Určite v tom neostávať sám/sama a neizolovať sa.
Navrhujem zájsť k školskej psychologičke, výchovnej poradkyni a zdôveriť sa. Uvedomenie si toho, že tieto osoby sú tu pre vás, môže veľmi pomôcť. Zároveň ich kompetencie dovoľujú prinášať efektívne riešenia. Rozšíriť kruh podpory je rovnako dôležité. Hovorte o tom, čo prežívate s rodičmi, s priateľmi.
Pokiaľ hľadáš niekoho, kto zažil podobnú či rovnakú skúsenosť, tak napr. na komunitných stretnutiach Prizmy nájdeš bezpečné „útočisko“, kde načerpáš nové sily do batôžka na ceste životom.
Jedných dychom dodávam – v školskom prostredí, ktoré musí byť najmä bezpečné, by sa toto nemalo diať.
___
Úvodné ilustračné foto: Pixabay
Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.
PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!
