Podpore, poradenstvu a presadzovaniu ľudských práv LGBTI+ ľudí sa venujem od roku 2014. Každý deň si uvedomujem, aké dôležité je zaujímať sa vzájomne o seba a neostávať lahostajnou, voči tomu, čo sa deje okolo nás. 

LGBTI+ ľudia na Slovensku často počúvajú: „Veď vás tu nikto nezabíja.“ „Stačí, ak sa nebudete držať za ruky a všetko je predsa ok.“ „Stačí, ak nebudeš okolie nútiť rešpektovať tvoju sukňu, dáš si nohavice a všetko bude v poriadku.” V poslednom období sa nám tu navyše rozmáha akýsi nešvar, keď nám iní privilegovaní ľudia, oplývajúci spoločenským statusom a mediálnym priestorom, hovoria, že ak požadujeme rešpekt a ohradíme sa voči nenávistným prejavom, sme extrém. A navyše nás vyzývajú na diskusiu s tými, ktorí nás nenávidia. Rada všetkým pripomeniem, že diskutujeme o našich životoch denne. S rodičmi, so súrodencami, s priateľkami a priateľmi, so známymi a tie a tí z nás, ktorí môžu, aj verejne. S médiami, so štátnymi inštitúciami, s ministerstvami, s ľuďmi, ktorí dočasne spravujú veci verejné. Často diskutujeme aj o konkrétnostiach z našich životov, o ktorých sa pri iných ľuďoch nediskutuje, lebo majú právo na súkromie. My ho stále nemáme.

Transrodoví ľudia navyše nemajú ani to, čo je v prípade mnohých z nich životne dôležité. Dostupnosť k zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou je na Slovensku v katastrofálnej situácii. Na odborné usmernenie sme čakali viac ako 40 rokov a keď ho odborníčky a odborníci pripravili a ministerstvo po troch rokoch vyčkávania vydalo, nenávisť voči nám dosiahla obludných rozmerov. Až takých, že ministerstvo presne po šiestich týždňoch od vydania pozastavilo platnosť odborného usmernenia a opäť sme tam, kde sme boli. Alebo lepšie povedané, situácia je ešte horšia ako predtým. Čakáme. Nikoho však už nezaujímajú dopady, nikoho nezaujíma kontext. Odporcovia rovnosti LGBTI+ ľudí dosiahli, čo chceli, a transrodoví ľudia sú vydaní na pospas systému, ktorý ich nielen nerozpoznáva, ale aktívne im bráni žiť ich životy v súlade so sebou a dovolí im iba prežívať. Nie žiť.

Žijeme život – to je hešteg, ktorý používa na svojom instagrame riaditeľka Dúhového Pride-u Bratislava – moja drahá priateľka Filoména. Dnes aj nás všetky a všetkých chcem povzbudiť, žime svoje životy, postavme sa za ne, neuspokojme sa s prežívaním, nechcime toleranciu. Požadujme rešpekt, máme právo žiť svoje životy, kvalitne a bezpečne v tejto krajine, u nás na Slovensku. Neostávajme ticho, aby sme raz aj my mohli žiť naplno s heštegom „žijeme život“.

Zara Kromková

Foto: Jakub Kováč pre Dúhový PRIDE Bratislava

The post Máme právo žiť svoje životy, odkázala Zara Kromková na PRIDE Bratislava appeared first on PRIDEkosice.sk.

Moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová pozvala do štúdia Zaru Kromkovú z komunitného centra PRIZMA. O svojich skúsenostiach hovorila aj Alena Srnčíková, matka transrodovej dcéry. Hosťom v štúdiu bol aj Peter Stachura, bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva.

Diskusia v úvode priblížila coming-out transrodových osôb. Objavovanie vlastnej identity opísala Zara, ktorá vysvevetlila, že už v útlom detstve uvažovala o sebe ako ako dievčati. Ocenila aj prístup mamy, ktorá jej dala priestor, aby sa hrala s hračkami či obliekala, ako jej vyhovovalo.

Rovnako chápavý a otvorený postoj mala aj Alena, ktorá sa svoje dieťa nesnažila vtlačiť do presných mantinelov, ale naopak radšej vytvoriť rešpektujúci priestor, kde môže rásť podľa svojej prirodzenosti. V Silnej zostave otvorene vyrozprávala, kedy sa jej dcéra Charlotte zdôverila s tým, ako vníma vlastnú identitu.

Bývalý štátny tajomník Peter Stachura v úvode zdôraznil, že chýba konštruktívna debata o transrodovej téme, aby sme ako spoločnosť vedeli pomenovať, čo prekáža konzervatívnym občanom, a zároveň nevykresľovali transrodových ľudí ako niekoho škodlivého. Postupne sa však viac sústredil na vypichnutie raritných prípadov zo zahraničia než na riešenie reálnych prípadov na Slovensku.

„Každý deň sa stretávam s transdovými ľuďmi, ktorí žijú na Slovensku a potrebujú mať dostupnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku, to je jediné, o čom by sme sa mali teraz baviť. Nemali by sme sa baviť o tom, čo sa deje vo Švédsku,“ pripomenula Zara. Celú diskusiu je možné vidieť na tomto linku.

