Dobrý večer všetkým, ktorí ste dnes prišli vyjadriť svoju podporu Teplárni a celej LGBTI+ komunite a zostávate solidárne v uliciach. Za iniciatívu Ide nám o život sa chcem poďakovať všetkým 31 tisícom ľudí, ktorí podpísali výzvu vláde a parlamentu, vyše 100 občianskym organizáciám a firmám, ktoré výzvu podporili, desiatkam prevádzok, ktoré deklarujú, že ponúkajú bezpečný a rešpektujúci priestor pre LGBTI+ ľudí.

Ďakujeme, že aj vy ste Tepláreň, ďakujeme, že sa zaujímate o životy LGBTI+ ľudí a vzdelávate sa o tom, čo môžete spraviť vy vo svojom prostredí a svojich komunitách. K iniciatíve Ide nám o život sa pridávajú tisíce ľudí z celého Slovenska, zaujímajú sa o odporúčania pre jednotlivcov, firmy i organizácie, ako sa stať symbolickou Teplárňou a ako vytvárať bezpečné a rešpektujúce prostredie pre LGBTI+ ľudí. Dnes, keď si pripomíname mesiac po teroristickom útoku na Tepláreň a celú LGBTI+ komunitu, LGBTI+ ľudia stále čakajú na skutočnú zmenu a na zrovnoprávnenie. 

Tí, ktorí však majú najväčšiu moc zmeniť životy LGBTI+ ľudí, ich rodín a detí a zaručiť im konečne dôstojný život a rovné práva, sú stále na ťahu. Iniciatíva Ide nám o život stále čaká na stretnutie s premiérom Hegerom k požiadavkám výzvy vláde a v parlamente pokračujú nenávistné prejavy a útoky na LGBTI+ ľudí, ktoré podnecujú nenávisť a potenciálne aj ďalšie násilie. Požadujeme preto prijatie Etického kódexu poslanca NR SR, ktorý by zaviedol disciplinárnu zodpovednosť za výroky podnecujúce nenávisť na základe rasy, národnosti, etnicity, náboženstva ako aj sexuálnej orientácie a rodovej identity. Dovoľte, aby som spomenula aj ďalšie požiadavky výzvy Ide nám o život vláde a parlamentu. Každý jeden bod je nesmierne dôležitý, pretože sa týka životov LGBTI+ ľudí. 

Požadujeme, aby trestný zákon pristupoval k nenávisti voči sexuálnej orientácii či rodovej identite rovnako vážne ako k nenávisti na základe náboženstva, rasy či národnosti, atď.. Dnes sa napríklad o rodovej identite trestný zákon takmer nezmieňuje, pritom transrodoví ľudia zažívajú najviac násilia. Sexuálna orientácia a rodová identita by preto mali byť doplnené k ostatným dôvodom nenávisti v trestnom zákone. Tiež by mali byť posilnené kapacity a špecializácia orgánov činných v trestnom konaní, aby mohli lepšie predchádzať trestným činom z nenávisti voči LGBTI+ ľuďom, aj v online prostredí, a zabezpečiť v takých prípadoch spravodlivosť pre obete. Vyžaduje si to celkovo lepšiu výmenu informácií v bezpečnostných zložkách na Slovensku a funkčný systém monitorovania a odstraňovania obsahu na internete, ktorý podnecuje k nenávisti voči LGBTI+ ľuďom vrátane sociálnych sietí.

Štát by sa mal tiež proaktívne venovať vyvracaniu dezinformácií o LGBTI+ ľuďoch – jednak odstraňovaním nezákonného obsahu na sociálnych sieťach, ale aj vytváraním priestoru pre LGBTI+ témy, ľudí a ich životy v programe a spravodajstve verejnoprávnych médií, pretože aj to je ich úlohou.

Školy a vzdelávacie inštitúcie už nemôžu zostávať pasívne a bezradné – mali by byť bezpečnými miestami, kde všetky deti a mladí ľudia vrátane LGBTI+ ľudí nájdu ochranu pred všetkými formami sociálneho vylúčenia a násilia vrátane šikanovania a obťažovania. Požadujeme preto, aby štátny vzdelávací program obsahoval objektívne informácie o LGBTI+ ľuďoch, a to aj v rámci komplexnej vzťahovej a sexuálnej výchovy, ktorá dnes na Slovensku takmer neexistuje. Ministerstvo školstva by malo prijať konkrétne opatrenia, aby úspešne predchádzalo prípadom šikany vrátane tej, ktorá sa vyskytuje z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Špeciálna pozornosť by mala tiež byť venovaná riešeniu takejto šikany a mali by byť prijaté postupy aj na predchádzanie prípadom extrémizmu a radikalizácie mládeže.

Je tiež nevyhnutné, aby sme v tejto krajine vybudovali a podporovali bezpečné miesta pre LGBTI+ ľudí, kde by boli dostupné podporné služby, psychologické a právne poradenstvo a aktivity na budovanie komunity a plnohodnotné začlenenie LGBTI+ ľudí do slovenskej spoločnosti. Treba pripomenúť, že Bratislava dnes ako jedna z mála európskych metropol nemá komunitné centrum pre LGBTI+ ľudí.

No a azda to najdôležitejšie je prijať prvé kroky smerom k zákonnému zrovnoprávneniu LGBTI+ ľudí, ich rodín a detí. Vyzývame vládu a parlament, aby prijali zákony, ktoré uznajú existenciu párov rovnakého pohlavia a ich rodín minimálne formou životného partnerstva vrátane možnosti osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom. 

Takisto požadujeme okamžité a bezodkladné prijatie odborného usmernenia a štandardných postupov na Ministerstve zdravotníctva, ktoré určia jasné podmienky právnej tranzície a postupy zdravotnej starostlivosti o transrodových ľudí, ktorá je dnes na Slovensku v alarmujúcom stave a kriticky nedostupná. Zdravotná starostlivosť spojená s tranzíciou nesmie od transrodových ľudí vyžadovať nútené sterilizácie a iné nevyžiadané lekárske postupy. Na tomto sa za uplynulé tri roky zhodla odborná verejnosť a lekárske spoločnosti. Zároveň žiadame uviesť do praxe najnovšie a aktuálne medzinárodné štandardy Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré už nepovažujú transrodovosť za chorobu. 

Toto sú len prvé a nevyhnutné kroky na ceste k vytvoreniu krajiny, ktorá bude bezpečná a spravodlivá voči LGBTI+ ľuďom, ich rodinám a deťom. Vláda a parlament sú na ťahu, ale je to vaša podpora a náš spoločný tlak, ktorí ich môže presvedčiť, aby konečne konali.  

