Carmen Maria Machado: In the Dream House (odporúča Mary)

Carmen Maria Machado rozpráva svoje pamäti nezvyčajne a možno naoko zmätočne či roztrieštene. Dej sa odohráva počas jej vysokej školy a do hlbšej minulosti sa ohliada len občas. Rozpráva o svojich vzťahoch a potom už len o jednom. O vzťahu so ženou „z domu snov“.

Kapitoly sú krátke, štylizované: „Dom snov ako…“

Najprv som rozmýšľala, čomu presne je „dom snov“ metaforou – či je len abstraktnou ideou, alebo mi chýba kľúčová kultúrna referencia. Príbeh postupne odhalil, že dom snov síce neodkazuje na fyzické miesto, no predsa je hmatateľnejší a reálnejší, než len metafora či myšlienkové cvičenie. Kultúrne referencie chýbajú, obzvlášť v kvír kontexte, a to z mnohých dôvodov. O toľko prítomnom násilí totiž spoločnosť mlčí, ba čo viac, umlčiava osoby, ktoré sa o ňom hovoriť rozhodnú. Machado svoje pamäti schválne vkladá do siete referencií na iné diela a spoločensko-vedné výskumy; jej príbeh nie je jediný, deje sa v kontexte, deje sa zároveň s toľkými inými, a predsa je jedinečný a nemožno na základe neho generalizovať.

Partnerské násilie nie je typicky vianočnou témou, no ja mám to šťastie, že práve v tomto období mám bezpečné zázemie a priestor venovať sa aj ťažším príbehom. Táto kniha je zaujímavým literárnym a spoločensky dôležitým počinom; o partnerskom násilí rozpráva jasne a bez okolkov, no tiež nie je plná rozvláčnych, explicitných obrazov, z ktorých človeku ostane len ťažko.

Kim Hjedžin: Vše o mé dceři (odporúča Dominika)

Kim Hjedžin vo svojej knihe Vše o mé dceři ponúka hlboký pohľad na konflikty medzi

generáciami, hodnotami a láskou v rodinných vzťahoch. Príbeh sleduje matku, ktorá sa snaží vyrovnať s tým, že jej dcéra je lesba, žije s partnerkou a bojuje za práva LGBTI+ ľudí vo svojej práci. Táto dynamika odhaľuje hlboké predsudky, ktoré sú zakorenené v juhokórejskej spoločnosti. Autorka brilantne vystihuje rozporuplnosť pocitov – na jednej strane nepochopenie a frustráciu matky, na druhej strane túžbu dcéry po prijatí a uznaní.

Kniha zachytáva aj matkin strach zo spoločenskej stigmy. Obáva sa nielen o svoju povesť, ale aj o bezpečie dcéry, ktorá žije vo svete plnom diskriminácie. Tieto obavy však často vyústia do pokusov kontrolovať dcérin život, čo ešte viac zhoršuje ich vzťah.

Kim Hjedžin ukazuje, že proces prijatia je pomalý, bolestivý, ale možný – ak sa rodina dokáže zbaviť strachu a naučiť sa milovať bez podmienok. Tento príbeh by sa okrem Kórei mohol odohrávať kdekoľvek na svete, pretože podobné otázky a konflikty rieši mnoho rodín.

The Book of Queer Prophets: 24 Writers on Sexuality and Religion (odporúča Alex)

Môžem byť kvír a zároveň veriaci*a? Je moja LGBTI+ identita hriech? The Book of Queer Prophets je sériou esejí z pier 24 autorstiev, v ktorých sa citlivo a cez svoje vlastné príbehy venujú téme viery a kvír identity. Opisujú svoje rôznorodé životné cesty ovplyvnené neprijatím od okolia a vylúčením z náboženských komunít, ale aj vnútorným konfliktom medzi vierou, ktorá je často významná súčasť ich života či kultúry, v ktorej vyrastali, a medzi kvír identitou. 

Autorstvá pochádzajú z rôzneho prostredia – rodinného, kultúrneho, náboženského… Čo však príbehy spája, je práve vnútorný boj a pocit, že si musia vybrať jedno alebo druhé. Nakoniec sa však ukazuje, že kvír identita a viera sa nemusia navzájom vylučovať.

Myslím si, že konflikt viery a (nielen) kvír identity je silnou témou aj našom kultúrnom prostredí, čo sa ešte viac prehlbuje v období sviatkov. To, čo opisujú autorstvá vo svojich textoch, zažíva v istej forme mnoho z nás. Kniha je preto zaujímavým čítaním nielen pre veriacich kvír ľudí, ale aj pre kohokoľvek, koho zaujíma perspektíva tých, ktorí dokážu otvorene a plnohodnotne prežívať tieto dve zdanlivo protikladné súčasti svojich ja. 

…

Pripravili: Mary, Dominika a Alex Michelčík

Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. V talóne ich máme ešte nespočetné množstvo a nevieme sa dočkať, kým vám ich predstavíme.

Podporiť nás môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac

The post Decembrový Kvír Výr alebo tipy na knihy, ktoré darovať pod stromček appeared first on PRIDEkosice.sk.

Domi predstaví knihu, ktorá čitateľstvu odhalí „ako to všetko okolo LGBTI+ hnutia začalo“.

The Stonewall Riots: Coming Out in the Streets – Gayle Pitman

Priznám sa, že históriu Stonewallských nepokojov som veľmi nepoznala. Okrajovo som vedela, že práve vďaka nim je jún považovaný za PRIDE mesiac. Ak ste na tom podobne, The Stonewall Riots: Coming Out in the Streets určite stojí za prečítanie. A hoci nezvyknem čítať literatúru faktu, musím povedať, že táto kniha ma zaujala nielen svojím obsahom, ale aj spracovaním.

Okrem faktografického textu, ktorý je obohatený aj o niekoľko výpovedí ľudí, ktorí boli svedkami nepokojov, v nej nájdete aj rôzne útržky z novín, fotografie z toho obdobia, policajnú správu z osudnej noci či mapu prvého PRIDE pochodu pri príležitosti prvého výročia protestov. 

Kniha The Stonewall Riots sa nezameriava len na samotné nepokoje. Ponúka nám tiež obraz spoločenskej situácie LGBTI+ ľudí pred samotnými nepokojmi. Vďaka tomu vieme lepšie pochopiť, ako ich dlhoročné potláčanie práv viedlo k vzbure, ktorá sa odohrala 28. júna 1969. Kniha sa tiež venuje tomu, čo nasledovalo po protestoch a aký význam majú udalosti z tejto noci dodnes.

Jedným z dôležitých odkazov knihy je aj pripomenutie, že boj za práva LGBTI+ ľudí má od konca stále ďaleko. Hoci sa za tie roky situácia ohľadom ich práv v mnohých krajinách zlepšila, stále existujú štáty, kde byť kvír je niekedy až život ohrozujúce. 

Kniha, ktorú si vybrala naša nová členka Mary, otvára temnú a často prehliadanú kapitolu LGBTI+ histórie v Európe – obdobie nacistického Nemecka a deportácie do koncentračných táborov.

Cesta růžového trojúhelníku – Rudolf Brázda, Jean-Luc Schwab

Rudolf Brázda sa narodil v roku 1913 v nemeckom pohraničí. Cesta růžového trojúhelníku dokumentuje jeho skromný pôvod a slobodu, s akou prežíval svoju mladosť a život po vojne.   

Brázdovi rodičia boli Česi, čo z neho v tom čase pred zákonom robilo Čechoslováka, vychovávaný bol však v nemecko-jazyčnej kultúre. V roku 1937 bol prvý raz stíhaný a odsúdený za to, že bol gej. Krátko po odpykaní trestu bol vyhostený do „svojej“ vlasti, kde bol cudzincom a neovládal jazyk. Druhé odsúdenie v roku 1941 však Rudolfa viedlo z väzenia až do koncentračného tábora.

Jean-Luc Schwab zasadzuje Rudolfovu osobnú výpoveď do širšieho historického kontextu – približuje, ako boli ľudia väznení pre svoju sexuálnu orientáciu či rodovú identitu a označovaní ružovým trojuholníkom. Tvorí tak pre čitateľstvo plastický obraz doby, v ktorej Rudolf žil.

Napriek hrôzam, ktoré ho v živote postretli, bolo pre mňa neuveriteľne zaujímavé a obohacujúce čítať o tom, ako slobodne Rudolf spolu s celou svojou kvír priateľskou bandou v 30. rokoch žili. Kniha je tiež dôležitým svedectvom, nakoľko sa o nacistickej perzekúcií kvír ľudí celé desaťročia mlčalo a sám Rudolf o svojej skúsenosti verejne vypovedal až v roku 2008.

Upozornenie: Kniha je písaná archaickým, neinkluzívnym jazykom

V rovnakej téme ako Mary ostáva aj Maňu. Kniha, ktorú odporúča, zviditeľňuje ďalších kvír ľudí, ktorí prežili perzekúciu za čias nacizmu. 

