, ktorý transrodovým ľuďom doslova zachraňuje životy.

Pod editorskou taktovkou Laury Kate Dale nám svoj príbeh prerozpráva 19 transrodových, nebinárnych, bezrodových a intersex autorstiev. Spájajú ich pocity eufórie, hrdosti, dôvery, slobody a extázy.

„Niekedy sa zobudím a nemôžem sa ubrániť úsmevu, keď sa vidím v zrkadle. Nie som to nervózne, zatrpknuté mladé dievča, ktoré schovávalo svoje telo pod neforemné oblečenie, v škole sa správalo zle a plakalo, aby zaspalo, pretože žiarlilo na chlapcov v triede. Som hrdý a sebavedomý trans muž, nadšený, že môžem ísť na univerzitu, nadšený, že môžem zažiť všetko, čo svet ponúka. Teším sa na budúcnosť a nech sa stane čokoľvek, milujem sa a verím si, že to zvládnem. Chcem, aby dal môj príbeh ľuďom nádej, že byť trans nie je doživotný trest. Nepotreboval som nikoho povolenie, aby som bol svojím autentickým ja, a nepotrebuješ ho ani ty,“ píše Oliver Jones, trasnrodový muž z Anglicka.

Text: Maňu Kościuszko, Patrícia Marková, Alexis Santay a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr odporúča: 4 memoáre, ktoré vás vtiahnu do prežívania transrodového človeka appeared first on PRIDEkosice.sk.