Prinášame vám tri autobiografické príbehy – všetky od intersex autorstiev, no napriek tomu je každý svojim spôsobom jedinečný. Poodhalia vám prežívanie intersex ľudí – akým výzvam v živote čelia, čo ich trápi, ale aj čo ich teší – a pomôžu vám téme lepšie porozumieť. Príjemné čítanie! 

Peťa tentokrát siahla po biografii od poprednej medzinárodnej intersex aktivistky Kimberly Zieselman, ktorá bola vydaná v roku 2020. 

XOXY: A Memoir: Intersex Woman, Mother, Activist – Kimberly Zieselman

Kimberly Zieselman je známa medzinárodná aktivistka za ľudské práva intersex ľudí a taktiež výkonná riaditeľka organizácie interACT, ktorá háji práva intersex mládeže. 

Vo svojich memoároch XOXY nám odhaľuje chvíle, keď sa ako 41-ročná dozvedela o svojej intersex identite a o tom, že operácie, ktoré podstúpila v detstve, boli súčasťou tzv. normalizačných zákrokov. Dojímavo rozpráva o svojej ceste k sebaprijatiu a coming-outu, spomína na svoje detstvo a mladosť a zdôveruje sa s tým, ako intersex identita ovplyvnila tak jej osobný a rodinný život, ako aj jej kariéru. 

V knihe zároveň rozoberá problémy a výzvy, ktorým aktivisti a aktivistky za práva intersex ľudí čelia, a vyvracia mýty o tejto identite. Taktiež upozorňuje na škodlivý vplyv tzv. normalizačných lekárskych zákrokov a vysvetľuje dôležitosť komunity a kontaktu s ľuďmi, ktorí si prešli podobnými skúsenosťami.

Memoáre XOXY sú nielen inšpiratívnym príbehom zanietenej aktivistky, ale aj dôležitým zdrojom informácií pre intersex ľudí, ich rodiny a každého, kto má záujem intersex identitu lepšie pochopiť. 

Na záver ešte malá pikoška o tom, prečo dostali memoáre názov XOXY: Určite ste už na internete zaregistrovali skratku „XOXO“, ktorá znamená „bozky a objatia“. V jednom príspevku na sociálnych médiách Zieselman vymenila túto skratku za „XOXY“, pretože „Y“ predstavuje chromozóm Y spojený s jej intersex variáciou. 

Maňu tentokrát vybral dve dojemné autobiografie. Obe pochádzajú z pera intersex autorstiev a sú dôkazom pestrosti a rôznorodosti životov intersex ľudí. Ak im túžite viac porozumieť, nemôžete si zvoliť lepšie. 

Born both: An intersex life – Hida Viloria 

Biografia z pera nebinárneho intersex autorstva z aktivistických kruhov nás vťahuje do prežívania človeka, ktorý bol vychovávaný ako dievča, no v detstve zistil, že jeho telo vyzerá inak ako telá ostatných detí.

V 26 rokoch sa stretáva prvýkrát náhodne v novinách s pojmom intersex a hlboko sa s ním stotožňuje. To zároveň otvára dvere k skúmaniu vlastného vnímania rodovej identity a rodového prejavu. Hida skúša žiť ako femínna žena, androgynný človek, neskôr dokonca ako muž. Rodová fluidita – premenlivosť poskytuje voľnosť, no vie spôsobiť istým spôsobom aj izoláciu. 

Neskôr neodolá túžbe spoznať iných ľudí s podobným životným príbehom a preniká do aktivizmu. Šok nastáva keď zisťuje, že väčšina intersex ľudí je traumatizovaných, zjazvených – ako fyzicky, tak aj psychicky (tzv. normalizačnými zákrokmi, ktoré majú telá intersex ľudí čo najviac priblížiť k výzoru ženy alebo muža). Dospieva k záveru, že práve neviditeľnosť intersex komunity je jeden z dôvodov, prečo sa tieto nehumánne praktiky stále dejú, a rozhodne sa ako jeden z prvých intersex ľudí v USA prehovoriť verejne. 

Born both je jedinečný príbeh hľadania vlastnej autenticity a zároveň neúnavného boja za rovné práva pre intersex ľudí. 

Nobody needs to know – Pidgeon Pagonis 

Pidgeon sa od raného detstva nevie zbaviť pocitu, že sa celý život snaží nejakým spôsobom zapadnúť medzi ostatné dievčatá v podobnom veku. Počas detstva nespočetnekrát navštevuje detskú nemocnicu, v ktorej podstupuje traumatické vyšetrenia a zákroky. No na to, prečo to tak je, prichádza až neskôr – na strednej škole si postupne skladá skladačku a zisťuje, že v rodnom liste má síce uvedené ženské pohlavie, no v skutočnosti je intersex. 

Tento príbeh je fascinujúci tým, ako sa autorstvo rozhodne uchopiť svoj život. Všetko, čo sa zdalo ako skalopevné základy sa rúca, slová rodičov sú len klamstvá a stabilita pod nohami sa náhle stráca. No Pidgeon premieňa svoju bolesť na proces, v ktorom dominuje pravda, liečenie a cesta k sebaláske – a takých príbehov nie je nikdy dosť. 

