Prinášame vám článok jedného účastníctva, ktoré počas júna absolvovalo ESC dobrovoľnícky program. V tomto článku približuje svoje zážitky, postoje a pocity z troch Pride-ov, ktoré sme navštívili. Článok publikujeme v anglickom jazyku tak, ako bol pôvodne napísaný, a v slovenskom preklade. Autorstvo používa zámená they/them. Pre účely prekladu sme v slovenčine použili zámená ono/ich.

Vienna

Vienna Pride’s parade was grand, loud and corporate. On a suffocatingly hot day we made our way to the parade, greeting us on the metro’s platform display was an electronic message blinking a „We ride with pride“ message at us and Pride flags draped down from buildings. All of this filled my heart with hope. After all the news of horrible setbacks, here is a city that is standing with the Pride event! 

So many different people gathered around, big buses discordantly blaring music lining the road with their sponsors in bold letters on their fronts and sides. Our small group joined a group going after a queer poc float (I unfortunately don’t remember the name), slowly snaking our way through the streets of Vienna lined with onlookers. 

Trying to block out the loud noises from the floats I found myself watching people, seeing all kinds of humans, dressed in whatever way made them happy. I had never seen so many gender non conforming people together in one place and, while watching two people dancing to none of the music present, I forgot about the agony of being on my feet so long and burned the memory of them into my mind.

„I have always seen PRIDE as a protest“

Unfortunately this peace could not last as shortly thereafter we were approached by two people from that section of Pride, arguing with one of us (Adam) about the Palestine flag they were carrying and flying. They told Adam something along the lines of „We paid for this spot and having your flag visible is a bad look“ and, although at the time I couldn’t hear it, I instantly felt unwelcome. I’m not Palestinian, I wasn’t even the one holding the flag but being told to leave over a „bad image/too political“ was quite a jarring juxtaposition, when I have always seen Pride as a protest. 

This experience, the heat and my increase in pain lead us to soon leave the parade, never seeing it to completion. I discussed with the rest of our group about how the constant pauses in areas of no shade really made the whole parade a harsh experience, even for some of them who don’t share my disabilities. Sitting, waiting for the metro, the message felt less exciting and more of a reminder that the acceptance shown by them is only superficial, only for those whose message is palatable enough. 

While these thoughts swirled around I stared out across from me and saw the tagline of this Pride, plastered on the opposite wall of the metro stop, „Pride is a demonstration“. It felt so ironic I pointed it out to Adam and we shared our disappointment in corporate Pride, my first ever experience with it and how the event had been neither a demonstration nor a celebration for me.

Banská Bystrica

Banská Bystrica’s parade was wet, quiet and small. The rain slowly drizzled down when we arrived and, when it really started coming down, various people started singing children’s folk songs about rain, while we made our way up the stairs. I had prepared myself to see a lot of extremists protesting the parade after seeing videos and reading stories from previous Prides, but the plans I had made in case of escalation were all obsolete. The only noises to be heard as we made our way were the song struggling to play from a water damaged portable speaker, the rain hitting our umbrellas and the valiant attempts at starting a chant at the back of the parade. 

After the chant finally reached the front we were nearly at our destination, „Záhrada“, covered in Pride flags. Due to the rain the small space was quickly filled with bodies either trying to get something to drink at the bar or wanting to sit down. Half listening to the speeches happening that I couldn’t understand I asked Alex if the parade was always that short and peaceful, they proposed that the rain might be a big contributing factor. I took some time to make a pin at a workshop being held, a nice activity to encourage creativity but hellish for a perfectionist. 

„People who should be hearing these stories are turning away and not listening“

Although there were various interesting and diverse speeches and discussions being held I ended up missing even those in English, either to us heading for lunch or just bad time management. However, I was fortunate enough that Alex led me to the Human Library. I wasn’t aware of it existed or what it was before I sat down with Nawras a Palestinian/Jordanian queer woman and she told us about her life. 

Moments like that, when I hear about someone else’s life and struggles, really ground me in this reality. Not in a way where I think my problems don’t matter or aren’t serious but that a lot of people have gone through horrible things, and in her case, have still kept going and found a community of people that support her. It also made me think of how the people who should be hearing these stories are turning away and not listening, just like they avert their eyes from the ongoing genocide. It’s so important that Pride be intersectional for this reason, to support each other and raise awareness, and to be loud enough and bright enough that they can’t just ignore it. 

Trnava

Trnava Pride was what I had always expected from a Pride parade, with active chants, friendly participants and the looming presence of some extremists along the way. From the start of our trip we were all a little jumpy, worrying about any potential confrontations when some of us looked very visibly queer. Thankfully nothing besides some stares and the hot weather bothered us on our way to the event. 

I spent some time watching the volunteers set up the event, unfortunately due to feeling ill from both the heat and hormones I wasn’t able to help. It’s always nice to see people come together and work hard for a cause like this. Talking to Denis I learned they had coded and set up a system to scan through any new extremists posts that mentioned Trnava and would ping them, something that I had never even thought of but seemed like a very good preventative measure. Thankfully nothing major happened, just a few extremists counter protesting, using anti abortion messages.

„No matter how nice the people were, there was still the underlying fear“

This was a little confusing but I guess I can’t expect extremists to have any sense. We just drowned out their hateful words with our own chants, which I valiantly attempted to mimic while only recognising a singular word here and there. The extremists were no match for us but the weather might have been, if we hadn’t prepared, a very friendly and prepared woman even offered us some more sunscreen when she heard Yurii talk about the sun bearing down on us. I would mention her by name but I unfortunately never caught it in the hubbub of the march. No matter how nice the people were, there was still the underlying fear, some wanting to start a chant but being too afraid to, out of a real sense that it could tip our march from cautious over into danger. 

Returning to the Pride ground I joined in on a Zine workshop, a delightful experience even with my aforementioned perfectionism. I reflected on my experiences over the month while making it, trying to condense it down to a simple comic. Then I took advantage of the free food that was lovingly made, something I didn’t ever expect to see and spent some time recovering from the heat and strain of the march. Thankfully the latter hadn’t been too long, in my opinion a perfect length to make a statement but not enough to cause serious strain on the average person. 

Overall this experience has made me want to get more involved with organising and participating in more activist activities when I get back home.

Môj PRIDE mesiac

Tento rok som malo možnosť navštíviť Slovensko a zúčastniť sa troch rôznych Pride-ov. Rozhodlo som sa napísať o intersekcionalite na Pride. Hlavne pre ľudí, ktorí nie sú cisrodoví bieli geji, a zároveň ako človek so zdravotným znevýhodnením.

Viedeň

Vienna Pride bol veľkolepý, hlučný a korporátny. V ten deň bolo dusno a horúco a my sme sa vybrali na sprievod. Na nástupišti metra nás na displeji vítala elektronická správa, z ktorej na nás blikal nápis „We ride with pride“. Mnohé budovy boli vyzdobené dúhovými vlajkami. To všetko mi naplnilo srdce nádejou – po toľkých zlých správach je tu mesto, ktoré za Pride-om naozaj stojí! 

Okolo sprievodu sa zhromaždilo množstvo rôznych ľudí, veľké autobusy, z ktorých nesúrodo revala hudba, lemovali cestu a na ich predných a bočných stranách boli tučnými písmenami napísané mená sponzorov. Naša malá skupinka sa pridala k ľuďom idúcim za alegorickým vozom POC organizácie (názov si, žiaľ, nepamätám) a pomaly kráčala ulicami Viedne lemovanými diváctvom. 

Snažilo som sa utlmiť hluk z alegorických vozov a pozorovalo som rôznorodých ľudí oblečených vo veciach, ktoré im robili radosť. Ešte nikdy som nevidelo toľko rodovo nekonformných ľudí pohromade na jednom mieste a pri sledovaní dvoch osôb tancujúcich len tak bez hudby som zabudlo na utrpenie, ktoré mi spôsobovalo dlhé státie na nohách. Spomienku na nich som si vrylo do pamäti.

