Keďže aj v knižnom klube Kvír Výr máme medzi sebou lesby, tento náš sviatok sa chystáme patrične osláviť. Ako ináč, než skvelými knižnými tipmi! Prinášame vám 4 knihy písané lesbami, o lesbách, no určite nielen pre lesby. 

Maňu Vám odporúča knihu od svetoznámej kuchárky, v ktorej skôr ako recept na večeru nájdete recept, ako sa popasovať so životnými výzvami.

Burn the place: A memoir – Iliana Regan 

Autobiografie nečítam často, no keď sa už k nejakej dostanem, vždy akosi podvedome predpokladám, že autorstvo bude mať tendenciu vykresliť sa v dobrom svetle, niečo vynechať, poupraviť. Možno nie priamo za účelom klamať, ale skôr beletrizovať, pridať tomu lesk.

Regan sa rozhodla ísť opačným smerom. Jej písanie je autentické, surové, plné príbehov, ktoré by ste zrovna nerozprávali na večierku, aby ste zaujali. Nemá potrebu nič skrývať – internalizovanú homofóbiu, sexualitu, závislosti, potýčky so zákonom. No zároveň vie byť aj veľmi svojsky vtipná, čo celý príbeh príjemne odľahčuje.

Ide síce o memoáre jednej z najlepších kuchárok na svete, ale v kuchyni špičkových reštaurácií sa odohráva len malá časť deja. Omnoho viac priestoru Regan venuje dôležitým udalostiam a okolnostiam v jej detstve a dospievaní, ktoré ju významne formovali. Tie zároveň objasňujú jej kľukatú cestu z mizérie chudobného vidieckeho prostredia k vytúženému pokojnému životu po boku milujúcej partnerky, bez závislostí a s kariérou šéfkuchárky, ku ktorej sa sama prepracovala z levelu „samouk“ medzi svetovú špičku. 

Paťa si pre vás pripravila knihu od svojej menovkyne Patricie Highsmith.

Carol – Patricia Highsmith

Inšpirovaný autorkiným životom a dosnívaný v priestoroch fikcie, Patricia Highsmith nám v knihe Carol (1952) ponúka milostný príbeh dvoch žien z polovice dvadsiateho storočia v USA. Ten v sebe nesie pre autorku klasický nádych thrilleru, ktorý vychádza zo zakázanej lásky medzi Therese a Carol.

Kniha sa pôvodne volala Price of Salt (Cena soli) a namiesto skutočného mena autorky niesla na svojej obálke pseudonym Claire Morgan. Bola to druhá kniha Highsmith, ktorá sa zrodila v tesnom závese po úspešnej prvotine Strangers on a train (Cudzinci vo vlaku; 1950), ktorú o rok na to sfilmoval známy režisér Alfred Hitchcock. 

Napriek triumfu debutu, nakladateľstvo, ktoré jej prvotinu publikovalo, odmietlo knihu Carol vydať, nakoľko sa explicitne a so všetkou vážnosťou venovala láske medzi dvoma ženami.

Navyše, kniha sa nekončí tragickou smrťou, samovraždou či „zmenou orientácie“ jednej z hrdiniek na heterosexuálnu vďaka láske dobrého muža – čo bolo v roku jej vydania výsostne neštandardné. Viaceré zdroje uvádzajú, že v tomto smere ide dokonca o prvú knihu v danej dobe, kde autorstvo ponúklo relatívne šťastný koniec, i keď za cenu, ktorá bola priveľká.

V každom prípade ide o knihu, ktorá odráža dobu, a je zaujímavé a potešujúce si prečítať tvorbu, po ktorej si človek môže povedať: „Tak predsa sme sa niekam posunuli!“

Tak ako Strangers on a train, aj Carol sa nakoniec v roku 2015 dočkala svojho pretavenia na filmové plátna pod taktovkou režiséra Todda Haynesa a v obsadení herečkami Cate Blanchett a Rooney Mara v hlavných rolách.

