Podpore, poradenstvu a presadzovaniu ľudských práv LGBTI+ ľudí sa venujem od roku 2014. Každý deň si uvedomujem, aké dôležité je zaujímať sa vzájomne o seba a neostávať lahostajnou, voči tomu, čo sa deje okolo nás. 

LGBTI+ ľudia na Slovensku často počúvajú: „Veď vás tu nikto nezabíja.“ „Stačí, ak sa nebudete držať za ruky a všetko je predsa ok.“ „Stačí, ak nebudeš okolie nútiť rešpektovať tvoju sukňu, dáš si nohavice a všetko bude v poriadku.” V poslednom období sa nám tu navyše rozmáha akýsi nešvar, keď nám iní privilegovaní ľudia, oplývajúci spoločenským statusom a mediálnym priestorom, hovoria, že ak požadujeme rešpekt a ohradíme sa voči nenávistným prejavom, sme extrém. A navyše nás vyzývajú na diskusiu s tými, ktorí nás nenávidia. Rada všetkým pripomeniem, že diskutujeme o našich životoch denne. S rodičmi, so súrodencami, s priateľkami a priateľmi, so známymi a tie a tí z nás, ktorí môžu, aj verejne. S médiami, so štátnymi inštitúciami, s ministerstvami, s ľuďmi, ktorí dočasne spravujú veci verejné. Často diskutujeme aj o konkrétnostiach z našich životov, o ktorých sa pri iných ľuďoch nediskutuje, lebo majú právo na súkromie. My ho stále nemáme.

Transrodoví ľudia navyše nemajú ani to, čo je v prípade mnohých z nich životne dôležité. Dostupnosť k zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou je na Slovensku v katastrofálnej situácii. Na odborné usmernenie sme čakali viac ako 40 rokov a keď ho odborníčky a odborníci pripravili a ministerstvo po troch rokoch vyčkávania vydalo, nenávisť voči nám dosiahla obludných rozmerov. Až takých, že ministerstvo presne po šiestich týždňoch od vydania pozastavilo platnosť odborného usmernenia a opäť sme tam, kde sme boli. Alebo lepšie povedané, situácia je ešte horšia ako predtým. Čakáme. Nikoho však už nezaujímajú dopady, nikoho nezaujíma kontext. Odporcovia rovnosti LGBTI+ ľudí dosiahli, čo chceli, a transrodoví ľudia sú vydaní na pospas systému, ktorý ich nielen nerozpoznáva, ale aktívne im bráni žiť ich životy v súlade so sebou a dovolí im iba prežívať. Nie žiť.

Žijeme život – to je hešteg, ktorý používa na svojom instagrame riaditeľka Dúhového Pride-u Bratislava – moja drahá priateľka Filoména. Dnes aj nás všetky a všetkých chcem povzbudiť, žime svoje životy, postavme sa za ne, neuspokojme sa s prežívaním, nechcime toleranciu. Požadujme rešpekt, máme právo žiť svoje životy, kvalitne a bezpečne v tejto krajine, u nás na Slovensku. Neostávajme ticho, aby sme raz aj my mohli žiť naplno s heštegom „žijeme život“.

Zara Kromková

Foto: Jakub Kováč pre Dúhový PRIDE Bratislava

The post Máme právo žiť svoje životy, odkázala Zara Kromková na PRIDE Bratislava appeared first on PRIDEkosice.sk.

Ceny Inakosti boli po prvýkrát udelené v roku 2019 a po pandemickej prestávke sa vratili tento rok. Protipandemické opatrenia dopadli mimoriadne ťažko na kultúrne aktivity a skomplikovali aj organizovanie komunitných akcií. Ako zdôraznil riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko: „Štáty, ktoré si s pandémiou Covidu-19 poradili dobre, spájali nasledovné veci: politické líderstvo, súdržnosť v spoločnosti a dôvera v inštitúcie a odbornosť. Ukázalo sa, že sú to presne tie veci, ktoré nám akútne chýbajú. Naša politická reprezentácia sa naopak snažila ešte viac spoločnosť rozoštvať. Sem patria aj snahy o zatiaľ najtvrdšie zásahy do ľudských práv LGBTI+ ľudí, snaha zakázať transrodovým ľuďom právnu zmenu pohlavia, ktorá je možná už minimálne polstoročie, či zakázať tzv. propagáciu homosexuality a vymazať tak našu komunitu z verejného priestoru úplne. Práve táto bezprecedentná situácia podnietila vznik nových iniciatív a motivovala viac ľudí postaviť sa za LGBTI+ ľudí na Slovensku. Líderstvo, snahu o súdržnosť v spoločnosti a odbornosť sme hľadali medzi našimi nominovanými ľuďmi a organizáciami a ich zoznam svedčí o tom, že sme sme ich našli.“

