Udialo sa tak po tom, čo ruské Ministerstvo Spravodlivosti podalo na Najvyšší súd žalobu, v ktorej žiadalo postaviť „Medzinárodné LGBT hnutie” mimo zákon. Dôvodom na podanie žaloby, malo byť údajné podnecovanie sociálnych a náboženských nezhôd v ruskej spoločnosti práve touto organizáciou. Avšak bližšie informácie sa nedozvieme – rozhodnutie Najvyššieho súdu ani žaloba nebude dodatočne sprístupnená verejnosti. Okrem toho pojednávanie prebiehalo za zatvorenými dverami, bez prítomností verejnosti a médií. V súdnej sieni nebola prítomná dokonca ani obhajoba (a to aj napriek opakovaným žiadostiam LGBTI+ organizácií), len zástupcovia Ministerstva Spravodlivosti. 

Ako je vôbec možné zakázať organizáciu, ktorá oficiálne neexistuje? 

Valeria Vetoshkina – právnička pôsobiaca v ľudskoprávnej organizácii Department One vysvetľuje, že v Rusku nie je oficiálne registrovaná žiadna takáto organizácia, a neexistuje ani žiadna dokumentácia, ktorá by dokazovala, že „Medzinárodné LGBT hnutie” je jednotný subjekt. 

Kanadský historik a slavista Dan Healey hovorí, že ide o typickú prax ruskej manipulatívnej tvorby zákonov. Ich znenie je účelovo vágne, aby boli vyložiteľné mnohými spôsobmi. To umožňuje ruským úradom stíhať kohokoľvek za akékoľvek aktivity, ktoré by čo i len okrajovo mohli súvisieť s LGBTI+ témou. „Ruské úrady už roky zneužívajú vágnu protiextrémistickú legislatívu na stíhanie kohokoľvek”, potvrdzuje aj A.Chaber – výkonné riaditeľstvo ľudskoprávnej LGBTI+ organizácie ILGA Europe. 

Dva dni pred začatím procesu ruskí LGBTI+ aktivisti a aktivistky stihli oficiálne zaregistrovať organizáciu s názvom „Medzinárodné LGBT hnutie”, dúfajúc, že tým predídu tomu, aby úrady mohli prenasledovať a kriminalizovať nevinných ľudí. Žiaľ, bezúspešne. 

K čomu tento zákaz povedie v praxi? 

Ruské zákony trestajú účasť na aktivitách extrémistickej organizácie väzením až na 12 rokov. Za zobrazovanie symbolov týchto hnutí hrozí trest odňatia slobody na 15 dní a pri recidíve až na 4 roky. Úrady môžu podozrivé osoby zaradiť na zoznam extrémistov a zmraziť ich bankové účty. Zároveň ľudia, ktorí sú na zozname extrémistov, majú zákaz uchádzať sa o verejné funkcie. 

„Kremeľ jedným ťahom pera, aby získal lacné politické body, postavil niekoľko miliónov ľudí mimo zákon a vyhlásil ich za zločincov. Je to hrozné,” povedal Tikhon Dzyadko – šéfredaktor ruskej spravodajskej televízie TV Rain. 

Aké bude mať zákaz dopady na LGBTI+ aktivizmus? 

Riaditeľka Amnesty International pre Východnú Európu a Strednú Áziu – Marie Struthers varuje, že tento rozsudok môže vyústiť do plošného zákazu LGBTI+ organizácií, prenasledovania LGBTI+ aktivistiek a aktivistov, a bude mať ďalekosiahle dôsledky na porušovanie práv – napríklad práva na slobodu zhromažďovania, prejavu, či nediskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Ovplyvní nespočetne veľa ľudí a následky budú katastrofálne. Upozorňuje tiež na hrozbu, že dôjde k legitimizácii úplne novej úrovne násilia voči LGBTI+ ľuďom. 

Zákaz nadobudne oficiálne platnosť 10. januára 2024, no perzekúcie a dôsledky prišli okamžite po rozhodnutí Najvyššieho súdu. Len pár dní po rozhodnutí boli pod zámienkou kontroly drog zaznamenané razie v moskovských, petrohradských a jekaterinburgských baroch a kluboch, ktoré zvyknú navštevovať LGBTI+ ľudia. Polícia im neoprávnene kontrolovala a fotografovala identifikačné doklady, pričom museli ležať tvárou k zemi. Podľa expertstva OSN ide o jasnú snahu o zastrašovanie LGBTI+ ľudí a vyvolanie paniky v komunite. 

Aktivistická skupina DELO, ktorá v Rusku zastupovala LGBTI+ ľudí v súdnych sporoch už oznámila ukončenie činnosti. Rovnako právničky a právnici, ktorí obhajujú LGBTI+ ľudí urýchlene rušia svoje služby. To bude mať za následok, že LGBTI+ ľudia, ktorých práva boli porušené sa nebudú môcť nijakým spôsobom domôcť spravodlivosti. 

LGBTI+ organizácie ako Center T či Ruská LGBT sieť zvažujú koniec. Tie organizácie, ktoré sa stihli presunúť do zahraničia v činnosti pokračujú, no budú nútené časť svojich aktivít obmedziť (napríklad online podporné skupiny pre LGBTI+ ľudí). 

V neposlednom rade táto legislatíva značne sťaží poskytovanie právnej a psychologickej pomoci LGBTI+ ľuďom. Ešte viac rozšíri škodlivé stereotypy, predsudky a dezinformácie, ktoré sa šíria v spoločnosti o LGBTI+ ľuďoch a vyeskaluje atmosféru strachu a násilia.