Peťa vám dnes netradične odporúča 2 romány — jeden kratučký a až príliš realistický, ten druhý dlhočizný a zo sveta fantázie. Pri oboch sa musela zamyslieť nad rovnakou otázkou: „Pomaranče sú sapfické ovocie, či čo?“

Na světe nejsou jen pomeranče — Jeanette Winterson

Jeanette Winterson (nar. 1960) je jedna z popredných súčasných autoriek Veľkej Británie. Vyrastala v prísne náboženskom prostredí, jej matka ju dokonca viedla k tomu, aby sa stala misionárkou. O jej dospievaní v cirkvi a o zložitých rodinných vzťahoch a vzťahoch v náboženskej komunite je aj jej literárna prvotina — Na světe nejsou jen pomeranče (1985).

V tomto „roman à clef“ (románe o skutočných udalostiach, no s nánosom fikcie) nám Jeanette dovolila vžiť sa do jej pocitov z čias skúmania identity a coming-outu. Prežijeme s ňou verejné vyautovanie v kostole, snahy o exorcizmus, útek od rodiny a v neposlednom rade krízu viery — nie v samotného Boha, ale v cirkev a jej predstaviteľov.

Slovami autorky sú Pomaranče román, ktorý ľuďom naháňa strach. Posvätný rodinný život je v ňom zobrazený ako klam a na príklade z vlastného života demonštruje, že to, čomu cirkev hovorí láska, môže byť v skutočnosti psychóza. A aj napriek ťažkej téme, jej rozprávaniu nechýba ľahkosť, miestami až humor. 

Priamočiaro písaný príbeh mladej Jeanette je preložený rozprávkami, v ktorých hrdinovia a hrdinky hľadajú vlastné životné cesty a lásku. Hoci sú písané pútavo, pre nedočkavé čitateľstvo (ako ja) môžu pôsobiť skôr rušivo. Od začiatku som mala nutkanie preskočiť ich, viac ma zaujímalo, či sa dá Jeanette dokopy s Melániou a čo bude, až to praskne. Nakoniec som zvolila kompromis – k rozprávkam som sa vrátila až po prečítaní hlavného príbehu.  

Převorství u pomerančovníku — Samantha Shannon

Bezmenný — hrozivý drak, ktorého pred tisíc rokmi legendárny bojovník Galian Berethnet uväznil do Priepasti — sa prebúdza. Chýry o jeho návrate a túžbe po pomste sa šíria po celom fantazijnom svete plnom drakov a mágie, ktorý autorka Samantha Shannon v knihe Převorství u pomerančovníku (2019) vytvorila.

Osud ľudstva závisí od spolupráce krajín, ktoré roky rozdeľuje náboženstvo a rozdielne názory na kultúru či tradície. Dokážu sa krajiny, medzi ktorými ináč panuje len vratké prímerie, spojiť proti spoločnému nepriateľovi?

Dej tohto epického fantasy románu nám prerozprávajú 4 postavy, ktorých príbehy sa postupne spoja do jedného. Na 800 stranách sa nám pred očami postupne odkrýva svet plný intríg, bojov o moc a prežitie či tajných sprisahaní. Na ich pozadí sa medzi kráľovnou Sabran a jej ochrankyňou z priorstva pomarančovníkov Ead Duryan rozvinie krásny ľúbostný vzťah.

Autorka Samantha Shannon označila svoje dielo za feministické podanie legendy o sv. Jurajovi a drakovi, ktorú prepletajú mýty z japonskej a čínskej kultúry. Převorství pôvodne plánovala ako samostatný titul, no po jeho úspechu nás do tohto magického sveta drakov znovu pustila znova – v tohtoročnej novinke A Day of Fallen Night. 

Text: Maňu Kościuszko, Patrícia Marková a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr prináša: 4 lesbické príbehy – niektoré prežité, niektoré vymyslené, no všetky plné sapfickej lásky appeared first on PRIDEkosice.sk.