Vedeli ste, že v našom komunitnom a poradenskom centre pre LGBTI+ ľudí Prizma v Košiciach sme nedávno spustili knižnicu, v ktorej si ľudia môžu požičať knihy s LGBTI+ a feministickou tématikou? Bez členského, bez výpožičného. Aj vy nám môžete pomôcť zaplniť jej police knihami.

Pripravili: Manu Kościuszko a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr: 3 memoáre z pier intersex autorstiev appeared first on PRIDEkosice.sk.

Z tohto dôvodu sme si pre vás pri príležitosti Dňa solidarity s intersex ľuďmi pripravili článok, ktorý upozorňuje na najčastejšie mylné informácie o intersex ľuďoch a zároveň ich uvádza na pravú mieru. 

1. Mýtus: „Každý človek sa rodí ako muž alebo žena.”

Realita: Nie každému dieťaťu je možné hneď pri narodení určiť pohlavie. 

Na svete žijú milióny ľudí, ktorých pohlavné charakteristiky (genitálie, gonády, hormóny, reprodukčné orgány, a/alebo chromozómy) nespadajú jednoznačne do kategórie muž ani do kategórie žena. Medicína eviduje približne 40 rôznych variácií týchto pohlavných charakteristík – takže ani dvaja intersex ľudia sa nemusia potýkať v živote s rovnakými situáciami spojenými s tým, že sú intersex. 

Detí, ktorým nie je pri narodení možné určiť jednoznačne pohlavie, sa rodí približne 2 %. 

2. Mýtus: „Byť intersex je veľmi zriedkavé.”

Realita: Byť intersex nie je až tak zriedkavé, akoby sa mohlo zdať.

Podľa prieskumu ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch je približne 1,7 % populácie intersex. S prihliadnutím na to, že o intersex ľuďoch máme všeobecne málo zozbieraných dát, nie každý sa prihlási k svojej intersex identite a mnoho ľudí ani nevie, že je intersex – toto číslo môže byť reálne vyššie. 

Ak poznáte niekoho s ryšavými vlasmi alebo dvojčatá, štatisticky je veľmi pravdepodobné, že poznáte aj intersex človeka (len o tom neviete). 

3. Mýtus: „Intersex je stav, ktorý je nutné medicínsky napraviť.”

Realita: Intersex predstavuje prirodzenú variáciu pohlavných znakov a nie vždy sú nutné medicínske zásahy. 

Medicínska prax, pri ktorej intersex novorodenci podstupujú chirurgické úkony s cieľom “napraviť” ich intersex charakteristiky, sú žiaľ stále veľmi časté. Rodičia a lekárky/lekári určia, aký bude pripísaný rod dieťaťa a tomu prispôsobia následne jeho telo. Nezriedka sa o tom intersex človek dozvie až v dospelosti, alebo na to príde náhodou pri inom lekárskom vyšetrení. 

Mnoho týchto zákrokov je z medicínskeho hľadiska neopodstatnených a intersex ľuďom často spôsobujú trvalé následky. 

Aby sme sa vyhli zbytočnému utrpeniu, deťom by mala byť ponechaná telesná integrita a autonómia, a právo na určenie vlastnej rodovej identity – mali by dospieť, spoznať prežívanie svojej identity a na základe toho sa neskôr v živote rozhodnúť, či majú o nejakú zdravotnú starostlivosť  záujem. 

4. Mýtus: „Intersex ľudia sú transrodoví ľudia.”

Realita: Byť transrodový a byť intersex sú dve rôzne veci, ktoré navzájom nesúvisia. 

Pohlavné charakteristiky človeka nemajú nič spoločné s tým, ako vnímame svoju rodovú identitu. 

Intersex človek môže byť zároveň aj transrodový, no rod a pohlavie sú kategórie, ktoré existujú nezávisle na sebe. Intersex človek môže byť heterosexuálne orientovaný, gej, lesba, bisexuálne alebo asexuálne orientovaný, muž, žena, rodovo fluidný človek, nebinárny človek atď. 

Intersex ľudia – tak ako aj transrodoví ľudia – by mali mať možnosť určiť si vlastnú rodovú identitu a nebyť nútení žiť v telách alebo prijať rodovú identitu určenú iným človekom (rodič, lekárka/lekár), v ktorej sa necítia komfortne a autenticky.

5. Mýtus: „Intersex ľudia majú obe pohlavia.”

Realita: Pohlavie človeka nie je definované len pohlavnými orgánmi.

Hovoriť teda o intersex ľuďoch ako o “obojpohlavných” je nesprávne a zároveň ubližujúce a dehumanizujúce. Medzi pohlavné charakteristiky, ktoré u človeka určujú pohlavie patria aj gonády, reprodukčná sústava, hormóny a chromozómy. Variácií týchto pohlavných charakteristík u intersex ľudí je približne 30-40. 

Mylné tvrdenie, že intersex ľudia majú obe pohlavia, vychádza z biológie – existujú totiž živočíchy, ktoré sú obojpohlavné – hermafroditické – a majú funkčné obe pohlavné sústavy (samčiu aj samičiu). Avšak u človeka takýto stav nikdy nenastáva (buď má funkčnú jednu pohlavnú sústavu, alebo je neplodný). 