Ovplyvní zákaz aj LGBTI+ ľudí, ktorí nie sú aktívni v aktivizme? 

Zatiaľ s istotou nevieme povedať, kto môže byť trestne stíhaný, no je veľmi pravdepodobné, že do problémov so zákonom sa môže dostať každý, a to aj mimo LGBTI+ aktivizmu (kvír ľudia, aj spojenci a spojenkyne). Na začatie trestného stíhania stačí napríklad verejne prehlásiť, že LGBTI+ ľudia by mali mať rovnaké práva ako ostatní ľudia v Rusku. Nezákonným sa tiež stáva financovanie aktivít „Medzinárodného LGBT hnutia”. 

Ako podporovateľ môže byť označený prakticky ktokoľvek, kto akokoľvek LGBTI+ organizáciu podporí darom, zdieľaním na sociálnych sieťach, alebo inou formou pomoci. 

Odborníctvo z ľudskoprávnej organizácie Public Verdict píše: „Existujú riziká, že niektoré formy vyhlásení o vlastnej identite možno považovať za nábor alebo zapojenie do aktivít.” Dokonca aj nosenie symbolov ako napríklad dúhová vlajka či stužka na kabáte, môže byť vnímané ako porušenie zákona.

„Polícia bude mať voľné ruky, a bude môcť prenasledovať a stíhať kvír ľudí omnoho viac. Zákaz “propagácie homosexuality” (prijatý v roku 2013) nebol tak explicitne namierený voči jednotlivcom, ako je tento zákon” – hovorí sociológ pôsobiaci na Dublinskej univerzite – Alexander Kondakov. 

Môže dôjsť k ďalším represívnym návrhom zákonov, ktoré budú namierené voči LGBTI+ ľuďom?

Žiaľ, obavy sú na mieste. Ruská Štátna duma 28. septembra schválila v prvom čítaní zákon, ktorý trestá „ospravedlňovanie alebo propagandu extrémizmu” rovnako, ako bolo doteraz trestané verejné vyzývanie k extrémizmu – trestom odňatia slobody na 5 rokov. V praxi by tak človek mohol napríklad za uverejnenie statusu na sociálnych sieťach, v ktorom upozorňuje na nepriaznivú situáciu LGBTI+ ľudí v Rusku, skončiť na 5 rokov vo väzení. 

Prezident Putin 9. novembra podpísal dekrét ochrany tzv. tradičných hodnôt. V tomto dokumente sú LGBTI+ ľudia označovaní ako nepriatelia štátu a apeluje: „Rusko musí urobiť všetko čo je v jeho silách, aby zabránilo tomu, že LGBTI+ ľudia budú mať rovnaké práva ako ostatní obyvatelia.” Z tohto môžeme usudzovať, že perzekúcie a represívne zákony budú pribúdať.

Postihne zákaz aj médiá, ktoré píšu o LGBTI+ ľuďoch? 

Informovanie o čomkoľvek, čo sa týka LGBTI+ ľudí je už teraz samo o sebe náročné. Dôvodom je legislatíva z roku 2013, ktorá zakazuje „propagáciu homosexuality” u detí a mladistvých. Minulý rok došlo k rozšíreniu znenia tohto zákona, ktorý aktuálne okrem detí a mladistvých (ako cieľovej skupiny) zakazuje akékoľvek zmienky o LGBTI+ ľuďoch v rámci celej spoločnosti. Médiám tak hrozí pokuta do výšky 400 000 rubľov (približne 4 tisíc eur). 

Po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu sa situácia ešte zhorší – blogerky, influenceri či novinárky budú musieť pri každej zmienke o LGBTI+ ľuďoch uviesť, že LGBTI+ hnutie bolo vyhlásené za extrémistickú organizáciu. Ak tak neučinia, sú trestne stíhateľní. 

Zákon tiež zakazuje pod hrozbou pokuty milión rubľov (asi 10 200 eur) a pozastavenia mediálnych aktivít na tri mesiace, šírenie tzv. extrémistických materiálov (čo si máme pod tým predstaviť bude jasné, až keď prebehne zopár súdnych konaní). 

Akú správu sa snaží vláda týmto nariadením súdu, ktoré je namierené voči LGBTI+ ľuďom vyslať ruskej spoločnosti? 

Kriminalizácia LGBTI+ aktivistiek, aktivistov či kohokoľvek, kto s kvír ľuďmi sympatizuje nie je ojedinelá aktivita ruského štátneho aparátu. Nadväzuje na sériu represívnych zákonov, ktoré Rusko postupne schvaľuje od roku 2013. Avšak situácia sa rapídne zhoršila po začiatku invázie na Ukrajine vo februári minulého roka. 

Yan Dvorkin, aktivista a psychológ z organizácie Center T, ktorý momentálne žije v zahraničí vysvetľuje, že Putin účelovo vytvára z LGBTI+ ľudí tzv. obetných baránkov, na ktorých je ľahké vybiť si hnev a frustráciu z toho, že vojna na Ukrajine sa nevyvíja celkom podľa predstáv. Zámerne vykresľuje kvír ľudí ako hrozbu a následne postupne legitimizuje systémové nástroje ako túto fiktívnu hrozbu zo spoločnosti eliminovať.