„PRIDE som vždy vnímalo ako protest“

Bohužiaľ, tento pokoj netrval dlho, pretože krátko nato k nám pristúpili dvaja ľudia z bloku pred nami a začali sa s Adamom, s jedným z nás, hádať o palestínskej vlajke, ktorú niesol. Povedali Adamovi niečo v zmysle: „Zaplatili sme si za toto miesto v sprievode a nechceme, aby sme boli s touto vlajkou spájaní“ a hoci som to v tej chvíli nepočulo, okamžite som sa cítilo nevítané. Nie som z Palestíny, dokonca som nebolo ani tým, kto držal vlajku, ale to, že nám povedali, aby sme odišli kvôli „zlému obrazu/príliš politickým postojom“, bola dosť rušivá juxtapozícia, hlavne ak som Pride vždy vnímalo ako protest. 

Tento zážitok, horúčava a moja silnejúca bolesť nás viedli k tomu, že sme čoskoro opustili sprievod a tým pádom sme ho nevideli do konca. So zvyškom našej skupiny som diskutovalo o tom, ako neustále prestávky na miestach bez tieňa spôsobili, že celý sprievod bol drsným zážitkom aj pre niektorých z nich, a to aj keď nezdieľajú moje zdravotné znevýhodnenie. Sediac a čakajúc na metro som radosť z posolstva na tabuliach pociťovalo už menej a skôr som to vnímalo ako pripomienku, že nimi prejavovaná akceptácia je len povrchná a len pre tých ľudí, ktorí sú dostatočne prijateľní.

Kým mi tieto myšlienky vírili hlavou, zahľadelo som sa oproti sebe a uvidelo som slogan tohto ročníku Pride-u, ako je vyvesený na protiľahlej stene zastávky metra: „Pride je demonštrácia“. Pripadalo mi to tak veľmi ironické, až som na to upozornilo Adama. Podelili sme sa o naše spoločné sklamanie z korporátneho Pride-u, z mojej vôbec prvej skúsenosti s ním a z toho, že toto podujatie pre mňa nebolo ani demonštráciou, ani oslavou.

Banská Bystrica

Banskobystrický sprievod bol upršaný, tichý a komorný. Pri našom príchode pomaly mrholilo a keď začalo naozaj pršať, viacerí ľudia začali spievať detské ľudové pesničky o daždi, zatiaľ čo my sme si razili cestu hore schodmi. Po zhliadnutí videí a prečítaní príbehov o predchádzajúcich sprievodoch som sa pripravilo na to, že proti nám bude protestovať veľa extrémistov*iek, ale všetky plány, ktoré som si urobilo pre prípad eskalácie, boli bezpredmetné. Jediné zvuky, ktoré bolo počuť, bola pieseň, ktorá sa snažila hrať z vodou poškodeného prenosného reproduktora, dážď narážajúci do našich dáždnikov a odvážne pokusy o spustenie skandovania v zadnej časti sprievodu.

Kým sa skandovanie konečne dostalo aj dopredu, boli sme takmer v cieli, v Záhrade ovešanej vlajkami. Kvôli dažďu sa malý priestor rýchlo zaplnil ľuďmi, ktorí sa buď snažili získať niečo na pitie v bare, alebo si jednoducho chceli sadnúť. Napoly počúvajúc prebiehajúce prejavy, ktorým som nerozumelo, som sa Alex opýtalo, či je sprievod vždy taký krátky a pokojný. Naznačili, že k tomu mohol veľkou mierou prispieť práve dážď. Využilo som tento čas na výrobu odznaku na workshope, ktorý sa tu konal – pekná činnosť na podporu kreativity, ale pekelná pre môj perfekcionizmus. 

„Ľudia, ktorí by mali tieto príbehy počuť, sa odvracajú a nepočúvajú“

Hoci sa konali rôzne zaujímavé prednášky a diskusie, nakoniec som zmeškalo aj tie v angličtine – buď preto, že sme išli na obed, alebo len pre zlý time management. Malo som však to šťastie, že ma Alex zaviedli na Živú knižnicu. Nevedelo som o jej existencii a ani som nepoznalo tento koncept, až kým som si nesadlo k Nawras, palestínskej/jordánskej kvír žene, ktorá nám porozprávala o svojom živote.

Momenty, kedy počúvam o životoch iných ľudí a o ťažkostiach, ktoré prekonali, ma vedia  veľmi uzemniť. Nie že by som si myslelo, že na mojich problémoch nezáleží alebo že nie sú vážne, no veľa ľudí si prešlo naozaj hroznými vecami. V jej prípade stále trvajú, no ona bojovala a našla komunitu ľudí, ktorí ju podporujú. Prinútilo ma to zamyslieť sa nad tým, ako sa ľudia, ktorí by mali tieto príbehy počuť, odvracajú a nepočúvajú, rovnako ako odvracajú oči od prebiehajúcej genocídy. Preto je nesmierne dôležité, aby bol Pride intersekcionálny, aby sme sa navzájom podporovali a zvyšovali povedomie o rôznych témach. Je nutné, aby sme boli dostatočne hlasní*é a neoblomní*é – aby to nemohli len tak ignorovať. 

Trnava

Trnavský Pride bol tým, čo som vždy od Pride-u očakávalo – s aktívnym skandovaním, priateľským účastníctvom a hroziacou prítomnosťou niektorých extrémistov*iek počas sprievodu. Od začiatku našej cesty do Trnavy sme boli trochu nervózni*e. Obávali sme sa prípadných konfrontácií a nepríjemných situácií, pretože niektorí*é z nás vyzerali veľmi viditeľne kvír. Našťastie nás cestou na podujatie okrem niekoľkých pohľadov a horúceho počasia nič netrápilo. 

Chvíľu som strávilo pozorovaním dobrovoľníctva pri príprave podujatia. Žiaľ, kvôli nevoľnosti z horúčavy aj hormónov som však nebolo schopné nejak pomôcť. No vždy je super vidieť, ako sa ľudia vedia spojiť a pracovať na dobrej veci. Pri rozhovore s Denisom som sa dozvedelo, že nakódovali a nastavili systém, ktorý skenuje všetky nové príspevky extrémistov*iek, kde sa spomína Trnava spomína. Následne na ne bude upozorňovať. Niečo také mi ani len nenapadlo, ale považujem to za veľmi dobré preventívne opatrenie. Našťastie sa nič závažné nestalo, len pár extrémistov*iek kontra protestovalo, pričom používali slogany proti potratom.

„Ľudia boli milí, stále bol niekde v podvedomí prítomný strach“

Bolo to trochu mätúce, ale asi nemôžem očakávať, že extrémisti*ky budú dávať nejaký zmysel. Ich nenávistné slová sme jednoducho prehlušili vlastným skandovaním, ktoré som sa statočne pokúšalo napodobniť aj napriek tomu, že som rozoznalo len sem-tam nejaké slovo. Extrémisti*ky sa nám nevyrovnali, ale počasie sa mohlo, keby sme sa neboli pripravili. Jedna veľmi priateľská a dobre pripravená osoba zo sprievodu nám dokonca ponúkla ďalšie opaľovacie krémy, keď počula, ako Yurii hovorí o slnku a horúčave. Spomenulo by som ju menom, ale v tom ruchu sa mi ho nepodarilo nezachytiť. Bez ohľadu na to, akí boli ľudia milí, stále bol niekde v podvedomí prítomný strach. Niektorí*é chceli začať skandovať, ale obávali sa, že by sa situácia mohla zvrhnúť a dostať nás do ohrozenia.

Po návrate sprievodu do cieľa som sa zapojilo do Workshopu tvorby zínov, čo bol príjemný zážitok aj napriek môjmu spomínanému perfekcionizmu. Počas tvorenia som premýšľalo o svojich zážitkoch z celého mesiaca a snažilo som sa ich skondenzovať do jednoduchého komiksu. Taktiež som využilo možnosť najesť sa s láskou pripraveného jedla a zadarmo, čo som naozaj nečakalo. Nejaký čas som strávilo zotavovaním sa z horúčavy a z namáhavého sprievodu. Ten našťastie nebol príliš dlhý. Podľa môjho názoru to bola ideálna dĺžka na to, aby vyjadril stanovisko a myšlienku bez toho, aby spôsobil vážnu záťaž pre bežného človeka. 

