Navrhujem zájsť k školskej psychologičke, výchovnej poradkyni a zdôveriť sa. Uvedomenie si toho, že tieto osoby sú tu pre vás, môže veľmi pomôcť. Zároveň ich kompetencie dovoľujú prinášať efektívne riešenia. Rozšíriť kruh podpory je rovnako dôležité. Hovorte o tom, čo prežívate s rodičmi, s priateľmi.  

Pokiaľ hľadáš niekoho, kto zažil podobnú či rovnakú skúsenosť, tak napr. na komunitných stretnutiach Prizmy nájdeš bezpečné „útočisko“, kde načerpáš nové sily do batôžka na ceste životom.

Jedných dychom dodávam – v školskom prostredí, ktoré musí byť najmä bezpečné, by sa toto nemalo diať.

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!

The post V škole sa mi posmievajú, pretože patrím k LGBTI+ ľuďom. Čo mám robiť? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pocit bezpečia

Prejavy homofóbie, bifóbie, transfóbie a intersexfóbie sú rôzne, či už ide o zosmiešňovanie, urážanie alebo aj fyzické útoky. Len nedávno svetom otriasol desivý prípad zločinu z nenávisti, ktorý sa odohral v Lotyšsku.

Podobné nenávistné prejavy nie sú ojedinelé. V celoslovenskom prieskume Iniciatívy Inakosť z roku 2017 až 19 % respondentov a respondentiek uviedlo, že boli fyzicky ohrozovaní*é alebo napadnutí*é práve preto, že sú LGBTI+ ľudia, a takmer 59% bolo terčom vyhrážok, nadávok či žartov.

Až takmer 82 % respondentov a respondentiek považuje za najväčší problém práve predsudky, stereotypy, nepochopenie a ignoráciu LGBTI+ ľudí. Z prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva zas vyplýva, že až 6 z 10 LGBTI+ ľudí sa vyhýba držaniu za ruky s partnerom*kou na verejnosti. Fyzickému a sexuálnemu násiliu najviac čelia transrodoví a intersexuálni ľudia. 

Neviditeľnosť

Ďalším problémom je neviditeľnosť LGBTI+ ľudí. Aj to vo veľkej miere prispieva k veľmi nízkej informovanosti o dúhovej komunite a následne aj k predsudkom. Nejde len o slabú reprezentáciu v médiách, ale napríklad aj v učebných materiáloch, ako je už aj tak takmer neexistujúca sexuálna výchova.

Veľmi málo sa v spoločnosti hovorí o transrodových a intersex ľuďoch. Podľa už spomínaného prieskumu Iniciatívy Inakosť sú práve transrodoví ľudia skupinou, ktorá zažíva najviac diskriminácie v porovnaní s ostatnými kvír identitami. Pri transrodových mužoch to je 75,1 %, u transrodových žien 53,8 % a u ďalších rodových identít zažilo diskrimináciu 52,4 % ľudí.

K neviditeľnosti kvír komunity prispieva aj heteronormativita, kedy spoločnosť očakáva, že človek je automaticky cisrodový a hetero. Ľudia mimo LGBTI+ komunitu nemusia podstúpiť coming-out kvôli svojej sexuálnej orientácii či rodovej identite.

Právna neistota

Zatiaľ čo viaceré krajiny už majú manželstvá pre všetkých, na Slovenku osoby rovnakého pohlavia nemôžu uzavrieť ani registrované partnerstvo. Zrovnoprávnenie vzťahov gejských a lesbických párov má mnoho výhod, ktoré by veľmi zjednodušili životy týchto párov. Jednou z veľmi dôležitých vecí pri právne uznanom vzťahu je prístup k informáciám o zdravotnom stave partnera či partnerky, alebo napríklad aj možnosť dediť. Kvír páry však túto možnosť nemajú. 

Neakceptovanie vzťahu rodičov rovnakého pohlavia má vplyv aj na deti z dúhových rodín. Týmto rodinám štát neposkytuje rovnakú právnu ochranu ako heterosexuálnym párom a ich rodinám. Dve ženy alebo dvaja muži, ktorí sú milujúcimi rodičmi a vychovávajú spolu dieťa, nemajú možnosť právne uzavrieť partnerstvo a tým pádom jeden z rodičov nemá k dieťaťu žiadnu právnu väzbu. Ak by sa jednému z rodičov niečo stalo, dieťa nemôže ostať v starostlivosti u druhého rodiča. V lepšom prípade skončí u starých rodičov alebo iných rodinných príslušníkov, a v tom horšom v ústavnej starostlivosti. 

S problémom v tejto oblasti sa stretávajú aj transrodoví ľudia. Ak chce transrodový človek prejsť právnou tranzíciou, no je v manželskom vzťahu, musí sa rozviesť. 