Oni. Osudy kvír ľudí počas II. svetovej vojny – Joanna Ostrowska

OZ Kapitalks prichádza s prekladom výnimočnej knihy, ktorá sa pohybuje na pomedzí historickej reportáže a monografie. Autorka Joanna Ostrowska sa podujala na dôležitú misiu. Dáva hlas tým, ktorých je počuť najmenej – zabudnutým obetiam nacizmu – kvír ľuďom. 

Ostrowska nám v knihe Oni jasne pripomína, aké desivé a tragické sú dôsledky toho, keď sa väčšina chce „ochrániť” pred menšinou. Oni boli považovaní za sexuálnych predátorov, pedofilov, asociálov či kriminálne živly a ich príbehmi sa preto celé dekády nik nezaoberal. Spoločnosť ich dlhú dobu vlastne ani nepovažovala za obete nacizmu. 

Kniha síce vyšla v Poľsku v roku 2021 – období otvorene homo a trans-negatívnej vlády a navyše bez finančnej podpory univerzity (o ktorú sa autorka opakovane uchádzala), no napriek tomu získala prestížne knižné ocenenie Nike a pozornosť nielen poľského čitateľstva.

Ostrowska s výskumom kvír ľudí a ich minulosti nekončí a keďže nachádza stále nové materiály, v každom ďalšom vydaní knihy pridá niečo navyše. To slovenské je v poradí tretie a je zatiaľ najprepracovanejšie.

Peťa ani pre tento mesiac neopúšťa „komiksy“ a odporúča knihu, ktorá ulahodí nielen vašej túžbe po informáciách, ale aj vašim očiam. 

Queer: A Graphic History⁠ – Meg-John Barker, Jules Scheele

⁠Queer: A Graphic History je grafický sprievodca kvír históriou a teóriou, ktorý je prístupný širokému spektru čitateľstva vďaka jednoduchému jazyku a pútavým ilustráciam. ⁠  

⁠Meg-John Barker, odborníctvo v oblasti psychológie, v spojení s ilustrátorom Jules Scheele v knihe skúmajú rôzne významy slova „queer“ a predstavujú dôležité udalosti z histórie LGBTI+ hnutia a osobnosti, ktoré formovali kvír teóriu. Dozviete sa tiež, ako niektoré z kľúčových konceptov kvír teórie ovplyvnili kultúru, biológiu či sexuológiu. ⁠

Grafické spracovanie umožňuje čitateľstvu ľahšie porozumieť komplexným myšlienkam a teóriám v témach sexuálnej orientácie, rodovej identity, diskriminácie, aktivizmu atď. Queer: A Graphic History ponúka osviežujúco originálny pohľad na rozmanitosť ľudských skúseností, krásu kvír existencie a proces boja za rovnoprávnosť. 

Knihu nájdete aj v knižnici v Prizme, kde si ju môžete bezplatne požičať. 

Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. V talóne ich máme ešte nespočetné množstvo a nevieme sa dočkať, kým vám ich predstavíme.

Podporiť nás môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac

Titulná foto: Boston Globe/Getty Images
Pripravili: Manu Kościuszko, Petra Kmecová, Dominika Hrabeková a Mary

The post Knižný klub Kvír Výr: Nechajte sa previesť históriou LGBTI+ hnutia II appeared first on PRIDEkosice.sk.

Prinášame vám tri autobiografické príbehy – všetky od intersex autorstiev, no napriek tomu je každý svojim spôsobom jedinečný. Poodhalia vám prežívanie intersex ľudí – akým výzvam v živote čelia, čo ich trápi, ale aj čo ich teší – a pomôžu vám téme lepšie porozumieť. Príjemné čítanie! 

Peťa tentokrát siahla po biografii od poprednej medzinárodnej intersex aktivistky Kimberly Zieselman, ktorá bola vydaná v roku 2020. 

XOXY: A Memoir: Intersex Woman, Mother, Activist – Kimberly Zieselman

Kimberly Zieselman je známa medzinárodná aktivistka za ľudské práva intersex ľudí a taktiež výkonná riaditeľka organizácie interACT, ktorá háji práva intersex mládeže. 

Vo svojich memoároch XOXY nám odhaľuje chvíle, keď sa ako 41-ročná dozvedela o svojej intersex identite a o tom, že operácie, ktoré podstúpila v detstve, boli súčasťou tzv. normalizačných zákrokov. Dojímavo rozpráva o svojej ceste k sebaprijatiu a coming-outu, spomína na svoje detstvo a mladosť a zdôveruje sa s tým, ako intersex identita ovplyvnila tak jej osobný a rodinný život, ako aj jej kariéru. 

V knihe zároveň rozoberá problémy a výzvy, ktorým aktivisti a aktivistky za práva intersex ľudí čelia, a vyvracia mýty o tejto identite. Taktiež upozorňuje na škodlivý vplyv tzv. normalizačných lekárskych zákrokov a vysvetľuje dôležitosť komunity a kontaktu s ľuďmi, ktorí si prešli podobnými skúsenosťami.

Memoáre XOXY sú nielen inšpiratívnym príbehom zanietenej aktivistky, ale aj dôležitým zdrojom informácií pre intersex ľudí, ich rodiny a každého, kto má záujem intersex identitu lepšie pochopiť. 

Na záver ešte malá pikoška o tom, prečo dostali memoáre názov XOXY: Určite ste už na internete zaregistrovali skratku „XOXO“, ktorá znamená „bozky a objatia“. V jednom príspevku na sociálnych médiách Zieselman vymenila túto skratku za „XOXY“, pretože „Y“ predstavuje chromozóm Y spojený s jej intersex variáciou. 

Maňu tentokrát vybral dve dojemné autobiografie. Obe pochádzajú z pera intersex autorstiev a sú dôkazom pestrosti a rôznorodosti životov intersex ľudí. Ak im túžite viac porozumieť, nemôžete si zvoliť lepšie. 

Born both: An intersex life – Hida Viloria 

Biografia z pera nebinárneho intersex autorstva z aktivistických kruhov nás vťahuje do prežívania človeka, ktorý bol vychovávaný ako dievča, no v detstve zistil, že jeho telo vyzerá inak ako telá ostatných detí.

V 26 rokoch sa stretáva prvýkrát náhodne v novinách s pojmom intersex a hlboko sa s ním stotožňuje. To zároveň otvára dvere k skúmaniu vlastného vnímania rodovej identity a rodového prejavu. Hida skúša žiť ako femínna žena, androgynný človek, neskôr dokonca ako muž. Rodová fluidita – premenlivosť poskytuje voľnosť, no vie spôsobiť istým spôsobom aj izoláciu. 

Neskôr neodolá túžbe spoznať iných ľudí s podobným životným príbehom a preniká do aktivizmu. Šok nastáva keď zisťuje, že väčšina intersex ľudí je traumatizovaných, zjazvených – ako fyzicky, tak aj psychicky (tzv. normalizačnými zákrokmi, ktoré majú telá intersex ľudí čo najviac priblížiť k výzoru ženy alebo muža). Dospieva k záveru, že práve neviditeľnosť intersex komunity je jeden z dôvodov, prečo sa tieto nehumánne praktiky stále dejú, a rozhodne sa ako jeden z prvých intersex ľudí v USA prehovoriť verejne. 

Born both je jedinečný príbeh hľadania vlastnej autenticity a zároveň neúnavného boja za rovné práva pre intersex ľudí. 

Nobody needs to know – Pidgeon Pagonis 

Pidgeon sa od raného detstva nevie zbaviť pocitu, že sa celý život snaží nejakým spôsobom zapadnúť medzi ostatné dievčatá v podobnom veku. Počas detstva nespočetnekrát navštevuje detskú nemocnicu, v ktorej podstupuje traumatické vyšetrenia a zákroky. No na to, prečo to tak je, prichádza až neskôr – na strednej škole si postupne skladá skladačku a zisťuje, že v rodnom liste má síce uvedené ženské pohlavie, no v skutočnosti je intersex. 

Tento príbeh je fascinujúci tým, ako sa autorstvo rozhodne uchopiť svoj život. Všetko, čo sa zdalo ako skalopevné základy sa rúca, slová rodičov sú len klamstvá a stabilita pod nohami sa náhle stráca. No Pidgeon premieňa svoju bolesť na proces, v ktorom dominuje pravda, liečenie a cesta k sebaláske – a takých príbehov nie je nikdy dosť. 

Vedeli ste, že v našom komunitnom a poradenskom centre pre LGBTI+ ľudí Prizma v Košiciach sme nedávno spustili knižnicu, v ktorej si ľudia môžu požičať knihy s LGBTI+ a feministickou tématikou? Bez členského, bez výpožičného. Aj vy nám môžete pomôcť zaplniť jej police knihami.