Celkovo ma táto skúsenosť presvedčila, že keď sa vrátim domov, budem sa chcieť viac zapojiť do organizovania a do účasti na ďalších aktivistických podujatiach a ďalších aktivitách. 

Autorstvo: Yuki Ikelaar

Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq a aj vďaka vašej pomoci vás budeme naďalej zásobovať skvelými knižnými tipmi s LGBTI+ tematikou. Podporiť nás môžete na sq.darujme.sk/spolocne-dokazeme-viac.

The post My PRIDE month appeared first on PRIDEkosice.sk.

Ak áno, tak je projekt KompAkt práve pre teba!

Prečo KompAkt?

Svet okolo nás sa mení. Kým krajiny na západ od nás sa stále zlepšujú v ochrane práv LGBTI+ ľudí, u nás to vyzerá, že cúvame. Ak nič neurobíme, čaká nás osud Maďarska či Poľska. Preto sme sa rozhodli nadviazať na úspešné online verzie tohto školenia z roku 2020 a 2021, v rámci ktorého môže človek získať základné kompetencie (vedomosti, zručnosti a postoje), ktoré pomôžu sa prínosným spôsobom zapojiť do pozitívnej zmeny svojho okolia a v konečnom dôsledku aj Slovenska. 

Spolu budeme tvoriť Slovensko pre všetkých!

Čo je KompAkt?

KompAkt je viacfázový vzdelávací projekt zameraný na základy LGBTI+ aktivizmu a budovania komunít.

Projekt obsahuje nasledujúce časti:

• Sedem online workshopov a stretnutí
• Online mentoring
• Samoštúdium
• Realizácia vlastného miniprojektu s grantom až do výšky 200 €

Miniprojekt je drobná aktivita, ktorá reaguje na potreby v tvojom okolí alebo na niečo, čo považuješ za dôležité. Môže to byť filmový večer, opekačka či prednáška o téme, ktorá je pre teba dôležitá (jedno alebo viacero podujatí). Môže byť realizovaný samostatne alebo v spolupráci s iným účastníkom / účastníčkou projektu. Najpodstatnejšie však je to, že miniprojekt predstavuje príležitosť pre tvoj rozvoj a tvoje učenie.

Pri plánovaní miniprojektu si vyskúšaš analýzu potrieb a prácu s jednoduchým grantovým formulárom. Preskúmaš zákutia tvorby rozpočtu či budovania tímu. Pri realizácii budeš komunikovať, riešiť problémy a zamýšľať sa, aký dopad na ľudské práva LGBTI+ ľudí tvoj miniprojekt môže mať.

Na záver si priebeh miniprojektu zhrnieš, zadefinuješ z neho hlavné poučenia a uzavrieš po finančnej a administratívnej stránke. A samozrejme, poriadne to osláviš 🙂

Absolvovanie projektu ti dá možnosť zvládnuť základy tímovej spolupráce, komunikácie, projektového myslenia a riadenia. Budeš poznať slovník, históriu a ciele LGBTI+ aktivizmu. Zažiješ, čo to znamená pracovať s ľuďmi a pre ľudí.

V čase prihlásenia nemusíš mať nápad na miniprojekt, školitelia ti s ním v rámci prvých stretnutí pomôžu 🙂

Za koľko?

Účasť na školení je bezplatná.

Kedy a kde?

Školenie sa uskutoční online, cez platformu Zoom.

1. blok stretnutí
29.9. (štvrtok) od 16:00 do 20:00
30.9. (piatok) od 16:00 do 20:00
1.10. (sobota) od 9:00 do 13:00

2. blok stretnutí
11.10. (utorok) od 16:00 do 20:00
12.10. (streda) od 16:00 do 20:00

3. blok stretnutí
8.12. (štvrtok) od 16:00 do 20:00
9.12. (piatok) od 16:00 do 20:00

Vzhľadom na metodológiu projektu je nutná účasť na všetkých stretnutiach.

Pre koho?

Toto vydanie programu KompAkt je určené každému, bez ohľadu na vek

Projekt je tiež určený každému, komu záleží na ľudských právach (predovšetkým) LGBTI+ ľudí a je ochotný sa učiť, posúvať a kriticky reflektovať svoje postoje.

​Predchádzajúce skúsenosti LGBTI+ aktivizmom nie sú potrebné, nevyžaduje sa ani LGBTI+ identita, dôležitá je motivácia a chuť vzdelávať sa.

Počet účastníkov a účastníčok je limitovaný na 15.

Ako a do kedy sa prihlásiť?

Prihlás sa na tomto odkaze. Uzávierka prihlášok je v nedeľu, 25.9. o 23:59.

Neváhaj pridlho, miesta budeme obsadzovať miesta postupne a vybrané uchádzačky a uchádzačov kontaktovať priebežne.

Čo o KompAkte povedali absolventi a absolventky edície z 2020 a 2021?

Priznám sa, že do Kompaktu som sa prihlásil večer pred začiatkom celého školenia. Vôbec som nevedel čo chcem robiť a o čo vlastne ide. Teraz som veľmi rád, že som sa toho zúčastnil, lebo mi to dalo veľmi veľa. Naučilo ma, ako robiť situačnú analýzu a že čo vôbec situačná analýza je. Taktiež ako robiť projekty logicky a tak, aby mali zmysel. 

Lukáš Bláha

Vďaka KompAktu som sa naučil naozaj veľa nových vecí. Napríklad ako pracovať s rozpočtom, ako sa samotný projekt plánuje, alebo ako pracovať v tíme s ľuďmi. KompAkt mi tiež dal nezabudnuteľnú skúsenosť vyskúšať si všetky tie vedomosti v praxi a zrealizovať tak vlastný projekt.

Damian Peška

KompAkt mi dal skúsenosti s prípravou a manažmentom vlastného projektu. Ukázal mi, v ktorých oblastiach mám ešte nedostatky a v ktorých sa mi zase darí. Taktiež som spoznalo nových, zaujímavých ľudí a ich úžasné nápady a projekty.

Victory Vargicovie

Kto bude školiť?

Školenie povedie Juraj Víg a Richard Jurík z Otvorenej Hry a Róbert Furiel z PRIDE Košice.

Juraj Víg

Juraja už odmalička najviac bavili dve veci: „výtvarná“ a medziľudské vzťahy. Tak sa počas štúdia grafiky a marketingu rozvíjal v neformálnom vzdelávaní a facilitácií (sprevádzaní skupinových stretnutí).

Juraj približne 5 rokov pracoval v organizácii Saplinq ako školiteľ a neskôr pod hlavičkou Saplinqu vytvoril komunitu mladých LGBTI+ lídrov v Bratislave – Feedbaq.

Počas tejto práce absolvoval 6 týždňovú stáž a vzdelávanie v téme komunitného organizovania v NYC a Chicagu, USA.  Od roku 2019 je partnerom v organizácii Otvorená Hra.

Richard Jurík

Richard je študentom medzinárodného manažmentu na univerzite komenského. S mládežou pracuje od roku 2019, kedy ako dobrovoľník učil v budhistickej  kláštornej škole v Mjanmarsku. Neskôr sa počas korona obdobia spolupodielal na organizácii vzdelávacieho projektu Self Development Masters pod hlavičkou Digital Marketing Clubu, zameraného na osobnostný rozvoj, ktorý prebieha formou online workshopov. 

Od roku 2021 pracuje ako lektor v organizácii Otvorená hra. Venuje sa hlavne práci lektora na projekte duálneho vzdelávania pre študentov obchodných akadémií v agentúre Open Academy.

