Pocit bezpečia

Prejavy homofóbie, bifóbie, transfóbie a intersexfóbie sú rôzne, či už ide o zosmiešňovanie, urážanie alebo aj fyzické útoky. Len nedávno svetom otriasol desivý prípad zločinu z nenávisti, ktorý sa odohral v Lotyšsku.

Podobné nenávistné prejavy nie sú ojedinelé. V celoslovenskom prieskume Iniciatívy Inakosť z roku 2017 až 19 % respondentov a respondentiek uviedlo, že boli fyzicky ohrozovaní*é alebo napadnutí*é práve preto, že sú LGBTI+ ľudia, a takmer 59% bolo terčom vyhrážok, nadávok či žartov.

Až takmer 82 % respondentov a respondentiek považuje za najväčší problém práve predsudky, stereotypy, nepochopenie a ignoráciu LGBTI+ ľudí. Z prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva zas vyplýva, že až 6 z 10 LGBTI+ ľudí sa vyhýba držaniu za ruky s partnerom*kou na verejnosti. Fyzickému a sexuálnemu násiliu najviac čelia transrodoví a intersexuálni ľudia. 

Neviditeľnosť

Ďalším problémom je neviditeľnosť LGBTI+ ľudí. Aj to vo veľkej miere prispieva k veľmi nízkej informovanosti o dúhovej komunite a následne aj k predsudkom. Nejde len o slabú reprezentáciu v médiách, ale napríklad aj v učebných materiáloch, ako je už aj tak takmer neexistujúca sexuálna výchova.

Veľmi málo sa v spoločnosti hovorí o transrodových a intersex ľuďoch. Podľa už spomínaného prieskumu Iniciatívy Inakosť sú práve transrodoví ľudia skupinou, ktorá zažíva najviac diskriminácie v porovnaní s ostatnými kvír identitami. Pri transrodových mužoch to je 75,1 %, u transrodových žien 53,8 % a u ďalších rodových identít zažilo diskrimináciu 52,4 % ľudí.

K neviditeľnosti kvír komunity prispieva aj heteronormativita, kedy spoločnosť očakáva, že človek je automaticky cisrodový a hetero. Ľudia mimo LGBTI+ komunitu nemusia podstúpiť coming-out kvôli svojej sexuálnej orientácii či rodovej identite.

Právna neistota

Zatiaľ čo viaceré krajiny už majú manželstvá pre všetkých, na Slovenku osoby rovnakého pohlavia nemôžu uzavrieť ani registrované partnerstvo. Zrovnoprávnenie vzťahov gejských a lesbických párov má mnoho výhod, ktoré by veľmi zjednodušili životy týchto párov. Jednou z veľmi dôležitých vecí pri právne uznanom vzťahu je prístup k informáciám o zdravotnom stave partnera či partnerky, alebo napríklad aj možnosť dediť. Kvír páry však túto možnosť nemajú. 

Neakceptovanie vzťahu rodičov rovnakého pohlavia má vplyv aj na deti z dúhových rodín. Týmto rodinám štát neposkytuje rovnakú právnu ochranu ako heterosexuálnym párom a ich rodinám. Dve ženy alebo dvaja muži, ktorí sú milujúcimi rodičmi a vychovávajú spolu dieťa, nemajú možnosť právne uzavrieť partnerstvo a tým pádom jeden z rodičov nemá k dieťaťu žiadnu právnu väzbu. Ak by sa jednému z rodičov niečo stalo, dieťa nemôže ostať v starostlivosti u druhého rodiča. V lepšom prípade skončí u starých rodičov alebo iných rodinných príslušníkov, a v tom horšom v ústavnej starostlivosti. 

S problémom v tejto oblasti sa stretávajú aj transrodoví ľudia. Ak chce transrodový človek prejsť právnou tranzíciou, no je v manželskom vzťahu, musí sa rozviesť. 

Väčšina ľudí z teplej komunity si uvedomuje, že možnosť uzavrieť životné partnerstvo alebo manželstvo má mnoho praktických výhod. Dokazuje to aj prieskum Iniciatívy Inakosť  z roku 2018. Mať možnosť uzavrieť manželstvo podporuje až 88,6 % opýtaných LGBTI+ ľudí a mať možnosť uzavrieť životné partnerstvo dokonca 96,8 % ľudí z kvír komunity.

Nedostatočná zdravotná starostlivosť

Ďalším veľkým problémom je nedostačujúca zdravotná starostlivosť. To sa týka hlavne transrodových a intersex ľudí. 

