List som začala písať začiatkom týždňa. Vo štvrtok sme sa dozvedeli o výzve, ktorá ide proti všetkým odborným aj ľudskoprávnym štandardom v oblasti transrodovosti. Je najvyšší čas ho zverejniť. V sobotu je to mesiac od teroristického útoku na Zámockej ulici.
Vážený pán premiér Eduard Heger,
Píšem Vám ako mama transrodovej dcéry. Som tiež psychologička a venujem sa ľuďom a rodinám s Aspergerovým syndrómom a autizmom. Svoj list začínam písať na Medzinárodný deň transrodových rodičov a rodičov transrodových detí, ktorý sa slávi 7. novembra od roku 2009.
Mám v duchu pred očami dva zábery, na ktorých stojíte Vy ako premiér Slovenska. Na prvom po masakre v Buči s nepriestrelnou vestou. To, čo sa odohrávalo vo Vašom vnútri, bolo vidieť na Vašej tvári a aj vo Vašich vyjadreniach po tejto ceste, za ktoré sme na Vás boli právom hrdí. Na druhom zábere stojíte na mieste teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave, na sebe nemáte nepriestrelnú vestu, ale v ruke držíte dúhovú vlajku, ktorú Vám podala jedna z prvých aktivistiek za práva LGBTI+ ľudí na Slovensku, Hana Fabry.
Pre mňa – a myslím, že aj pre Vás – sú tieto dva zábery odlišné iba miestom a časom, nie realitou a podstatou danej situácie. Masaker v Buči spôsobila rovnaká nenávisť ako útok na Zámockej. Som rada, že ste dúhovú vlajku v ruke podržali a neodložili ste ju, a určite nie som sama. Myslím, že vo Vašej hlave a srdci sa v týchto chvíľach odohrávali podobné pocity a myšlienky. Keď ste stáli na Zámockej s dúhovou vlajkou nad sviečkami zapálenými na pamiatku obetí nenávisti voči LGBTI+ ľuďom, ešte nebola zverejnená informácia, že prvým cieľom strelca ste mali byť Vy. Ako žena, matka a občianka tejto krajiny som hlboko znepokojená všetkými týmito informáciami, predstava, že niekto dokáže čo i len v myšlienkach cieliť na vrcholného predstaviteľa nášho štátu je pre moje myslenie absolútne neprijateľná. Rovnako ako myšlienka, že dokáže zamieriť zbraň na mladých ľudí iba preto, kým sú.
Takéto situácie menia naše vnútro aj naše zmýšľanie. Sú často výzvou a hlavne možnosťou zmeniť zaužívané spôsoby reagovania a tým nás môžu posunúť dopredu. My psychológovia však vieme, že ak človek s takýmto zážitkom nepracuje aktívne, jeho transformatívny potenciál v čase rapídne klesá a zhruba po mesiaci je premrhaný, vrátime sa do „starých koľají“. V sobotu to bude mesiac od vraždy na Zámockej ulici a ľudia z LGBIT+ komunity napriek niekoľkým sľubným signálom nepocítili vo svojich životoch žiadnu reálnu úľavu a sú stále vystavovaní útokom.
Pán premiér, vyrastala som v nábožensky založenej rodine. Do iste miery teda chápem Vašu dilemu a Vaše kroky, o ktorých si zrejme myslíte, že chránite integritu našej krajiny a jej morálne dobro. V tejto chvíli si Vás však dovolím vyzvať, aby ste zrušili komisiu, ktorá z Vášho impulzu hatí a blokuje platnosť usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR z apríla tohto roku týkajúceho podmienok tranzície transrodových osôb na Slovensku. Usmernenie vypracovali experti, ktorí s pokorou pristúpili na podmienku vypracovania štandardu pre diagnostiku transrodovosti. Od júna 2022 je štandard pripravený v súlade s najnovším vedeckým a medicínskym poznaním v tejto oblasti. Napriek tomu ste v rozpore s bežnou praxou Vy osobne vytvorili ďalšiu komisiu, ktorá má tieto štandardy posudzovať, čo iba predlžuje nezákonný stav na Slovensku. Žiadne iné medicínske štandardy podobná komisia neriešila a podľa mojich vedomostí sa u nás začali vypracovávať iba posledné dva roky aj v bežných diagnózach ako je cukrovka.
Ak riešite morálnu dilemu, či prijatie zákonných úprav podporujúcich práva LGBTI+ ľudí bude mať negatívny dopad na spoločnosť, viete, že krajiny, kde sú prijaté a uznávané práva LGBIT+ ľudí nezaznamenávajú žiadne negatívne dopady na spoločnosť. Naopak, rodí sa tam viac detí a okrem ekonomického rozvoja sú aj poprednými krajinami v znižovaní kriminality, prežívaní spokojnosti, well beingu a psychickom zdraví celej populácie?