Róbert Furiel

Od konca strednej školy sa venuje rôznym formám ľudskoprávneho aktivizmu so zameraním na práva LGBTI+ ľudí. Aktívne pôsobil viac ako tri roky v študentskom LGBTI+ združení Charlie na Karlovej univerzite v Prahe, je zakladajúcim členom Dúhového PRIDE Bratislava, kde tiež tri roky pôsobil.

Momentálne okrem rozvoja LGBTI+ komunít pôsobí ako školiteľ programu Erasmus+: Mládež v akcii pre českú národnú agentúru programu. Venuje sa projektovému managementu, grantovému fundraisingu a power-networkingu. Medzi jeho vášne patrí čítanie, vzdelávanie sa a menenie sveta k lepšiemu.

Program „KompAkt“ je súčasťou projektu InQubátor občianskej participácie, ktorý je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Program realizuje Dúha na východe, o.z. v spolupráci so Saplinq, o.z.

The post KompAkt III. – získaj kompetencie v dúhovom aktivizme appeared first on PRIDEkosice.sk.

Ak áno, tak je projekt KompAkt práve pre teba!

Prečo KompAkt?

Svet okolo nás sa mení. Kým krajiny na západ od nás sa stále zlepšujú v ochrane práv LGBTI+ ľudí, u nás to vyzerá, že cúvame. Ak nič neurobíme, čaká nás osud Maďarska či Poľska. Preto sme sa rozhodli nadviazať na úspešné online verzie tohto školenia z roku 2020 a 2022, v rámci ktorého môže človek získať základné kompetencie (vedomosti, zručnosti a postoje), ktoré pomôžu sa prínosným spôsobom zapojiť do pozitívnej zmeny svojho okolia a v konečnom dôsledku aj Slovenska. 

Spolu budeme tvoriť Slovensko pre všetkých!

Čo je KompAkt?

KompAkt je viacfázový vzdelávací projekt zameraný na základy LGBTI+ aktivizmu a budovania komunít.

Projekt obsahuje nasledujúce časti:

• Sedem online workshopov a stretnutí
• Online mentoring
• Samoštúdium
• Realizácia vlastného miniprojektu s grantom až do výšky 200 €

Miniprojekt je drobná aktivita, ktorá reaguje na potreby v tvojom okolí alebo na niečo, čo považuješ za dôležité. Môže to byť filmový večer, opekačka či prednáška o téme, ktorá je pre teba dôležitá (jedno alebo viacero podujatí). Môže byť realizovaný samostatne alebo v spolupráci s iným účastníkom / účastníčkou projektu. Najpodstatnejšie však je to, že miniprojekt predstavuje príležitosť pre tvoj rozvoj a tvoje učenie.

Pri plánovaní miniprojektu si vyskúšaš analýzu potrieb a prácu s jednoduchým grantovým formulárom. Preskúmaš zákutia tvorby rozpočtu či budovania tímu. Pri realizácii budeš komunikovať, riešiť problémy a zamýšľať sa, aký dopad na ľudské práva LGBTI+ ľudí tvoj miniprojekt môže mať.

Na záver si priebeh miniprojektu zhrnieš, zadefinuješ z neho hlavné poučenia a uzavrieš po finančnej a administratívnej stránke. A samozrejme, poriadne to osláviš 🙂

Absolvovanie projektu ti dá možnosť zvládnuť základy tímovej spolupráce, komunikácie, projektového myslenia a riadenia. Budeš poznať slovník, históriu a ciele LGBTI+ aktivizmu. Zažiješ, čo to znamená pracovať s ľuďmi a pre ľudí.

V čase prihlásenia nemusíš mať nápad na miniprojekt, školitelia ti s ním v rámci prvých stretnutí pomôžu 🙂

Za koľko?

Účasť na školení je bezplatná.

Kedy a kde?

Školenie sa uskutoční online, cez platformu Zoom.

1. blok stretnutí:

7.4. (štvrtok) od 16:00 do 20:00

8.4. (piatok) od 16:00 do 20:00

9.4. (sobota) od 9:00 do 13:00

2. blok stretnutí:

21.4. (štvrtok) od 16:00 do 20:00

22.4. (piatok) od 16:00 do 20:00

3. blok stretnutí:

30.6. (štvrtok) od 16:00 do 20:00

1.7. (piatok) od 16:00 do 20:00

Vzhľadom na metodológiu projektu je nutná účasť na všetkých stretnutiach.

Pre koho?

Toto vydanie programu KompAkt je určené každému, bez ohľadu na vek

Projekt je tiež určený každému, komu záleží na ľudských právach (predovšetkým) LGBTI+ ľudí a je ochotný sa učiť, posúvať a kriticky reflektovať svoje postoje.

​Predchádzajúce skúsenosti LGBTI+ aktivizmom nie sú potrebné, nevyžaduje sa ani LGBTI+ identita, dôležitá je motivácia a chuť vzdelávať sa.

Počet účastníkov a účastníčok je limitovaný na 15.

Ako a do kedy sa prihlásiť?

Prihlás sa na tomto odkaze. Uzávierka prihlášok je v pondelok, 4.4 o 23:59.

Neváhaj pridlho, miesta budeme obsadzovať miesta postupne a vybrané uchádzačky a uchádzačov kontaktovať priebežne.

Čo o KompAkte povedali absolventi a absolventky edície z 2020 a 2021?

Priznám sa, že do Kompaktu som sa prihlásil večer pred začiatkom celého školenia. Vôbec som nevedel čo chcem robiť a o čo vlastne ide. Teraz som veľmi rád, že som sa toho zúčastnil, lebo mi to dalo veľmi veľa. Naučilo ma, ako robiť situačnú analýzu a že čo vôbec situačná analýza je. Taktiež ako robiť projekty logicky a tak, aby mali zmysel. 

Lukáš Bláha

Vďaka KompAktu som sa naučil naozaj veľa nových vecí. Napríklad ako pracovať s rozpočtom, ako sa samotný projekt plánuje, alebo ako pracovať v tíme s ľuďmi. KompAkt mi tiež dal nezabudnuteľnú skúsenosť vyskúšať si všetky tie vedomosti v praxi a zrealizovať tak vlastný projekt.

Damian Peška

KompAkt mi dal skúsenosti s prípravou a manažmentom vlastného projektu. Ukázal mi, v ktorých oblastiach mám ešte nedostatky a v ktorých sa mi zase darí. Taktiež som spoznalo nových, zaujímavých ľudí a ich úžasné nápady a projekty.

Victory Vargicovie

Kto bude školiť?

Školenie povedie Juraj Víg a Richard Jurík z Otvorenej Hry a Róbert Furiel z PRIDE Košice.

Juraj Víg

Juraja už odmalička najviac bavili dve veci: „výtvarná“ a medziľudské vzťahy. Tak sa počas štúdia grafiky a marketingu rozvíjal v neformálnom vzdelávaní a facilitácií (sprevádzaní skupinových stretnutí).

Juraj približne 5 rokov pracoval v organizácii Saplinq ako školiteľ a neskôr pod hlavičkou Saplinqu vytvoril komunitu mladých LGBTI+ lídrov v Bratislave – Feedbaq.

Počas tejto práce absolvoval 6 týždňovú stáž a vzdelávanie v téme komunitného organizovania v NYC a Chicagu, USA.  Od roku 2019 je partnerom v organizácii Otvorená Hra.

Richard Jurík

Richard je študentom medzinárodného manažmentu na univerzite komenského. S mládežou pracuje od roku 2019, kedy ako dobrovoľník učil v budhistickej  kláštornej škole v Mjanmarsku. Neskôr sa počas korona obdobia spolupodielal na organizácii vzdelávacieho projektu Self Development Masters pod hlavičkou Digital Marketing Clubu, zameraného na osobnostný rozvoj, ktorý prebieha formou online workshopov. 

Od roku 2021 pracuje ako lektor v organizácii Otvorená hra. Venuje sa hlavne práci lektora na projekte duálneho vzdelávania pre študentov obchodných akadémií v agentúre Open Academy.