Túto stratégiu potvrdzuje výrok podpredsedu ruskej Štátnej dumy – Petra Tolstoja, ktorý povedal: „LGBT to nie sú nejakí nešťastní gejovia a lesby, proti ktorým sa Rusko rozhodlo bojovať. Je to dobre organizovaný a naplánovaný projekt na podkopanie tradícií spoločnosti zvnútra. Sodomia je hriech a pravý opak tradičných hodnôt. A sodomia v peknom balení nie je nič iné ako atraktívny produkt navrhnutý tak, aby dosiahol svoj cieľ. Všetko ostatné je zásterka. Zákon, ktorý bol prijatý minulý rok, zakazujúci LGBT propagandu, odrezal mnohé chápadlá tohto monštra. Aj keď to nie sú len chápadlá, ktoré treba zničiť, ale celé monštrum.” 

Rusko a ľudskoprávne záväzky

Rusko sa z roka na rok výrazne vzďaľuje od záväzkov, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných dohovorov a zmlúv. Preukázateľne porušuje mnohé práva LGBTI+ ľudí a podľa komisárky Rady Európy pre ľudské práva Dunje Mijatović, je toto rozhodnutie vážnym útokom nielen na LGBTI+ ľudí, ale aj na tých, ktorí bránia ich ľudské práva. Zároveň to LGBTI+ aktivizmus odstrihne od akejkoľvek spolupráce s medzinárodnými spojeneckými ľudskoprávnymi organizáciami. „Tento postoj je v rozpore so základným princípom, že všetci ľudia sa rodia rovní v právach a dôstojnosti. Skutočný extrémizmus je zákaz verejnej existencie  LGBTI+ ľudí”, povedala. 

V rebríčku Rainbow Europe, v ktorom organizácia ILGA Europe vyhodnocuje stav práv LGBTI+ ľudí v jednotlivých krajinách Európy a Ázie, sa Rusko nachádza na 46. mieste z celkového počtu 49 krajín a je pravdepodobné, že po nadobudnutí platnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu sa prepadne na poslednú 49. priečku, ktorá aktuálne patrí Azerbajdžanu. 

To všetko sú vážne dôvody, prečo je dnes viac ako inokedy potrebné podporovať kvír ľudí žijúcich v Rusku, no kvôli tamojšej legislatíve je možností podpory veľmi málo. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva už vyzvala členské štáty, aby všetkými dostupnými možnosťami zabezpečili bezpečnosť obrankýň a obrancov ľudských práv LGBTI+ ľudí v Rusku – a to vrátane udeľovania dlhodobých humanitárnych víz či prístupu k azylovým konaniam. 

Pripravil: Manu Kościuszko 

https://www.hrw.org/news/2023/11/30/russia-supreme-court-bans-lgbt-movement-extremist
https://time.com/6342383/russias-court-ban-of-the-lgbtq-movement/
https://www.washingtonpost.com/world/2023/11/30/lgbt-russia-movement-extremist-banned/
https://news.un.org/en/story/2023/12/1144522
https://meduza.io/en/cards/russia-has-banned-the-so-called-international-lgbt-movement
https://www.coe.int/en/web/commissioner/-/russia-decision-to-label-the-international-lgbti-movement-as-extremist-is-a-grave-attack-against-lgbti-people-and-human-rights-defenders

The post Koniec LGBTI+ aktivizmu v Rusku appeared first on PRIDEkosice.sk.

Takéto ubližujúce praktiky by nemali mať miesto v žiadnej spoločnosti, ktorá sa vyhlasuje za demokratickú – dodržiavanie ľudských práv a ochrana menšín sú základnými piliermi právneho štátu. No aj napriek tomu sa konverzné praktiky vykonávajú naprieč celou Európou aj dnes. Často sú maskované za pseudo-medicínske postupy, alebo sa odvolávajú na náboženské princípy. 

Konverzné procedúry nielenže nedokážu zmeniť sexuálnu orientáciu, rodovú identitu ani prejav človeka, ale zanechávajú na fyzickom aj duševnom zdraví ľudí, ktorí ich absolvovali, dlhodobé následky. Títo ľudia sú následne ponechaní bez akejkoľvek formy pomoci a často si ani neuvedomujú, akú traumu utrpeli. 

Čo je cieľom konverzných praktík a ako prebiehajú?

Konverzné praktiky podstupujú ľudia v snahe zmeniť alebo potlačiť svoju sexuálnu orientáciu, rod, rodovú identitu alebo rodový prejav, pretože nezapadá do cis-heteronormatívnej predstavy, ktorá je často považovaná v našej spoločnosti za normu. 

Neexistuje jedna ustálená forma konverzných praktík. To, ako prebiehajú a aké metódy používajú, sa značne líši v závislosti od toho, kto ich vykonáva. V praxi sa stretávame s týmito metódami:

1. Psychoterapia 

Praktiky, ktoré sú založené na vybudovaní averzie. Pri týchto praktikách sa používajú napríklad elektrošoky, alebo emetiká – lieky, ktoré vyvolávajú zvracanie. 

2. Medikácia 

Podávanie liekov prevažne na hormonálnej báze, ktoré majú zmeniť domnelú hormonálnu nerovnováhu. Práve tá je totiž mylne uvádzaná ako príčina nežiaducej sexuálnej orientácie, rodu, rodovej identity alebo rodového prejavu. 

3. Úkony, ktoré sa zakladajú na náboženských princípoch 

Podstatou je zbaviť človeka domnelého “zla”, ktoré má byť príčinou nežiaducej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Tieto úkony sa odohrávajú v sprievode tzv. duchovného radcu. Najčastejšie zahŕňajú rôzne verbálne prejavy, ale aj fyzické intervencie smerované na osobu, ktorá sa ich rozhodla podstúpiť. 