Ešte raz sa chcem poďakovať v mene iniciatívy Ide nám o život všetkým, ktorí ponúkli a poskytli pomoc a vyjadrili podporu LGBTI+ komunite. Umelcom a umelkyniam a všetkým ľuďom najrôznejších profesií či oblastí života. Ďakujeme, že sme v tom spolu.

• Alexandra Demetrianová, autorka je Koordinátorka kampaní a advokácie občianskeho združenia Saplinq 

The post Alexandra Demetrianová: „LGBTI+ ľudia stále čakajú na skutočnú zmenu“ appeared first on PRIDEkosice.sk.

Vážený pán premiér Eduard Heger,

Píšem Vám ako mama transrodovej dcéry. Som tiež psychologička a venujem sa ľuďom a rodinám s Aspergerovým syndrómom a autizmom. Svoj list začínam písať na Medzinárodný deň transrodových rodičov a rodičov transrodových detí, ktorý sa slávi 7. novembra od roku 2009.

Mám v duchu pred očami dva zábery, na ktorých stojíte Vy ako premiér Slovenska. Na prvom po masakre v Buči s nepriestrelnou vestou. To, čo sa odohrávalo vo Vašom vnútri, bolo vidieť na Vašej tvári a aj vo Vašich vyjadreniach po tejto ceste, za ktoré sme na Vás boli právom hrdí. Na druhom zábere stojíte na mieste teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave, na sebe nemáte nepriestrelnú vestu, ale v ruke držíte dúhovú vlajku, ktorú Vám podala jedna z prvých aktivistiek za práva LGBTI+ ľudí na Slovensku, Hana Fabry.

Pre mňa – a myslím, že aj pre Vás – sú tieto dva zábery odlišné iba miestom a časom, nie realitou a podstatou danej situácie. Masaker v Buči spôsobila rovnaká nenávisť ako útok na Zámockej. Som rada, že ste dúhovú vlajku v ruke podržali a neodložili ste ju, a určite nie som sama. Myslím, že vo Vašej hlave a srdci sa v týchto chvíľach odohrávali podobné pocity a myšlienky. Keď ste stáli na Zámockej s dúhovou vlajkou nad sviečkami zapálenými na pamiatku obetí nenávisti voči LGBTI+ ľuďom, ešte nebola zverejnená informácia, že prvým cieľom strelca ste mali byť Vy. Ako žena, matka a občianka tejto krajiny som hlboko znepokojená všetkými týmito informáciami, predstava, že niekto dokáže čo i len v myšlienkach cieliť na vrcholného predstaviteľa nášho štátu je pre moje myslenie absolútne neprijateľná. Rovnako ako myšlienka, že dokáže zamieriť zbraň na mladých ľudí iba preto, kým sú.

Takéto situácie menia naše vnútro aj naše zmýšľanie. Sú často výzvou a hlavne možnosťou zmeniť zaužívané spôsoby reagovania a tým nás môžu posunúť dopredu. My psychológovia však vieme, že ak človek s takýmto zážitkom nepracuje aktívne, jeho transformatívny potenciál v čase rapídne klesá a zhruba po mesiaci je premrhaný, vrátime sa do „starých koľají“. V sobotu to bude mesiac od vraždy na Zámockej ulici a ľudia z LGBIT+ komunity napriek niekoľkým sľubným signálom nepocítili vo svojich životoch žiadnu reálnu úľavu a sú stále vystavovaní útokom.

Pán premiér, vyrastala som v nábožensky založenej rodine. Do iste miery teda chápem Vašu dilemu a Vaše kroky, o ktorých si zrejme myslíte, že chránite integritu našej krajiny a jej morálne dobro. V tejto chvíli si Vás však dovolím vyzvať, aby ste zrušili komisiu, ktorá z Vášho impulzu hatí a blokuje platnosť usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR z apríla tohto roku týkajúceho podmienok tranzície transrodových osôb na Slovensku. Usmernenie vypracovali experti, ktorí s pokorou pristúpili na podmienku vypracovania štandardu pre diagnostiku transrodovosti. Od júna 2022 je štandard pripravený v súlade s najnovším vedeckým a medicínskym poznaním v tejto oblasti. Napriek tomu ste v rozpore s bežnou praxou Vy osobne vytvorili ďalšiu komisiu, ktorá má tieto štandardy posudzovať, čo iba predlžuje nezákonný stav na Slovensku. Žiadne iné medicínske štandardy podobná komisia neriešila a podľa mojich vedomostí sa u nás začali vypracovávať iba posledné dva roky aj v bežných diagnózach ako je cukrovka.

Ak riešite morálnu dilemu, či prijatie zákonných úprav podporujúcich práva LGBTI+ ľudí bude mať negatívny dopad na spoločnosť, viete, že krajiny, kde sú prijaté a uznávané práva LGBIT+ ľudí nezaznamenávajú žiadne negatívne dopady na spoločnosť. Naopak, rodí sa tam viac detí a okrem ekonomického rozvoja sú aj poprednými krajinami v znižovaní kriminality, prežívaní spokojnosti, well beingu a psychickom zdraví celej populácie?

Naše deti, ktoré celý život kvôli svojej identite a jej prijatiu zápasia s ťažkosťami, o ktorých bežný človek nemá ani potuchy, však majú v tejto krajine na svojich tvárach a chrbtoch namaľované terče. Každé váhanie im na tento terč primaľuje novú vrstvu neónovej, zďaleka viditeľnej farby. Oni nemôžu odložiť pomyslenú dúhovú vlajku a odísť za inými povinnosťami či záujmami. Žijú vo svojej identite dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni a majú iba tento jeden život. Niektorí to, žiaľ, neuniesli, mladučkí ľudia, pre ktorých bol aj nedostatočný, laxný a zastaralý prístup lekárov a odborníkov záťažou, ktorá ich doviedla k samovražde napriek podpore milujúcej rodiny. Nemáme žiadne údaje, ktoré by nám povedali, za koľkými samovraždami, sebapoškodzovaním či ťažkými depresiami stojí práve odlišná sexuálna či rodová identita, ktorú naša spoločnosť stále nedokáže prijať. Rozumiem, že za posledných 20 rokov sa poznanie v rôznych oblastiach posunulo tak výrazne, že ho niekedy nestíhame spracovať. Chápem, že najjednoduchší spôsob riešenia je ich odmietnutie. Každý človek však má právo na sebaurčenie, vo vyspelej spoločnosti je hodnotou túžba každého človeka byť prijatý vo svojej jedinečnej identite. Poznávame rodovú, sexuálnu aj vzťahovú rozmanitosť, ktorá je v našom ľudskom pokolení podľa všetkého oveľa rôznorodejšia, než sme si ešte nedávno mysleli.