Slovenská legislatíva podľa zákona umožňuje tranzíciu, ktorá je však dostupná až od 18 rokov. Najväčším problémom je nútená kastrácia alebo sterilizácia, ktorá sa u nás vyžaduje, hoci je to v rozpore odporúčaniami odborníkov a najmä porušuje ľudské práva a dôstojnosť transrodových osôb. 

Ďalšou skupinou ľudí z LGBTI+ komunity, ktorá je nútená podstupovať nechcené chirurgické zákroky, sú intersex ľudia. O téme intersexuality sa na Slovensku takmer vôbec nehovorí a neexistujú ani štatistiky o počte intersex ľudí u nás. 

Mnohí intersex ľudia si však nesú doživotné následky z chirurgických zákrokov, ktoré boli vykonané hneď po narodení, aby im určili jedno pohlavie. Toto rozhodnutie však bolo na lekárovi, nie na intersex človeku, o ktorého tele bolo rozhodnuté. Takéto praktiky sú nehumánne a v rozpore s ľudskými právami. 

Šikana na školách a bezpečie v rodine

Šikana na školách je rozšírený fenomén. Podľa prieskumu Iniciatívy Inakosť z roku 2017 až 52,7 % respondentov a respondentiek považuje za najvážnejší problém dúhovej komunity na Slovensku práve stigmu, nadávky a šikanu v škole. Potvrdzuje to aj prieskum Agentúry EÚ pre základné práva z roku 2012, ako aj prieskumy Štátnej školskej inšpekcie. Z týchto výskumov vyplýva, že najväčší počet študentov má problém práve so spolužiakmi a spolužiačkami inej ako heterosexuálnej orientácie. 

Mnoho kvír ľudí však nenájde bezpečný priestor nielen v škole, ale ani doma. Aj v rodinnom prostredí sa LGBTI+ ľudia stretávajú s predsudkami, nepochopením a nie raz aj s hrozbou fyzického násilia. Z už spomínaného prieskumu Iniciatívy Inakosť vyplýva, že až 21,4 % LGBTI+ ľudí bolo odmietnutých rodinou alebo priateľmi. 

Každý človek bez ohľadu na sexuálnu orientáciu či rodovú identitu si zaslúži rešpekt, ľudské zaobchádzanie, bezpečný priestor, kvalitnú zdravotnú starostlivosť, či právnu ochranu. Preto je dôležité upozorňovať na to, keď sú ľudské práva a dôstojnosť porušované. Všetci a všetky sme súčasťou spoločnosti a je aj na nás, aby sme prehodnotili svoje postoje a bojovali s predsudkami v nás, ale aj v našom okolí.

Text: Alex Michelčík

Ak by ste nás chceli podporiť pri tvorbe teplého magazínu, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Akým problémom čelia LGBTI+ ľudia na Slovensku? appeared first on PRIDEkosice.sk.

V apríli Prizma naďalej zaznamenala zvyšujúci sa dopyt po jej službách. Predošlý mesiac bol z pohľadu celkového počtu nových klientov a klientiek za tento rok dokonca najsilnejší. Kontaktovalo nás 18 nových ľudí. Boli prevažne z košického a bratislavského kraja, čo potvrdzuje, že za nárastom je absencia poradenských služieb na západnom Slovensku, resp. v Bratislave. Nasledovali prešovský a nitriansky kraj. 

Pozorujeme, že našu poradňu kontaktujú aj LGBTI+ Slovenky a Slováci žijúci v zahraničí. Ich podiel za obdobie od januára do apríla dosiahol vyše 7 % z celkového počtu klientely. Najmä v prípade transrodových ľudí, ktorí žijú v zahraničí a majú slovenské občianstvo, sa ukazuje, že odchod zo Slovenska nie vždy vyrieši životnú situáciu. Musia totiž spĺňať podmienky právnej tranzície, ktoré platia na Slovensku, aj napriek tomu, že dlhodobo žijú napríklad na Malte. 

View this post on Instagram

A post shared by Prizma_KE (@prizmakosice)

Rodičia hľadajú spôsob, ako pomôcť

K dnešnému dňu tiež vieme už s istotou povedať, že zvýšený dopyt po našich službách je aj zo strany rodičov. Týka sa to najmä rodičov mladých transrodových ľudí. V tomto roku nás kontaktovali už šiesti rodičia, pričom za celý predchádzajúci rok 2020 to boli iba štyria.