Akým spôsobom sú tieto praktiky ponúkané a ako často sa s nimi LGBTI+ ľudia stretávajú?

Konverzné “terapie” sú často ponúkané zraniteľným ľuďom prostredníctvom inzercie ako platené služby. Krajiny, ktoré zákonom zakázali konverzné praktiky, ich propagáciu a inzerovanie, upozorňujú, že je to práve nejednotná legislatíva, ktorá môže za to, že sa poskytovatelia týchto praktík oficiálne presúvajú do krajín, kde sú stále legálne. 

Výskyt konverzných praktík nie je možné podrobne zaznamenať, keďže sa často odohrávajú v utajení. Avšak dáta, ktoré sa podarilo zozbierať naznačujú, že približne 2% LGBTI+ ľudí v rámci Európy konverzné praktiky podstúpilo, a 5% boli ponúknuté. Skutočné čísla však môžu byť oveľa vyššie, čo naznačujú najnovšie dáta zo Spojeného kráľovstva, podľa ktorých približne 18% LGBTI+ ľudí zažilo konverzné praktiky, ktoré sú cielené primárne na transrodových ľudí.

Ničivé následky konverzných praktík

Je preukázané, že tieto praktiky majú negatívne dôsledky pre duševné zdravie ľudí, ktorí ich podstúpili. Spôsobujú im psychickú ujmu – často potom trpia depresiami, úzkosťou, posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD). Pociťujú hanbu, nenávisť voči sebe, majú samovražedné myšlienky, alebo sa pokúsia siahnuť si na život. 

Konverzné praktiky škodia aj fyzickému zdraviu. Ľudí, ktorí ich absolvovali, trápia tráviace problémy spôsobené napr. žalúdočnými vredmi, trpia poruchami príjmu potravy. Mávajú migrény a problémy v sexuálnej oblasti. Všetky tieto následky môžu viesť k  trvalému poškodeniu fyzického a duševného zdravia.

Európa: Kde sú konverzné praktiky ilegálne a aký je vývoj v snahách postaviť ich mimo zákon?

V roku 2016 sa prvou európskou krajinou, ktorá zakázala konverzné praktiky, stala Malta. Maltský zákon zakazuje samotné praktiky, ale aj ich propagáciu prostredníctvom reklamy. Neskôr v roku 2020 prijalo zákaz konverzných praktík a reklamy na ne aj Nemecko. Španielsko zatiaľ konverzné praktiky na národnej úrovni nezakázalo, no mnohé regióny a mestá zaviedli administratívne zákazy. 

Vlani v januári začal platiť zákaz konverzných praktík už aj vo Francúzsku a v máji ho nasledovalo Grécko. V Albánsku boli prijaté smernice, ktoré zakazujú psychologičkám a psychológom vykonávať praktiky, ktoré majú za cieľ meniť alebo potlačiť rozmanitú sexuálnu orientáciu, rodovú identitu alebo prejav človeka. 

Vlády a parlamenty v Belgicku, na Cypre, vo Fínsku, Írsku, Holandsku, Nórsku, Španielsku, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve v súčasnosti rokujú o spôsobe, ako postaviť konverzné praktiky mimo zákon. 

V niektorých krajinách pristúpili aj k procesom na národnej úrovni ochrany ľudských práv, ktoré by tieto praktiky odsúdili a vymedzili sa proti nim. Úrady verejnej ochrany ľudských práv, národné orgány pre ľudské práva a rovnosť pracujú na usmerneniach pre vlády a štátnu správu. Takéto kroky podnikajú v Poľsku, Škótsku a Francúzsku. 

Napriek tomu, že v rámci Európy sledujeme jasný pozitívny a dynamický vývoj, niektoré návrhy zákazov sa zastavili, resp. značne skomplikovali ako napríklad ten v Spojenom kráľovstve, kde zo zákazu konverzných praktík chceli vyňať transrodových ľudí. V tomto znení návrh našťastie neprešiel a vláda v súčasnosti pracuje na návrhu, ktorý zahŕňa aj transrodových ľudí.  

Ľudskoprávne organizácie a veda v tom majú jasno: Konverzné praktiky sú neprijateľné!

Medzinárodné mechanizmy na ochranu ľudských práv i vedecké spoločnosti sa zhodujú na jasnom konsenze. Na celosvetový zákaz týchto praktík vyzval v roku 2020 nezávislý expert OSN na ochranu pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo prejavu (SOGIE). V rámci Európy prišiel v rovnakom roku návrh zákazu v Európskom parlamente (konkrétne od skupiny poslancov a poslankýň, ktorá návrh adresovala Európskej komisii).

Pre uznanie rozmanitosti v oblasti sexuálnej orientácie, rodu, rodovej identity a rodového prejavu zohráva kľúčovú úlohu proces depatologizácie týchto pojmov v ponímaní verejnosti. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vylúčila homosexuálnu orientáciu zo zoznamu chorôb a o takmer 30 rokov neskôr bol vyškrtnutý z medzinárodnej klasifikácie chorôb aj “transsexualizmus”. 

Napriek týmto dôležitým krokom je potrebné naďalej pokračovať v depatologizácii rôznorodosti tzv. SOGIE.