Svet sa mení bleskovým tempom a my budeme históriou posudzovaní podľa toho, ako sme na tieto zmeny dokázali reagovať. Nevybrali sme si to, a určite by sme mnohí mali radšej pokojný a len nenápadne sa meniaci svet. Ale ani naše deti si nevybrali, do akého sveta sa narodili, nevybrali si ani svoju identitu, ktorú postupne objavujú a zisťujú, že nezapadá do bežných „škatuliek“ . Nevybrali si ani čas pandémie, ekonomickej a vojnovej krízy, či globálnej klimatickej krízy. Nevybrali si ani svoju rodovú identitu, narodili sa s ňou. Je zodpovednosťou nás dospelých a zodpovedných, aby sme im ich život nekomplikovali, ale vytvorili im podmienky aspoň v takej miere, v akej sme toho schopní, a na čo máme dosah.

Ako premiér máte povinnosť dodržiavať medzinárodné zmluvy, ku ktorým sa naša krajina zaviazala a dohliadať na ich aplikáciu do praxe a do vnútroštátnej legislatívy. Vládny výbor pre práva LGBTI+ ľudí, kde pôsobia aj mnohí odborníci a aktivisti z tretieho sektora, dlhodobo pripravuje riešenia, ktoré sú v súlade s týmito dohovormi, rovnako ako je s nimi v súlade usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré v súčasnosti blokujete. Vyžadovanie chirurgických zákrokov bolo spravodajcom OSN už takmer pred desiatimi rokmi označené za mučenie.

Zákon od transrodových ľudí vyžaduje, aby neodkladne oznámili matrike zmenu rodu, avšak neprijatie legislatívnych postupov im v tom bráni a je dlhodobou taktikou kladenia prekážok LGBTI+ ľuďom v našej krajine. Napríklad moja dcéra na matriku podala žiadosť v čase platnosti usmernenia v súlade s jeho platným znením, do dnešného dňa jej matrika potrebný úkon nevykonala. Nerozumiem, ako je možné, že matrikárka – zamestnankyňa štátneho úradu – má moc nevykonať úkon, ktorý je zo zákona jej predpísaný, a že za nezákonný stav nikto nenesie zodpovednosť.

Preto si dovolím na Vás apelovať a prosím, aby ste odblokovali prijatie usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR k medicínskym postupom týkajúcim sa transrodových ľudí, a vytvorili urýchlene podmienky pre prijatie ďalších legislatívnych noriem pre úpravu postavenia LGBTI+ ľudí v našej krajine, kde nedostatočné presadzovanie ľudských práv LGBTI + ľudí má v tejto chvíli už veľmi viditeľné obete. Napriek všetkému útok nebol namiereným iba proti „nim“. Žiadne „my“ a „oni“ totiž neexistuje. Sme jedno ľudské spoločenstvo a každý útok z nenávisti je naším spoločným zlyhaním a našou spoločnou traumou. Vy máte v tejto chvíli možnosť ju aspoň trochu zmierniť.

S úctou,

Viera Hincová

Viera Hincová je mama transrodovej dcéry a psychologička, ktorá sa venuje ľuďom a rodinám s Aspergerovým syndrómom a autizmom v OZ Hans a Acentrum, o.z.

The post Mama transrodovej dcéry píše premiérovi: „Naše deti si nevybrali svoju identitu“ appeared first on PRIDEkosice.sk.

Bratislava, 24. októbra 2022 – Iniciatíva Ide nám o život vyzýva vládu SR, poslankyne a poslancov NR SR na prijatie krokov, ktoré pomôžu k vytvoreniu pocitu bezpečia pre LGBTI+ ľudí, ich rodiny a deti, ktorí sa po tragickom teroristickom útoku z 12. októbra, pri ktorom zomreli dvaja mladí ľudia Matúš Horváth a Juraj Vankulič, cítia v našej krajine v ohrození. Organizátori výzvy veria, že konkrétne kroky autorít môžu zabezpečiť, aby sa LGBTI+ ľudia, ich rodiny a deti cítili byť rovnoprávnou súčasťou slovenskej spoločnosti. 

“12. októbra vrah chladnokrvne popravil dvoch mojich blízkych a postrelil moju kamarátku. ´Previnili´ sa len tým, že sa narodili ako LGBTI+ ľudia a že sedeli vonku na lavičke v centre hlavného mesta krajiny EÚ v 21. storočí. Roky sme ako aktivisti pred tým varovali, robili sme všetko možné, čo je v našich silách, aby sme sa nedostali až do tohto bodu. Bolo nás však málo a nedokázali sme čeliť systematickej snahe veľkej časti spoločnosti, ktorá nás chce vymazať z verejného priestoru,” hovorí Roman Samotný, majiteľ podniku Tepláreň a hovorca iniciatívy Ide nám o život.

Do iniciatívy sa zapojilo vyše 50 slovenských organizácií a občianskych združení. Spojili sa v nej LGBTI+ organizácie, organizácie venujúce sa ochrane ľudských práv a menšín, právnemu štátu,  kultúre či ochrane životného prostredia. Kompletný zoznam zapojených subjektov verejnosť nájde na webe iniciatívy www.idenamozivot.sk, kde môže zároveň svojím podpisom podporiť aj verejnú výzvu.

Iniciátori/ky pripomínajú, že najdôležitejšie, čo dnes môže každý človek urobiť, je využiť svoj hlas na podporu spravodlivosti a ochrany pre všetkých. “Teraz je to na nás všetkých: každý a každá z vás má hlas, ktorý musí byť počuť. Treba sa ozvať, ak útočia na menšiny. Odmietnuť nenávistné prejavy na internete aj v bežnom živote. Tlačiť na zodpovedných, aby konali,” dodáva Roman Samotný.

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

Príspevok, ktorý zdieľa PRIDE Košice (@pride.kosice)

Hoci poslanci a poslankyne NR SR minulý týždeň väčšinou hlasov prijali uznesenie o odsúdení teroristického útoku a nenávisti voči LGBTI+ ľuďom a aj židovskej menšine, v stredajšom hlasovaní nevyužili šancu zlepšiť životnú situáciu párov rovnakého pohlavia prijatím zákona o partnerskom spolužití. Vzápätí sa však vláda SR zaviazala priniesť vlastný návrh zákona o pomoci LGBTI+ komunite, a tak ich iniciatíva Ide nám o život vyzýva na spoluprácu pri príprave účinných riešení.