Róbert Furiel

Od konca strednej školy sa venuje rôznym formám ľudskoprávneho aktivizmu so zameraním na práva LGBTI+ ľudí. Aktívne pôsobil viac ako tri roky v študentskom LGBTI+ združení Charlie na Karlovej univerzite v Prahe, je zakladajúcim členom Dúhového PRIDE Bratislava, kde tiež tri roky pôsobil.

Momentálne okrem rozvoja LGBTI+ komunít pôsobí ako školiteľ programu Erasmus+: Mládež v akcii pre českú národnú agentúru programu. Venuje sa projektovému managementu, grantovému fundraisingu a power-networkingu. Medzi jeho vášne patrí čítanie, vzdelávanie sa a menenie sveta k lepšiemu.

Program „KompAkt“ je súčasťou projektu InQubátor občianskej participácie, ktorý je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Program realizuje Dúha na východe, o.z. v spolupráci so Saplinq, o.z.

The post KompAkt II. – získaj kompetencie v dúhovom aktivizme appeared first on PRIDEkosice.sk.

Chceš pomôcť sebe a svojim kamarátom vo svojom okolí? 
Chceš sa zapojiť do LGBTI+ aktivizmu? 
Chceš sa naučiť postaviť za svoje práva?
Chceš spoznať nových ľudí?

Ak áno, tak je projekt KompAkt práve pre teba!

Prečo KompAkt?

Svet okolo nás sa mení. Kým krajiny na západ od nás sa stále zlepšujú v ochrane práv LGBTI+ ľudí, u nás to vyzerá, že cúvame. Ak nič neurobíme, čaká nás osud Maďarska či Poľska. Preto sme sa rozhodli nadviazať na úspešnú online verziu tohto školenia z roku 2020, v rámci ktorého môže človek získať základné kompetencie (vedomosti, zručnosti a postoje), ktoré pomôžu sa prínosným spôsobom zapojiť do pozitívnej zmeny svojho okolia a v konečnom dôsledku aj Slovenska.

Spolu budeme tvoriť Slovensko pre všetkých!

Čo je KompAkt?

KompAkt je viacfázový projekt zameraný na základy LGBTI+ aktivizmu a budovania komunít.

Projekt obsahuje nasledujúce časti:

• Tri víkendové stretnuta
• Online mentoring
• Samoštúdium
• Realizácia vlastného miniprojektu s grantom až do výšky 200 €

Miniprojekt je drobná aktivita, ktorá reaguje na potreby v tvojom okolí alebo na niečo, čo považuješ za dôležité. Môže to byť filmový večer, opekačka či prednáška o téme, ktorá je pre teba dôležitá (jedno alebo viacero podujatí). Môže byť realizovaný samostatne alebo v spolupráci s iným účastníkom / účastníčkou projektu. Najpodstatnejšie však je to, že miniprojekt predstavuje príležitosť pre tvoj rozvoj a tvoje učenie.

Pri plánovaní miniprojektu si vyskúšaš analýzu potrieb a prácu s jednoduchým grantovým formulárom. Preskúmaš zákutia tvorby rozpočtu či budovania tímu. Pri realizácii budeš komunikovať, riešiť problémy a zamýšľať sa, aký dopad na ľudské práva LGBT+ ľudí tvoj miniprojekt môže mať.

Na záver si priebeh miniprojektu zhrnieš, zadefinuješ z neho hlavné poučenia a uzavrieš po finančnej a administratívnej stránke. A samozrejme, poriadne to osláviš 🙂

Absolvovanie projektu ti dá možnosť zvládnuť základy tímovej spolupráce, komunikácie, projektového myslenia a riadenia. Budeš poznať slovník, históriu a ciele LGBTI+ aktivizmu. Zažiješ, čo to znamená pracovať s ľuďmi a pre ľudí.

V čase prihlásenia nemusíš mať nápad na miniprojekt, školitelia ti s ním v rámci prvých stretnutí pomôžu 🙂

Za koľko?

Účasť na školení je bezplatná, v prípade potreby preplácame cestovné náklady. Tvojim vkladom však bude AG test 48 hodín pred začiatkom každého školenia.

Kedy a kde?

1. stretnutie – 4. 2. (piatok) od 18:00 do 6. 2. (nedeľa) 13:00

2. stretnutie – 11. 2. (piatok) od 18:00 do 13. 2. (nedeľa) 13:00

3. stretnutie – 25. 3. (piatok) od 18:00 do 27. 3. (nedeľa) 13:00

Prvé dve stretnutia prebehnú online, tretia podľa pandemickej situácie. Presný časový harmonogram pošleme vybraným uchádzačom a uchádzačkám, bude však zohľadňovať online priestor – určite nepôjdeme 8 hodín vkuse.

Všetky stretnutia budú prebiehať v režime OP+.
Vzhľadom na metodológiu projektu je nutná účasť na všetkých stretnutiach.

Pre koho?

Toto vydanie programu KompAkt je určené len pre mladých ľudí – ľudí vo veku 15 až 30 rokov. (V prípade ľudí pod 18 budeme vyžadovať súhlas  zákonného zástupcu).

Projekt je tiež určený každému, komu záleží na ľudských právach (predovšetkým) LGBTI+ ľudí a je ochotný sa učiť, posúvať a kriticky reflektovať svoje postoje.

​Predchádzajúce skúsenosti LGBTI+ aktivizmom nie sú potrebné, nevyžaduje sa ani LGBTI+ identita, dôležitá je motivácia a chuť vzdelávať sa.

Počet účastníkov a účastníčok je limitovaný na 15.

Ako a do kedy sa prihlásiť?

Prihlás sa na tomto odkaze.

1. uzávierka prihlášok je v utorok 25. 1. 2022 o 23:59.

2. uzávierka prihlášok je vo štvrtok 3. 2. 2022 o 11:59
Aj vzhľadom na relatívne krátky čas na prihlásenie budeme obsadzovať miesta postupne a vybrané uchádzačky a uchádzačov kontaktovať priebežne.

Čo o KompAkte povedali absolventi a absolventky edície z 2020?

Priznám sa, že do Kompaktu som sa prihlásil večer pred začiatkom celého školenia. Vôbec som nevedel čo chcem robiť a o čo vlastne ide. Teraz som veľmi rád, že som sa toho zúčastnil, lebo mi to dalo veľmi veľa. Naučilo ma, ako robiť situačnú analýzu a že čo vôbec situačná analýza je. Taktiež ako robiť projekty logicky a tak, aby mali zmysel. 

Lukáš Bláha

Prihlásenie, zúčastnenie a učenie sa novým vedomostiam a zručnostiam na KompAkt zo mňa spravilo o dosť kompaktnejšiu osobu. Projektové myslenie prepojené s aktivistickým prístupom a záujmom využijem v tvorení projektov nielen v profesijnom a aktivistickom živote, ale aj osobnom živote a raste. Určite by som sa prihlásila ešte aj 10-krát, samotné vzdelávanie ako aj jeho facilitátori a moji peers sú úžasná skúsenosť.

Niki

Kto bude školiť?

Školenie povedie Tomáš Findra, Monika Grochová a Róbert Furiel.

Monika Grochová  pracuje ako expertka vzdelávania a rozvoja ľudských zdrojov pre Zdravé regióny, ktoré pôsobia dlhodobo v téme zdravotnej mediácie pre marginalizované rómske komunity. 

Vzdelávacie programy, ktoré pripravovala a realizovala sa zvyčajne týkali komunikačných zručností v oblasti nenásilnej komunikácie, kreativity, vyjednávania v mocensky nevyvážených situáciách a osobnej odolnosti a líderstva. 