Pozn. pejoratívny výraz “hermafrodit” na označenie intersex ľudí nikdy nepoužívame. 

6. Mýtus: „Intersex ľudia sú nebinárni a chcú v dokladoch kolónku tretie pohlavie.”

Realita: Rodová identita intersex ľudí je rôzna (mužská, ženská, nebinárna, rodovo-fluidná atď.)

Byť intersex automaticky neznamená, že človek má nebinárnu rodovú identitu. 

Niektoré krajiny legislatívne smerujú k vytvoreniu tretej kategórie v identifikačných dokladoch (s označením napr. “X”), čo ale môže byť pre intersex ľudí kontraproduktívne a môže to vytvárať tlak na rodičov, aby ich deti podstúpili “normalizačné” operácie (a tomuto označeniu sa vyhli – pretože každé preukázanie sa dokladom znamená nútený coming-out). 

Ľudskoprávni aktivisti a aktivistky, ktorí sa venujú právam intersex ľudí, lobujú skôr za úplné zrušenie kolónky “pohlavie” (resp. rod) v identifikačných dokladoch (čím by sa problém vyriešil pre všetkých, aj nebinárnych ľudí). 

7. Mýtus: „Intersex ľudia nemôžu mať deti.”

Realita: Pohlavné charakteristiky sa u intersex ľudí líšia

To následne vplýva na to, či deti mať môžu alebo nie. Nie všetci intersex ľudia sú neplodní – u niektorých je reprodukčná funkcia zachovaná. Neplodnosť je ale pre mnohých intersex ľudí bolestivá životná skúsenosť. Preto prosím rešpektujte, že ide o veľmi intímnu tému, ktorú nie je vhodné otvárať bez súhlasu človeka, ktorého sa týka. 

8. Mýtus: „Akonáhle sa dieťa narodí, je jasné či je alebo nie je intersex.”

Realita: Nie vždy je pri narodení možné rozpoznať, či je dieťa intersex.

V niektorých prípadoch je možné určiť, že dieťa je intersex ihneď po narodení na základe anatómie genitálií, ale u mnohých intersex ľudí je to komplikovanejší proces. Niektorí ľudia prídu na to, že sú intersex počas dospievania, keď sa u nich začnú objavovať sekundárne pohlavné znaky, alebo v dospelosti, iní na to nemusia prísť vôbec – pretože ich pohlavné charakteristiky sú odlišné len minimálne, resp. nie sú viditeľné zvonka. 

9. Mýtus: „Nepodstúpenie tzv. normalizačných operácií alebo nedefinovanie pohlavia povedie u intersex ľudí k psychickým problémom.”

Realita: Neexistuje žiadna štúdia, ktorá by toto tvrdenie potvrdila.

Naopak čoraz viac intersex ľudí verejne hovorí, že takéto zákroky nepodstúpili a aj bez nich vedú zdravé, naplnené a spokojné životy.

Avšak škodlivý dopad “normalizačných” operácií na fyzické a psychické zdravie intersex ľudí, ktorí takéto zákroky podstúpili v ranom detstve, je zdokumentovaný dôkladne.

Pripravil: Manu Kościuszko

The post Deň solidarity s intersex ľuďmi – 8. november: Vysvetľujeme 9 najčastejších mýtov o intersex ľuďoch appeared first on PRIDEkosice.sk.

Slovensko v tomto nie je výnimkou, naopak panuje u nás jedno z najslabších povedomí o intersex ľuďoch v Európe. Občianske združenie Saplinq upozorňuje, že téma práv a životov intersex ľudí v slovenskom kontexte takmer neexistuje, málo sa hovorí o diskriminácii, ktorej čelia preto, že sa narodili ako intersex. Z hľadiska boja za práva všetkých LGBTI+ ľudí máme čo doháňať, upozorňuje Saplinq. 

Právo na existenciu, právo byť intersex

Podľa občianskeho združenia Saplinq intersex ľudia čelia v prvom rade dezinformáciám a sú často mylne označovaní za “tretie pohlavie”. Intersex však nie je tretia kategória pohlavia, je to spektrum medzi mužským a ženským pohlavím. Intersex deti sa narodia s biologickými charakteristikami (reprodukčný systém, gonády, genitálie, hormóny a/alebo chromozómy), ktoré sa nedajú jednoznačne definovať ako ani mužské ani ženské. 

“Prax na Slovensku je stále taká, že tesne po narodení, väčšinou však do dvoch rokov, sú intersex deti podrobené tzv. normalizačným operáciám ako napr. o sterilizácie/kastrácie či nútená hormonálna terapia. Rozhodnutie zostáva na rodičoch po odporúčaní lekárov. Stáva sa však, že tieto rozhodnutia i odporúčania bývajú unáhlené, často vychádzajú z nedostatku informácií a aktuálneho vedeckého poznania, nie sú dostatočne zvážené všetky riziká zákrokov, ktoré zásadne ovplyvnia život intersex detí a dejú sa bez ich súhlasu,” upozorňuje Manu Kościuszko z oddelenia advokácie Saplinqu. 