“Vítame, že väčšina našej politickej scény jasne odmietla tento teroristický čin. Deklarácie spoluúčasti a odsudzovanie nenávisti voči LGBTI+ ľuďom, ich rodinám a deťom, sú však len prázdne slová, ak nebudú naplnené konkrétnymi činmi,” hovorí Martin Macko z Iniciatívy Inakosť. Svoje požiadavky zaslali organizátori a organizátorky predsedovi vlády, ktorého požiadali o stretnutie a spoluprácu na tvorbe nových legislatívnych návrhov.

Politickým predstaviteľom a predstaviteľkám iniciátori/ky navrhujú nasledovné opatrenia:

1. prijatie zákona o životnom partnerstve, vrátane možnosti osvojenia dieťaťa jedného z partnerov či partneriek druhým partnerom alebo partnerkou;
2. zabezpečenie dôstojnej medicínskej tranzície pre transrodových ľudí bez vynútených sterilizácií a iných nevyžiadaných lekárskych zákrokov;
3. vymedzenie sa voči šíreniu nenávisti zo strany politikov a političiek a zavedenie disciplinárnej zodpovednosti za takéto výroky v parlamente; 
4. konkrétne kroky na zefektívnenie činnosti orgánov činných v trestnom konaní pri stíhaní trestných činov z nenávisti a predchádzaní takýmto trestným činom; 
5. systematická podpora vytvárania bezpečných priestorov a podporných služieb (školy a vzdelávacie inštitúcie, komunitné centrum v Bratislave a podpora služieb na celom Slovensku).

Úplné znenie výzvy s konkrétnymi opatreniami je zverejnené na www.idenamozivot.sk. Požiadavky iniciatívy sa zameriavajú na konkrétne kroky, ktoré pomôžu zlepšiť život LGBTI+ ľuďom, ich rodinám a deťom a zjednodušia ich situáciu v rôznych oblastiach, od zdravotnej starostlivosti po postihovanie šírenia nenávisti na internete.

“Transrodoví ľudia na Slovensku denne čelia ostrakizácii, snahám o úplné vymazávanie zo spoločnosti a naše volania po náprave sú prehliadané,” upozorňuje Zara Kromková z komunitného a poradenského centra PRIZMA v Košiciach. “V poradniach sa denne stretávame s problémami transrodových ľudí, ktorými sú mimoriadne slabá dostupnosť zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou, neexistujúca možnosť tranzície pre ľudí pod 18 rokov, diskriminačné jednanie na trhu práce, šikana na školách či rôzne formy nenávistných prejavov vo verejných priestoroch a na sociálnych sieťach,” dodáva.

Iniciatíva Ide nám o život zároveň pozýva širokú verejnosť na spomienkové stretnutie za zavraždených Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča, spoločne s ich blízkymi, ktoré sa uskutoční vo štvrtok 27. 10. 2022 o 17:00 na Námestí SNP v Bratislave. Zhromaždením chce iniciatíva spoločne s verejnosťou vyslať jasný signál vláde a parlamentu o svojich požiadavkách na zrovnoprávnenie a zlepšenie ochrany LGBTI+ ľudí, ich rodín a detí na Slovensku.

Výzvu iniciovali: Iniciatíva Inakosť, Dúhový PRIDE Bratislava, Tepláreň, PRIDE Košice, Saplinq, o.z., Dúhové rodiny, Nomantinels, Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, Športový klub Lotosové kvety, o.z., Diversity Pro, Queer Slovakia, SIGNUM – Dúhoví kresťania, Inokraj / Pride Banská Bystrica. 

Výzvu doteraz podporili: Nadácia otvorenej spoločnosti , Inštitút pre verejné otázky (IVO), Nadácia pre deti Slovenska, Nadácia Pontis, Možnosť voľby, OLYMP, Amnesty International Slovensko, Centrum pre filantropiu n.o., Charta diverzity Slovensko, Slovensko-český ženský fond, Občan, demokracia a zodpovednosť, Post Bellum, Greenpeace, ETHOS, Občianske združenie PRIMA, Business Leaders Forum, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Spoločnosť pre plánované rodičovstvo, Helsinský výbor pre ľudské práva na Slovensku, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, MyMamy, o.z., Ženské kruhy, kolektív neon, Education for Equality and Ecology – EDEQEC, EsFem o.z., Človek v ohrození, n.o., Pestrec, VIA IURIS, A Centrum, Karpatská nadácia, Nadácia Milana Šimečku, HANS o.z., Občianska platforma pre demokraciu, Centrum Slniecko, n.o. , Anténa – sieť pre nezávislú kultúru, ASPEKT, Liga za ľudské práva, Bystriny, Inštitút ľudských práv, OZ Hana, PDCS, Slovenská asociácia európskych štúdií, InkluCiTy… Ďalšie organizácie a iniciativy pridávajú svoju podporu na idenamozivot.sk.

The post LGBTI+ ľudia na Slovensku vyzývajú: Ide nám o život appeared first on PRIDEkosice.sk.

Magnus Hirschfeld sa narodil 14. mája 1868 v meste Kolberg v Prusku (dnešné Poľsko). Vyštudoval medicínu a svoju lekársku prax začal v roku 1892. O pár rokov neskôr sa presťahoval do Berlína a tam sa začal venovať témam sexuality, sexuálneho zdravia a rodovej identity.

Bol taktiež spoluzakladateľom vedecko-humanitárneho výboru, ktorého činnosť bola orientovaná na zrušenie § 175 nemeckého trestného zákonníka. To bol paragraf, ktorý určoval trest odňatia slobody za gejský intímny styk. Výboru sa síce nepodarilo zrušiť ho, no ich snaha rozpútala verejnú diskusiu na túto tému. V roku 1909 sa výbor taktiež postavil proti návrhu zákona o kriminalizácii lesbických vzťahov.

Hirschfeldova činnosť a vôbec teórie o povahe ľudskej sexuality budili rôzne vášne. Našli si svojich podporovateľov, no mnohými boli považované za príliš škandalózne či radikálne. Hirschfeld veril, že práve pomocou vedy a výskumu sa dá bojovať proti predsudkom voči kvír ľuďom. Dnes môžeme povedať, že sa nemýlil.