Mám pocit, že slovenská spoločnosť sa veľmi hanbí, bojí alebo nevie používať korektné pojmy a často ani nevie, čo znamenajú. Rozhodla som sa preto malú časť z nich popísať. 

LGBTI+ – na Slovensku najčastejšie používaná skratka, ktorú mnohé a mnohí z nás veľmi dobre poznáme. Málo ľudí si však uvedomuje, že sa za ňou skrývajú životy a príbehy ľudí. Živých ľudí, našich priateliek, sestier, bratov, známych, kolegýň a kolegov, rodičov či susedov.

Lesba – žena (cis alebo trans), ktorá cíti romantickú či sexuálnu príťažlivosť k iným ženám (cis alebo trans). Ak hovoríme o týchto ženách hovoríme o lesbách, lesbickom páre. Nehovorme o lesbičkách, lebo ani gejov nenazývame gejíčkami. Používanie pojmu “lesbička” má naznačiť, že ženy sú tie “slabšie”, tie “jemnejšie”. A všetky a všetci vieme, že to tak nie je, lebo aj muži dokážu byť jemní a citliví, no zároveň na nich zdrobneniny nepoužívame. Nerobme to ani v tomto prípade.

Gej – muž (cis alebo trans), ktorý cíti romantickú či sexuálnu príťažlivosť k iným mužom (cis alebo trans). Ak chceme hovoriť o páre dvoch mužov, myslím si, že je omnoho lepšie hovoriť o gejskom páre ako o “homosexuálnom” páre. Slovo homosexuál zbytočne a často vzbudzuje u ľudí pocit, že život gejov sa točí iba okolo sexu. Nie je to pravda. Veľmi často vídam, že v slovenskom jazyku používame slovo “gay”. Nie je to nič zlé, no máme i slovenské slovo. Ním je gej. Za uznanie tohto slova ako spisovného vďačíme teplému aktivistovi Ivanovi Požgaiovi. Nezabúdajme na ľudí, ktorí tu boli pred nami.

Bisexuál*ka – človek (trans alebo cis), ktorý cíti romantickú či sexuálnu príťažlivosť rovnako k ženám (trans alebo cis), ako aj k mužom (trans,alebo cis), či nebinárnym ľuďom. Bisexuálni ľudia čelia zneviditeľňovaniu jednak zo strany hetero ľudí, no často k tomuto dochádza aj zo strany niektorých ľudí z LGBTI+ komunity. Bisexualita nie je prechodný stav, ani nie je pravdou, že sa bisexuálni ľudia “nevedia rozhodnúť”. Sú bisexuálni, rešpektujme to.

Transrodoví ľudia – transrodový človek alebo trans človek je človek, ktorého rodová identita je iná, aká jej*mu bola pripísaná pri narodení. Trans žena je žena, ktorej bol pri narodení pripísaný mužský rod. Trans muž je muž, ktorému bol pri narodení pripísaný ženský rod. Nebinárny človek je transrodový človek, ktorý sa neidetifikuje binárne. Rodová identita nebinárnych ľudí nie je výlučne feminínna alebo maskulínna, pohybuje sa na spektre, prípadne môže byť fluidná.

Ak chceme hovoriť či písať o trans ľuďoch korektne a neubližujúco, nehovoríme a nepíšeme o “transsexuáloch”. Tento pojem je zastaralý, patologizujúci, neodrážajúci realitu a najmä zraňujúci. Vyvarujme sa tiež používaniu slova “transka”. Toto slovo dehonestuje dôstojnosť a bytie trans ľudí, najmä trans žien. Slovo trans je prídavné meno a používa sa oddelene teda trans muž, trans človek, trans žena, nie transžena, transmuž, transľudia.

Intersex ľudia – sú ľudia, ktorí môžu mať rôzne variácie chromózomov, hormonálnych hladín, telesných znakov atď. Niektoré intersex organizácie hovoria o intersex ľuďoch alebo o intersex variáciách alebo intersex vlastnostiach. Veľmi často sa o týchto ľuďoch píše zraňujúco a necitlivo. Vyvarujme sa preto necitlivému jazyku.