Pripravili: Manu Kościuszko a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr: 3 memoáre z pier intersex autorstiev appeared first on PRIDEkosice.sk.

Za inšpiráciu na tohtomesačné knižné tipy vďačí Peťa seriálu Heartstopper. Román Bez lásky napísala autorka Alice Oseman, ktorá stojí za jeho komiksovou predlohou. Druhý titul – Ace: What Asexuality Reveals about Desire, Society, and the Meaning of Sex – zachytila v jednej zo scén seriálu, ktorý sa v druhej sérii venoval aj asexualite.

Bez lásky – Alice Oseman

Román Bez lásky od autorky Alice Oseman je príbehom osemnásťročnej Georgie Warr, ktorá práve nastúpila do prvého ročníka na Durhamskej univerzite. Je posadnutá romantikou, zbožňuje fanfiction, svadby a príbehy, ktoré končia replikou „a žili spolu šťastne, až kým nepomreli“. Sama však nebola nikdy zamilovaná, nikto jej nepobláznil hlavu. 

Po príchode na univerzitu sa chce konečne zamilovať a nájsť toho pravého. Namiesto toho sa však vydá na cestu skúmania svojej identity, na ktorej sa stretne s pojmami asexualita a aromantizmus. Zrazu si svojimi pocitmi a túžbami nie je vôbec istá. 

Príbeh Georgie je inšpirovaný skúsenosťou samotnej autorky – Alice Oseman sa tiež identifikuje ako asexuálka a aromantička. Román Bez lásky sa rozhodla napísať aj preto, že v žiadnej knihe nenašla prerozprávaný svoj príbeh. Vlastnej komunite chcela poskytnúť viac reprezentácie, lebo pokiaľ ide o sex, romantiku a intimitu, ľudia na asexualánom a aromantickom spektre môžu mať najrôznejšie skúsenosti a pocity.

Úprimný príbeh Georgie uisťuje čitateľstvo, že je úplne v poriadku cítiť v súvislosti so svojou sexualitou zmätok a neistotu a venovať hľadaniu sa toľko času, koľko potrebuje. 

Ace: What Asexuality Reveals about Desire, Society, and the Meaning of Sex – Angela Chen

Oficiálna anotácia knihy ACE: Čo nám o túžbe, spoločnosti a zmysle sexu odhaľuje asexualita (pozn.: náš preklad) od autorky Angely Chen znie: Pútavý prieskum toho, čo znamená byť asexuálnym človekom vo svete posadnutom sexuálnou príťažlivosťou a čo nás všetkých môže o túžbe a identite naučiť pohľad na svet z asexuálnej perspektívy. Po prečítaní knihy môžeme potvrdiť, že nesklamala. Našli sme v nej presne to, čo sľubovala. 

Angela Chen nám v nej neponúka len vysvetlenie pojmov týkajúcich sa sexuálnej príťažlivosti či túžby a vyvracanie mýtov, ktoré o asexualite kolujú v spoločnosti, i keď v nej samozrejme nájdeme aj to. Ponúka nám predovšetkým vhľad do fungovania našej spoločnosti ako takej a využíva na to históriu (a)sexuality.

Zamýšľa sa nad tým, ako povinná sexualita zmenila komunikáciu medzi ľuďmi a ako ovplyvňuje nielen naše vzťahy, ale aj jazyk, ktorý používame. Uvedomili ste si niekedy, že slovo intimita používame prevažne v spojení s partnerským vzťahom, pri ktorom predpokladáme sexuálny rozmer? Slovo intimita má pritom oveľa širší význam. 

Asexualitu rozoberá intersekcionálne – venuje sa aj tomu, ako sa sex spolitizoval, akú úlohu zohráva v otázkach sexuality človeka náboženstvo, ako vnímajú asexualitu iné marginalizované skupiny, aký vplyv má na asexualitu feminizmus a skúma aj vzťah medzi lekárskou obcou a asexualitou. 

Kniha je nabitá informáciami natoľko, že sa nebojíme nazvať ju „učebnicou asexuality“.

Maňu tentokrát vybral dva pôsobivé romány (nielen) pre mladšie publikum. Spája ich nestereotypná prezentácia asexuálnych ľudí a postavy, ktoré vám okamžite prirastú k srdcu.

Summer Bird Blue – Akemi Dawn Bowman 

Rumi odchádza žiť k tete na Havaj, aby dopriala svojej matke priestor a čas na smútenie nad stratou mladšej dcéry Lei. Sama sa so stratou sestry vyrovnáva ťažko, kedysi spoločne skladali hudbu, no dnes nemá silu pokračovať. S podporou a láskou tety, chlapca zo susedstva a suseda – pána Watanabeho, Rumi nachádza postupne cestu späť k sebe. 

Summer Bird Blue je kniha o spracovávaní smútku, ale aj o inšpirácii, nachádzaní sily ako ísť ďalej. Tému asexuality zobrazuje nenútene a autenticky. 

Simply an Enigma – Brittany Evans, Chelsea Lauren 

Julian je atletický typ, ktorý priťahuje pozornosť dievčat, no napriek tomu ho vzťahy akosi nelákajú a kamoši si ho neustále doberajú, že ešte stále nemal sex. No Julian vôbec nerozumie, prečo je okolo toho toľko rozruchu a nátlak od okolia ho začína unavovať. 

Quinn – druhá hlavná postava je úplným opakom Juliana. Je kapitánkou futbalového tímu, má samé jednotky a netají sa tým, že sex patrí medzi jej obľúbené aktivity. Chalani o tom môžu otvorene hovoriť, tak prečo by nemohli aj baby? Jej kamošky a kamoši si myslia, že nie je schopná mať dlhodobý vzťah, no ona sa rozhodla, že im dokáže, že sa mýlia. 

Ako sa dokážu tieto dva svety preťať a čo z toho vzíde sa dozviete v tejto originálnej knihe, ktorá otvára (okrem iného) aj tému asexuality. 

Páčia sa vám odporúčania knižného klubu Kvír Výr? Zvážte, prosím, pravidelnú podporu občianskeho združenia Saplinq. Aj vďaka vašej pomoci budeme kvír ľudí a ich spojenectvo naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi. Pridať sa k podporovateľstvu môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac/

The post Knižný klub Kvír Výr: Poďte si s nami prečítať niečo o asexualite  appeared first on PRIDEkosice.sk.

Peťa vám odporúča dve knihy, ku ktorým sa dostala vďaka seriálom. Jednou je zbierka esejí od ženy, ktorá stojí za seriálom o ženskej bejzbalovej lige A League of Their Own (2022). Na výbere druhej knihy sa podpísala jej bisexuálna priateľka, ktorá seriál a komiksy The Legend of Korra zbožňuje natoľko, že jej parapetu zdobí funkopop postavička Korry.

I Might Regret This: Essays, Drawings, Vulnerabilities, and Other Stuff – Abbi Jacobson

Abbi Jacobson je americká komička, herečka, spisovateľka a spoluautorka komediálneho seriálu Broad City (2014–2019) a nedávnej seriálovej reedície filmu Veľké víťazstvo (A League of Their Own; 1992), v ktorom si aj zahrala hlavnú úlohu.

Jej zbierka esejí, kresieb, zraniteľností a iných záležitostí s názvom „Možno to oľutujem“ sa do tohtomesačného výberu knižného klubu Kvír Výr dostala preto, že nám v nej Abbi odhaľuje časy, kedy si začala uvedomovať svoju kvír identitu.

Táto jej životná etapa je úzko spätá s jej prvou láskou, ktorou bola žena a vďaka ktorej si po tridsiatke začala uvedomovať nielen svoju bisexualitu, ale aj to, že láska je predsa len možno aj pre ňu. O to zdrvujúcejší bol ich rozchod, ktorý sa Abbi rozhodla „rozdýchať“ na sólo výlete autom naprieč USA. 

Zápisky z jej trojtýždňovej cesty z New Yorku do Los Angeles poprepletané anekdotami, úvahami či postrehmi, to všetko vyrozprávané ostrým humorom a niekedy až prílišnou úprimnosťou, vyvolajú v čitateľstve dojem, že sedí na sedadle spolujazdca. Tak sa pripútajte, lebo s Abbi zažijete hrboľatú jazdu plnú sebareflexie a redefinovania samej seba.

Mňa ako ženu, ktorá si svoju orientáciu uvedomila tiež až po tridsiatke, veľmi oslovila táto myšlienka z úvodu knihy: 

„Hlbokozakorenená myšlienka, že jedného dňa budem mať heteronormatívnu rodinu, nebolo niečo, čo vo mne vyvolávalo odpor alebo mi prekážalo. Bolo to niečo, čo som brala neutrálne, ako fakt, taký jasný ako to, že vyrastieš a nájdeš si prácu.“

The Legend of Korra – Michael Dante DiMartino a Bryan Konietzko

Komiksy The Legend of Korra začínajú tam, kde končí rovnomenný animovaný seriál – na prahu lásky Korry a Asami Sato. V seriáli (2012–2014) sme mali možnosť sledovať prerod vzťahu Korry a Asami zo sokýň bojujúcich o priazeň rovnakého muža na priateľstvo a z najlepších priateliek na lásku. Zobrazenú však veľmi opatrne, nakoľko seriál bol vytvorený pre detský televízny kanál Nickelodeon.