Aktivistky a aktivisti za práva LGBTI+ ľudí upozorňujú, že tieto rozhodnutia a zákroky sú trvalé, nezvratné a rodová identita detí sa nemusí zhodovať s genitáliami/gonádami, ktoré sa rodičia rozhodli dieťaťu ponechať. To má vážne dosahy na identitu, intimitu, fyzické a duševné zdravie intersex ľudí. OSN považuje “normalizačné” operácie na intersex deťoch bez ich súhlasu za formu mučenia. Aktuálne vedecké poznanie potvrdzuje, že tieto zákroky môžu spôsobovať stratu sexuálnej citlivosti, poruchy nervových zakončení, chronické bolesti, inkontinenciu, psychické problémy. Saplinq tiež upozorňuje, že z medicínskeho hľadiska nie sú operácie nevyhnutné – a teda podľa medzinárodného práva nie je sledovaný najlepší záujem dieťaťa. Takisto sú porušením práva na telesnú integritu a autonómiu a práva na sexuálne a reprodukčné zdravie (aj práva na určenie vlastnej rodovej identity). 

“Každý intersex človek by mal mať právo rozhodnúť sa v dospelosti o aký typ zdravotnej starostlivosti má záujem, či chce podstúpiť estetické zákroky, hormonálnu terapiu alebo nie. 

Intersex ľudia musia mať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti, pracovným príležitostiam, vzdelaniu, ako všetci ostatní,” apeluje poradkyňa z komunitného a poradenského centra pre LGBTI+ ľudí Prizma Košice Zara Kromková.

Podľa rôznych medzinárodných odhadov, zo sto narodených detí sú najmenej dve intersex deti (Human Rights Watch). Skutočné percento však môže byť oveľa vyššie, keďže nie každý intersex človek si je vedomý svojej intersex identity, za čo môžu aj spomínané “normalizačné” operácie ihneď po narodení a bez súhlasu intersex človeka. 

Čo by malo byť naším cieľom pre intersex ľudí a ich práva 

Podľa organizácií, ktoré bránia práva LGBTI+ ľudí by jednoznačným minimom malo byť legislatívne zakotvenie odkladu “normalizačných” zákrokov do doby, kedy sa intersex človek sám slobodne a s dostatočnými informáciami rozhodne či má záujem o tento typ zdravotnej starostlivosti. Do tej doby by intersex človek v dokladoch nemal uvedené označenie “pohlavia”, resp. rodu, čo by značne znížilo tlak na rodičov. 

“K rôznym formám legislatívy, ktorá zabraňuje “normalizačným” operáciám na intersex deťoch pristúpili v Európe Nemecko, Malta, Grécko, Portugalsko, Španielsko a Island. V globálnom meradle zatiaľ Keňa a Kolumbia. India a Austrália majú len zákazy na úrovni jednotlivých štátov. Takže ten pokrok je naozaj dosť pomalý, ak vezmeme do úvahy vážnosť porušovania práv intersex ľudí a invazívne zákroky, ktoré porušujú práva dieťaťa. Avšak aj postupné zákazy v jednotlivých krajinách povzbudzujú k systémovejšej zmene – na úrovni OSN napríklad vyše 50 členských štátov vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby spravilo formálne viac pre ochranu intersex detí a práva intersex ľudí,” uviedol Manu Kościuszko z oddelenia advokácie Saplinqu. Na ťahu je podľa neho aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá síce v uplynulej dekáde postupne vyraďuje z medzinárodnej klasifikácie chorôb variácie sexuálnej orientácie či rodovej identity, avšak intersex ľudí naďalej patologizuje a vyzýva k medicínskej praxi, ktorá je v príkrom rozpore s odporúčaním ľudskoprávnych organizácií, ktoré bránia práva inersex ľudí a ktorú tieto organizácie (aj OSN) označujú za formu mučenia. 

“O intersex ľuďoch na Slovensku vieme stále veľmi málo. Ani v našej poradni Prizma v Košiciach sme za päť rokov fungovania nemali medzi klientelou intersex človeka či rodičov intersex dieťaťa. V prvom rade však nemáme dostupné dáta a nevieme či vôbec štát eviduje “normalizačné” operácie, alebo iné životné situácie a potreby intersex ľudí. Je preto dôležité, aby štát začal tému aktívne vnímať, zbierať dáta a riešiť najlepší záujem intersex detí aj legislatívne i z hľadiska zdravotnej starostlivosti podľa najnovšieho vedeckého poznania. Chcem podporiť rodičov intersex detí, že u nás v poradni Prizma nájdu podporu a môžu sa na nás obrátiť v hľadaní riešení v najlepšom záujme ich detí. Sme tu pre nich a rovnako aj pre intersex ľudí, ktorí hľadajú bezpečné a podporné prostredie,” uviedla Zara Kromková z centra Prizma Košice. 

