Magnus Hirschfeld bol nemeckým sexuológom a zakladateľom Sexuologického inštitútu v Berlíne. Sexualite sa venoval nielen v rámci svojho výskumu, ale bol aj hlavným predstaviteľom hnutia za emancipáciu queer ľudí v Nemecku. Potom, čo sa v roku 1933 stal Adolf Hitler nemeckým kancelárom, bol Magnus Hirschfeld, ktorý bol sám gejom židovského pôvodu, nútený svoju činnosť ukončiť a zvyšok života prežil v exile. Aj napriek snahám nacistov sa jeho meno a význam nepodarilo z dejín vymazať a dodnes je považovaný za významnú osobnosť LGBTI+ histórie.

Magnus Hirschfeld sa narodil 14. mája 1868 v meste Kolberg v Prusku (dnešné Poľsko). Vyštudoval medicínu a svoju lekársku prax začal v roku 1892. O pár rokov neskôr sa presťahoval do Berlína a tam sa začal venovať témam sexuality, sexuálneho zdravia a rodovej identity.

Bol taktiež spoluzakladateľom vedecko-humanitárneho výboru, ktorého činnosť bola orientovaná na zrušenie § 175 nemeckého trestného zákonníka. To bol paragraf, ktorý určoval trest odňatia slobody za gejský intímny styk. Výboru sa síce nepodarilo zrušiť ho, no ich snaha rozpútala verejnú diskusiu na túto tému. V roku 1909 sa výbor taktiež postavil proti návrhu zákona o kriminalizácii lesbických vzťahov.

Magnus Hirschfeld / Foto: nyclgbtsites.org

Hirschfeldova činnosť a vôbec teórie o povahe ľudskej sexuality budili rôzne vášne. Našli si svojich podporovateľov, no mnohými boli považované za príliš škandalózne či radikálne. Hirschfeld veril, že práve pomocou vedy a výskumu sa dá bojovať proti predsudkom voči queer ľuďom. Dnes môžeme povedať, že sa nemýlil.

Bol odporcom vtedajšieho rozšíreného názoru, že iná ako heterosexuálna príťažlivosť je niečím patologickým. Podľa neho bola sexuálna orientácia vrodená a teda prirodzená. Veril, že ľudia by za to nemali byť v žiadnom prípade diskriminovaní. Zároveň je však autorom teórie metatropizmu, ktorá hovorí o tom, že sexualita môže podliehať zmene a byť fluidná.

Teórie o rodovej identite, rodová nekonformita a pojem „transvestita“

Termín „transvestita“ sa dnes už nepoužíva a je považovaný za nadávku či prinajlepšom za zastaralý výraz. Na začiatku 20. storočia tomu však bolo inak a toto slovo nemalo žiadne negatívne konotácie. V roku 1910 s ním prišiel Magnus Hirschfeld a tento termín označoval všetkých ľudí, ktorí nespadali do spoločensky akceptovanej predstavy o rodovej identite.

Boli to nielen transrodové ženy a muži, ale aj nebinárni ľudia, rodovo nekonformné osoby či dokonca drag queens. Magnus Hirschfeld bol jedným z prvých ľudí z vedeckého sveta, ktorý podporoval teórie o tom, že rod je spektrum a teda môže existovať množstvo unikátnych rodových identít, nielen dva protipóly. Taktiež tvrdil, že rodová identita a sexuálna orientácia existujú nezávisle od seba

V tomto období sa viacerí ľudia v Berlíne začali sami identifikovať ako transvestiti. S Hirschfeldovou pomocou získali certifikát, ktorý túto identitu potvrdzoval. Dôvodom bola ochrana pred políciou, ktorá by im za bežných okolností robila za rodovo nekonformné správanie či obliekanie problémy.

Hirschfeld, LGBTI+ práva a feminizmus

Magnus Hirschfeld veril, že feminizmus a boj za práva queer ľudí idú ruka v ruke. Sám sa v roku 1905 stal členom Bund für Mutterschutz, feministickej organizácie založenej aktivistkou Helene Stöcker. Stöcker a Hirschfeld spolupracovali v rôznych kampaniach, advokovali za dekriminalizáciu potratov, proti zákonom, ktoré zakazovali ženám určitých povolaní zakladať si rodiny, či proti návrhu zákona, ktorý mal kriminalizovať intímne vzťahy medzi ženami. 

Helene Stöcker / Foto: magnus-hirschfeld.de

Hirschfeld taktiež vystupoval proti názorom niektorých antropológov, ktorí tvrdili, že africké ženy majú kvôli tvaru ich pohlavných orgánov väčšiu šancu byť lesbami než európske ženy. Podľa Hirschfelda neexistoval dôkaz, ktorý by niečo také potvrdzoval. Argumentoval tým, že sexualita existuje ako spektrum nezávisle od etnika či farby pleti. Jeho tvrdenia podkopávali názory o nadradenosti Európanov, ktoré boli často obhajované práve údajným nižším výskytom inej ako heterosexuálnej orientácie či výraznejšími rozdielmi medzi mužmi a ženami než u ľudí inej ako bielej farby pleti.

Prvý sexuologický časopis

Publikačná činnosť bola ďalšou z vecí, ktorej sa Magnus Hirschfeld venoval. V rámci vedecko-humanitného výboru vydával v rokoch 1899 až 1923 ročenku s názvom Jahrbuch für sexuelle Zwischenstufen.