Vo finále seriálu odchádzajú Korra a Asami ruka v ruke na zaslúženú dovolenku. Pár dní po premiére epizódy Di Martino a Konietzko všetkým „neverníkom“ potvrdili, že Korra a Asami tvoria pár. Zmena média zo seriálu na televíznej stanici pre deti na grafický román dovolila autorom príbehu rozvinúť romantický vzťah Korry a Asami so všetkým, čo k tomu patrí.

V knihe The Legend of Korra: Turf Wars (1-3, 2017-2018) si prejdeme napríklad ich coming-outami, ktoré neboli vždy bezproblémové. Rozhodnutie ukázať v sérii aj homofóbiu okomentovala ilustrátorka Irene Koh pre magazín Entertainment weekly takto:

„Uvedomila som si, aký obrovský potenciál má vidieť obľúbené a silné postavy ako Korra a Asami vyrovnávať sa s rovnakými problémami, ktorým ja (a iní kvír ľudia) čelím.“

Séria ďalej pokračuje grafickými románmi The Legend of Korra: Ruins of the Empire (1-3, 2019-2020) a The Legend of Korra: Patterns of Time (2022). 

Maňu siahol po knihe pre mládež s bisexuálnou reprezentáciou, ktorá zahreje pri srdci aj staršie ročníky. Poslednou zaradenou knihou je pôsobivý memoár od americkej spisovateľky, feministky a akademičky Roxane Gay (upozorňujeme, že kniha rozoberá tému sexuálneho násilia).

Ophelia je už taká – Racquel Marie 

Ophelia je stredoškoláčka, ktorá chce zmaturovať, baviť sa s kamarátmi a starať sa o svoj záhon ruží. Vždy ju priťahovali chlapci – v tom mala jasno, no túto istotu náhle narušilo stretnutie s Taliou. Cesta objavovania a prijatia vlastnej sexuality je tŕnistá. Sprevádza ju vlastná internalizovaná homofóbia/bifóbia, strach a obavy. Mládež, ktorej je táto kniha primárne určená a ktorá si možno tiež prechádza niečim obdobným, sa tak môže uistiť, že tento proces môže byť zdĺhavý a je úplne v poriadku, ak ešte stále nie ste v cieli. 

Príbeh je taktiež pekným príkladom toho, že stotožnením sa so svojou bisexuálnou orientáciou sa človek nemusí vzdať niektorých častí vlastnej identity, ktoré by nemuseli celkom zapadať do stereotypnej predstavy o bisexualite. Ďalšou silnou stránkou knihy je úžasný okruh priateľstiev, ktoré Opheliu obkopujú. Sú pre seba oporou v dobrom a zlom, bez ohľadu na to, čo sa v ich životoch deje. 

Ophelia je už taká, je fantastický knižný debut pre dospievajúcu kvír mládež, tápajúcu v neistote, ktorá k dospievaniu neoddeliteľne patrí. Je emotívna, no nie temná alebo depresívna. Ak hľadáte knihu pre stredoškoláctvo, ktoré „sa hľadá“, Ophelia je skvelá voľba. 

Hlad – Paměti mého těla – Roxane Gay 

Tento silný memoár mapuje postupný vývoj autorkinho vzťahu k vlastnému telu – od detstva cez dospievanie až po dospelosť. Postupne otvára témy ako sexuálne násilie, vnímanie vlastnej ženskosti, boj s nadváhou, skúmanie vlastnej sexuality. Roxane Gay píše obzvlášť bolestivo úprimne (hlavne o svojich pochybnostiach a neistotách), čo pôsobí oslobodzujúco na ňu ako aj na čitateľstvo. No Hlad nie je len o vyššie spomenutých témach. Ponúka hĺbkový pohľad na postupné budovanie vlastného života, partnerských vzťahov, hľadania šťastia. 

Roxane Gay je bisexuálna autorka a jej cesta k uvedomeniu a prijatiu jej sexuálnej orientácie je jedinečná. Z toho dôvodu som sa ju rozhodol zaradiť aj do tohto tematického výberu. Nebudem hovoriť viac, nechajte sa prekvapiť pri čítaní tejto famóznej knihy sami. 

Hlad je nadčasová kniha, a dovolím si povedať, že bez ohľadu na vašu sexualitu, rodovú identitu alebo etnicitu má čo ponúknuť. Témy môžu znieť ťaživo, avšak autorka neprosí čitateľstvo o súcit ani nezanecháva trpký pocit – skôr naopak, cez vlastné telo sa snaží pochopiť slabé miesta iných ľudí. Tým zároveň zdôrazňuje, že jej odmietavý prístup k vlastnému telu žiaľ nie je v spoločnosti ojedinelý. Roxane sa však rozhodla neostávať v rovine obete, ale dáva všetkým preživším rôzneho druhu násilia nádej, pocit súdržnosti, sily a ponúka pomoc pri uzdravovaní. 

Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. V talóne ich máme ešte nespočetné množstvo a nevieme sa dočkať, kým vám ich predstavíme.

Podporiť nás môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac

Pripravili: Manu Kościuszko a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr: Týždeň povedomia o bisexualite appeared first on PRIDEkosice.sk.

Maňu tentokrát vyberá krátku esej, ktorá sa vám pohodlne zmestí do zadného vrecka nohavíc. No nenechajte sa oklamať jej krátkym rozsahom. Jej myšlienky vo vás budú rezonovať ešte dlhú dobu.

Za hranice genderové binarity – Alok Vaid-Menon. Malá kniha s veľkým posolstvom

Žijeme v spoločnosti, ktorá je prísne rozdelená na to, čo je mužské a čo ženské. Počas celého života nás obklopuje nespočetné množstvo pravidiel, ktoré určujú, ako by sa mal človek obliekať, správať, vyjadrovať, prejavovať sa – aby bol dostatočne ženou či mužom. Väčšine ľudí jedna z týchto dvoch polôh v rámci hľadania si vlastnej identity viac či menej vyhovuje, ale čo tí ostatní?

Alok Vaid-Menon nám v tejto, na prvý pohľad útlej knihe odhaľujú ich osobnú cestu od bolesti a neprávosti k hrdosti a radosti. Cestu hľadania samého seba v kultúre, ktorá akoby nerátala s tým, že svet za hranicami rodovej binarity vôbec existuje. V knihe zároveň nájdete aj slušnú zbierku konkrétnych pseudoargumentov a reakcií, ktoré ľudia nezapadajúci do tradičných predstáv o mužskosti a ženskosti často počúvajú od okolia. Alok ich s chirurgickou presnosťou preparujú a odkrývajú ich skutočnú podstatu.

Za hranice genderové binarity (v origináli Beyond the gender binary) je malá kniha s veľkým posolstvom. Nastavuje nám zrkadlo a ukazuje, aký ubližujúci dopad má nahliadanie na rodovo nekonformných ľudí cez prizmu binarity. Obsahuje myšlienky, ktoré nabádajú k porozumeniu a súcitu, a zároveň volá po zmene. Nechce však zrušiť rodové identity muž a žena (ako sa niektorí ľudia mylne domnievajú), ale otvára dvere k väčšej kreativite, slobodnejšiemu a pestrejšiemu svetu – pre všetkých, nielen pre nebinárnych a rodovo nekonformných ľudí.

Veľmi sa teším, že kniha nedávno vyšla aj v českom preklade (v spolupráci s komunitným kolektívom Plusko+), ktorý je doplnený o slovníček základných pojmov, ako aj o návod ako používať rodovo citlivý jazyk. Dúfam, že prispeje k lepšiemu porozumeniu témy aj v našich končinách.

Peťa siahla po dvoch grafických románoch plných rôznych podôb kvír lásky. Čaká vás menej čítania, no o to viac vizuálneho vnímania prvých tínedžerských zaľúbení, ale aj rozchodu po dlhých rokoch strávených spolu.

Motýliky (Heartstopper) I-IV – Alice Oseman

Však ste druhú sériu seriálu Heartstopper zhltli za deň-dva? Rovnako ako tú prvú pred rokom? Ja tiež. Príbehy priateľstiev, prvých lások, objavovania vlastných identít a coming-outov pätice stredoškoláctva – Nicka, Charlieho, Taa, Elle a Isaaca – asi netreba špeciálne predstavovať.

Čo však grafické romány, ktoré sú predlohou seriálu (a ktoré sa na Slovensku z nevysvetliteľných príčin volajú Motýliky)? Tie ste čítali? Ak nie, tak vám ich vrelo odporúčam hneď z niekoľkých dôvodov.