Intersex ľudia tu vždy boli, odkazuje filmová novinka Úsvit 

Zaujímavý pohľad do životov intersex ľudí prináša dobová filmová snímka Úsvit, ktorú česko-slovenská produkcia predstavila v kinách tento mesiac. V prostredí doby, keď sa o intersex ľuďoch veľa nevedelo a, ako mnohí LGBTI+ ľudia, museli svoju identitu tajiť pred svetom, film komplexne a citlivo predstavuje intersex ľudí cez fakty, osobné prežívanie a najmä ľudskosť a empatiu. 

„Film Úsvit okrem iných silných tém, odvážnym spôsobom prináša a bezprecedentne otvára tému životov intersex ľudí. Pre nejakú časť spoločnosti to bude horký liek a odraz v zrkadle, ktorý film nastavuje sa jej nebude páčiť, ale myslím, že slovenská spoločnosť má na to, aby sama sebe dovolila prejsť poznaním a sebareflexiou. Ostáva mi iba opäť poďakovať sa tvorcom a tvorkyniam filmu za odvahu, láskavosť a citlivosť ktoré z filmu cítiť v každej minúte,“ zdieľala svoje dojmy z filmu poradkyňa v centre pre LGBTI+ ľudí Prizma Košice Zara Kromková.

Keďže intersex človek je jednou z hlavných postáv, resp. samotnou zápletkou príbehu, film  zviditeľňuje a normalizuje intersex ľudí v miere, aká je v slovenskom priestore nevídaná. Úsvit  má podľa občianskeho združenia Saplinq veľkú pridanú hodnotu v mnohých ohľadoch. Námet totiž pochádza z knihy Františka Hájka z roku 1937, ktorá bola pravdepodobne prvou v Československu (asi aj  v Európe), ktorá sa vedecky/medicínsky venovala intersex ľuďom. Postava intersex človeka v Úsvite bola preto do veľkej miery inšpirovaná skutočným príbehom z prostredia mesta Svit v dobe, v ktorej sa film odohráva. 

“Jedným z odkazov filmu je, že intersex ľudia tu vždy boli, aj keď sme ich ako spoločnosť nechceli vidieť, aj keď museli svoju identitu skrývať, aj keď sa o nich hanlivo hovorilo (dnes už pejoratívne!) ako o “hermafroditoch”. V súčasnosti vieme nepomerne viac – medicínsky aj ľudskoprávne – a predsa sa dobové stereotypy z Úsvitu tak veľmi podobajú na tie, ktorým intersex ľudia stále čelia v súčasnosti. Dôležitou pridanou hodnotou filmu je aj to, že intersex postavu hrá transrodový človek – Richard Langdon. I keď sa skúsenosti či potreby intersex a trans ľudí líšia, stereotypizácia a patologizácia ich tiel či boj o život v súlade s prežívanou identitou, sú len niektoré zo skúseností, ktoré mohol verne zahrať práve transrodový človek,” oceňuje Manu Kościuszko z oddelenia advokácie Saplinqu. Podľa neho je dôležité, a v slovenskom kontexte jedinečné, že LGBTI+ postavy hrajú LGBTI+ ľudia, ktorí vedia najlepšie podať situácie, ktoré si sami prežili. Podľa Saplinqu je Úsvit príkladom dobrej filmárskej praxe, kde bola pomerne citlivá téma evidentne zodpovedne pripravená na úrovni scenára i celej produkcie.

Tlačová správa zo dňa 26.10.2023

The post Deň povedomia o intersex ľuďoch: Žijú medzi nami, no na Slovensku o nich vieme stále málo. Pohľad do životov intersex ľudí citlivo a bezprecedentne prináša film Úsvit appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pohlavie

Trans aktivista Christián Havlíček pre Teplú vlnu vysvetlil, čo je to pohlavie: „Pohlavie predstavuje biologické charakteristiky, ako sú genitálie, chromozómy či hladina hormónov.“ Na základe pohlavia rozdeľujeme ľudí na ženy a mužov.

Nie všetci ľudia však zapadajú do týchto dvoch kategórií. Intersex ľudia sú toho dôkazom, keďže sa sa narodili s mužskými aj ženskými pohlavnými charakteristikami. Môžu zvonku vyzerať ako chlapec alebo dievča, ale zároveň môžu mať reprodukčné orgány opačného pohlavia. Svoju identitu priblížila intersexuálka Emily slovami: „Som dievča, ktoré má semenníky a XY chromozómy (typické pre mužov).“ 

Rod a rodová identita

Rod a rodová identita nie sú to isté čo pohlavie. Pohlavie určujeme pri narodení na základe biologických znakov, najčastejšie podľa tvaru genitálu. Rod je však kultúrna kategória, je to súbor spoločenských pravidiel, ktoré sa spájajú so ženskosťou a mužskosťou. Ako nám vysvetlila Zara Kromková z centra Prizma, rod predstavuje súhrn viacerých vzájomne sa ovplyvňujúcich faktorov, možu to byť spoločensko-kultúrne aspekty, geo-kultúrny priestor a sociálne konštrukty typické pre tú ktorú spoločnosť. To znamená, že spoločnosť ovplyvňuje naše predstavy o tom, ako by sa dievčatá a chlapci mali správať, vyzerať či myslieť.