The post Postavenie trans ľudí riešili na RTVS, hlasom komunity bola aj Zara Kromková appeared first on PRIDEkosice.sk.

Teplá vlna, to sú podcasty, videá, webináre a diskusie o kultúre a živote LGBTI+ ľudí. Dostupné sú na platformách Spotify, Apple Podcasts alebo PodBean a dajú sa aj sledovať na YouTube. Tím Teplej vlny sa rozhodol zmapovať aj život dúhovej komunity na východnom Slovensku. Na rozhovory oslovili Zaru Kromkovú z PRIZMY, riaditeľa PRIDE Košice Róberta Furiela a účastníka nášho dobrovoľníckeho programu Lukáša Bláhu.

Zaru mnohí a mnohé poznáte ako mentorku v komunitnom a poradenskom centre PRIZMA a taktiež tvár aktivizmu za práva transrodových ľudí. V Teplej vlne otvorene hovorí o svojom vlastnom príbehu. Spomína aj na detstvo či dospievanie. Na to, ako jej rodovú identitu vnímali jej najbližší a ostatné okolie. „Na základnej škole som bola viac-menej sama. Pre dievčatá som bola príliš chlapčenská a pre chlapcov naopak príliš dievčenská, a tým pádom som sa nevedela nikam zaradiť,“ zdôverila sa Zara. Opisuje aj svoju ďalšiu cestu a to, ako sa jej podarilo nájsť pevnú pôdu pod nohami a byť dnes tou oporou pre druhých ľudí.

Z iného uhla môžete vďaka Teplej vlne spoznať aj Róberta, ktorý šéfuje PRIDE Košice. Dnes pomáha mnohým na ceste k sebaprijatiu. Ako však vyzeral jeho vlastný coming-out? Medzi 12. a 13. rokom sa zamiloval do spolužiaka, čo boli prvé momenty uvedomovania si vlastnej identity. „To boli také skladko-boľavé roky,“ povzdychol si Róbert. V Teplej vlne priblížil aj svoje aktivistické začiatky, ktoré boli už na strednej škole. Zaspomínal si aj na prvý PRIDE na Slovensku, ktorého bol súčasťou. A taktiež vysvetlil, prečo sa rozhodol robiť kvír podujatia na východe Slovenska.

Tretím hosťom, ktorého vyspovedali v Teplej vlne, bol pravidelný účastník dobrovoľníckeho programu PRIDE Košice a náš stážista Lukáš Bláha. Predstavuje novú generáciu, ktorá prináša svieži vietor a mladícky elán do LGBTI+ aktivizmu. Žije v Košiciach. Študuje kaderníctvo a vizážistiku. V rámci svojich umeleckých aktivít sa venuje maľovaniu a módnej tvorbe. Mejkap aj oblečenie mu slúžia ako prostriedok, ktorým pripomína pestrosť sveta. V Teplej vlne však bol oveľa osobnejší. Úprimne rozpáva o tom, ako doma vnímali, keď sa začal obliekať mimo bežných rodových vzorcov.

The post Nahliadnuť aj do súkromia ľudí z PRIDE Košice a spoznať ich príbehy môžete vďaka Teplej vlne appeared first on PRIDEkosice.sk.

Ceny Inakosti boli po prvýkrát udelené v roku 2019 a po pandemickej prestávke sa vratili tento rok. Protipandemické opatrenia dopadli mimoriadne ťažko na kultúrne aktivity a skomplikovali aj organizovanie komunitných akcií. Ako zdôraznil riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko: „Štáty, ktoré si s pandémiou Covidu-19 poradili dobre, spájali nasledovné veci: politické líderstvo, súdržnosť v spoločnosti a dôvera v inštitúcie a odbornosť. Ukázalo sa, že sú to presne tie veci, ktoré nám akútne chýbajú. Naša politická reprezentácia sa naopak snažila ešte viac spoločnosť rozoštvať. Sem patria aj snahy o zatiaľ najtvrdšie zásahy do ľudských práv LGBTI+ ľudí, snaha zakázať transrodovým ľuďom právnu zmenu pohlavia, ktorá je možná už minimálne polstoročie, či zakázať tzv. propagáciu homosexuality a vymazať tak našu komunitu z verejného priestoru úplne. Práve táto bezprecedentná situácia podnietila vznik nových iniciatív a motivovala viac ľudí postaviť sa za LGBTI+ ľudí na Slovensku. Líderstvo, snahu o súdržnosť v spoločnosti a odbornosť sme hľadali medzi našimi nominovanými ľuďmi a organizáciami a ich zoznam svedčí o tom, že sme sme ich našli.“

Cena za rozvoj komunity sa udeľuje pre osoby alebo organizácie, ktoré svojimi aktivitami prispeli k budovaniu LGBTI+ komunity na Slovensku. V roku 2021 ju zriadili ako novú kategóriu a bola udelená dvom subjektom. Prvú cenu v tejto kategórii získalo OZ Dúhové rodiny za ich komunitné aktivity pre páry rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú alebo plánujú mať deti, a za verejné vystupovanie s cieľom meniť postoje verejnosti. Druhú cenu v tejto kategórii získava Zara Kromková za jej aktivity v budovaní komunity v košickom kraji, podporné skupiny pre transrodové osoby a komunitné stretnutia pre LGBTI+ ľudí ako aj dobrovoľnícky program PRIDE Košice.