Konverzné praktiky jasne odsúdila aj Európska psychiatrická asociácia. Keďže rôzne prejavy rodovej identity a sexuality nie sú duševným ochorením, z medicínskeho hľadiska sú tieto praktiky neopodstatnené. Svetová medicínska asociácia (WMA), Americká psychiatrická organizácia (APA) a Nemecká psychiatrická asociácia (DGPPN) konverzné praktiky jednoznačne odmietajú, a to nielen pre stigmatizáciu ľudí s rôznou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, ale aj pre ujmu na duševnom zdraví, ktorú môžu spôsobiť. Depresie, úzkosti, závislosti i samovražedné sklony sa totiž často objavujú práve ako dôsledok týchto praktík. 

Európska psychiatrická asociácia preto vyzýva európske krajiny k prijatiu legislatívy, ktorá zakáže konverzné praktiky a zároveň bude postihovať vykonávateľov. Odôvodňuje to tým, že rozmanitosť sex. orientácie a rodovej identity nie je chorobou, a konverzné praktiky prispievajú k stigmatizácii, spôsobujú ujmu na duševnom zdraví. Zároveň Európska psychiatrická asociácia prízvukuje, že je neetické aby sa psychiatri/čky, psychológovia/ičky a ďalší profesionáli na týchto praktikách podieľali. 

Ktoré ľudské práva sú  pri vykonávaní konverzných praktík porušované?

1. Európsky dohovor pre ľudské práva (ECHR)

Tieto praktiky sú nezlučiteľné s viacerými bodmi Európskeho dohovoru o ľudských právach (ECHR). Výbor OSN proti mučeniu upozorňuje, že postupy konverzných praktík môžu dosiahnuť hranicu zlého zaobchádzania, ktorú definuje článok 3 ECHR ako mučenie. V prípade, že ujma na zdraví zasahuje do fyzickej alebo duševnej integrity a osobnej autonómie človeka, môže ísť o porušenie článku 8 ECHR, ktorý hovorí o práve na rešpektovanie súkromného a rodinného života. 

Netreba opomenúť, že keďže tieto praktiky zaobchádzajú s ľuďmi odlišne na základe ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, a to bez objektívneho a rozumného odôvodnenia, nekonajú v súlade s článkom 14 ECHR a článkom 1 protokolu č. 12 k ECHR. 

2. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR)

Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva zistil, že konverzné praktiky porušujú právo LGBTI+ ľudí na sexuálne a reprodukčné zdravie, definované v článku 12. 

3. Dohovor OSN o právach dieťaťa 

Pokiaľ ide o deti, Dohovor OSN o právach dieťaťa v 3. článku jasne hovorí, že: “Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí”. Nezávislý expert Organizácie Spojených národov na ochranu pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity (IESOGI), Victor Madrigal-Borloz vo svojom vyjadrení tvrdí, že podrobenie dieťaťa týmto praktikám nemôže byť nikdy v jeho najlepšom záujme. 

Odvolávať sa na fakt, že konkrétna osoba poskytla slobodný a plne informovaný súhlas je taktiež sporné. Súhlasu totiž často predchádzal nátlak zo strany rodiny, známych alebo spoločnosti, na základe ktorého LGBTI+ ľudia často dospejú k záveru, že musia tieto praktiky vyhľadať. Predsudky a lži, ktoré tvrdia, že sexuálna orientácia, alebo rodová identita človeka je “chorobou”, tak ovplyvnia schopnosť jednotlivkyne či jednotlivca slobodne sa rozhodnúť. 

Jasne treba pomenovať aj skutočnosť, že vykonávatelia týchto praktík zavádzajú a účelovo klamú, ak ľuďom, ktorí ich podstupujú, sľubujú zmenu resp. potlačenie ich rozmanitej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity či prejavu.  

Konverzné praktiky na Slovensku: aká je situácia u nás? 

Slovenská republika konverzné praktiky legislatívne nezakazuje a zákonodarné orgány sa takýmto legislatívnym návrhom v súčasnosti nezaoberajú. Aktuálny vývoj žiaľ smeruje proti odporúčaniam Európskeho parlamentu, Komisárky Rady Európy pre ľudské práva i OSN, ktoré žiadajú o okamžité zastavenie týchto praktík. 

Ultrakonzervatívne kruhy vytvárajú tlak na politickú reprezentáciu a volajú po vykonávaní konverzných praktík, absolútne ignorujúc jasné stanovisko ľudskoprávnych organizácií, vedeckej obce a medzinárodného práva. Samozvane vstupujú do procesu tvorby návrhu Metodického usmernenia MZ SR, ktorého cieľom je štandardizovať postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou. V ich vyjadrení hrubo zavádzajú a odvolávajú sa na štúdie a zdroje, ktoré v rámci vedeckej obce nemajú žiadnu relevanciu. Argumentujú dátami z The American College of Pediatricians (ACPeds) – americkej ultrakonzervatívnej organizácie, ktorá lobuje za konverzné praktiky v USA. Toto ideologicky podfarbené pseudovedecké vyjadrenie, ktoré sa mylne snaží navodiť dojem, “pomoci” transrodovým ľuďom tak v skutočnosti volá po praktikách považovaných za formu mučenia. 

Signatári a signatárky tohto pomýleného a účelového stanoviska sa teda aktívne podieľajú na ďalšej stigmatizácii LGBTI+ ľudí a patologizácií rozmanitej sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu. Podobne ako v Poľsku a Maďarsku, namiesto cesty k zrovnoprávneniu obyvateľstva, kráčame smerom k ďalšiemu popieraniu ľudských práv skupiny obyvateľstva, ktorá už aj tak patrí k najviac diskriminovaným a vylučovaným. 