Rodová identita je to, ako vnímame sami seba v rámci mužsko-ženského sveta. Christián Havlíček pre TEDx vysvetlil: „Rodová identita je to, kým sa človek cíti byť, ako sa identifikuje – ženou, mužom, niekde na pomedzí týchto kategórií alebo mimo nich.“ Napríklad, človek môže mať pri narodení uvedené biologické pohlavie ženy, ale vnútorne sa cíti ako muž. Alebo opačne. Inporadňa upresňuje: „Ak je biologické pohlavie v súlade s vnútorným pociťovaním, t. j. narodil som sa ako muž a cítim sa ako muž, hovoríme o cisrodovom človeku. Ak biologické pohlavie nie je v súlade s vnútorným pociťovaním, t. j. narodil som sa ako muž, ale cítim sa ako žena (alebo naopak), hovoríme o transrodovom človeku.“ V prípade, že sa ľudia vnútorne necítia byť ani mužom, ani ženou hovoríme o rodovo nebinárnych ľuďoch.

Orientácia

Orientácia prestavuje našu romantickú, sexuálnu a emocionálnu príťažlivosť k iným ľudom. Napríklad, ak sa identifikuješ ako heterosexuál, pociťuješ príťažlivosť k ľudom opačného pohlavia či rodu. Keď sa identifikuješ ako gay alebo lesba, fyzickú a emocionálnu príťažlivosť prežívaš k ľudom rovnakého rodu či pohlavia. Bisexuálni ľudia cítia príťažlivosť k ženám aj mužom, zatiaľ čo pansexuáli prežívajú príťažlivosť voči ľuďom bez ohľadu na ich pohlavie alebo rodovú identitu a ani ich vôbec nevnímajú.

Text: Laura Lišková

Foto: Pixabay

___

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Koľko pohlaví existuje? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Dúhová LGBTI+ vlajka

Vlajku navrhol americký vojak a umelec Gilbert Baker v roku 1977. S touto myšlienkou ho oslovil Harvey Milk, ktorý bol prvým otvoreným LGBTI+ politikom v histórii Kalifornie. Vlajka bola prvýkrát predstavená v roku 1978 na oslavách Dňa slobody LGBTI+ ľudí v San Franciscu. 

Pôvodný dizajn vlajky mal 8 pruhov, z ktorých boli dva neskôr odstránené – ružový a tyrkysový. Stalo sa tak v súvislosti so smrťou Harveya Milka, na ktorého bol v novembri 1978 spáchaný atentát. Po tejto tragickej udalosti veľa ľudí chcelo vyjadriť podporu kvír ľuďom dúhovou vlajkou. Fabrika, ktorá zabezpečovala jej hromadnú výrobu, však nevedela pre zvýšený dopyt dodať dostatok vlajok s ružovým pásom látky. Začali teda vyrábať verziu so siedmymi pruhmi.

Tyrkysový pruh bol odstránený v roku 1979, keď sa v San Franciscu opäť organizoval festival Gay Freedom Parade. Organizátori festivalu sa na počesť Harveya Milka rozhodli dať dúhové pruhy na obe strany trasy, ktorou viedol sprievod. Na to potrebovali mať párny počet pruhov, preto tyrkysový vypustili. Odvtedy je najviac známy dizajn vlajky so šiestimi pruhmi, neskôr došlo ešte k menšej zmene, keď indigovú farbu upravili na kráľovskú modrú. 

Dúha – dokonalý symbol rozmanitosti 

Farby vlajky symbolizujú nasledovné: červená život, oranžová zdravie, žltá slnečné svetlo, zelená prírodu, modrá vyrovnanosť/mier, fialová dušu/duchovno.

A prečo sa Baker rozhodol práve pre dúhový dizajn LGBTI+ vlajky? „Dúhová vlajka bola nutnosť. Dovtedy sme mali ružový trojuholník, ktorý sme prevzali – ten však vznikol v časoch utláčania a smrti a vychádzal z nešťastia. Potrebovali sme niečo vlastné, čosi krásne. Dúha je dokonalý symbol, pretože trefne reprezentuje rozmanitosť v komunite, či už rasovú, rodovú alebo vekovú,“ povedal Baker pre MoMA (Museum of Modern Art, New York). 

Lesbická „lipstick” vlajka  

“Lipstick” je termín na označenie lesieb, ktoré sa líčia, lakujú si nechty a často majú dlhé vlasy. Preferujú výlučne ženský štýl obliekania – šaty, sukne, výstrihy, podpätky. 

“Lipstick” vlajka sa preto skladá z odtieňov ružovej, červenej, fialovej a bielej farby, ktoré sú tradične ženskými farbami. Pôvodný dizajn vlajky vytvorila v roku 2010 Natalie McCray. Vlajka najskôr mala v ľavom hornom rohu symbol rúžu, ktorý bol neskôr odstránený, pretože mnohé lesby ju odmietali používať kvôli bifóbnym, transfóbnym a rasistickým vyjadreniam McCray na jej blogu. 