Bol odporcom vtedajšieho rozšíreného názoru, že iná ako heterosexuálna príťažlivosť je niečím patologickým. Podľa neho bola sexuálna orientácia vrodená a teda prirodzená. Veril, že ľudia by za to nemali byť v žiadnom prípade diskriminovaní. Zároveň je však autorom teórie metatropizmu, ktorá hovorí o tom, že sexualita môže podliehať zmene a byť fluidná.

Teórie o rodovej identite, rodová nekonformita a pojem „transvestita“

Termín „transvestita“ sa dnes už nepoužíva a je považovaný za nadávku či prinajlepšom za zastaralý výraz. Na začiatku 20. storočia tomu však bolo inak a toto slovo nemalo žiadne negatívne konotácie. V roku 1910 s ním prišiel Magnus Hirschfeld a tento termín označoval všetkých ľudí, ktorí nespadali do spoločensky akceptovanej predstavy o rodovej identite.

Boli to nielen transrodové ženy a muži, ale aj nebinárni ľudia, rodovo nekonformné osoby či dokonca drag queens. Magnus Hirschfeld bol jedným z prvých ľudí z vedeckého sveta, ktorý podporoval teórie o tom, že rod je spektrum a teda môže existovať množstvo unikátnych rodových identít, nielen dva protipóly. Taktiež tvrdil, že rodová identita a sexuálna orientácia existujú nezávisle od seba. 

V tomto období sa viacerí ľudia v Berlíne začali sami identifikovať ako transvestiti. S Hirschfeldovou pomocou získali certifikát, ktorý túto identitu potvrdzoval. Dôvodom bola ochrana pred políciou, ktorá by im za bežných okolností robila za rodovo nekonformné správanie či obliekanie problémy.

Hirschfeld, LGBTI+ práva a feminizmus

Magnus Hirschfeld veril, že feminizmus a boj za práva kvír ľudí idú ruka v ruke. Sám sa v roku 1905 stal členom Bund für Mutterschutz, feministickej organizácie založenej aktivistkou Helene Stöcker. Stöcker a Hirschfeld spolupracovali v rôznych kampaniach, advokovali za dekriminalizáciu potratov, proti zákonom, ktoré zakazovali ženám určitých povolaní zakladať si rodiny, či proti návrhu zákona, ktorý mal kriminalizovať intímne vzťahy medzi ženami. 

Hirschfeld taktiež vystupoval proti názorom niektorých antropológov, ktorí tvrdili, že africké ženy majú kvôli tvaru ich pohlavných orgánov väčšiu šancu byť lesbami než európske ženy. Podľa Hirschfelda neexistoval dôkaz, ktorý by niečo také potvrdzoval. Argumentoval tým, že sexualita existuje ako spektrum nezávisle od etnika či farby pleti. Jeho tvrdenia podkopávali názory o nadradenosti Európanov, ktoré boli často obhajované práve údajným nižším výskytom inej ako heterosexuálnej orientácie či výraznejšími rozdielmi medzi mužmi a ženami než u ľudí inej ako bielej farby pleti.

Prvý sexuologický časopis

Publikačná činnosť bola ďalšou z vecí, ktorej sa Magnus Hirschfeld venoval. V rámci vedecko-humanitného výboru vydával v rokoch 1899 až 1923 ročenku s názvom Jahrbuch für sexuelle Zwischenstufen.

Významným počinom bol Zeitschrift Für Sexualwissenschaft. Išlo o prvý sexuologický časopis, vďaka ktorému vznikla sexuológia ako samostatný odbor. Okrem Hirschfelda doň prispievali viaceré významné osobnosti, medzi nimi napríklad známy psychiater Sigmund Freud.

Sexuologický inštitút v Berlíne

Počas prvej svetovej vojny Magnus Hirschfeld pôsobil ako lekár pre Červený kríž. Krátko po jej skončení, v roku 1919, založil v Berlíne Sexuologický inštitút, ktorý bol prvý svojho druhu. Inštitút sa zameriaval na výskum a boli v ňom poskytované rôzne služby v oblasti sexuálneho zdravia, týkajúce sa napríklad pohlavne prenosných ochorení alebo nechcených tehotenstiev, či poradenské služby. Mnoho ľudí, ktorí by si inak služby inštitútu nemohli dovoliť, dostali možnosť bývania a práce v rámci inštitútu.

Magnus Hirschfeld a jeho tím sa venoval aj medicínskej tranzícii, ktorá bola v tej dobe vo svojich začiatkoch. Jednou z klientiek bola aj Lili Elbe, dánska maliarka a jedna z prvých osôb vôbec, ktorá medicínsku tranzíciu podstúpila. Lekár, ktorý pod dozorom Magnusa Hirschfelda vykonal jej prvú operáciu, bol Erwin Gohrbandt. 

Hirschfeldov partner, Karl Giese, bol tiež zamestnancom inštitútu. Pracoval ako riaditeľ knižnice a archívu. 

Magnus Hirschfeld usporadúval aj prednášky, ktoré pomáhali rozširovať povedomie o témach, ktorým sa venoval. Tie sa konali napríklad aj Prahe, Brne a Bratislave. Práve v Československu sa stretol a spolupracoval aj s prvým slovenským kvír aktivistom Imrichom Matyášom.

Nástup nacizmu a život v exile

Ešte pred druhou svetovou vojnou časť nemeckej populácie kritizovala Hirschfeldovu činnosť. Kritika sa týkala najmä verejnej diskusie na tému sexu a sexuality, čo časť verejnosti považovala za dekadentné a nemorálne. 

Magnus Hirschfeld bol však napádaný aj kvôli jeho identite, či už gejskej alebo židovskej. Viackrát bol obeťou násilných útokov zo strany pravicových extrémistov, v roku 1920 kvôli takému útoku utrpel vážne zranenia. Situácia sa zhoršovala s nárastom sympatií k nacizmu.

V roku 1930 sa Magnus Hirschfeld vydal na prednáškové turné po svete. Navštívil napríklad USA, Japonsko, Čínu, Egypt a ďalšie krajiny. Do Európy sa vrátil o dva roky neskôr, no v Nemecku už nebol vítaný. Nacistická strana ho pre svoju propagandu využívala ako odstrašujúci príklad a vyhrážala sa mu. Hirschfeld sa kvôli obavám o vlastnú bezpečnosť domov už nevrátil a usadil sa vo Švajčiarsku. 