Naše deti, ktoré celý život kvôli svojej identite a jej prijatiu zápasia s ťažkosťami, o ktorých bežný človek nemá ani potuchy, však majú v tejto krajine na svojich tvárach a chrbtoch namaľované terče. Každé váhanie im na tento terč primaľuje novú vrstvu neónovej, zďaleka viditeľnej farby. Oni nemôžu odložiť pomyslenú dúhovú vlajku a odísť za inými povinnosťami či záujmami. Žijú vo svojej identite dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni a majú iba tento jeden život. Niektorí to, žiaľ, neuniesli, mladučkí ľudia, pre ktorých bol aj nedostatočný, laxný a zastaralý prístup lekárov a odborníkov záťažou, ktorá ich doviedla k samovražde napriek podpore milujúcej rodiny. Nemáme žiadne údaje, ktoré by nám povedali, za koľkými samovraždami, sebapoškodzovaním či ťažkými depresiami stojí práve odlišná sexuálna či rodová identita, ktorú naša spoločnosť stále nedokáže prijať. Rozumiem, že za posledných 20 rokov sa poznanie v rôznych oblastiach posunulo tak výrazne, že ho niekedy nestíhame spracovať. Chápem, že najjednoduchší spôsob riešenia je ich odmietnutie. Každý človek však má právo na sebaurčenie, vo vyspelej spoločnosti je hodnotou túžba každého človeka byť prijatý vo svojej jedinečnej identite. Poznávame rodovú, sexuálnu aj vzťahovú rozmanitosť, ktorá je v našom ľudskom pokolení podľa všetkého oveľa rôznorodejšia, než sme si ešte nedávno mysleli.
Svet sa mení bleskovým tempom a my budeme históriou posudzovaní podľa toho, ako sme na tieto zmeny dokázali reagovať. Nevybrali sme si to, a určite by sme mnohí mali radšej pokojný a len nenápadne sa meniaci svet. Ale ani naše deti si nevybrali, do akého sveta sa narodili, nevybrali si ani svoju identitu, ktorú postupne objavujú a zisťujú, že nezapadá do bežných „škatuliek“ . Nevybrali si ani čas pandémie, ekonomickej a vojnovej krízy, či globálnej klimatickej krízy. Nevybrali si ani svoju rodovú identitu, narodili sa s ňou. Je zodpovednosťou nás dospelých a zodpovedných, aby sme im ich život nekomplikovali, ale vytvorili im podmienky aspoň v takej miere, v akej sme toho schopní, a na čo máme dosah.
Ako premiér máte povinnosť dodržiavať medzinárodné zmluvy, ku ktorým sa naša krajina zaviazala a dohliadať na ich aplikáciu do praxe a do vnútroštátnej legislatívy. Vládny výbor pre práva LGBTI+ ľudí, kde pôsobia aj mnohí odborníci a aktivisti z tretieho sektora, dlhodobo pripravuje riešenia, ktoré sú v súlade s týmito dohovormi, rovnako ako je s nimi v súlade usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré v súčasnosti blokujete. Vyžadovanie chirurgických zákrokov bolo spravodajcom OSN už takmer pred desiatimi rokmi označené za mučenie.
Zákon od transrodových ľudí vyžaduje, aby neodkladne oznámili matrike zmenu rodu, avšak neprijatie legislatívnych postupov im v tom bráni a je dlhodobou taktikou kladenia prekážok LGBTI+ ľuďom v našej krajine. Napríklad moja dcéra na matriku podala žiadosť v čase platnosti usmernenia v súlade s jeho platným znením, do dnešného dňa jej matrika potrebný úkon nevykonala. Nerozumiem, ako je možné, že matrikárka – zamestnankyňa štátneho úradu – má moc nevykonať úkon, ktorý je zo zákona jej predpísaný, a že za nezákonný stav nikto nenesie zodpovednosť.
Preto si dovolím na Vás apelovať a prosím, aby ste odblokovali prijatie usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR k medicínskym postupom týkajúcim sa transrodových ľudí, a vytvorili urýchlene podmienky pre prijatie ďalších legislatívnych noriem pre úpravu postavenia LGBTI+ ľudí v našej krajine, kde nedostatočné presadzovanie ľudských práv LGBTI + ľudí má v tejto chvíli už veľmi viditeľné obete. Napriek všetkému útok nebol namiereným iba proti „nim“. Žiadne „my“ a „oni“ totiž neexistuje. Sme jedno ľudské spoločenstvo a každý útok z nenávisti je naším spoločným zlyhaním a našou spoločnou traumou. Vy máte v tejto chvíli možnosť ju aspoň trochu zmierniť.
S úctou,
Viera Hincová
Viera Hincová je mama transrodovej dcéry a psychologička, ktorá sa venuje ľuďom a rodinám s Aspergerovým syndrómom a autizmom v OZ Hans a Acentrum, o.z.