Cena za rozvoj komunity sa udeľuje pre osoby alebo organizácie, ktoré svojimi aktivitami prispeli k budovaniu LGBTI+ komunity na Slovensku. V roku 2021 ju zriadili ako novú kategóriu a bola udelená dvom subjektom. Prvú cenu v tejto kategórii získalo OZ Dúhové rodiny za ich komunitné aktivity pre páry rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú alebo plánujú mať deti, a za verejné vystupovanie s cieľom meniť postoje verejnosti. Druhú cenu v tejto kategórii získava Zara Kromková za jej aktivity v budovaní komunity v košickom kraji, podporné skupiny pre transrodové osoby a komunitné stretnutia pre LGBTI+ ľudí ako aj dobrovoľnícky program PRIDE Košice.

Cena za pozitívne zviditeľnenie je určená pre LGBTI+ osobu, ktorá svojou činnosťou pozitívne zviditeľnila seba a tým aj komunitu. Cenu v tejto kategórii získal František Košarišťan alias Fero Joke, ktorý prenikol z pozície komika na sociálnych sieťach až do slovenského televízneho mainstreamu. Pre množstvo jeho fanúšikov a fanúšičiek je tvárou slovenskej LGBTI+ komunity. Ako bývalý osobný asistent ľudí s mentálnym znevýhodnením využíva svoje nadobudnuté postavenie na zvyšovanie povedomia o potrebe náležitého ohodnotenia ľudí z pomáhajúcich profesií v našej spoločnosti.

Cena za počin roka sa udeľuje za aktivitu, ktorá prispela k zlepšeniu života LGBTI+ ľudí. Ocenené bolo Združenie rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí za otvorený list poslancom a poslankyniam, ku ktorému sa pridalo takmer 10 000 ľudí a verejnú obhajobu práv svojich detí a priateľov. Po prvýkrát tak rodičia LGBTI+ ľudí vstúpili do verejnej diskusie o postavení ich detí v slovenskej spoločnosti. 

Cena pre médiá je za objektívnu a nestereotypnú prezentáciu tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi. Ocenená bola Ria Gehrerová už druhý krát po sebe za sériu článkov v Denníku N, v ktorých dlhodobo a systematicky sleduje vývoj v oblasti práv LGBTI+ ľudí a ako jediná spracovala aj tému dopadov pandémie na túto komunitu. 

Cena za umenie je pre jedinečné kultúrne a umelecké spracovanie tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi. Cenu získalo OZ Nomantinels za projekt Odtiahnutie kvír opony – 30 rokov demokracie pre LGBTI+ ľudí (výstava Loading Love a divadelná hra Socializmus s teplou tvárou), ktorý prispieva k vytváraniu kolektívnej pamäte domácej LGBTI+ komunity a prináša nové informácie a príbehy z minulosti. Vracia nás ku koreňom súčasnej spoločenskej situácie a jej dlhodobým problémom.

View this post on Instagram

A post shared by Dúhový rok (@duhovyrok)

Novou kategóriou je aj Cena za audiovíziu, ktorá sa udeľuje za jedinečné spracovanie tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi v audiovizuálnej tvorbe. Oceneným bol Peter Bebjak a D.N.A. production za televíznu minisériu Herec, ktorá približuje 50. roky 20. storočia ako temné obdobie našich dejín, kde mal tlak komunistického režimu devastačný vplyv na životy a etické princípy mnohých ľudí, vrátane ľudí s homosexuálnou orientáciou.

Cena za líderstvo v biznise je určená aktivite vo firemnom sektore, ktorá prispela k zlepšeniu života LGBTI+ ľudí, presadzovaniu ich ľudských práv, odstraňovaniu predsudkov a diskriminácie. Ocenenou bola spoločnosť Dedoles za PRIDE kampaň, keď spolu s LGBTI+ komunitou čelili nenávistným útokom a ich inovatívnu a prekvapivú reakciu na komentáre hejterov, keď každý komentár na sociálnej sieti premenili na 1 euro na podporu LGBTI+ organizácií. 