Väčšina ľudí z teplej komunity si uvedomuje, že možnosť uzavrieť životné partnerstvo alebo manželstvo má mnoho praktických výhod. Dokazuje to aj prieskum Iniciatívy Inakosť  z roku 2018. Mať možnosť uzavrieť manželstvo podporuje až 88,6 % opýtaných LGBTI+ ľudí a mať možnosť uzavrieť životné partnerstvo dokonca 96,8 % ľudí z kvír komunity.

Nedostatočná zdravotná starostlivosť

Ďalším veľkým problémom je nedostačujúca zdravotná starostlivosť. To sa týka hlavne transrodových a intersex ľudí. 

Slovenská legislatíva podľa zákona umožňuje tranzíciu, ktorá je však dostupná až od 18 rokov. Najväčším problémom je nútená kastrácia alebo sterilizácia, ktorá sa u nás vyžaduje, hoci je to v rozpore odporúčaniami odborníkov a najmä porušuje ľudské práva a dôstojnosť transrodových osôb. 

Ďalšou skupinou ľudí z LGBTI+ komunity, ktorá je nútená podstupovať nechcené chirurgické zákroky, sú intersex ľudia. O téme intersexuality sa na Slovensku takmer vôbec nehovorí a neexistujú ani štatistiky o počte intersex ľudí u nás. 

Mnohí intersex ľudia si však nesú doživotné následky z chirurgických zákrokov, ktoré boli vykonané hneď po narodení, aby im určili jedno pohlavie. Toto rozhodnutie však bolo na lekárovi, nie na intersex človeku, o ktorého tele bolo rozhodnuté. Takéto praktiky sú nehumánne a v rozpore s ľudskými právami. 

Šikana na školách a bezpečie v rodine

Šikana na školách je rozšírený fenomén. Podľa prieskumu Iniciatívy Inakosť z roku 2017 až 52,7 % respondentov a respondentiek považuje za najvážnejší problém dúhovej komunity na Slovensku práve stigmu, nadávky a šikanu v škole. Potvrdzuje to aj prieskum Agentúry EÚ pre základné práva z roku 2012, ako aj prieskumy Štátnej školskej inšpekcie. Z týchto výskumov vyplýva, že najväčší počet študentov má problém práve so spolužiakmi a spolužiačkami inej ako heterosexuálnej orientácie. 

Mnoho kvír ľudí však nenájde bezpečný priestor nielen v škole, ale ani doma. Aj v rodinnom prostredí sa LGBTI+ ľudia stretávajú s predsudkami, nepochopením a nie raz aj s hrozbou fyzického násilia. Z už spomínaného prieskumu Iniciatívy Inakosť vyplýva, že až 21,4 % LGBTI+ ľudí bolo odmietnutých rodinou alebo priateľmi. 

Každý človek bez ohľadu na sexuálnu orientáciu či rodovú identitu si zaslúži rešpekt, ľudské zaobchádzanie, bezpečný priestor, kvalitnú zdravotnú starostlivosť, či právnu ochranu. Preto je dôležité upozorňovať na to, keď sú ľudské práva a dôstojnosť porušované. Všetci a všetky sme súčasťou spoločnosti a je aj na nás, aby sme prehodnotili svoje postoje a bojovali s predsudkami v nás, ale aj v našom okolí.

Text: Alex Michelčík

Ak by ste nás chceli podporiť pri tvorbe teplého magazínu, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Akým problémom čelia LGBTI+ ľudia na Slovensku? appeared first on PRIDEkosice.sk.

• slovné útoky (ak niekto na teba nenávistne, či vulgárne pokrikuje),
• fyzické útoky (postrkovanie, facka či bitka),
• psychický nátlak (vydieranie rôznymi spôsobmi a pre rôzne veci),
• online šikana (vyskytuje sa čoraz častejšie a ohrozuje práve deti, či mladých ľudí a obsahuje všetky spomínané formy okrem fyzických útokov).

Ak zažívaš niečo podobné, nie je to tvoja vina, nie si zodpovedná*ý za tento stav a nemôžeš za to. Čo ti v tejto situácii môže pomôcť? Skús o tom povedať svojim rodičom. Ak máš nejaké dôvody, prečo sa im nevieš zdôveriť, určite to povedz učiteľkám v škole. Ak nedôveruješ ani im, skús to povedať blízkej priateľke alebo priateľovi, ktorý pri tebe stojí. Ak nemôžeš využiť ani túto možnosť, žiadne obavy, sú tu aj ďalší ľudia, ktorí ti pomôžu: skús zavolať na Linku Detskej Istoty na 116 111 alebo navštív ich stránku.

Obrátiť sa môžeš aj na nás, alebo na inPoradňu. Nezabúdaj, mnoho z tých, čo šikanujú, sami*é majú nevyriešené problémy, no neoprávňuje ich to k ubližovaniu iným, ani tebe.

The post Ako sa brániť šikane? appeared first on PRIDEkosice.sk.