Okrem vzdelávania sa zaujíma o oblasť ľudských práv, konkrétne o problematiku diskriminácie v oblasti k prístupu ku zdraviu a vzdelávaniu, o problematiku žien ako znevýhodnenej skupiny obyvateľstva, žien obetí násilia v párových vzťahoch aj o problematiku menšín, konkrétne o marginalizované rómske komunity a LGBTI komunity

Tomáš Findra v súčasnosti pracuje pre Saplinq, o.z. ako projektový manažér a školiteľ. Má viac ako 20 ročné skúsenosti s prípravou a implementáciou projektov v rôznych oblastiach ako aj s realizáciou školení v témach súvisiacich s prípravou a realizáciou projektov. 

Od roku 2001 pracoval ako projektový manažér medzinárodných projektov a tréner v Centre vzdelávania neziskových organizácií v Banskej Bystrici. Okrem práce na vlastných projektoch má ako externý konzultant skúsenosti aj s prípravou a realizáciou projektov pre iné organizácie a spoločnosti v rámci rôznych programov (Erasmus+, Európske štrukturálne fondy, Nórsky finančný mechanizmus, Švajčiarsky finančný mechanizmus a iné). 

V oblasti vzdelávania dospelých pracoval v neziskovom aj biznis sektore. Školenia týkajúce sa prípravy a realizácie projektov realizoval na Slovensku aj v zahraničí. 

Róbert Furiel sa od konca strednej školy venuje rôznym formám ľudskoprávneho aktivizmu so zameraním na práva LGBTI+ ľudí. Aktívne pôsobil viac ako tri roky v študentskom LGBTI+ združení Charlie na Karlovej univerzite v Prahe, je zakladajúcim členom Dúhového PRIDE Bratislava, kde tiež tri roky pôsobil. 

Momentálne okrem rozvoja LGBTI+ komunít pôsobí ako školiteľ programu Erasmus+: Mládež v akcii pre českú národnú agentúru programu. Venuje sa projektovému managementu, grantovému fundraisingu a power-networkingu. Medzi jeho vášne patrí čítanie, vzdelávanie sa a menenie sveta k lepšiemu.

Toto podujatie bolo podporené z dotačnej schémy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Programy pre mládež na roky 2014 – 2021, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

The post KompAkt pre mládež appeared first on PRIDEkosice.sk.

Zara Kromková, poradkyňa a komunitná pracovníčka, PRIZMA

Veľmi by som si priala, aby transrodoví ľudia nachádzali bezpečné prostredie vo svojich domovoch, v školách či na pracoviskách. A taktiež, aby mladí transrodoví ľudia, v prípade ich potreby, mali dostupnú bezpečnú a profesionálnu zdravotnú starostlivosť spojenú s tranzíciou. 

Skutočným vianočným darčekom pre všetkých LGBTI+ ľudí je rešpekt, úcta, prijatie, láska a solidarita. No ani dúhové ponožky alebo dúhová kniha nie sú na zahodenie. Všetkým želám čo možno najpokojnejší sviatočný čas plný lásky a blízkosti v kruhu milovaných ľudí. Strávte tieto dni tak, ako potrebujete.

Kristína Papcunová, fundraising a sociálne siete

Mojím prianím je… Viac citlivosti na neprávosti a nerovnosti, aj keď sa možno práve teba osobne netýkajú. Viac solidarity s ľuďmi, ktorí čelia neprávostiam a sú im upierané základné práva. Viac ocenenia a podpory ľuďom, ktorí sa rozhodnú bojovať a vytrvalo poukazujú na porušovanie ľudských práv, nevzdávajú sa aj napriek neustálym útokom voči ich činnosti a rozhodnú sa bojovať so systémom, ktorý robí všetko preto, aby takéto organizácie najradšej neexistovali.  

Radka Nováková, vedúca fundraisingu

Na Vianoce by som si priala, aby sa Slovensko stalo lepším miestom pre život každého a každej z nás a aby zároveň bolo plné rešpektu a tolerancie. Aby sa ľudia nebáli prejaviť a ani nemali obavy z inakosti. Aby boli vypočutí. Aby LGBTI+ komunita nebola terčom útokov a aby v tom nebolo sama.

Je veľmi dôležité povedať dosť, stačilo. Len tak bude spoločnosť solidárna. To sa dá rôznymi spôsobmi, či už bude niekto dobrovoľník a dobrovoľníčka, aktivista a aktivistka, darca a darkyňa, alebo bude presne ten človek, ktorý bude rešpektovať spoločnosť v celej jej pestrosti. Prečo? Pretože môžeme… Nič nie je krajšie, ako mať tú možnosť v našich rukách a byť strojcom zmeny…

Róbert Furiel, riaditeľ PRIDE Košice

Prajem si, aby bol rok 2022 pre LGBTI+ komunitu lepší. Aby sme sa dokázali ozvať, keď sa nám dejú neprávosti a postaviť sa za nás i za tých, ktorí takúto možnosť nemajú. Prajem si, aby sme pokračovali v budovaní inkluzívnych a solidárnych komunít, v ktorých sa budeme cítiť dobre, v ktorých budeme vedieť načerpať energiu a nájsť radosť, lásku či priateľstvá.

Veľmi si prajem, aby sme sa v roku 2022 uvideli na aspoň troch slovenských PRIDE festivaloch, aby sme veselo zaplnili dúhou slovenské mestá a tancovali až do rána. Dúfam, že rok 2022 prinesie viac ľudí, ktorí a ktoré sa zapoja do rôznych foriem aktivizmu. A ak môžete, pridajte sa už dnes – nastavte si pravidelnú podporu na tomto linku. Lebo spoločne dokážeme viac aj v 2022.

Alexandra Demetrianová, koordinátorka kampaní

Queer ľuďom na Slovensku, ale aj všade inde vo svete, želám najmä viac spravodlivosti a prístup k základným ľudským právam, ktorý je pre majoritu samozrejmosťou a často si tieto privilégiá ani neuvedomuje. Nech máte viac spojencov a spojenkýň v boji za dôstojný život a nech sa odohráva čo najmenej ofenzív na vašu existenciu v parlamente (ideálne žiadne).

Spoločne zdieľame sen, že raz sa i na Slovensku bude pri téme spravodlivosti a odstraňovania nerovností pamätať aj na práva LGBTI+ ľudí, kvalitu ich života, mieru spokojnosti, šťastia a prijatia v spoločnosti. Snívame o férovom prístupe ku všetkým bez rozdielu. Verím, že to nie je utópia a raz to dosiahneme aj na Slovensku. Rok 2022 bude príležitosť na zmenu, želám vám preto najmä solidaritu a spájanie síl za spoločné ciele.

Daniela Mužíková, sociálne siete

Mojím želaním pre LGBTI+ komunitu na rok 2022 je, aby jej slovenskí politici a političky, ako aj majoritná spoločnosť konečne začali prejavovať základný rešpekt. Želám si, aby naši volení zástupcovia a zástupkyne prestali útočiť na ľudskú dôstojnosť niektorých z nás preto, kým sme a koho milujeme. Keď sa hovorí o právach ľudí z LGBTI+ komunity, často sa zabúda na to, že bez ohľadu na to, či sme hetero, cis alebo LGBTI+, všetci a všetky sme ľudské bytosti. Do roku 2022 preto všetkým ľuďom z LGBTI+ komunity želám, aby sa k nim zvyšok spoločnosti konečne začal správať ako k ľuďom a rovnako plnohodnotným občanom či občiankam, ktorými sme všetci a všetky.

Soňa Keresztesová, fundraising a starostlivosť o darcov a darkyne 

Ja by som si priala také jednoduché veci, ktoré možno budú znieť ako klišé a mali by byť samozrejmosťou, ale najmä posledné obdobie ukazuje, ako ťažko sa dajú dosiahnuť.

Želala by som si, aby boli ľudia k sebe milší a tolerantnejší. Aby v spoločnosti nebolo toľko napätia a polarizácie, aby sme sa k sebe správali ohľaduplne a slušnosť sa stala štandardom. V politike, ale aj v bežných životných situáciách – pri šoférovaní, v internetových diskusiách, pri návšteve lekára, pri čakaní v rade na čokoľvek. Aby sme nehľadali problémy tam, kde nie sú a viac sa sústredili na problémy tam, kde ich naozaj treba riešiť.