1. Pri čítaní vás zaleje rovnako príjemný, ak nie ešte príjemnejší, priam pri srdci hrejivý pocit ako pri pozeraní seriálu. Tiež sa budete ešte pár hodín prihlúplo usmievať z toho, aké to bolo rozkošné.
2. Dozviete sa, čo bude ďalej skôr, ako vyjde tretia séria seriálu. Na televízne obrazovky sa zatiaľ dostali len 3 komiksy. Štvorka na vás čaká v regáloch kníhkupectiev a piaty diel série vyjde začiatkom novembra tohto roku.
3. Konečne pochopíte tie poletujúce kreslené lístočky v seriáli :-).

Ale teraz chvíľu vážne. Motýliky sú úprimným príbehom tínedžerskej kvír lásky so všetkým, čo k nej patrí. Aj napriek tomu, že sa v ňom riešia i ťažšie témy – napr. homofóbia, šikanovanie, strach z neprijatia priateľmi či rodičom – rozkvitajúca láska medzi Nickom a Charliem všetku tú negativitu preváži. Knihy tak zatvárate s pocitom, že s dobrou partiou kamošstiev sa dá zvládnuť naozaj všetko.

Kôstka – Lee Lai

Iskra medzi Ray a Bron, dlhoročným kvír párom, po piatich rokoch vzťahu pomaly vyhasína. Rozfúkať ju dokáže len Ray-ina neter Nessie, ktorú spolu s Bron párkrát do týždňa strážia. Pri nej v nich ožíva dávno zabudnutá detská radosť, divokosť a nespútanosť. V realite všedných dní to však neklape. Bron je uzavretá, nekomunikuje, evidentne si niečím prechádza vo svojom vnútri. Vzťah Ray a jej sestry Amandy, Nessienej mamy, tiež nie je ideálny – Amande sa nepáči, že o Nessie sa stará aj Bron a už vôbec nie to, že Nessie ju má naozaj veľmi rada.

Z dialógov sa dozvedáme, že Bron pochádza z nábožensky založenej rodiny, od ktorej musela kvôli neprijatiu odísť. Keď dospeje k záveru, že si s Ray musia dať pauzu a ona musí nájsť samu seba, rozhodne sa vrátiť sa k rodine.

Priznám sa, že na prvé prečítanie mi toto jej rozhodnutie nedávalo zmysel a z knihy som preto mala zmiešaný pocit. Dočítala som ju so zamračeným výrazom, priam nahnevaná na Bron, prečo sa dobrovoľne rozhodla vrátiť sa do jamy levovej.

Po pár dňoch som Kôstke dala druhú šancu. Mala som pocit, že kvôli mojej predpojatosti mi veľa ušlo. A mala som pravdu. Počas chvíľ od seba sa Bron aj Ray sústredia na vzťahy s vlastnými rodinami – sestrami, rodičmi, s Nessie. Práve v týchto dialógoch je skryté čaro tohto grafického románu.

Od Amandiných obáv, že jej dcéra radšej trávi čas so zábavnými tetami – cez Bronine márne snahy rozprávať sa s rodičmi o citoch – až po rozhovory o tom, že súčasťou rodičovstva sú aj dni, keď ťa dieťa vidí smutnú a bez nálady, v Kôstke som sa nakoniec našla viac ako som si bola po prvom prečítaní ochotná priznať.

Stratení v nahrávkach – Andrej Kuruc

Štvrtú augustovú knihu vám predstavíme neštandardne – naživo. Náš knižný klub Kvír Výr sa počas PRIDE týždňa presúva z online magazínu do kníhkupectva Martinus v OD Urban Košice. Sme nesmierne radi, že naše pozvanie do diskusie prijal Andrej Kuruc, autor románu Stratení v nahrávkach. Príďte si 21. augusta o 18.00 vypočuť úryvok z knihy, porozprávať sa a načerpať inšpirácie na skvelé kvír knihy.

Tešíme sa na vás!

Páčia sa vám odporúčania knižného klubu Kvír Výr? Zvážte, prosím, pravidelnú podporu občianskeho združenia Saplinq. Aj vďaka vašej pomoci budeme kvír ľudí a ich spojenectvo naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi. Pridať sa k podporovateľstvu môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac/

Pripravili: Maňu Kościuszko a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr: Leto pokračuje a s ním aj naše tipy na dovolenkové čítanie appeared first on PRIDEkosice.sk.

Tove Marika Jansson sa narodila v roku 1914 v Helsinkách vo Fínsku ako najstaršie z troch detí. Jej otec bol sochár a matka ilustrátorka, takže nie je prekvapením, že sa Tove rozhodla svoj život zasvätiť umeniu. Od útleho veku sa usilovne venovala maľbe, neskôr aj ilustráciám a začiatkom roku 1929, keď mala len 15 rokov, začala pracovať pre satirický časopis Garm, pre ktorý vytvorila takmer 100 ilustrovaných tituliek a nespočet kresieb a politických karikatúr. 

Keď mala 23 rokov odišla študovať maľbu do Paríža. Po dvoch týždňoch však štúdium ukončila a presťahovala sa do malého ateliéru. Počas tohto obdobia začala experimentovať s postavičkami rodinky Muminkov. Ako sa zdôverila v liste priateľovi, Muminky vznikli v čase keď sa „cítila deprimovaná a vystrašená” z bombových útokov počas druhej svetovej vojny. Keď chcela utiecť z pochmúrnych myšlienok vkradla sa „do neuveriteľného sveta, kde bolo všetko prirodzené a neškodné”.

Okolo roku 1940 bola Tove v romantickom vzťahu s Atosom Wirtanenom, fínskym novinárom a poslancom. Neskôr však stretla divadelnú režisérku Vivicu Bandler, do ktorej sa vášnivo zamilovala. Avšak Vivica a Tove mali odlišné predstavy o tom, ako sa ich vzťah bude vyvíjať. Preto sa Tove neskôr rozhodla zraňujúci vzťah s Vivicou opustiť. 

Napriek tomu, že vo fínsku bola homosexualita až do roku 1971 protizákonná (a taktiež spoločensky neakceptovaná a považovaná za chorobu), Tove nikdy svoje vzťahy neskrývala a žila otvorene. Svoju sexuálnu orientáciu nepopisovala ako lesbickú – hovorila, že sa vždy zamilovala do konkrétneho človeka, bez ohľadu na jeho pohlavie (dnes by sa možno definovala bisexuálne, resp. pansexuálne). 

Počas neskorších štúdií sa zoznámila so svojou celoživotnou partnerkou Tuulikki Pietilä. Spoločne pracovali na viacerých veľkých projektoch vrátane 3D modelu domu Muminkov, ktorý je možné vidieť v Moomin múzeu v Tampere na juhu Fínska. Tove opísala svoju lásku k Tuulikki ako „očarenie spojené s pocitom hlbokého pokoja”. Dodala, že kvôli ich láske sa nebála „ničoho, čo pre nás život pripravil.” Spoločných 45 rokov prežili prevažne v ateliéri v Helsinkách a na malom fínskom ostrovčeku Klovharun, kam odchádzali vždy tráviť leto. 

Tove Jansson ako kvír ikona 

Po smrti sa z Tove stáva kvír ikona, a to nielen v škandinávskych krajinách. Svojimi nebojácnymi životnými rozhodnutiami a umením, na ktoré sa dá nahliadať cez kvír optiku, dodnes inšpiruje ľudí po celom svete. Síce nebola aktivistkou, ktorá by v tej dobe stála na barikádach, no jej odvaha žiť svoj život podľa svojich predstáv bez ohľadu na očakávania spoločnosti a okolia bola obdivuhodná. Sám jej život bol demonštráciou jej presvedčenia – vždy slobodne definovala svoje vzťahy, súkromie ako aj umelecký prejav, a to navzdory prísnym rodovým rolám, ktoré sa od nej v dobe, v ktorej žila, vyžadovali. 

Vifslan a Tofslan

Vzťah s Vivicou si našiel svoje miesto v doline Muminkov v podobe postavičiek Vifslan a Tofslan hovoriacich neznámym jazykom, ktoré nosia so sebou neustále kufrík s obrovským tajomstvom – kráľovským rubínom žiariacim prenikavým ružovým svetlom až do vesmíru. Nie je ťažké toto posolstvo dešifrovať ako zakázanú lásku medzi Tove a Vivicou. Vifslan a Tofslan predstavujú pravdepodobne najviditeľnejší kvír element v doline Muminkov, no príbeh ponúka aj ďalšie zaujímavé perspektívy ohľadne rodu a vzťahov. 