Do Siene slávy bol uvedený Marián Vojtek (1951 – 2011), zakladateľ prvého ponovembrového združenia „za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov Slovenskej republiky“ – Ganymedes. Márian bol veľmi činorodý človek a uvedomoval si, že dosiahnuť práva nepôjde bez vytvárania sebavedomia komunity – organizoval preto v 90. rokoch stretnutia, zoznamky či výlety, na ktorých si mnohí LGBTI+ ľudia uvedomili, že nie sú sami so svojimi starosťami, ale aj túžbami. Prvý návrh na uzákonenie registrovaného partnerstva predkladal Ganymedes v roku 1997. Na základe písomného dedičstva po Mariánovi si môžeme utvoriť celkom presnú predstavu o tom, ako sa rodilo ponovembrové LGBTI+ hnutie na Slovensku. Pod jeho vedením Ganymedes organizoval rôznorodé aktivity pre verejnosť a komunitu: konferencie a odborné diskusie, poradenskú linku pre ľudí v núdzi, pobočky v regiónoch, športové a osvetové aktivity či Gay Film Festival (predchodca Filmového festivalu inakosti). 

Nominácie prebiehali na základe verejnej výzvy a o ocenených rozhodovala správna rada Iniciatívy Inakosť na základe odporúčaní odborníkov a odborníčok za jednotlivé oblasti. Tu možno nájsť zoznam nominovaných.

The post Zara z komunitného centra PRIZMA získala Cenu Inakosti appeared first on PRIDEkosice.sk.

Raz mi môj veľmi blízky a omnoho múdrejší priateľ povedal: „Nikdy nevieme, aký ťažký a aký plný batoh si nesie človek, ktorého nepoznáme. Nevieme, akým zážitkom či skúsenostiam musela čeliť osoba, s ktorou komunikujeme. Preto nepredpokladajme, ale pýtajme sa, nesúďme, ale snažme sa porozumieť a ak to nejde, pokojne odíďme“.

___

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

Úvodné foto: Pixabay

The post Ako chatovať slušne? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Nie je to vôbec jednoduché. Ani pre mňa. O to viac majme na pamäti starostlivosť o seba a svoje zdravie. Ak musíte pracovať online a z domu, pomôcť by mohlo, ak si presne určíte a dodržiavate pracovnú dobu, v rámci ktorej nezabudnite na prestávky.

Po jej skončení je dobré vypnúť všetky notifikácie a stráviť nejaký čas vonku na prechádzke, alebo si prečítať dobrú knihu, zacvičiť si jógu, alebo sa venovať partnerovi/partnerke (spoločenské hry sú super).

Informácie, ktoré sa k vám dostávajú, si vždy preverte z dôveryhodných zdrojov. Ak platí, že „papier znesie veľa“, tak online svet znesie omnoho viac a nie je to vždy priateľské a podporné prostredie. Tak ako si vyberáme priateľov a priateľky, rovnako si vyberajme pre nás zdravé prostredia na sociálnych sieťach či inde v online prostredí.

Diskutovať nemusíme vždy a všade, lebo ani na ulici sa nezhovárame so všetkými ľuďmi, ktorých stretneme a nepripájame sa do rozhovorov ľudí, ktorých nepoznáme. Vždy si vyberáme, nebojme si vyberať ani teraz.

___

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

Úvodné foto: Pixabay

The post Ako si udržať zdravú myseľ? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Mám pocit, že slovenská spoločnosť sa veľmi hanbí, bojí alebo nevie používať korektné pojmy a často ani nevie, čo znamenajú. Rozhodla som sa preto malú časť z nich popísať. 

LGBTI+ – na Slovensku najčastejšie používaná skratka, ktorú mnohé a mnohí z nás veľmi dobre poznáme. Málo ľudí si však uvedomuje, že sa za ňou skrývajú životy a príbehy ľudí. Živých ľudí, našich priateliek, sestier, bratov, známych, kolegýň a kolegov, rodičov či susedov.

Lesba – žena (cis alebo trans), ktorá cíti romantickú či sexuálnu príťažlivosť k iným ženám (cis alebo trans). Ak hovoríme o týchto ženách hovoríme o lesbách, lesbickom páre. Nehovorme o lesbičkách, lebo ani gejov nenazývame gejíčkami. Používanie pojmu “lesbička” má naznačiť, že ženy sú tie “slabšie”, tie “jemnejšie”. A všetky a všetci vieme, že to tak nie je, lebo aj muži dokážu byť jemní a citliví, no zároveň na nich zdrobneniny nepoužívame. Nerobme to ani v tomto prípade.

Gej – muž (cis alebo trans), ktorý cíti romantickú či sexuálnu príťažlivosť k iným mužom (cis alebo trans). Ak chceme hovoriť o páre dvoch mužov, myslím si, že je omnoho lepšie hovoriť o gejskom páre ako o “homosexuálnom” páre. Slovo homosexuál zbytočne a často vzbudzuje u ľudí pocit, že život gejov sa točí iba okolo sexu. Nie je to pravda. Veľmi často vídam, že v slovenskom jazyku používame slovo “gay”. Nie je to nič zlé, no máme i slovenské slovo. Ním je gej. Za uznanie tohto slova ako spisovného vďačíme teplému aktivistovi Ivanovi Požgaiovi. Nezabúdajme na ľudí, ktorí tu boli pred nami.

