Vyzývame na zastavenie násilia voči LGBTI+ ľuďom na Ukrajine, trestné stíhanie agresorov a prevenciu zločinov z nenávisti voči queer ľuďom. Odmietame zľahčovanie pravicového extrémizmu na úkor ľudí a komunít, voči ktorým šíria nenávisť a agresiu.
V sobotu 25.6., keď sa odohrávali PRIDE-y po celej Európe v Paríži či vo Varšave, kde na dúhovom pochode mieru boli aj tisíce ľudí z Ukrajiny, došlo v Kyjeve k nenávistnému a násilnému útoku na ľudí z miestnej queer komunity. Informoval o tom KyivPride, ktorému vyjadrujeme podporu a solidaritu s celou queer komunitou, ktorá zostáva na Ukrajine aj v čase vojny a okupácie.
Čo presne sa stalo, podrobne opísal na svojich sociálnych sieťach KyivPride a napadnutí ľudia.
Neďaleko komunitného queer klubu Versace došlo k útoku na dvoch ľudí, ktorí práve poskytovali rozhovor zahraničným novinárom/kam v blízkosti klubu. Mužovi – Oleksa – dali agresori ranu do dolnej čeľuste a trans ženu – Cheryl – tri krát udreli a posprejovali slzotvorným sprejom.
Skupina mladých mužov sa najskôr snažila queer ľuďom brániť v tom, aby poskytovali rozhovor médiám. Keď to nevyšlo, zaútočili na Oleksu úderom do čeľuste. Podľa jeho slov agresorom vadilo, že mal obuté topánky na podpätku a že patril do LGBTI+ komunity. Keď sa k Oleksovi pripojila jeho kamarátka Cheryl, trans žena a blogerka, ako odpoveď dostala slzotvorný sprej do tváre a tri údery.
Zástupca KyivPride bol v tom okamihu v klube Versace a zavolal políciu a záchranku. Keď prišla polícia, Cheryl a Oleksa vzniesli obvinenie voči útočníkom. Polícii sa podarilo agresorov nájsť neďaleko klubu a vrátili sa s nimi na miesto činu. Stáli tam 30 minút, nikto ich nezadržal, príslušníci polície s nimi priateľsky komunikovali, spoločne fajčili a vtipkovali. Počas toho sa títo agresívni mladíci posmievali návštevníctvu klubu Versace, adresovali im homofóbne nadávky, diskutovali o neprípustnosti existencie LGBTI+ ľudí a vznášali rôzne obvinenia voči komunite. Polícia im nijak nebránila v agresívnej komunikácii s návštevníctvom klubu. Viacerí mali na sebe tetovania, ktoré jasne deklarovali príslušnosť k pravicovému extrémizmu ako napríklad čierne slnko, symbol používaný v nacistickom Nemecku a neskôr neonacistami.
Neskôr Oleksu a Cheryl zobrala sanitka do nemocnice, aby im ošetrili zranenia. Oleksovi museli zašívať spodnú peru, kde má doteraz veľký opuch ako následok rany do čeľuste a musel sa podrobiť aj röntgenovému vyšetreniu. Cheryl má bolesti čeľuste, keď otvára ústa, keďže tiež dostala niekoľko úderov. Lekársky záznam o ich zraneniach a ošetrení je dostupný na sociálnych sieťach KyivPride, spolu s videom priamo a svedectvami napadnutých ľudí priamo z miesta činu. Na videu je zachytená aj interakcia s políciou a verbálne útoky agresorov.
Napriek tlaku, ktorý polícia vyvíjala na obete tohto zločinu z nenávisti, i napriek pokusom zmiasť zástupcu KyivPride pri zadržiavaní útočníkov, nakoniec polícia zadržala jedného z agresorov, na ktorého upozornil Oleksa. Druhého útočníka, ktorý napadol Cheryl, spolu s ďalšími ľuďmi z tejto skupiny extrémistov, polícia požiadala, aby prišli na policajnú stanicu sami. Ako to interpretuje KyivPride, fakticky nechali po meste slobodne prechádzať skupinu agresívnych extrémistov s dôverou, že sa na policajnú stanicu dostavia.
Útok zaznamenali bezpečnostné kamery japonského veľvyslanectva, ktoré sa nachádza neďaleko klubu Versace. KyivPride preto poslal žiadosť o poskytnutie video záznamu z kamier a plánuje ho zverejniť. Pôjde tiež o dôkaz v prípade zločinu z nenávisti, ktorý je evidentne zločinom z nenávisti.
Saplinq, PRIDE Košice a PRIZMA plne podporujú KyivPride v ich výzve ukrajinskej polícii, aby tento zločin vyšetrovala ako homofóbny a transfóbny, aby postavila útočníkov pred súd a aby tiež trestne stíhala príslušníkov polície, ktorí nechali skupinu extrémistov voľne opustiť miesto činu. Tiež podporujeme výzvu KyivPride ukrajinskému parlamentu, aby bezodkladne prijal zákon 5488, ktorý definuje zločiny z nenávisti na základe sexuálnej orientáciu či rodovej identity.
Napadnutie ľudí z kyjevskej LGBTI+ komunity extrémistickými indivíduami a ignorovanie vážnosti tohto útoku kyjevskou políciou sú tristnou a alarmujúcou pripomienkou toho, že LGBTI+ ľudia čelia v čase vojny zvýšenému riziku. Ohrozenie ich zdravia či životov pritom evidentne prichádza nielen zo strany ruských okupačných síl, ale aj z extrémistických kruhov ukrajinskej spoločnosti. Musíme preto zostať mimoriadne kritickí a opatrní, na Slovensku i v európskom kontexte, v našom vnímaní vojny na Ukrajine. Mali by sme venovať pozornosť zraniteľným skupinám obyvateľstva, ako je aj LGBTI+ komunita, ktoré môžu čeliť násiliu a nenávisti pre svoju sexuálnu orientáciu, rodovú identitu či etnicitu.
Vojna je mimoriadne zložitý a komplexný stav bezprávia a násilia, v ktorom existujúce nerovnosti z čias mieru môžu znamenať otázku života a smrti. Nezabúdajme preto na to, že LGBTI+ organizácie a komunity na Ukrajine čelili nenávisti a útokom od istých skupín obyvateľstva už pred vojnou. V súčasnosti sa preto nachádzajú v oveľa väčšom ohrození spoločenských predsudkov a stigmy. Ideológia pravicového extrémizmu, nenávisť voči inakosti – homofóbia, transfóbia, xenofóbia či rasizmus – totiž neodišli s mierom. Naopak, vojna extrémizmus posilňuje a prehlbuje.
To najmenej, čo môžeme spraviť z našej pozície na Slovensku, je pamätať si nedávnu históriu prenasledovania LGBTI+ komunít na Ukrajine, hovoriť o aktuálnych útokoch, ktorým čelia, vyjadriť solidaritu s ukrajinskou queer komunitou a odsúdiť extrémizmus. Berme preto do úvahy skúsenosti a bezpečnosť LGBTI+ ľudí na Ukrajine aj v spoločenskej diskusii o vojne. Nezabúdajme na zločiny extrémizmu pri mediálnych výstupoch či analýzach úlohy a pôsobenia pravicových extrémistov v obrane krajiny voči ruskému agresorovi.