The post Snívame o Vianociach, kde aj LGBTI+ ľudí čaká doma rešpekt, úcta a láska appeared first on PRIDEkosice.sk.

Ako by si v krátkosti opísal Laboratórium snov pre tých, ktorí nevedia, o čo ide?

Laboratórium snov (LS) je dlhodobý vzdelávací a stážistický program pre nových LGBTI+ aktivistov a aktivistky. V tej vete sú obsiahnuté všetky podstatné časti – je to dlhodobý program, trval cez 6 mesiacov. Je vzdelávací, cieľom a podstatnou časťou bolo vzdelávať sa. Je stážistický, takže poskytoval aj reálnu pracovnú skúsenosť. A je zameraný na ľudí, ktorí sa chcú zapojiť do LGBTI+ aktivizmu.

Aký zámer stál za jeho vytvorením?

Prvá vlna korony ma prinútila zastaviť sa a začať premýšľať o svojej práci, o jej udržateľnosti. Uvedomil som si, že ak sa nič nezmení, tak budem mať čoraz viac aktivít, lebo situácia na Slovensku je naozaj vážna. V porovnaní so západným svetom zaostávame a zaostávať budeme, pokiaľ sa niečo nezmení a ak sa do hnutia nezačne zapájať viac ľudí. To pôvodne viedlo k vzniku projektu KompAkt v druhej polovici roku 2020. Na ňom sme si otestovali, že je možné kvalitne a prakticky vzdelávať ľudí aj v online priestore (pôvodne som bol skeptický). KompAkt však trval iba tri mesiace a ľudia si mali sami vytvoriť projekt, na ktorom pracovali.

Laboratórium snov išlo o niečo ďalej, cieľ bol jasný – priniesť do LGBTI+ aktivizmu nových ľudí. Prostriedkom bola účasť na naplánovaní a realizácii PRIDE Košice 2021.

Na tomto mieste by som chcel poďakovať Slovensko-českému ženskému fondu za podporu, bez ktorej by Laboratórium snov 2021 nebolo možné.

S akými očakávaniami si prišiel na prvé stretnutie? Boli tu aj pochyby, že stáž nedopadne celkom podľa predstáv?

Bol som nervózny už počas prihlasovania. Vzhľadom na to, aký náročný program to bol, panovali aj v mojom okolí obavy, či sa vôbec niekto prihlási. Nakoniec sa prihlásilo cez 20 ľudí už v rámci prvého termínu na prihlasovanie. Bolo to niečo, čo ma veľmi prekvapilo. A v momente, keď sa program rozbehol, sa akékoľvek pochyby rozplývali po každej porade – prihlásilo sa dosť motivovaných mladých ľudí, pre ktorých to bola príležitosť zapojiť sa a byť súčasťou niečoho veľkého.

Pred samotnou organizáciou prebiehalo najprv vzájomné spoznávanie členov stážistického tímu. Je niečo, čo si z programu odnášaš ty sám?

 Okrem skvelých spomienok a nových priateľstiev si odnášam skúsenosť, že niečo takéto je vôbec možné. V slovenskom LGBTI+ aktivizme je stále nedostatok ľudí a aj vďaka Laboratóriu snov som našiel spôsob, ako dať mnohým možnosť sa zapojiť tak, aby to bolo zmysluplné pre nich a prínosné pre komunitu.

Aká sa ti javila dynamika stážistického tímu? Podelíš sa s nami o moment s tímom, na ktorý rád spomínaš?

Bolo fascinujúce sledovať, ako sa zo skupiny cudzích ľudí, ktorí a ktoré sa ani fyzicky nestretli, rodí tím a súdržná skupina. Mám dva silné momenty, na ktoré rád spomínam. Prvý bol, keď som sa pozrel na Trello (nástroj, ktorý sme používali na plánovanie týždňa sprievodných podujatí) a videl som týždeň nabitý veľmi zaujímavými udalosťami. Tieto udalosti dali dohromady z veľkej časti ľudia, ktorí sa nevideli a niektorí z nich ani nikdy neboli v Košiciach. Druhý príjemný moment, na ktorý rád spomínam, sú raňajky počas júlového teambuildingu, keď som mal pocit blízkosti a komunity, ktorú tím vytvoril.

Ako si vnímal samotný proces tvorby programu PRIDE Košice 2021?

„Miestami to bolo náročné a občas panoval mierny chaos, ale bol som prekvapený, s čím všetkým ľudia z Laboratória snov prišli a nakoniec dokázali zrealizovať. Myslím, že nám pomohli pravidelné porady, ktoré podporovalo už spomínané Trello. Zároveň tento proces ukázal, ako veľa vecí ešte stále dokáže stáť na pár ľuďoch z „jadrového“ tímu, ktorí a ktoré majú najviac skúseností a ktoré potrebujeme niekam zapísať a tak ich sprístupniť.

Máme takmer 2 mesiace po PRIDE festivale. Ako hodnotíš samotný festival? Naplnili sa tvoje očakávania spred marca?

Naplnili a prekonali. Keď som v marci uvažoval o PRIDE, bolo to opatrné, nakoľko nebolo jasné, aké bude leto, aké budú podmienky, situácia s pandémiou. Trochu som dúfal, že to bude ako leto 2020, ktoré bolo úplne otvorené a skoro bez obmedzení. Delta variant nám to trochu skomplikoval, ale i tak sme spoločne dokázali priniesť dúhu do Košíc. Spoločne sme dali dohromady ďalší nezabudnuteľný dúhový týždeň.  

Môžeme v budúcnosti čakať podobné programy? Alebo sa rovno tešiť na Laboratórium snov 2022?

Určite! Už teraz viem povedať, že ako KompAkt, tak Laboratórium snov sa dočkajú pokračovania v roku 2022.

Rozhovor: Simona Srnková

The post Nový vietor v LGBTI+ aktivizme aj vďaka stáži Laboratórium snov appeared first on PRIDEkosice.sk.

„Nápad na podobné školenie sa rodil už dlhší čas. Okrem aktuálnej spoločenskej atmosféry, ktorá nie je LGBTI+ ľuďom naklonená, sú v tom aj pomerne praktické dôvody. Obracajú sa na nás ľudia, ktorí by sa chceli zapojiť do hnutia alebo majú nápad, ako pomôcť LGBTI+ ľuďom. Potrebujú však pomoc, podporu a usmernenie,“ hovorí Róbert Furiel, jeden zo školiteľov projektu, dlhodobý aktivista a riaditeľ PRIDE Košice. Ďalšími dvomi školiteľmi boli Juraj Víg a Peter Huray z Otvorenej hry. 

„Inšpirácia pre názov ako aj samotný proces vzdelávania vychádza z národného projektu KomPrax, ktorý pred niekoľkými rokmi realizovala Národná agentúra pre prácu s mládežou – Iuventa,“ vysvetľuje Juraj. Názov školenia vznikol ako skratka spojenia Kompetencie pre Aktivizmus.

Zodpovednosť za zmenu

Školitelia hodnotia projekt pozitívne. Najväčšou prekážkou bola podľa nich pandemická situácia, pre ktorú školenie muselo prebehnúť online. „Vďaka všetkým okolnostiam si myslím, že školenie dokázalo podporiť samostatnosť a proaktivitu účastníkov. Celý proces tak všetkým zúčastneným (vrátane nás školiteľov) ukázal, akú silu má, ak preberieme iniciatívu za vlastný rozvoj – osobnú zmenu, a následne aj za zmenu vo svojej komunite a okolí,“ hovorí Juraj. 

„Teší ma zistenie, že ten vzdelávací proces dával účastníčkam a účastníkom zmysel, že z neho dokázali čerpať poznanie. Mali sme dve skupiny. Prvá začala ešte v júli a potom kvôli korone zažila rôzne zmeny, hlavne presun do online priestoru. Prekvapivo to prežila, i keď aj tam boli dopady. Druhá skupina začínala už čisto v online priestore,“ priblížil Róbert.  