Snusmumrik – Muminkov najlepší priateľ 

Jednou z ústredných postáv príbehu o Muminkoch je Snusmumrik – tulák milujúci slobodu, ktorý putuje po svete a do doliny Muminkov sa vracia ako do bezpečného prístavu. Vtedy sa Muminek jeho prítomnosti nevie nabažiť. Ich vzťah odráža dynamiku medzi Tove a Atosom – Tove nechcela viesť štandardný rodinný život, zaviazať sa a prísť o svoju slobodu – či už v osobnom, alebo pracovnom živote. Chcela si vybrať svoju cestu sama, čo bolo na vtedajšiu dobu celkom raritné a rozhodne nekonvenčné. 

Neurčité rodové roly v doline Muminkov 

Aj keď by sa mohlo zdať, že v Muminkoch nájdeme skôr príklady konvenčných rodových rolí (napríklad Muminkovi rodičia), objavujú sa tu aj rodovo nedefinované postavičky, ako napríklad Hemuleni. Majú radi poriadok, dodržiavajú pravidlá, zbierajú rôzne veci a nosia šaty po svojej tete. 

Sorry-oo – psík s veľkým tajomstvom 

Ďalšou zaujímavou postavičkou je Sorry-oo, psík patriaci Misan, ktorá pracuje ako slúžka v rodine Muminkov. V komiksovom príbehu o Misan sa Sorry-oo zdôverí Mumin-mame prečo skrýva svoju tvár za náhubok. Má totiž „tragické tajomstvo jeho života” – nemá rád iné psy. Namiesto nich uprednostňuje mačky a veľmi rád by sa s nejakou spriatelil. Mumin-mama sa rozhodne situáciu vyriešiť tak, že psíkovi nakreslí na srsť mačacie pruhovanie, pričom úplne akceptuje jeho vnútorné prežívanie. 

Sprievodkyňa zvláštnym svetom Too-ticki

V príbehu o Muminkoch sa objavuje aj celoživotná partnerka autorky – Tuulikki, ktorú Tove prezývala Too-ticki. Rovnomenná postavička je jednou z ústredných rolí v príbehu Čarovná zima. Too-ticki múdro a rozvážne sprevádza Muminka, ktorý sa zobudil do čudného sveta, zatiaľ čo jeho rodina pokojne spí zimným spánkom. Oboznamuje ho so zvláštnymi tvormi zimného sveta. Táto metafora sa dá čítať aj ako opis spoločnosti, v ktorej v tej dobe žili kvír ľudia. Tá im totiž nedovoľovala slobodne odhaliť ich vnútorné prežívanie: 

„Je toľko vecí, ktoré nemajú miesto v lete, na jeseň ani na jar. Všetko, čo je trochu plaché a trochu čudné. Niektoré druhy nočných zvierat a ľudí, ktorí sa k ostatným nehodia a v ktorých nikto veľmi neverí. Celý rok sa držia mimo cesty. A potom, keď je všetko tiché a biele, noci sú dlhé a väčšina ľudí spí – potom sa objavia.“ (Čarovná zima, 1958)

Odkazmi na kvír témy nie sú pretkané len Muminky. Nájdeme ich aj v ďalšej tvorbe Tove Jansson. Spolužitiu dvoch umelkýň sa venuje v knihe poviedok pre dospelých Fair Play, ktorá vyšla v roku 1989. Vzťah dvoch žien nájdeme aj v jej skoršej tvorbe Art in Nature. Na tie sa pozrieme podrobne v ďalšom článku.

Ilustračné obrázky: moomin.com 
Pripravil: Maňu Kościuszko

The post KVÍR VÝR ŠPECIÁL: Vedeli ste, že ikonický príbeh o Muminkoch v sebe skrýva kvír odkazy? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Hľadáte nenáročnú, oddychovú knihu, ktorú si so sebou zbalíte na dovolenku? V tom prípade zbystrite pozornosť!

Peťa siahla po knihe, ktorá rozpovedá príbeh magického priateľstva dvoch dospievajúcich chlapcov.

Aristoteles a Dante spoznávajú svet a tajomstvá vesmíru – Benjamin Alire Sáenz

„Všetkým chlapcom, ktorí sa museli naučiť hrať podľa iných pravidiel,“ venoval Sáenz tento román o dospievaní a objavovaní seba samého.

Príbeh o magickom priateľstve dvoch 15-ročných mexických Američanov je zasadený do roku 1987 do mesta El Paso v Texase a začína sa na miestnom kúpalisku. Prerozpráva nám ho Aristoteles – Ari, ako ho všetci volajú – utiahnutý chlapec, samotár z rodiny, v ktorej sa o dôležitých veciach nerozpráva. Vo vnútri ho máta množstvo nezodpovedaných otázok o živote, o identite či o bratovi vo väzení. Dante je úplne iný – je zhovorčivý a sebaistý, zbožňuje umenie a poéziu. Nečakane, práve on prinesie do Ariho života odpovede na niektoré z nich. Čo začalo kamarátskymi lekciami plávania sa rýchlo rozvinulo do…

Kniha sa v podstate číta sama, hoci nemá klasický dej. Stránky neotáča napínavá zápletka, no zaujímavé myšlienky, úvahy či postrehy, ktoré prinútia čitateľstvo zamyslieť sa nad zjavne „normálnymi“ vecami. Skrz Ariho a Danteho dialógy otvára Sáenz otázky etnickej identity, maskulinity a sexuality, ako aj otázky rodinnej dynamiky, priateľstiev či pocitu osamelosti.

Román získal v roku 2013 literárnu cenu Lambda a cenu Stonewall Book Award za LGBTI+ literatúru pre deti a mládež.

Paťa dnes odporúča dve knihy. Prvá je o slávnej herečke a jej zaujímavom životnom príbehu, ktorý je plný dejových zvratov a napätia. Druhá je z pera amerického nebinárneho kvír autorstva a v kníhkupectvách ju nájdete už aj v českom preklade.

Sedem manželov Evelyn Hugovej – Taylor Jenkins Reid

Román Sedem manželov Evelyn Hugovej mi odporučila nápomocná kníhkupkyňa na základe otázky, či pozná knihu s lesbickou zápletkou a aspoň relatívne pozitívnym koncom. Nie veľmi obšírny zoznam požiadaviek na knihu, uznávam. Napriek tomu som dostala do rúk presne to, čo som v danom momente potrebovala. Knihu od Taylor Jenkins Reid som zhltla na posedenie.

Fiktívny historický príbeh sa zameriava na slávnu hollywoodsku herečku Evelyn Hugo, ktorá sa po rokoch verejného mlčania rozhodne vyrozprávať celý svoj životný príbeh novinárke Monique Grant. Evelyn sa v knihe odhaľuje ako komplexná postava s bohatými vrstvami osobnosti a tajomstiev.

Je to kniha, ktorá ma šikovnosťou autorkinho pera uspokojivo presvedčila, že je možné mať za život sedem manželov. Čo mi, popravde, pri prečítaní názvu knihy znelo ako mierny prestrel a pochybovala som o tom, že príbeh na mňa bude pôsobiť uveriteľne.

V tomto vzrušujúcom príbehu plnom prekvapení, zvratov a napätia však vôbec nejde o tých sedem manželov! Kniha sa čítala úžasne ľahko a je podľa mňa ideálnym letným čítaním.

Červená, bílá a královsky modrá – Casey McQuiston

Červená, bílá a královsky modrá je kniha, na ktorú narazíte v sekcii young adult, určite však poteší aj „starších dospelých“, ktorí majú chuť na ľahkú literatúru v lete pri vode. Je to príjemný a zábavný romantický román, ktorý kombinuje politiku, lásku a dobrodružstvo.

Príbeh sa sústreďuje na Alexa, syna americkej prezidentky, a Henryho, britského princa. Ich vzťah je zo začiatku pomerne nepriateľský, panujú medzi nimi rozpory a napätie. Keď sa nešťastnou náhodou stane tento ich vzťah verejným, je Alex a Henry dostanú úlohu zlepšiť si vzájomné vzťahy pre politické dôvody. Postupom času však ich falošné priateľstvo prerastie vo vášnivú lásku.

Kniha od autorstva Casey McQuiston je plná vtipných dialógov, príťažlivých postáv a nechýba ani chémia medzi hlavnými hrdinami. Už v auguste sa dočkáme aj jej filmového spracovania, ktoré uvedie streamovacia služba Amazon Prime Video.

Maňu odporúča autobiografiu oceňovanej americkej šéfkuchárky, po prečítaní ktorej budete mať chuť zbaliť sa a odísť žiť do lesa.

Fieldwork: A Forager’s Memoir – Iliana Regan

Regan sa dostala do povedomia svojou debutovou autobiografiou Burn The Place: A Memoir, ktorá bola v roku 2019 nominovaná na prestížne ocenenie National Book Award. Venuje sa v nej detstvu, dospievaniu a začiatkom budovania kariéry viacnásobnej michelinskej šéfkuchárky.