„Gay bear” vlajka 

“Gay bear” (medveď) – týmto pojmom sa v gejskej kultúre označujú väčší alebo obéznejší chlpatejší muži, ktorí zapadajú do obrazu drsnej mužskosti. 

S myšlienkou vytvoriť vlajku, ktorá by najlepšie reprezentovala medvediu komunitu, prišiel Craig Byrnes v roku 1995. Zrealizovať tento nápad mu pomohol grafický dizajnér Paul Witzkoske, ktorý najskôr vytvoril štyri verzie medvedej vlajky. Následne si členovia komunity formou hlasovania vybrali víťaznú vlajku, ktorú používajú dodnes. (Internetom sa šíri dezinformácia, že súčasnú gay bear vlajku vytvoril Craig Byrnes – ten si však na ňu neprávom nárokoval autorské práva.)

Jednotlivé farby na vlajke nemajú nejaký symbolický význam. Sú to farby srsti zvieracích medveďov z celého sveta, ktoré nemusia nevyhnutne zodpovedať ľudským odtieňom kože a vlasov. Súčasťou vlajky je taktiež medvedia labka v ľavom hornom rohu. 

Bisexuálna vlajka

Bisexuál je človek, ktorý cíti romantickú či sexuálnu príťažlivosť rovnako k ženám, ako aj k mužom či nebinárnym ľuďom.

Vlajku navrhol Michael Page v roku 1998. Farby prevzal z trojuholníkového symbolu bisexuálov, ktorý je známy pod názvom “Bi Angles”. Vlajka je zložená z troch pruhov – ružový, modrý a fialový. Ružová farba symbolizuje sexuálnu príťažlivosť k rovnakému pohlaviu (lesba, gej). Modrá je symbolom príťažlivosti k opačnému pohlaviu (hetero). Fialový pruh predstavuje sexuálnu príťažlivosť pre obe pohlavia (bi). Page vyjadril hlbšie posolstvo vlajky slovami: „Kľúčom k pochopeniu symboliky bisexuálnej vlajky je vedieť, že fialová farba sa nenápadne prelína s ružovou aj modrou, rovnako ako v skutočnom svete, kde bisexuálni ľudia nenápadne splynú s LGBTI+ i s hetero komunitou.“ 

Transrodová vlajka

Transrodový človek je človek, ktorého rodová identita je iná, než tá, ktorá mu bola pripísaná pri narodení.

Dizajn vlajky urobila v roku 1999 americká námorná veteránka Monica Helms, ktorá je sama transrodová. Vlajka sa skladá z piatich pruhov –  dvoch svetlomodrých, dvoch svetloružových a jedného bieleho pruhu v strede. Autorka popisuje význam vlajky nasledovne: „Pruhy v hornej a dolnej časti sú svetlomodré, čo je tradičná farba pre bábätká-chlapcov. Pruhy vedľa nich sú svetloružové, čo je farba pre bábätká-dievčatá. Biely pruh v strede patrí intersex, nebinárnym či rodovo neutrálnym ľuďom. Zámer je taký, že bez ohľadu na to, akým smerom idete, vždy je to správny smer.”

Intersex vlajka

Intersex ľudia sú ľudia, ktorí sa narodili s pohlavnými charakteristikami, vrátane chromozómov, pohlavných žliaz, pohlavných hormónov alebo genitálií, ktoré nezodpovedajú typickým definíciám „mužov“ alebo „žien”.

Vlajku vytvoril v roku 2013 austrálsky bioetik Morgan Carpenter, ktorý sám patrí k intersex ľuďom. Rozhodol sa pre kombináciu žltej a fialovej farby, ktoré sú rodovo neutrálnymi farbami. Chcel vytvoriť vlajku, ktorá „nie je od ničoho odvodená, ale je pevne zakotvená  vo význame”. „Kruh je neporušený a neozdobený – symbolizuje celistvosť a úplnosť, ako aj náš potenciál. Stále bojujeme za telesnú autonómiu a genitálnu integritu, a toto symbolizuje právo byť, kým chceme a ako chceme,” hovorí Carpenter.

Nebinárna  vlajka

Nebinárny človek je človek, ktorý sa neidentifikuje striktne ako muž či žena. Takáto osoba sa môže identifikovať ako všetky rody naraz, niekde medzi mužom a ženou, alebo ako akýkoľvek rod, ktorý sa vymyká rodovej binárnosti.

Vlajku vytvoril Kye Rowan v roku 2014. Bola to reakcia na to, že mnohí ľudia, ktorí nie sú binárni, cítili potrebu mať svoju vlastnú špecifickú vlajku. Nebinárna vlajka sa skladá zo štyroch pruhov – žltého, bieleho, fialového a čierneho – pričom každá farba predstavuje inú časť nebinárnej komunity. 

Žltá symbolizuje ľudí mimo binárneho spektra, biela je farbou ľudí, ktorí majú viac ako jednu rodovú identitu, fialová predstavuje osoby so zmesou mužskej a ženskej identity a čierna je farbou ľudí, ktorí nemajú žiaden rod.  

Text: Valéria Hurbanová

___

Vlajky, ktoré sme si predstavili v tomto článku, predstavujú iba zlomok identít v rámci LGBTI+ komunity. Ak si si medzi nimi našiel*a*o tú svoju, môžeš si ju zadovážiť na našom Queershope.