Podľa jeho slov najväčším ponaučením bolo, že pri online verzii je potrebné účastníčky a účastníkov podporovať intenzívnejšie ako pri školení naživo. Vo fyzickom svete totiž existuje predel medzi bežným prostredním a školením. „Musíte niekam cestovať, existovať v priestore, ktorý je nový, reagovať na ľudí, ktorí sú okolo vás na tom školení. V online priestore toto však chýba. Preto musíme hľadať spôsoby, ako rôzne neviditeľné väzby nahradiť a ľudí viac podporovať, keď sa vzdelávajú online,“ dodáva. 

Účastníkom sa projekt páčil

Účastníci a účastníčky boli takisto s KompAktom spokojní. Okrem realizácie vlastného miniprojektu sa mohli vzdelávať v administratívnej, finančnej a projektovej sfére. 

„Do KompAktu som sa zapojil pre veľa dôvodov, ale ten najväčší je asi moja potreba vzdelávať sa a stále mať nejakú robotu. Môj druhý najväčší dôvod je samozrejme to, že rád stretávam nových ľudí a vytváram nové vzťahy, ale aj veľmi rád trávim čas s tými, ktorých už poznám,“ hovorí Viktor, jeden z účastníkov školenia.

„Taktiež sledujem, že mám viac sebavedomia pri vedení iných, za čo som strašne vďačný. Každopádne veľmi sa mi páčilo celkové prevedenie školenia, resp. aktivity a úlohy, a neskutočne oceňujem školiteľov, že boli schopní takto pekne a rýchlo preniesť školenie do online priestoru,“ dodáva. Ak by sa podobný projekt ešte konal, určite by sa zapojil, či už ako účastník alebo ako výpomoc školiteľom. 

Podľa školiteľov by sa podobný projekt mohol opakovať, ak by bol dostatočný záujem zo strany aktivistov a aktivistiek. Momentálne sa plánuje druhý dlhodobý projekt PRIDE Lab, ktorý by sa dal chápať ako voľná nadstavba KompAktu. Hlavný rozdiel je však v tom, že výsledkom nebude osobný projekt v komunite, ale spoločné organizovanie festivalu a komunitného podujatia PRIDE Košice. 

Text: Alex Michelčíková

Projekt bol podporený z prostriedkov Fondu pre podporu LGBTI+ komunity v Nadácii Pontis.

Organizácia Otvorená hra, ktorá sa zameriava na komunikačné zručnosti, leadership a tímovú spoluprácu, bola jedným z partnerov projektu.

—

Ak by ste nás chceli podporiť pri tvorbe teplého magazínu, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post O lepší život pre LGBTI+ ľudí sa usilujú mladí aktivisti a aktivistky appeared first on PRIDEkosice.sk.

Kto školenie organizuje? Odpovedá Róbert Furiel, riaditeľ Saplinq, o.z.

Školenie organizuje občianske združenie Saplinq, o.z. Pôsobí od roku 2012, organizuje PRIDE Košice a prevádzkuje komunitné a poradenské centrum PRIZMA v Košiciach. Veľkú časť našich aktivít však tvoria práve rôzne školenia a stretnutia mládeže, väčšinou medzinárodné a s LGBTI+ tematikou. Toto školenie je zamerané čisto na Slovensko a podporil ho Fond pre podporu LGBTI+ komunity v Nadácii Pontis. Školiteľmi budú Juraj Víg a Peter Huray z Otvorenej Hry, ktorí sa špecializujú na témy tímovej práce a projektového myslenia. Dopĺňam ich ja, budem mať na starosti témy spojené s LGBTI+ aktivizmom.

Prečo ste sa ho rozhodli zorganizovať?

Koronakríza a nové, silno konzervatívne zloženie parlamentu po voľbách iba zvýraznili potrebu dať novým ľuďom možnosť zapojiť sa do LGBTI+ aktivizmu. Vidíme, že i keď na úrovni vlády a parlamentu došlo ku zmene, nie je to zmena, ktorá by dávala záruky ochrany práv menšín. Skôr naopak, i keď celá krajina bojuje s novým koronavírusom, do parlamentu sa stále dostávajú nehanebné návrhy na obmedzenie reprodukčných práv. Ako ukazuje príklad Maďarska či Poľska, obmedzovanie práva LGBTI+ ľudí bude nasledovať. Cítim preto potrebu dať ďalším ľuďom možnosť postaviť sa za svoje práva, zapojiť sa do hnutia, lebo len spoločne sme silnejší.

V čom je toto školenie jedinečné?

V tom, že je zamerané prakticky. Internet je plný rôznych teoretických zdrojov o LGBTI+ právach. Človek sa naučí mnoho už len čítaním Wikipédie alebo pozeraním dokumentov. To je super, ale podstata aktivizmu pozostáva v aktivite. Chceme dať ľuďom možnosť skúsiť si nejakú malú aktivitu zrealizovať. Zistiť, čo je v ich okolí potreba a reagovať na to miniprojektom, na ktorý môže získať až 200 €. Na tom si človek najviac uvedomí, čo ho baví alebo nebaví. Verím, že takto nájdeme aspoň pár ľudí, ktorých aktivizmus zaujme a budú v ňom chcieť pokračovať. Každá a každý prihlásený však dostane možnosť rieši konkrétny problém konkrétnych ľudí alebo spoznať sa s ďalšími ľuďmi z komunity.

Aké sú tvoje skúsenosti s realizáciou online školení? Odpovedá Juraj Víg, školiteľ.

V podstate od prvej koronovej karantény sme v Otvorenej Hre začali realizovať školenia pre verejnosť v online podobe. Bola to výzva a trochu sme sa pri tom zapotili. Nakoniec sa to však vyplatilo, teraz dostávame spätnú väzbu, že aj online školenia dokážu byť vysoko interaktívne a zážitkové. Sám som od marca účastníkom jedného dlhodobého výcviku – a funguje to!

Transformáciu vzdelávania do online priestoru považujem za veľmi prínosnú aj pre budúcnosť, keď už nebude tak potrebná. Pomáha – ba priam núti – lektorov uvažovať nad efektivitou jednotlivých školení a hľadať všetky dostupné možnosti učenia (sa).

Čo je podľa teba rovnaké a čo najviac odlišné?

Ak mám porovnať online s offline vzdelávaním – môžem napísať nekonečný zoznam rozdielov, alebo to zhrnúť do dvoch základných bodov: 1. neustála výzva pre lektorov a 2. žiadny osobný kontakt medzi účastníkmi. To prvé ma veľmi baví, to druhé už menej. Absencia fyzického kontaktu a fyzickej prítomnosti je pre mňa asi jediná vec, ktorá mi pri online vzdelávaní prekáža najviac.

Ako sa najlepšie pripraviť na online workshop?

To jednoznačne záleží na type školenia a lektorovi. V našom prípade vždy odporúčame vyhradiť si čas pre seba a workshop – teda napr. nedvíhať telefonáty a neodpisovať počas workshopu na e-maily, ale všetkým vopred oznámiť, že budete nedostupní. Niekedy pred workshopom posielame aj rôzne videá, články, alebo sebareflexné – seba-koučovacie otázky – tie si je dobré pozrieť vopred a rozmýšľať nad nimi.

No a samozrejme také technicko-materiálne drobnosti: pohár vody, káva či čaj, chrumky, papier, pero a slúchadlá po ruke sa vždy hodia. Dobré je aj otestovať si internetové pripojenie a software na workshop vopred, aby ste to nemuseli riešiť počas začiatku workshopu a ostatní museli na vás čakať.

Viac info o školení a prihlášku nájdeš na webe Saplingu. Ak ťa zaujalo, prihlás sa čo najskôr, počet miest je obmedzený a účasť potvrdzujeme priebežne.

The post Otvárame online aktivistické školenie appeared first on PRIDEkosice.sk.