Potom, ako bol v roku 1933 Hitler vymenovaný za nemeckého kancelára, strana definitívne ukončila Hirschfeldovu činnosť. O rok neskôr sa Magnus Hirschfeld presťahoval do Francúzska, kde v roku 1935 presne v deň svojich 67. narodenín zomrel na následky zlyhania srdca. Je pochovaný v Nice.

Odkaz svetu

Značná časť Hirschfeldovej práce bola zničená v 30. rokoch v rámci Berlínskeho pálenia kníh. Išlo o kampaň organizovanú študentským spolkom podporovaným NSDAP (nacistickou stranou), počas ktorej sa pálili knihy považované nacistikou ideológiou za nepriateľské. Aj napriek snahám nacistov sa však Hirschfeldov odkaz v histórii nestratil a dodnes je významnou osobnosťou kvír dejín nielen v európskom kontexte.

Magnusovi Hirschfeldovi patrí mnoho zásluh a jeho činnosť neostala nepovšimnutá. Už v jeho dobe inšpirovala mnohých ďalších aktivistov*ky a hnutia. V roku 2011 bola v Nemecku založená nadácia Bundesstiftung Magnus Hirschfeld, ktorá sa zaoberá výskumom a vzdelávaním nielen o Hirschfeldovom živote a práci, ale aj o prenasledovaní LGBTI+ ľudí nacistami, o predsudkoch a diskriminácii či o kvír kultúre.

Text: Alex Michelčík

Titulné foto: revistaladoa.com.br

The post Vedec, aktivista a významná osobnosť kvír histórie: Kto bol Magnus Hirschfeld? appeared first on PRIDEkosice.sk.

V sobotu 25.6., keď sa odohrávali PRIDE-y po celej Európe v Paríži či vo Varšave, kde na dúhovom pochode mieru boli aj tisíce ľudí z Ukrajiny, došlo v Kyjeve k nenávistnému a násilnému útoku na ľudí z miestnej queer komunity. Informoval o tom KyivPride, ktorému vyjadrujeme podporu a solidaritu s celou queer komunitou, ktorá zostáva na Ukrajine aj v čase vojny a okupácie.

Čo presne sa stalo, podrobne opísal na svojich sociálnych sieťach KyivPride a napadnutí ľudia. 

Neďaleko komunitného queer klubu Versace došlo k útoku na dvoch ľudí, ktorí práve poskytovali rozhovor zahraničným novinárom/kam v blízkosti klubu. Mužovi – Oleksa – dali agresori ranu do dolnej čeľuste a trans ženu – Cheryl – tri krát udreli a posprejovali slzotvorným sprejom. 

Skupina mladých mužov sa najskôr snažila queer ľuďom brániť v tom, aby poskytovali rozhovor médiám. Keď to nevyšlo, zaútočili na Oleksu úderom do čeľuste. Podľa jeho slov agresorom vadilo, že mal obuté topánky na podpätku a že patril do LGBTI+ komunity. Keď sa k Oleksovi pripojila jeho kamarátka Cheryl, trans žena a blogerka, ako odpoveď dostala slzotvorný sprej do tváre a tri údery. 

Zástupca KyivPride bol v tom okamihu v klube Versace a zavolal políciu a záchranku. Keď prišla polícia, Cheryl a Oleksa vzniesli obvinenie voči útočníkom. Polícii sa podarilo agresorov nájsť neďaleko klubu a vrátili sa s nimi na miesto činu. Stáli tam 30 minút, nikto ich nezadržal, príslušníci polície s nimi priateľsky komunikovali, spoločne fajčili a vtipkovali. Počas toho sa títo agresívni mladíci posmievali návštevníctvu klubu Versace, adresovali im homofóbne nadávky, diskutovali o neprípustnosti existencie LGBTI+ ľudí a vznášali rôzne obvinenia voči komunite. Polícia im nijak nebránila v agresívnej komunikácii s návštevníctvom klubu. Viacerí mali na sebe tetovania, ktoré jasne deklarovali príslušnosť k pravicovému extrémizmu ako napríklad čierne slnko, symbol používaný v nacistickom Nemecku a neskôr neonacistami.

Neskôr Oleksu a Cheryl zobrala sanitka do nemocnice, aby im ošetrili zranenia. Oleksovi museli zašívať spodnú peru, kde má doteraz veľký opuch ako následok rany do čeľuste a musel sa podrobiť aj röntgenovému vyšetreniu. Cheryl má bolesti čeľuste, keď otvára ústa, keďže tiež dostala niekoľko úderov. Lekársky záznam o ich zraneniach a ošetrení je dostupný na sociálnych sieťach KyivPride, spolu s videom priamo a svedectvami napadnutých ľudí priamo z miesta činu. Na videu je zachytená aj interakcia s políciou a verbálne útoky agresorov. 

Napriek tlaku, ktorý polícia vyvíjala na obete tohto zločinu z nenávisti, i napriek pokusom zmiasť zástupcu KyivPride pri zadržiavaní útočníkov, nakoniec polícia zadržala jedného z agresorov, na ktorého upozornil Oleksa. Druhého útočníka, ktorý napadol Cheryl, spolu s ďalšími ľuďmi z tejto skupiny extrémistov, polícia požiadala, aby prišli na policajnú stanicu sami. Ako to interpretuje KyivPride, fakticky nechali po meste slobodne prechádzať skupinu agresívnych extrémistov s dôverou, že sa na policajnú stanicu dostavia. 

Útok zaznamenali bezpečnostné kamery japonského veľvyslanectva, ktoré sa nachádza neďaleko klubu Versace. KyivPride preto poslal žiadosť o poskytnutie video záznamu z kamier a plánuje ho zverejniť. Pôjde tiež o dôkaz v prípade zločinu z nenávisti, ktorý je evidentne zločinom z nenávisti. 

Saplinq, PRIDE Košice a PRIZMA plne podporujú KyivPride v ich výzve ukrajinskej polícii, aby tento zločin vyšetrovala ako homofóbny a transfóbny, aby postavila útočníkov pred súd a aby tiež trestne stíhala príslušníkov polície, ktorí nechali skupinu extrémistov voľne opustiť miesto činu. Tiež podporujeme výzvu KyivPride ukrajinskému parlamentu, aby bezodkladne prijal zákon 5488, ktorý definuje zločiny z nenávisti na základe sexuálnej orientáciu či rodovej identity. 