Fieldwork – druhá časť autobiografie, ktorá vyšla tento rok – približuje život Regan po tom, čo sa rozhodla so svojou manželkou Annou presťahovať do michiganských lesov, kde spoločne hostia návštevy v horskej chate Mikweed Inn. Okrem toho sa vracia aj do minulosti, do hĺbky sa zaoberá rodinnými vzťahmi, závislosťou, prežívaním svojej rodovej identity a sexuality, ale aj odlesňovaním a udržateľným spôsobom života (či už v kontexte ekológie alebo duševného zdravia).

Štýl písania je bolestivo úprimný. Autorka bez váhania odkrýva svoje najzraniteľnejšie miesta a celý príbeh prepája s kuchyňou, prípravou jedla, zberom surovín aj životom v súlade s prírodou – hlavne s lesom, ktorý vždy bol a navždy bude jej neoddeliteľnou súčasťou.

Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac/ a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. V talóne ich máme ešte nespočetné množstvo a nevieme sa dočkať, kým vám ich predstavíme.

The post Akú knihu si so sebou zbaliť na dovolenku? Kvír Výr vám prináša tipy na oddychové letné čítanie appeared first on PRIDEkosice.sk.

Posledných sto rokov bolo z hľadiska práv LGBTI+ ľudí rozhodne najviac turbulentnou érou. V mnohých krajinách došlo k úplnej dekriminalizácii a zrovnoprávneniu LGBTI+ ľudí, no žiaľ nič nie je garantované a zápas za rovné práva pokračuje. Preto je dôležité – dnes o to viac ako inokedy – držať spolu, vzájomne sa podporovať a neostávať ticho. A to nielen počas PRIDE mesiaca. 

Pokiaľ máte záujem získať prehľad o histórii kvír hnutia, kniha, ktorú vám dnes predstaví Paťa, je skvelým štartom.

PRIDE: The Story of the LGBTQ Equality Movement – Matthew Todd

Kniha PRIDE: The Story of the LGBTQ Equality Movement od autora Matthewa Todda je zbierkou kľúčových momentov boja za práva LGBTI+ ľudí vo svetovom merítku, počnúc Stonewallskými nepokojmi až po súčasnosť. 

Tieto dôležité okamihy histórie sprevádzajú výpovede ľudí, ktorí ich zažili na vlastnej koži. Autor nám odhaľuje príbehy a približuje úsilie jednotlivcov a skupín, ktoré viedli k postupnému posunu v spoločnosti a boju proti diskriminácii. 

Celkové spracovanie knihy je veľmi príjemné, s množstvom fotografií a iných ilustračných dokumentov. Pre prehľadnosť sú niektoré časti samostatne rozdelené, napríklad tá o kvír kultúre. Nájdeme v nej sekcie, ktoré sa venujú umeniu, literatúre, hudbe, divadlu a filmom. Slúžia ako skvelý zdroj inšpirácie, ak si napríklad chcete večer pozrieť film s kvír tematikou. Okrem týchto častí nájdete aj tie, ktoré sa venujú športu, nočnému životu a iné. 

Taktiež sa mi páčil prehľady, ktoré kniha ponúka – napríklad „Ten Great Trans Films“ v prípade sekcie filmu či „Five Must-Read Lesbian Books“ v časti venujúcej sa literatúre.

Kniha PRIDE je zdrojom vzdelania a porozumenia, ktorý podporuje inklúziu, rovnosť a oslavuje kvír identity. Je vhodná pre každého, kto má záujem o spoločenské témy a kvír hnutie, tak pre LGBTI+ ľudí, ako aj pre ich spojencov či spojenkyne. 

Maňu dnes siahol po knihe, ktorá spája kvír históriu so súčasnosťou a zároveň sa nebojí otvárať odvážne otázky. 

Queer Intentions: A (personal) journey through LGBTQ+ culture – Amelia Abraham  

Amelia Abraham je britská novinárka, ktorá píše o kvír témach pre mnohé známe médiá (Guardian, VICE, Vogue, Dazed). V roku 2019 sa dostala do širšieho povedomia vďaka svojej knižnej prvotine Queer intentions, ktorá vznikla po tom, čo sa jej rozpadol vzťah a ona sa rozhodla cestovať a hľadať odpovede na otázky, ktoré jej nedali spávať. 

Čo znamená byť v dnešnej dobe kvír? Žije sa LGBTI+ ľuďom v krajinách, kde majú rovné práva kvalitnejšie? Prinieslo zrovnoprávnenie splynutie kvír kultúry s mainstreamom? Za čo ako hnutie dnes bojujeme? Sú už všetky boje vyhraté? 

Kniha je výborne vybalansovaná a napísaná obzvlášť pútavo. Rozhovory pôsobia uvoľnene, nenútene a sú doplnené informáciami o kvír teórii, histórii hnutia, štatistickými údajmi, čo im dodáva hĺbku. Postupne sa tak zoznamujeme s pestrou vzorkou tvárí lokálnych kvír komunít – gejským párom, nebinárnou drag queen, transrodovou ženou – naprieč USA, Európou aj mimo Európy. Obzvlášť oceňujem snahu zachytiť príbehy, ktorým sa bežne v médiách nedostáva priestor. 

Queer Intentions je kniha, ktorá vám rozšíri obzory, poskytne nové podnety na premýšľanie a v neposlednom rade pobaví sviežim humorom. 

Peťa dnes odporúča knihy od dvoch autorstiev z centra LGBTI+ hnutia, ktoré sa na kvír históriu pozerajú z nečakaných uhlov pohľadu.

Lesby k pohledání — Alison Bechdel

V anglickom origináli Essentials: Dykes to watch out for (DTWOF) od Alison Bechdel je zbierka krátkych komiksových príbehov, ktoré vychádzali v novinách od roku 1983 až do roku 2008. Séria je v skutku prelomová už len z dôvodu, že Bechdel sa v nich otvorene venovala životom lesieb a žien, ktoré popri každodennom živote bojovali za svoje práva v spoločnosti. Jej postavy sú multidimenzionálne – okrem diskriminácie riešia aj otázky, s ktorými sa v živote potýka mnoho ľudí, nielen členstvo LGBTI+ komunity. 

Pýtate sa, čo má lesbická komiksová séria spoločné s históriou LGBTI+ hnutia? Slovami Bechdel, DTWOF bol napoly rozkúskovaný viktoriánsky román a napoly klasický „názorový“ stĺpček v novinách. Postavy v ňom často reagovali na vtedajšie udalosti, politické otázky doby a reflektovali postoj spoločnosti ku kvír kultúre. Spolu s Mo, Lois, Toni a Clarice, Ginger a inými sme navštívili Michigan Womyn’s Festival, rôzne pride sprievody či feministické protestné pochody. Vďaka tomu sa DTWOF stala jednou z najvýznamnejších komiksových sérií o LGBTI+ komunite, no zároveň zaujímavým a autentickým zdrojom histórie LGBTI+ (a aj feministického) hnutia v USA.

Práve v jednom z týchto minikomiksových príbehov má svoj pôvod tzv. Bechdel test, ktorým sa hodnotí rodová rovnosť vo filmoch. Test je jednoduchý → vo filme musia byť minimálne dve ženské postavy, ktoré sa medzi sebou rozprávajú o niečom inom ako o mužskej postave. Obstojí v tomto teste váš obľúbený film?

The Celluloid Closet — Vito Russo

Autor Vito Russo bol americký filmový historik a LGBTI+ aktivista. Stál pri zrode organizácie GLAAD, ktorá na poli LGBTI+ kinematografie pôsobí dodnes. Angažoval sa v iniciatíve ACT UP, ktorá od čias AIDS krízy rozširuje povedomie o nej, bojuje proti dezinformáciám a háji práva ľudí, ktorí s ňou žijú.

V knihe The Celluloid Closet spojil Russo svoje dve vášne — filmovú históriu a LGBTI+ aktivizmus. Kniha je prierezom zobrazovania kvír ľudí vo filme a skúma dopady, ktoré mal Hollywood na ich prijatie v spoločnosti. Poukazuje na to, že negatívne stereotypy o LGBTI+ ľuďoch boli ľahkým nástrojom humoru už pri zrode filmu ako takého (koniec 19. storočia). Do hĺbky rozoberá tzv. zakódovanú reprezentáciu v časoch zlatej éry Hollywoodu, kedy bolo priame zobrazovanie životov kvír ľudí oficiálne zakázané. Pozornosť upriamuje aj na rôzne filmové klišé, ktoré táto éra vytvorila a ktoré ešte dlho pretrvali – LGBTI+ záporné postavy, náhla smrť kvír postáv, utrpenie pre inakosť, či už z dôvodu neprijatia, alebo kvôli AIDS.

Po Russovej smrti v roku 1990 na komplikácie spojené s AIDS sa jeho dielo dostalo na plátno. Ukážky z filmov spomínaných v knihe spolu s komentárom samotného tvorcovstva či herectva si môžete pozrieť v dokumentárnom filme The Celluloid Closet (1995; Zakázané plátno Ameriky).