Týmto slovami však pestrosť našej komunity nekončí. Nabudúce si povieme niečo viac o slovách, ktoré na Slovensku používame menej často, no nie sú o nič menej dôležité, ako tie, ktoré som popísala v krátkosti dnes.

Nezabúdajme na to, že najdôležitejšie je pýtať sa ľudí a rešpektovať sebaidentifikáciu a jedinečnosť každej a každého.

___

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Lesba alebo lesbička? Vysvetlíme vám pojmy zo skratky LGBTI+ appeared first on PRIDEkosice.sk.

Uvedomovať si to začala v istej podobe už okolo 16. roku. Citovému životu alebo sexualite však v tej dobe až takú váhu nedávala. Prioritou bol čas strávený s kamarátmi. To zmenil výlet na chatu, kde riadne žúrovali. Krístina po viacerých pohárikoch alkoholu pobozkala ženu a už nebolo cesty späť. „Celé mi to došlo. Až spätne som si uvedomila, že sa mi raz sníval sen so ženou, čo ma veľmi vydesilo. Vtedy som zrejme potlačila úplne všetko, čo sa týkalo vzťahov a podobne,“ spomína dnes na objavovanie samej seba.

V čase jej detstva bola téma homosexuality veľké tabu. Stretávala sa jedine s posmeškami a urážkami voči gejom. Na strednej škole, ktorú neskôr navštevovala, už spoznala dva lesbické páry. Aj na ich adresu zachytila poznámky o tom, že je ich láska je chorá. Kristína sa ich snažila vždy zastať.

Som šťastná, keď si šťastná

Informácie o inej orientácii sama aktívne nehľadala, až do spomínanej chaty si myslela, že sa jej to netýka. Homosexualitu však napriek tomu nepovažovala za niečo neprirodzené. „Skôr mi prišlo, že je nepríjemné byť teplým kvôli postoju spoločnosti. Neskôr, keď som konečne prišla na to, že sa ma to týka, stále som nemala potrebu nejako sa v tom rýpať a hľadať komunity alebo nejakú podporu. Vyoutovala som sa pred pár kamošmi a mala som šťastie, pretože boli veľmi podporní. Prijala som tak moju orientáciu ako fakt.“

Do pamäti sa jej silno vryla reakcia najlepšej kamarátky, ktorá ju objala a povedala, že ju robí šťastnou, keď je Kristína šťastná. Spomína si, že nezažila žiadnu odsudzujúcu alebo zraňujúcu reakciu. Okrem podpory kamarátov a kamarátok jej na ceste k sebaprijatiu pomohlo aj to, že poznala iných teplých ľudí a aj pár teplých umelcov v zahraničí. „Bol to ten pocit, že nie som jediná, čo to tak cíti. A že existujú miesta, kde je homosexualita oveľa viac akceptovaná,“ vysvetľuje Kristína.

Natlakovaný hrniec plný emócií

O čosi komplikovanejšie to bolo, keď si našla prvú frajerku. Nepáčilo sa jej, že by sa mali skrývať. Kristíne to prišlo nezmyselné a ako nepríjemný zásah do jej osobnej slobody. „Chcela som svoju prvú lásku držať v meste za ruku, dať jej pusu, normálne veci. Prvý vzťah bol pre mňa veľmi intenzívny asi aj pre to, že som svoju sexualitu držala dovtedy pevne pod pokrievkou. Bola som ako natlakovaný hrniec plný emócií, ktoré som chcela prejavovať a štvalo ma, že moja frajerka to tak necítila.“ Pre Kristínu to bolo obdobie plné krásnych a nových pocitov, no na druhej strane aj plné hnevu na spoločnosť. Ako dodala, nikdy totiž nemala pocit, že by jej náklonnosť a láska a rovnako aj jej identita boli nesprávne a zlé.