Napadnutie ľudí z kyjevskej LGBTI+ komunity extrémistickými indivíduami a ignorovanie vážnosti tohto útoku kyjevskou políciou sú tristnou a alarmujúcou pripomienkou toho, že LGBTI+ ľudia čelia v čase vojny zvýšenému riziku. Ohrozenie ich zdravia či životov pritom evidentne prichádza nielen zo strany ruských okupačných síl, ale aj z extrémistických kruhov ukrajinskej spoločnosti. Musíme preto zostať mimoriadne kritickí a opatrní, na Slovensku i v európskom kontexte, v našom vnímaní vojny na Ukrajine. Mali by sme venovať pozornosť zraniteľným skupinám obyvateľstva, ako je aj LGBTI+ komunita, ktoré môžu čeliť násiliu a nenávisti pre svoju sexuálnu orientáciu, rodovú identitu či etnicitu. 

Vojna je mimoriadne zložitý a komplexný stav bezprávia a násilia, v ktorom existujúce nerovnosti z čias mieru môžu znamenať otázku života a smrti. Nezabúdajme preto na to, že LGBTI+ organizácie a komunity na Ukrajine čelili nenávisti a útokom od istých skupín obyvateľstva už pred vojnou. V súčasnosti sa preto nachádzajú v oveľa väčšom ohrození spoločenských predsudkov a stigmy. Ideológia pravicového extrémizmu, nenávisť voči inakosti – homofóbia, transfóbia, xenofóbia či rasizmus – totiž neodišli s mierom. Naopak, vojna extrémizmus posilňuje a prehlbuje.

To najmenej, čo môžeme spraviť z našej pozície na Slovensku, je pamätať si nedávnu históriu prenasledovania LGBTI+ komunít na Ukrajine, hovoriť o aktuálnych útokoch, ktorým čelia, vyjadriť solidaritu s ukrajinskou queer komunitou a odsúdiť extrémizmus. Berme preto do úvahy skúsenosti a bezpečnosť LGBTI+ ľudí na Ukrajine aj v spoločenskej diskusii o vojne. Nezabúdajme na zločiny extrémizmu pri mediálnych výstupoch či analýzach úlohy a pôsobenia pravicových extrémistov v obrane krajiny voči ruskému agresorovi. 

The post V Kyjeve napadli LGBTI+ ľudí pravicoví extrémisti, polícia čin zľahčovala appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pred Stonewallom

Organizácie a hnutia, ktoré bojovali za práva LGBTI+ ľudí, existovali v USA už roky pred udalosťami, ktoré dnes poznáme pod názvom Stonewallské nepokoje. Prvou z nich bola Society for Human Rights, ktorú v Chicagu v roku 1924 založil nemecký imigrant Henry Gerber. O rok neskôr však bol donútený svoje hnutie rozpustiť. V Spojených štátoch však postupne začali vznikať aj ďalšie skupiny a ľudia z LGBTI+ komunity sa začali pomaly, ale isto aktivizovať. 

V období 50. a 60. rokov 20. storočia bola homosexualita stále kriminalizovaná, rovnako ako obliekanie sa do oblečenia typického pre opačné pohlavie a ďalšie prejavy rodovej nekonformity. Kvír ľudia čelili diskriminácii zo strany štátu a polície, boli vyhadzovaní z práce či univerzít, zatýkaní alebo zatváraní do psychiatrických liečební. Viacerí zo strachu o svoju bezpečnosť žili dvojitý život. 

Ako sa však hnutie za LGBTI+ práva rozširovalo, aj kvír ľudia sa vo svojom boji o slobodu a spravodlivosť stávali čoraz odvážnejšími. Miesta, ktoré im poskytovali útočisko, boli práve gej bary. Tam sa mohla teplá komunita stretávať a relatívne slobodne prejavovať svoju identitu. To aj napriek tomu, že majitelia týchto podnikov boli členmi LGBTI+ komunity len zriedka. 

New York, gej bary a policajné razie

Gej bary sa teda v 60. rokoch stali miestom, kde kvír komunita našla aký-taký bezpečný priestor. Podniky, o ktorých sa vedelo alebo boli podozrivé z obsluhovania členov LGBTI+ komunity, sa však nevyhli cieleným policajným raziám. Jedným z takýchto podnikov bol aj Stonewall Inn v New Yorku, v susedstve Greenwich Village v Manhattane.

Tento bar, ako aj mnoho podobných, bol v tom čase vlastnený mafiou. Nepotreboval licenciu na predaj alkoholu, keďže išlo o typ podniku, kde si návštevníci mohli doniesť vlastný alkohol. Stretávali sa tu najmä ľudia, ktorí boli aj v rámci LGBTI+ komunity prehliadaní a nerešpektovaní. Išlo hlavne o transrodové osoby, feminínnych gejov, butch lesby, pracovníkov v sex biznise, ľudí bez domova či drag queens.

To, že gej bary vlastnila mafia, však malo za následok aj napríklad to, že podniky ako Stonewall nespĺňali bezpečnostné predpisy, keďže ich nemal kto odkontrolovať. Baru Stonewall Inn napríklad chýbal únikový východ, hygienické podmienky boli nedostatočné a dochádzalo aj k vydieraniu bohatých klientov. Napriek tomu sa však tento podnik stal populárnym. Jeho klientela, ako drag queens či transrodoví ľudia, sa tu stretávali s lepším zaobchádzaním než v iných gej baroch.

Stonewallské nepokoje

Razia, ktorej následkom boli známe demonštrácie, nebola pre Stonewall Inn ani zďaleka jedinou. Korupcia fungovala aj v rámci polície a tak sa stávalo, že bary vlastnené mafiou boli na policajné razie dopredu upozornené. 

To však nebol prípad Stonewallských nepokojov. Policajná razia majiteľov aj návštevníkov a návštevníčky baru prekvapila nadránom 28. júna 1969. Polícia kontrolovala a identifikovala osoby, ktoré boli „prezlečené za opačné pohlavie“. Dokopy bolo zatknutých 13 ľudí. 

Situácia sa vymkla spod kontroly, keď sa polícia snažila s použitím násilia zatknúť jednu zo zákazníčok. Pravdepodobne išlo o butch lesbu Stormé DeLarverie. Ona sama to potvrdila a identifikovali ju aj viacerí očití svedkovia. Niektoré zdroje to však považujú za sporné. Nie je úplne jasné, či to bola naozaj ona, ktorá ako prvá začala podnecovať dav v komu, aby „niečo urobili“. To bol moment, ktorý začal vzburu, ku ktorej sa pridali aj ľudia z okolia.