Bisexuál*ka – človek (trans alebo cis), ktorý cíti romantickú či sexuálnu príťažlivosť rovnako k ženám (trans alebo cis), ako aj k mužom (trans,alebo cis), či nebinárnym ľuďom. Bisexuálni ľudia čelia zneviditeľňovaniu jednak zo strany hetero ľudí, no často k tomuto dochádza aj zo strany niektorých ľudí z LGBTI+ komunity. Bisexualita nie je prechodný stav, ani nie je pravdou, že sa bisexuálni ľudia “nevedia rozhodnúť”. Sú bisexuálni, rešpektujme to.

Transrodoví ľudia – transrodový človek alebo trans človek je človek, ktorého rodová identita je iná, aká jej*mu bola pripísaná pri narodení. Trans žena je žena, ktorej bol pri narodení pripísaný mužský rod. Trans muž je muž, ktorému bol pri narodení pripísaný ženský rod. Nebinárny človek je transrodový človek, ktorý sa neidetifikuje binárne. Rodová identita nebinárnych ľudí nie je výlučne feminínna alebo maskulínna, pohybuje sa na spektre, prípadne môže byť fluidná.

Ak chceme hovoriť či písať o trans ľuďoch korektne a neubližujúco, nehovoríme a nepíšeme o “transsexuáloch”. Tento pojem je zastaralý, patologizujúci, neodrážajúci realitu a najmä zraňujúci. Vyvarujme sa tiež používaniu slova “transka”. Toto slovo dehonestuje dôstojnosť a bytie trans ľudí, najmä trans žien. Slovo trans je prídavné meno a používa sa oddelene teda trans muž, trans človek, trans žena, nie transžena, transmuž, transľudia.

Intersex ľudia – sú ľudia, ktorí môžu mať rôzne variácie chromózomov, hormonálnych hladín, telesných znakov atď. Niektoré intersex organizácie hovoria o intersex ľuďoch alebo o intersex variáciách alebo intersex vlastnostiach. Veľmi často sa o týchto ľuďoch píše zraňujúco a necitlivo. Vyvarujme sa preto necitlivému jazyku.

Týmto slovami však pestrosť našej komunity nekončí. Nabudúce si povieme niečo viac o slovách, ktoré na Slovensku používame menej často, no nie sú o nič menej dôležité, ako tie, ktoré som popísala v krátkosti dnes.

Nezabúdajme na to, že najdôležitejšie je pýtať sa ľudí a rešpektovať sebaidentifikáciu a jedinečnosť každej a každého.

___

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Lesba alebo lesbička? Vysvetlíme vám pojmy zo skratky LGBTI+ appeared first on PRIDEkosice.sk.

• Najskôr je dobré zdôveriť sa niekomu, komu dôveruješ. Môže to byť sestra, brat, kamarát, kamarátka. Najlepšie to vieš ty. Ak máš vo svojom okolí niekoho takého, najprv sa zver im. Môže to byť veľmi jednoduché, môže to byť aj náročné, je to pochopiteľné. Práve na blízkej osobe si však môžeš precvičiť a pocítiť, aké to je, keď sa niekomu zveríš.

• Neskôr je fajn povedať o sebe dospelej osobe, s ktorou si rozumieš (teta, ujo). Zistiť, aké reakcie by mohli mať rodičia, je tiež dôležité.

• Odhadnúť reakcie rodičov, môžeš i tak, že im nenápadne podhodíš článok, v ktorom sa hovorí o LGBTI+ téme a uvidíš ich reakciu. Alebo môžeš skúsiť  utrúsiť poznámku, že na škole je niekto, kto je gej, lesba či trans. Opäť skúmaj, aké sú reakcie.

• Ak sa budeš cítiť pri ich reakciách bezpečne, potom je fajn zavolať si k tomuto rozhovoru dospelú osobu, ktorej dôveruješ a povedať to rodičom/rodičovi v jej prítomnosti.

• Ak máš obavu, že by ti hrozilo nebezpečenstvo, napríklad vyhodenie z domu, alebo fyzické či psychické násilie, potom túto informáciu rodičom nehovor. Najdôležitejšia je tvoja bezpečnosť.

The post Ako povedať rodičom, že som teplý*á? appeared first on PRIDEkosice.sk.