Práca Vita Russa pomohla vydláždiť cestu k väčšiemu a hlavne lepšiemu zastúpeniu LGBTI+ ľudí v populárnej kultúre. Organizácia GLAAD po ňom pomenovala test, ktorým sa hodnotí kvalita kvír reprezentácie v médiách. Aj tento test je jednoduchý, stačí si položiť 3 otázky: Hrá vo filme postava, ktorá je otvorene kvír? Je charakterizovaná aj niečím iným ako sexuálnou orientáciou alebo rodovou identitou? Je spojená so zápletkou takým spôsobom, že by jej odstránenie malo významný vplyv?

Páčia sa vám odporúčania knižného klubu Kvír Výr? Zvážte, prosím, pravidelnú podporu občianskeho združenia Saplinq. Aj vďaka vašej pomoci budeme kvír ľudí a ich spojenectvo naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi.

Text: Maňu Kościuszko, Patrícia Marková a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr: Nechajte sa previesť históriou LGBTI+ hnutia appeared first on PRIDEkosice.sk.

Keďže aj v knižnom klube Kvír Výr máme medzi sebou lesby, tento náš sviatok sa chystáme patrične osláviť. Ako ináč, než skvelými knižnými tipmi! Prinášame vám 4 knihy písané lesbami, o lesbách, no určite nielen pre lesby. 

Maňu Vám odporúča knihu od svetoznámej kuchárky, v ktorej skôr ako recept na večeru nájdete recept, ako sa popasovať so životnými výzvami.

Burn the place: A memoir – Iliana Regan 

Autobiografie nečítam často, no keď sa už k nejakej dostanem, vždy akosi podvedome predpokladám, že autorstvo bude mať tendenciu vykresliť sa v dobrom svetle, niečo vynechať, poupraviť. Možno nie priamo za účelom klamať, ale skôr beletrizovať, pridať tomu lesk.

Regan sa rozhodla ísť opačným smerom. Jej písanie je autentické, surové, plné príbehov, ktoré by ste zrovna nerozprávali na večierku, aby ste zaujali. Nemá potrebu nič skrývať – internalizovanú homofóbiu, sexualitu, závislosti, potýčky so zákonom. No zároveň vie byť aj veľmi svojsky vtipná, čo celý príbeh príjemne odľahčuje.

Ide síce o memoáre jednej z najlepších kuchárok na svete, ale v kuchyni špičkových reštaurácií sa odohráva len malá časť deja. Omnoho viac priestoru Regan venuje dôležitým udalostiam a okolnostiam v jej detstve a dospievaní, ktoré ju významne formovali. Tie zároveň objasňujú jej kľukatú cestu z mizérie chudobného vidieckeho prostredia k vytúženému pokojnému životu po boku milujúcej partnerky, bez závislostí a s kariérou šéfkuchárky, ku ktorej sa sama prepracovala z levelu „samouk“ medzi svetovú špičku. 

Paťa si pre vás pripravila knihu od svojej menovkyne Patricie Highsmith.

Carol – Patricia Highsmith

Inšpirovaný autorkiným životom a dosnívaný v priestoroch fikcie, Patricia Highsmith nám v knihe Carol (1952) ponúka milostný príbeh dvoch žien z polovice dvadsiateho storočia v USA. Ten v sebe nesie pre autorku klasický nádych thrilleru, ktorý vychádza zo zakázanej lásky medzi Therese a Carol.

Kniha sa pôvodne volala Price of Salt (Cena soli) a namiesto skutočného mena autorky niesla na svojej obálke pseudonym Claire Morgan. Bola to druhá kniha Highsmith, ktorá sa zrodila v tesnom závese po úspešnej prvotine Strangers on a train (Cudzinci vo vlaku; 1950), ktorú o rok na to sfilmoval známy režisér Alfred Hitchcock. 

Napriek triumfu debutu, nakladateľstvo, ktoré jej prvotinu publikovalo, odmietlo knihu Carol vydať, nakoľko sa explicitne a so všetkou vážnosťou venovala láske medzi dvoma ženami.

Navyše, kniha sa nekončí tragickou smrťou, samovraždou či „zmenou orientácie“ jednej z hrdiniek na heterosexuálnu vďaka láske dobrého muža – čo bolo v roku jej vydania výsostne neštandardné. Viaceré zdroje uvádzajú, že v tomto smere ide dokonca o prvú knihu v danej dobe, kde autorstvo ponúklo relatívne šťastný koniec, i keď za cenu, ktorá bola priveľká.

V každom prípade ide o knihu, ktorá odráža dobu, a je zaujímavé a potešujúce si prečítať tvorbu, po ktorej si človek môže povedať: „Tak predsa sme sa niekam posunuli!“

Tak ako Strangers on a train, aj Carol sa nakoniec v roku 2015 dočkala svojho pretavenia na filmové plátna pod taktovkou režiséra Todda Haynesa a v obsadení herečkami Cate Blanchett a Rooney Mara v hlavných rolách.

Peťa vám dnes netradične odporúča 2 romány — jeden kratučký a až príliš realistický, ten druhý dlhočizný a zo sveta fantázie. Pri oboch sa musela zamyslieť nad rovnakou otázkou: „Pomaranče sú sapfické ovocie, či čo?“

Na světe nejsou jen pomeranče — Jeanette Winterson

Jeanette Winterson (nar. 1960) je jedna z popredných súčasných autoriek Veľkej Británie. Vyrastala v prísne náboženskom prostredí, jej matka ju dokonca viedla k tomu, aby sa stala misionárkou. O jej dospievaní v cirkvi a o zložitých rodinných vzťahoch a vzťahoch v náboženskej komunite je aj jej literárna prvotina — Na světe nejsou jen pomeranče (1985).

V tomto „roman à clef“ (románe o skutočných udalostiach, no s nánosom fikcie) nám Jeanette dovolila vžiť sa do jej pocitov z čias skúmania identity a coming-outu. Prežijeme s ňou verejné vyautovanie v kostole, snahy o exorcizmus, útek od rodiny a v neposlednom rade krízu viery — nie v samotného Boha, ale v cirkev a jej predstaviteľov.

Slovami autorky sú Pomaranče román, ktorý ľuďom naháňa strach. Posvätný rodinný život je v ňom zobrazený ako klam a na príklade z vlastného života demonštruje, že to, čomu cirkev hovorí láska, môže byť v skutočnosti psychóza. A aj napriek ťažkej téme, jej rozprávaniu nechýba ľahkosť, miestami až humor. 

Priamočiaro písaný príbeh mladej Jeanette je preložený rozprávkami, v ktorých hrdinovia a hrdinky hľadajú vlastné životné cesty a lásku. Hoci sú písané pútavo, pre nedočkavé čitateľstvo (ako ja) môžu pôsobiť skôr rušivo. Od začiatku som mala nutkanie preskočiť ich, viac ma zaujímalo, či sa dá Jeanette dokopy s Melániou a čo bude, až to praskne. Nakoniec som zvolila kompromis – k rozprávkam som sa vrátila až po prečítaní hlavného príbehu.  

Převorství u pomerančovníku — Samantha Shannon

Bezmenný — hrozivý drak, ktorého pred tisíc rokmi legendárny bojovník Galian Berethnet uväznil do Priepasti — sa prebúdza. Chýry o jeho návrate a túžbe po pomste sa šíria po celom fantazijnom svete plnom drakov a mágie, ktorý autorka Samantha Shannon v knihe Převorství u pomerančovníku (2019) vytvorila.

Osud ľudstva závisí od spolupráce krajín, ktoré roky rozdeľuje náboženstvo a rozdielne názory na kultúru či tradície. Dokážu sa krajiny, medzi ktorými ináč panuje len vratké prímerie, spojiť proti spoločnému nepriateľovi?

Dej tohto epického fantasy románu nám prerozprávajú 4 postavy, ktorých príbehy sa postupne spoja do jedného. Na 800 stranách sa nám pred očami postupne odkrýva svet plný intríg, bojov o moc a prežitie či tajných sprisahaní. Na ich pozadí sa medzi kráľovnou Sabran a jej ochrankyňou z priorstva pomarančovníkov Ead Duryan rozvinie krásny ľúbostný vzťah.

Autorka Samantha Shannon označila svoje dielo za feministické podanie legendy o sv. Jurajovi a drakovi, ktorú prepletajú mýty z japonskej a čínskej kultúry. Převorství pôvodne plánovala ako samostatný titul, no po jeho úspechu nás do tohto magického sveta drakov znovu pustila znova – v tohtoročnej novinke A Day of Fallen Night. 

Text: Maňu Kościuszko, Patrícia Marková a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr prináša: 4 lesbické príbehy – niektoré prežité, niektoré vymyslené, no všetky plné sapfickej lásky appeared first on PRIDEkosice.sk.