Členovia a členky diskriminovanej komunity, ktorí už mali dosť neľudského zaobchádzania, začali po príslušníkoch polície hádzať dlažobné kamene, fľaše či iné predmety. V určitom momente sa polícia spolu s niekoľkými zatknutými osobami zabarikádovala v podniku. Objavil sa aj pokus bar podpáliť. 

Medzi významné osoby Stonewallských nepokojov patrí aj transrodová žena a aktivistka za LGBTI+ práva Marsha P. Johnson. Niektoré zdroje uvádzajú práve ju ako osobu, ktorá podnietila vzburu, ona sama to však poprela. Podľa vlastných slov nebola v momente začatia vzbury v podniku prítomná a tak sa pridala až o niečo neskôr.

Od vzbury k oslavám hrdosti

Dokopy sa násilných protestov zúčastnilo okolo 2000 ľudí a rozpútala sa vlna niekoľkodňových demonštrácií v uliciach. Stonewallské nepokoje sa tak stali významným momentom v boji za práva LGBTI+ ľudí a viedli k vzniku viacerých organizácií, ako napríklad Gay Liberation Front, Human Rights Campaign alebo GLAAD (Gay and Lesbian Alliance Against Defamation).

Pri príležitosti prvého výročia protestov sa na ich mieste konal prvý Pride sprievod v USA, známy aj pod názvom Christopher Street Liberation Day. Zúčastnili sa ho tisíce ľudí a jeho oficiálnym sloganom bola veta „Say it loud, gay is proud!“

Text: Alex Michelčík

Titulná foto: Larry Morris/The New York Times

The post Niekoľkodňové demonštrácie a boj za LGBTI+ práva: Stonewallské nepokoje sú významným momentom v kvír histórii appeared first on PRIDEkosice.sk.

Toto sú neprijateľné vyhlásenia predsedu NR SR ako voleného zástupcu v parlamente, ktorý by mal podľa Ústavy SR chrániť všetkých ľudí a ich ľudské práva bez rozdielu. Tento monológ, v ktorom si Boris Kollár kopol do LGBTI+ ľudí, navyše zostal bez potrebnej proti-argumentácie moderátora. Pánovi Borisovi Kollárovi by sme rady/i pripomenuli, že sympatizuje s politikami, ktoré hrubým spôsobom porušujú základné ľudské práva a ohrozujú bezpečnosť i životy LGBTI+ ľudí.

V Rusku sú LGBTI+ ľudia prenasledovaní viacerými zákonmi, ktoré obmedzujú ich slobodu žiť v súlade s ich sexuálnou orientáciou a rodovou identitou otvorene, ale v bezpečí nie sú ani v súkromí. Zákon o “anti-LGBT propagande” posilňuje v ruskej spoločnosti škodlivé mýty o LGBTI+ ľuďoch a povzbudzuje tak homo-bi-transfóbiu. Nenávistné prejavy často vedú k fyzickým útokom na ľudí pre ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu. I malá odchýlka od toho, čo Kremlin považuje za “normálne” alebo “tradičné” môže znamenať pre LGBTI+ komunity ohrozenie ich dôstojnej existencie, zdravia a života.

Zákon namierený proti “vplyvu zahraničných agentov” v Rusku zase cielene prenasleduje mimovládne organizácie, ktoré zastupujú práva LGBTI+ ľudí, alebo sa venujú komunitám a vytváraniu bezpečného priestoru. Aktivistky a aktivisti čelia vykonštruovaným súdnym procesom, likvidačným pokutám i väzneniu. Za uplynulých desať rokov Putinov režim voči LGBTI+ ľuďom pritvrdil a vedie proti nim “vojnu”. 

Kremlin podporuje autokratický režim v Čečensku, kde sa odohráva genocída na LGBTI+ ľuďoch

Kremlin takisto podporuje režim autokrata Kadyrova v Čečensku, kde sa odohráva genocída na LGBTI+ ľuďoch. Kadyrovove jednotky ich doslova lovia, mučia a vraždia. Ak sa kvír ľuďom podarí ujsť do Ruska, stále nie sú v bezpečí – musia sa skrývať, pretože im zo strany ruských úradov hrozí deportácia späť do Čečenska, kde ich čaká istá smrť. Odvážni novinári a aktivistky v Rusku, ktorí na tragickú situáciu LGBTI+ ľudí v Čečensku upozornili, dostávajú z Čečenska vyhrážky smrťou, únosom či mučením, stávajú sa terčom útokov Kadyrovových žoldnierov priamo na území Ruskej federácie. Polícia nekoná a necháva týchto ľudí na pospas prenasledovaniu i násiliu. 

S takýmito politikami a vládnutím sa stotožňuje predseda NR SR Boris Kollár, keď vyhlasuje súznenie s Vladimirom Putinom a jeho postojmi k LGBTI+ ľuďom. V právnom štáte členskej krajiny Európskej únie nemajú takéto vyhlásenie miesto. Z pozície moci vyjadriť podporu prenasledovaniu, mučeniu, zabíjaniu či väzneniu ľudí pre ich inakosti môže mať vážne dôsledky pre bezpečnosť LGBTI+ ľudí aj na Slovensku. 

Ide o ľudské životy

Boris Kollár by si mal uvedomiť, že to, čo dnes vyhlási a verejne schvaľuje, sa zajtra môže premietnuť do homo-bi-transfóbnych prejavov v uliciach. Už dnes za to nesie ako volený zástupca na čele zákonodarného zboru politickú zodpovednosť. V civilizovanom právnom štáte by za takéto vyjadrenia nebolo inej cesty ako zložiť funkciu a odstúpiť. Boris Kollár má však ambicióznejšiu agendu a je zrejmé, že sympatizuje aj s tým, kam vedie Maďarsko Viktor Orbán. Je to práve jeho prenasledovanie LGBTI+ ľudí a občianskej spoločnosti, pre ktoré sa Maďarsko dnes ocitá na okraji Európskej únie a čelí konaniu Európskej komisie. Viktor Orbán totiž rozbíja základné piliere právneho štátu a z LGBTI+ ľudí sa cielene snaží spraviť nepriateľov štátu a maďarského národa. Takáto rétorika i politika je nebezpečná a z histórie vieme, kam môže zájsť. Predstavitelia štátu by to mali vedieť tiež a vážiť slová. Ide tu totiž o ľudské životy. 

Text: Alexandra Demetrianová

The post OSTRO SA OHRADZUJEME VOČI VYHLÁSENIAM BORISA KOLLÁRA appeared first on PRIDEkosice.sk.