Vekové zloženie bolo veľmi podobné, aké sme v poradni mali i v predchádzajúcich rokoch. Najväčší podiel LGBTI+ klientely tvoria mladí ľudia pod 30 rokov. Nasleduje skupina LGBTI+ ľudí nad 30 rokov, ale čoraz častejšie nás kontaktujú aj mladí ľudia vo veku 16 či 17 rokov.

Chýbajúca zdravotná starostlivosť pre trans ľudí

V apríli nás kontaktovalo mnoho trans ľudí a ich podiel sa opätovne zvýšil. Za obdobie od začiatku januára tvoria transrodoví ľudia drvivú väčšinu našej klientely. Ich podiel v našej poradni presiahol 75%. Znamená to, že práve transrodoví ľudia sa stretávajú s najväčšími prekážkami v živote na Slovensku. 

Najzávažnejším problémom, pre ktorý nás kontaktujú, je zdravotná starostlivosť spojená s tranzíciou. Najmä jej kritická nedostupnosť. V košickom a prešovskom kraji napríklad zdravotnú starostlivosť spojenú s tranzíciou neposkytuje žiaden lekár*ka. Na západnom Slovensku sa situácia od začiatku roka rovnako zhoršila a ľudia prišli o dostupnú zdravotnú starostlivosť i v tejto časti krajiny. To spôsobuje enormný tlak na životy a psychické zdravie mnohých transrodových ľudí. Pre chýbajúce jednoznačné pravidlá aj to málo poskytovateliek a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou pozastavilo túto činnosť. 

Rovnako spôsobuje veľké problémy neexistujúca zdravotná starostlivosť pre trans ľudí pod 18 rokov, pričom mnohé z nich pandemická situácia ešte zvýraznila. Mnoho neplnoletých trans ľudí aj so svojimi rodičmi často vyhľadávalo zdravotnú starostlivosť spojenú s tranzíciou v Česku. Keďže protipandemické opatrenia nedovoľovali vycestovať do zahraničia aj o túto možnosť mladí trans ľudia prišli. Situáciu je možné vyhodnotiť ako kritickú, potvrdzuje to aj trvalý nárast poradenstva týkajúceho sa zdravotnej starostlivosti počas tranzície.

Návrhy poslancov, ktoré ubližujú

V apríli sme tiež zaznamenávali negatívne dopady predloženej novely ústavného zákona, ktorá chcela zakázať právnu i medicínsku tranzíciu. Dopady boli hlboké. Časť klientely dokonca pre zhoršené psychické zdravie nedokázala využiť naše služby. Psychologička komunikovala mnoho zrušených stretnutí zo strany klientiek a klientov, ktorí a ktoré ako dôvod zrušenia uvádzali zlé psychické rozpoloženie, pocity strachu, úzkosti a depresívne stavy kvôli obavám z prijatia takejto legislatívy.

V poradni sme tiež zaznamenali zvýšený nárast nenávistných prejavov smerom k LGB ľuďom. Rovnako ako pri transrodových ľuďoch za týmto nárastom stojí verejný diskurz spojený s už spomínanou novelou, ktorá vo svojej dôvodovej správe hovorila o LGBTI+ ľuďoch ako o deviantoch, a o prostredí, v ktorom vychovávajú svoje deti, ako o chorom a deviantom prostredí, navyše spájal LGBTI+ ľudí so sexuálnym zneužívaním ich detí. Politické útoky na LGBTI+ ľudí majú vždy veľmi negatívne dopady na ich životy, na životy ich rodín a najmä na psychické zdravie LGBTI+ ľudí. Okrem toho stoja aj za narastajúcim počtom nenávistných prejavov zo strany spoločnosti – susedov, kolegýň v práci, v školskom prostredí či doma. My v poradni to vidíme na číslach celkom presne. Je to priamoúmerné. Každý nenávistný prejav voči LGBTI+ ľuďom zo strany verejných predstaviteľov a predstaviteliek znamená nárast poradenstva v našej poradni.

Za mesiac apríl evidujeme dopyt po všetkých typoch služieb, ktoré poskytujeme – psychologické, právne, sociálne poradenstvo, ako aj poradenstvo v oblasti potrieb transrodových ľudí. Aj napriek týmto problémom sa Prizme darí byť tu pre našu klientelu.

Úvodné foto: Taedc/Flickr

The post Ani odchod do zahraničia nemusí LGBTI+ ľuďom zjednodušiť situáciu, Slovensko vie skomplikovať život aj na diaľku appeared first on PRIDEkosice.sk.