Významným počinom bol Zeitschrift Für Sexualwissenschaft. Išlo o prvý sexuologický časopis, vďaka ktorému vznikla sexuológia ako samostatný odbor. Okrem Hirschfelda doň prispievali viaceré významné osobnosti, medzi nimi napríklad známy psychiater Sigmund Freud.

Zeitschrift Für Sexualwissenschaft / Foto: www.abebooks.com

Sexuologický inštitút v Berlíne

Počas prvej svetovej vojny Magnus Hirschfeld pôsobil ako lekár pre Červený kríž. Krátko po jej skončení, v roku 1919, založil v Berlíne Sexuologický inštitút, ktorý bol prvý svojho druhu. Inštitút sa zameriaval na výskum a boli v ňom poskytované rôzne služby v oblasti sexuálneho zdravia, týkajúce sa napríklad pohlavne prenosných ochorení alebo nechcených tehotenstiev, či poradenské služby. Mnoho ľudí, ktorí by si inak služby inštitútu nemohli dovoliť, dostali možnosť bývania a práce v rámci inštitútu.

Magnus Hirschfeld (druhý zprava) drží za ruku svojho partnera na večierku organizovanom Inštitútom / Foto: publicdomainreview.org

Magnus Hirschfeld a jeho tím sa venoval aj medicínskej tranzícii, ktorá bola v tej dobe vo svojich začiatkoch. Jednou z klientiek bola aj Lili Elbe, dánska maliarka a jedna z prvých osôb vôbec, ktorá medicínsku tranzíciu podstúpila. Lekár, ktorý pod dozorom Magnusa Hirschfelda vykonal jej prvú operáciu, bol Erwin Gohrbandt. 

Hirschfeldov partner, Karl Giese, bol tiež zamestnancom inštitútu. Pracoval ako riaditeľ knižnice a archívu. 

Magnus Hirschfeld usporadúval aj prednášky, ktoré pomáhali rozširovať povedomie o témach, ktorým sa venoval. Tie sa konali napríklad aj Prahe, Brne a Bratislave. Práve v Československu sa stretol a spolupracoval aj s prvým slovenským queer aktivistom Imrichom Matyášom.

Imrich Matyáš a Magnus Hirschfeld / Foto: archív Iniciatívy Inakosť

Nástup nacizmu a život v exile

Ešte pred druhou svetovou vojnou časť nemeckej populácie kritizovala Hirschfeldovu činnosť. Kritika sa týkala najmä verejnej diskusie na tému sexu a sexuality, čo časť verejnosti považovala za dekadentné a nemorálne. 

Magnus Hirschfeld bol však napádaný aj kvôli jeho identite, či už gejskej alebo židovskej. Viackrát bol obeťou násilných útokov zo strany pravicových extrémistov, v roku 1920 kvôli takému útoku utrpel vážne zranenia. Situácia sa zhoršovala s nárastom sympatií k nacizmu.

V roku 1930 sa Magnus Hirschfeld vydal na prednáškové turné po svete. Navštívil napríklad USA, Japonsko, Čínu, Egypt a ďalšie krajiny. Do Európy sa vrátil o dva roky neskôr, no v Nemecku už nebol vítaný. Nacistická strana ho pre svoju propagandu využívala ako odstrašujúci príklad a vyhrážala sa mu. Hirschfeld sa kvôli obavám o vlastnú bezpečnosť domov už nevrátil a usadil sa vo Švajčiarsku. 

Študent a príslušník nacistickej strany kontrolujú materiály z archívu Sexuologického inštitútu v Berlíne, 1933 / Foto: commons.wikimedia.org

Potom, ako bol v roku 1933 Hitler vymenovaný za nemeckého kancelára, strana definitívne ukončila Hirschfeldovu činnosť. O rok neskôr sa Magnus Hirschfeld presťahoval do Francúzska, kde v roku 1935 presne v deň svojich 67. narodenín zomrel na následky zlyhania srdca. Je pochovaný v Nice.

Odkaz svetu

Značná časť Hirschfeldovej práce bola zničená v 30. rokoch v rámci Berlínskeho pálenia kníh. Išlo o kampaň organizovanú študentským spolkom podporovaným NSDAP (nacistickou stranou), počas ktorej sa pálili knihy považované nacistikou ideológiou za nepriateľské. Aj napriek snahám nacistov sa však Hirschfeldov odkaz v histórii nestratil a dodnes je významnou osobnosťou queer dejín nielen v európskom kontexte.


Magnusovi Hirschfeldovi patrí mnoho zásluh a jeho činnosť neostala nepovšimnutá. Už v jeho dobe inšpirovala mnohých ďalších aktivistov*ky a hnutia. V roku 2011 bola v Nemecku založená nadácia Bundesstiftung Magnus Hirschfeld, ktorá sa zaoberá výskumom a vzdelávaním nielen o Hirschfeldovom živote a práci, ale aj o prenasledovaní LGBTI+ ľudí nacistami, o predsudkoch a diskriminácii či o queer kultúre.

Magnus Hirschfeld a jeho študent, sexuológ a LGBTI+ aktivista Tao Li na konferencii, 1932 / Foto: wikipedia.org

Text: Alex Michelčík

Titulné foto: revistaladoa.com.br