Text: Manu Kościuszko

The post Konverzné “terapie”: Praktiky, ktoré porušujú ľudské práva v právnom štáte nemajú miesto appeared first on PRIDEkosice.sk.

Aj tento rok otvárame ďalší ročník obľúbeného vzdelávacieho a stážistického programu Laboratórium snov 2023. Je to úžasný spôsob, ako sa môžeš spoznať nových ľudí, priložiť ruku k dielu a naučiť sa niečo o LGBTI+ aktivizme! Popri tom získaš teoretické i praktické skúsenosti, vybuduješ si sieť známych i profesionálnych kontaktov a pomôžeš zlepšovať situáciu LGBTI+ ľudí na Slovensku.

V čase od konca februára do septembra 2023 zažiješ jedinečné dobrodružstvo vzdelávania, diskusií, osobného a profesného rastu, plánovania, a práce na príprave PRIDE Košice 2023 pod vedením skúsených lektorov a lektoriek z tímu PRIDE Košice a Saplinq, o.z. 

Spoznáš nových ľudí, naučíš sa nové veci a spoločne s nami prinesieš dúhu do srdca východu. PRIDE Košice má jedinečnú komunitnú atmosféru, každý rok prináša stovkám účastníčok a účastníkov radosť a posilnenie do celého roka. A ty môžeš byť toho súčasťou bez ohľadu na to, či žiješ v Banskej Bystrici, Kráľovskom Chlmci alebo v Londýne.

Program Laboratórium snov je bezplatný, je pre každého a každú, kto sa chce niečo naučiť a uviesť to aj do praxe. Program, ktorý bude prebiehať v slovenčine, je určený aj pre úplných začiatočníkov a začiatočníčky, bez vekového obmedzenia. 

Program Laboratórium snov ponúka každému, kto chce vstúpiť do sveta LGBTI+ aktivizmu, reálnu pracovnú príležitosť na príprave PRIDE Košice 2023, kombinovanú s intenzívnym vzdelávaním a podporou od skúsených mentorov a mentoriek nielen z tímu PRIDE Košice. 

Jedinou podmienkou je počítač, funkčné pripojenie na internet a záväzok zúčastniť sa na úvodných online školeniach a pokračovať ako súčasť tímu PRIDE Košice 2023.

Ako program Laboratórium snov funguje?

1. Prihlásiš sa do utorka 28.2. vrátane.
2. V prihláške uvedieš svoju motiváciu, oblasť, ktorej sa chceš venovať (ktorá ťa zaujíma) a prípadne aj oblasť, s ktorou máš skúsenosti (marketing, produkcia, sociálne siete)
3. Absolvuješ krátky pohovor o tvojej motivácii, situácii a zámeroch
4. Ak ťa vyberieme, tak si prejdeš sériou úvodných školení, kde sa zoznámiš s inými účastníkmi a účastníčkami a získaš základné zručnosti pre prácu v tíme
5. Staneš sa dôležitou súčasťou tímu, kde spoločne pripravíme plán PRIDE Košice 2023 a pustíme sa do jeho plnenia
6. Počas realizácie sa pravidelne stretávaš, vzdelávaš, komunikuješ s ostatnými členmi a členkami programu a dostávaš podporu od celého tímu
7. V auguste naša snaha vyvrcholí skvelým PRIDE Košice 2023
8. V septembri si celý program vyhodnotíme

V akých termínoch bude Laboratórium snov bežať?

Začíname povinnými školeniami a stretnutiami, nakoľko na nich prebieha veľmi podstatná časť vzdelávacieho procesu – spoznávanie sa navzájom, nastavovanie si spolupráce a komunikácie, objavovanie hodnôt PRIDE Košice. Stretnutia / školenia sú zadarmo a sú potrebné, aby sa človek stal LGBTI+ aktivistom/aktivistkou a súčasťou tímu PRIDE Košice,

1. úvodné online stretnutie – 2.3.2023 (štvrtok) v čase od 18:00 do 20:00

2. úvodné online stretnutie – 9.3.2023 (štvrtok) v čase od 18:00 do 20:00

Úvodné offline stretnutie – 17. 3. – 19. 3. (piatok – nedeľa, začiatok večerou o 18:00, koniec obedom o 13:00) – (miesto bude upresnené)

Pravidelné stretnutia – každý štvrtok od 23.3. v čase 17:00 – 19:00

Využi túto jedinečnú príležitosť stáže kombinovanú s bezplatným vzdelávaním a získavaním reálnych zručností.

CHCEM SA PRIHLÁSIŤ!

Prihlasovanie otvorené do 28.2. vrátane.

V prípade otázok mi napíš na robert.furiel@pridekosice.sk alebo na našej FB stránke.

Kto bude školiť?

Školenia povedú Júlia Sirotiaková a Julián Vrábel (kvír spolok Light* a Saplinq) spolu s Alex Michelčík a Róbertom Furielom (PRIDE Košice a Saplinq).

Časté otázky a odpovede

Musím v čase prihlásenia vedieť, čo v rámci PRIDE Košice 2023 budem robiť?

Nemusíš, nápad na aktivitu či zapojenie môže prísť neskôr. Určite bude priestor aj pre podporné aktivity.

Je program určený len pre LGBTI+ ľudí?