Nákupom na queershop.sk podporíte občianske združenie Saplinq, ktoré sa už viac ako 10 ROKOV venuje podpore a rozvoju kvír komunity. U nás máte istotu, že 100 % zisku z predaja poputuje LGBTI+ komunite!

The post Vlajky LGBTI+ identít: Čo presne znamenajú? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Mám pocit, že slovenská spoločnosť sa veľmi hanbí, bojí alebo nevie používať korektné pojmy a často ani nevie, čo znamenajú. Rozhodla som sa preto malú časť z nich popísať. 

LGBTI+ – na Slovensku najčastejšie používaná skratka, ktorú mnohé a mnohí z nás veľmi dobre poznáme. Málo ľudí si však uvedomuje, že sa za ňou skrývajú životy a príbehy ľudí. Živých ľudí, našich priateliek, sestier, bratov, známych, kolegýň a kolegov, rodičov či susedov.

Lesba – žena (cis alebo trans), ktorá cíti romantickú či sexuálnu príťažlivosť k iným ženám (cis alebo trans). Ak hovoríme o týchto ženách hovoríme o lesbách, lesbickom páre. Nehovorme o lesbičkách, lebo ani gejov nenazývame gejíčkami. Používanie pojmu “lesbička” má naznačiť, že ženy sú tie “slabšie”, tie “jemnejšie”. A všetky a všetci vieme, že to tak nie je, lebo aj muži dokážu byť jemní a citliví, no zároveň na nich zdrobneniny nepoužívame. Nerobme to ani v tomto prípade.

Gej – muž (cis alebo trans), ktorý cíti romantickú či sexuálnu príťažlivosť k iným mužom (cis alebo trans). Ak chceme hovoriť o páre dvoch mužov, myslím si, že je omnoho lepšie hovoriť o gejskom páre ako o “homosexuálnom” páre. Slovo homosexuál zbytočne a často vzbudzuje u ľudí pocit, že život gejov sa točí iba okolo sexu. Nie je to pravda. Veľmi často vídam, že v slovenskom jazyku používame slovo “gay”. Nie je to nič zlé, no máme i slovenské slovo. Ním je gej. Za uznanie tohto slova ako spisovného vďačíme teplému aktivistovi Ivanovi Požgaiovi. Nezabúdajme na ľudí, ktorí tu boli pred nami.

Bisexuál*ka – človek (trans alebo cis), ktorý cíti romantickú či sexuálnu príťažlivosť rovnako k ženám (trans alebo cis), ako aj k mužom (trans,alebo cis), či nebinárnym ľuďom. Bisexuálni ľudia čelia zneviditeľňovaniu jednak zo strany hetero ľudí, no často k tomuto dochádza aj zo strany niektorých ľudí z LGBTI+ komunity. Bisexualita nie je prechodný stav, ani nie je pravdou, že sa bisexuálni ľudia “nevedia rozhodnúť”. Sú bisexuálni, rešpektujme to.

Transrodoví ľudia – transrodový človek alebo trans človek je človek, ktorého rodová identita je iná, aká jej*mu bola pripísaná pri narodení. Trans žena je žena, ktorej bol pri narodení pripísaný mužský rod. Trans muž je muž, ktorému bol pri narodení pripísaný ženský rod. Nebinárny človek je transrodový človek, ktorý sa neidetifikuje binárne. Rodová identita nebinárnych ľudí nie je výlučne feminínna alebo maskulínna, pohybuje sa na spektre, prípadne môže byť fluidná.

Ak chceme hovoriť či písať o trans ľuďoch korektne a neubližujúco, nehovoríme a nepíšeme o “transsexuáloch”. Tento pojem je zastaralý, patologizujúci, neodrážajúci realitu a najmä zraňujúci. Vyvarujme sa tiež používaniu slova “transka”. Toto slovo dehonestuje dôstojnosť a bytie trans ľudí, najmä trans žien. Slovo trans je prídavné meno a používa sa oddelene teda trans muž, trans človek, trans žena, nie transžena, transmuž, transľudia.

Intersex ľudia – sú ľudia, ktorí môžu mať rôzne variácie chromózomov, hormonálnych hladín, telesných znakov atď. Niektoré intersex organizácie hovoria o intersex ľuďoch alebo o intersex variáciách alebo intersex vlastnostiach. Veľmi často sa o týchto ľuďoch píše zraňujúco a necitlivo. Vyvarujme sa preto necitlivému jazyku.

Týmto slovami však pestrosť našej komunity nekončí. Nabudúce si povieme niečo viac o slovách, ktoré na Slovensku používame menej často, no nie sú o nič menej dôležité, ako tie, ktoré som popísala v krátkosti dnes.

Nezabúdajme na to, že najdôležitejšie je pýtať sa ľudí a rešpektovať sebaidentifikáciu a jedinečnosť každej a každého.

___

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Lesba alebo lesbička? Vysvetlíme vám pojmy zo skratky LGBTI+ appeared first on PRIDEkosice.sk.