S rodičmi na PRIDE Košice

Rodičom povedala o svojej orientácii, až keď bola na vysokej škole. Ako prvej sa zdôverila mame. Spätne hodnotí, že to mala spraviť skôr a aj citlivejšie. Kristína vysvetľuje, že večné zatajovanie im naštrbilo vzťah. „Mama úplne nerozumela, prečo sa jej nechcem s ničím zdôveriť, a prečo v rozhovoroch vždy akoby narážala na múr, za ktorý som ju nechcela pustiť. Neskôr už niečo tušila a stále sa ma vypytovala na moje ‚kamarátky‘. Raz v aute som to na ňu vypálila, lebo som už nemala energiu ani chuť ďalej zatĺkať,“ objasňuje Kristína.

Mama sa po tejto správe rozplakala a pýtala sa, kde spravila chybu. Kristína ju uisťovala, že nikde, čo ju upokojilo. Začali sa teda o téme rozprávať dôslednejšie. Mama jej tlmočila svoje obavy, že sa jej ako lesbe bude na Slovensku ťažko žiť. Kristína na to reagovala, že prijatie vlastnej orientácie je jediná cesta, ako môže byť naozaj šťastná. Chcelo to však viac času a rozhovorov, kým prišlo k akceptácii aj zo strany mamy. Dopomohli k tomu aj odborné brožúry a knihy o homosexualite. Viaceré vyhľadala dokonca samotná mama, ktorá to neskôr to povedala aj otcovi. „Nie je to tabu, s mojimi frajerkami vychádzal vždy ok. A minulý rok boli obaja aj na PRIDE Košice, a to je pre mňa obrovská vec.“

Kristína sa neskôr odsťahovala do Bratislavy, v súčasnosti žije v Barcelone. Keď ešte žila na východnom Slovensku, nemala pocit, že by tam existovala kvír komunita. O to viac ju teší, že vníma, ako sa to mení. Na druhej strane ju mrzí, ako pribúda klamstiev a nenávisti na internete a aj zo strany verejných činiteľov. „Život v Barcelone ma oslobodil od slovných útokov na ulici, stále sa mi však nedarí odosobniť sa od toho, čo sa deje na Slovenku a ako sa neustále navážajú do LGBTI+ komunity. Zakaždým ma to zraňuje a hnevá.“

___

Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!

The post Nikdy som nevnímala, že moje city sú nesprávne appeared first on PRIDEkosice.sk.

V Teplej vlne spovedali aj Luciu Plavákovú. Ako advokátka sa vyše 10 rokov venuje právam osôb s inou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou a ľudskoprávnemu aktivizmu. Aby mohla bojovať aj za práva LGBTI+ ľudí, tak sa rozhodla vstúpiť do politiky, do parlamentných volieb kandidovala za koalíciu PS/Spolu. Lucia so svojou partnerkou vychováva dcéru.  

Hosťom bol aj Fero Joke, ktorý priblížil svoj coming-out a aj to, aké to bolo pre neho ako geja vyrastať na konzervatívnej Orave. Prezradil, ako to prijali jeho rodičia. 

Témou Teplej vlny bola aj LGBTI+ história na Slovensku. Fascinujúci príbeh nášho prvého teplého aktivistu Imricha Matyáša priblížila historička Jana Jablonická Zezulová, ktorá opísala jeho aktivity v prvej republike, pomoc blízkym počas druhej svetovej vojny a aj jeho neúnavný boj za práva LGBTI+ ľudí počas komunizmu.

________

Chcete spoznať slovenskú queer scénu, sledujte rubriku Tipy na LGBTI+ podujatia. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Lesba v politike, prvý teplý aktivista, trans téma – to všetko riešili v Teplej vlne appeared first on PRIDEkosice.sk.

The post Kostarika povolila sobáše gejov a lesieb appeared first on PRIDEkosice.sk.