Nie je, vítaní a vítané sú všetci a všetky, každý človek, ktorý sa chce niečo naučiť, priložiť ruku k dielu a je ochotný rešpektovať hodnoty PRIDE Košice a programu Laboratórium snov.

Chcem veľmi pomôcť ale žijem v Lendaku / Malackách / Brne. Neviem tiež, či budem môcť byť v auguste v Košiciach. Mám sa prihlásiť?

Určite. Okolo PRIDE festivalu je veľa práce, ktorá sa dá robiť z domu, odkiaľkoľvek na svete. 

Čo ak situácia neumožní konanie PRIDE festivalu fyzicky?

Bude nás to mrzieť, ale súčasťou plánovania bude aj príprava na túto možnosť. V takom prípade (ktorý dúfam nenastane) prebehne PRIDE opäť online.

Chcem sa zapojiť, ale nie som ešte celkom out.

To je v poriadku, rešpektujeme súkromie každého a každej. Bude nás tešiť, ak budeme môcť zverejňovať príbehy účastníkov a účastníčok programu, bude to však na dobrovoľnej báze. Zoznam účastníčok a účastníkov je interný a neverejný.

Program „Laboratórium snov 2023“ je súčasťou projektu InQubátor občianskej participácie, ktorý je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Program realizuje Dúha na východe, o.z. v spolupráci so Saplinq, o.z. Tento projekt je podporený projektom Košice 2.0, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom iniciatívy Mestské inovačné opatrenia.

The post Buď aj ty súčasťou PRIDE Košice! Zapoj sa do Laboratória Snov a podieľaj sa na príprave PRIDE Košice 2023. appeared first on PRIDEkosice.sk.

Magnus Hirschfeld sa narodil 14. mája 1868 v meste Kolberg v Prusku (dnešné Poľsko). Vyštudoval medicínu a svoju lekársku prax začal v roku 1892. O pár rokov neskôr sa presťahoval do Berlína a tam sa začal venovať témam sexuality, sexuálneho zdravia a rodovej identity.

Bol taktiež spoluzakladateľom vedecko-humanitárneho výboru, ktorého činnosť bola orientovaná na zrušenie § 175 nemeckého trestného zákonníka. To bol paragraf, ktorý určoval trest odňatia slobody za gejský intímny styk. Výboru sa síce nepodarilo zrušiť ho, no ich snaha rozpútala verejnú diskusiu na túto tému. V roku 1909 sa výbor taktiež postavil proti návrhu zákona o kriminalizácii lesbických vzťahov.

Hirschfeldova činnosť a vôbec teórie o povahe ľudskej sexuality budili rôzne vášne. Našli si svojich podporovateľov, no mnohými boli považované za príliš škandalózne či radikálne. Hirschfeld veril, že práve pomocou vedy a výskumu sa dá bojovať proti predsudkom voči kvír ľuďom. Dnes môžeme povedať, že sa nemýlil.

Bol odporcom vtedajšieho rozšíreného názoru, že iná ako heterosexuálna príťažlivosť je niečím patologickým. Podľa neho bola sexuálna orientácia vrodená a teda prirodzená. Veril, že ľudia by za to nemali byť v žiadnom prípade diskriminovaní. Zároveň je však autorom teórie metatropizmu, ktorá hovorí o tom, že sexualita môže podliehať zmene a byť fluidná.

Teórie o rodovej identite, rodová nekonformita a pojem „transvestita“

Termín „transvestita“ sa dnes už nepoužíva a je považovaný za nadávku či prinajlepšom za zastaralý výraz. Na začiatku 20. storočia tomu však bolo inak a toto slovo nemalo žiadne negatívne konotácie. V roku 1910 s ním prišiel Magnus Hirschfeld a tento termín označoval všetkých ľudí, ktorí nespadali do spoločensky akceptovanej predstavy o rodovej identite.

Boli to nielen transrodové ženy a muži, ale aj nebinárni ľudia, rodovo nekonformné osoby či dokonca drag queens. Magnus Hirschfeld bol jedným z prvých ľudí z vedeckého sveta, ktorý podporoval teórie o tom, že rod je spektrum a teda môže existovať množstvo unikátnych rodových identít, nielen dva protipóly. Taktiež tvrdil, že rodová identita a sexuálna orientácia existujú nezávisle od seba. 

V tomto období sa viacerí ľudia v Berlíne začali sami identifikovať ako transvestiti. S Hirschfeldovou pomocou získali certifikát, ktorý túto identitu potvrdzoval. Dôvodom bola ochrana pred políciou, ktorá by im za bežných okolností robila za rodovo nekonformné správanie či obliekanie problémy.

Hirschfeld, LGBTI+ práva a feminizmus

Magnus Hirschfeld veril, že feminizmus a boj za práva kvír ľudí idú ruka v ruke. Sám sa v roku 1905 stal členom Bund für Mutterschutz, feministickej organizácie založenej aktivistkou Helene Stöcker. Stöcker a Hirschfeld spolupracovali v rôznych kampaniach, advokovali za dekriminalizáciu potratov, proti zákonom, ktoré zakazovali ženám určitých povolaní zakladať si rodiny, či proti návrhu zákona, ktorý mal kriminalizovať intímne vzťahy medzi ženami. 

Hirschfeld taktiež vystupoval proti názorom niektorých antropológov, ktorí tvrdili, že africké ženy majú kvôli tvaru ich pohlavných orgánov väčšiu šancu byť lesbami než európske ženy. Podľa Hirschfelda neexistoval dôkaz, ktorý by niečo také potvrdzoval. Argumentoval tým, že sexualita existuje ako spektrum nezávisle od etnika či farby pleti. Jeho tvrdenia podkopávali názory o nadradenosti Európanov, ktoré boli často obhajované práve údajným nižším výskytom inej ako heterosexuálnej orientácie či výraznejšími rozdielmi medzi mužmi a ženami než u ľudí inej ako bielej farby pleti.

Prvý sexuologický časopis

Publikačná činnosť bola ďalšou z vecí, ktorej sa Magnus Hirschfeld venoval. V rámci vedecko-humanitného výboru vydával v rokoch 1899 až 1923 ročenku s názvom Jahrbuch für sexuelle Zwischenstufen.

Významným počinom bol Zeitschrift Für Sexualwissenschaft. Išlo o prvý sexuologický časopis, vďaka ktorému vznikla sexuológia ako samostatný odbor. Okrem Hirschfelda doň prispievali viaceré významné osobnosti, medzi nimi napríklad známy psychiater Sigmund Freud.

Sexuologický inštitút v Berlíne

Počas prvej svetovej vojny Magnus Hirschfeld pôsobil ako lekár pre Červený kríž. Krátko po jej skončení, v roku 1919, založil v Berlíne Sexuologický inštitút, ktorý bol prvý svojho druhu. Inštitút sa zameriaval na výskum a boli v ňom poskytované rôzne služby v oblasti sexuálneho zdravia, týkajúce sa napríklad pohlavne prenosných ochorení alebo nechcených tehotenstiev, či poradenské služby. Mnoho ľudí, ktorí by si inak služby inštitútu nemohli dovoliť, dostali možnosť bývania a práce v rámci inštitútu.

Magnus Hirschfeld a jeho tím sa venoval aj medicínskej tranzícii, ktorá bola v tej dobe vo svojich začiatkoch. Jednou z klientiek bola aj Lili Elbe, dánska maliarka a jedna z prvých osôb vôbec, ktorá medicínsku tranzíciu podstúpila. Lekár, ktorý pod dozorom Magnusa Hirschfelda vykonal jej prvú operáciu, bol Erwin Gohrbandt. 

Hirschfeldov partner, Karl Giese, bol tiež zamestnancom inštitútu. Pracoval ako riaditeľ knižnice a archívu. 

Magnus Hirschfeld usporadúval aj prednášky, ktoré pomáhali rozširovať povedomie o témach, ktorým sa venoval. Tie sa konali napríklad aj Prahe, Brne a Bratislave. Práve v Československu sa stretol a spolupracoval aj s prvým slovenským kvír aktivistom Imrichom Matyášom.

Nástup nacizmu a život v exile

Ešte pred druhou svetovou vojnou časť nemeckej populácie kritizovala Hirschfeldovu činnosť. Kritika sa týkala najmä verejnej diskusie na tému sexu a sexuality, čo časť verejnosti považovala za dekadentné a nemorálne. 

Magnus Hirschfeld bol však napádaný aj kvôli jeho identite, či už gejskej alebo židovskej. Viackrát bol obeťou násilných útokov zo strany pravicových extrémistov, v roku 1920 kvôli takému útoku utrpel vážne zranenia. Situácia sa zhoršovala s nárastom sympatií k nacizmu.

V roku 1930 sa Magnus Hirschfeld vydal na prednáškové turné po svete. Navštívil napríklad USA, Japonsko, Čínu, Egypt a ďalšie krajiny. Do Európy sa vrátil o dva roky neskôr, no v Nemecku už nebol vítaný. Nacistická strana ho pre svoju propagandu využívala ako odstrašujúci príklad a vyhrážala sa mu. Hirschfeld sa kvôli obavám o vlastnú bezpečnosť domov už nevrátil a usadil sa vo Švajčiarsku. 

Potom, ako bol v roku 1933 Hitler vymenovaný za nemeckého kancelára, strana definitívne ukončila Hirschfeldovu činnosť. O rok neskôr sa Magnus Hirschfeld presťahoval do Francúzska, kde v roku 1935 presne v deň svojich 67. narodenín zomrel na následky zlyhania srdca. Je pochovaný v Nice.

Odkaz svetu

Značná časť Hirschfeldovej práce bola zničená v 30. rokoch v rámci Berlínskeho pálenia kníh. Išlo o kampaň organizovanú študentským spolkom podporovaným NSDAP (nacistickou stranou), počas ktorej sa pálili knihy považované nacistikou ideológiou za nepriateľské. Aj napriek snahám nacistov sa však Hirschfeldov odkaz v histórii nestratil a dodnes je významnou osobnosťou kvír dejín nielen v európskom kontexte.

Magnusovi Hirschfeldovi patrí mnoho zásluh a jeho činnosť neostala nepovšimnutá. Už v jeho dobe inšpirovala mnohých ďalších aktivistov*ky a hnutia. V roku 2011 bola v Nemecku založená nadácia Bundesstiftung Magnus Hirschfeld, ktorá sa zaoberá výskumom a vzdelávaním nielen o Hirschfeldovom živote a práci, ale aj o prenasledovaní LGBTI+ ľudí nacistami, o predsudkoch a diskriminácii či o kvír kultúre.

Text: Alex Michelčík

Titulné foto: revistaladoa.com.br

The post Vedec, aktivista a významná osobnosť kvír histórie: Kto bol Magnus Hirschfeld? appeared first on PRIDEkosice.sk.