Cena za pozitívne zviditeľnenie je určená pre LGBTI+ osobu, ktorá svojou činnosťou pozitívne zviditeľnila seba a tým aj komunitu. Cenu v tejto kategórii získal František Košarišťan alias Fero Joke, ktorý prenikol z pozície komika na sociálnych sieťach až do slovenského televízneho mainstreamu. Pre množstvo jeho fanúšikov a fanúšičiek je tvárou slovenskej LGBTI+ komunity. Ako bývalý osobný asistent ľudí s mentálnym znevýhodnením využíva svoje nadobudnuté postavenie na zvyšovanie povedomia o potrebe náležitého ohodnotenia ľudí z pomáhajúcich profesií v našej spoločnosti.

Cena za počin roka sa udeľuje za aktivitu, ktorá prispela k zlepšeniu života LGBTI+ ľudí. Ocenené bolo Združenie rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí za otvorený list poslancom a poslankyniam, ku ktorému sa pridalo takmer 10 000 ľudí a verejnú obhajobu práv svojich detí a priateľov. Po prvýkrát tak rodičia LGBTI+ ľudí vstúpili do verejnej diskusie o postavení ich detí v slovenskej spoločnosti. 

Cena pre médiá je za objektívnu a nestereotypnú prezentáciu tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi. Ocenená bola Ria Gehrerová už druhý krát po sebe za sériu článkov v Denníku N, v ktorých dlhodobo a systematicky sleduje vývoj v oblasti práv LGBTI+ ľudí a ako jediná spracovala aj tému dopadov pandémie na túto komunitu. 

Cena za umenie je pre jedinečné kultúrne a umelecké spracovanie tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi. Cenu získalo OZ Nomantinels za projekt Odtiahnutie kvír opony – 30 rokov demokracie pre LGBTI+ ľudí (výstava Loading Love a divadelná hra Socializmus s teplou tvárou), ktorý prispieva k vytváraniu kolektívnej pamäte domácej LGBTI+ komunity a prináša nové informácie a príbehy z minulosti. Vracia nás ku koreňom súčasnej spoločenskej situácie a jej dlhodobým problémom.

View this post on Instagram

A post shared by Dúhový rok (@duhovyrok)

Novou kategóriou je aj Cena za audiovíziu, ktorá sa udeľuje za jedinečné spracovanie tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi v audiovizuálnej tvorbe. Oceneným bol Peter Bebjak a D.N.A. production za televíznu minisériu Herec, ktorá približuje 50. roky 20. storočia ako temné obdobie našich dejín, kde mal tlak komunistického režimu devastačný vplyv na životy a etické princípy mnohých ľudí, vrátane ľudí s homosexuálnou orientáciou.

Cena za líderstvo v biznise je určená aktivite vo firemnom sektore, ktorá prispela k zlepšeniu života LGBTI+ ľudí, presadzovaniu ich ľudských práv, odstraňovaniu predsudkov a diskriminácie. Ocenenou bola spoločnosť Dedoles za PRIDE kampaň, keď spolu s LGBTI+ komunitou čelili nenávistným útokom a ich inovatívnu a prekvapivú reakciu na komentáre hejterov, keď každý komentár na sociálnej sieti premenili na 1 euro na podporu LGBTI+ organizácií. 

Do Siene slávy bol uvedený Marián Vojtek (1951 – 2011), zakladateľ prvého ponovembrového združenia „za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov Slovenskej republiky“ – Ganymedes. Márian bol veľmi činorodý človek a uvedomoval si, že dosiahnuť práva nepôjde bez vytvárania sebavedomia komunity – organizoval preto v 90. rokoch stretnutia, zoznamky či výlety, na ktorých si mnohí LGBTI+ ľudia uvedomili, že nie sú sami so svojimi starosťami, ale aj túžbami. Prvý návrh na uzákonenie registrovaného partnerstva predkladal Ganymedes v roku 1997. Na základe písomného dedičstva po Mariánovi si môžeme utvoriť celkom presnú predstavu o tom, ako sa rodilo ponovembrové LGBTI+ hnutie na Slovensku. Pod jeho vedením Ganymedes organizoval rôznorodé aktivity pre verejnosť a komunitu: konferencie a odborné diskusie, poradenskú linku pre ľudí v núdzi, pobočky v regiónoch, športové a osvetové aktivity či Gay Film Festival (predchodca Filmového festivalu inakosti). 

Nominácie prebiehali na základe verejnej výzvy a o ocenených rozhodovala správna rada Iniciatívy Inakosť na základe odporúčaní odborníkov a odborníčok za jednotlivé oblasti. Tu možno nájsť zoznam nominovaných.

The post Zara z komunitného centra PRIZMA získala Cenu Inakosti appeared first on PRIDEkosice.sk.

V apríli Prizma naďalej zaznamenala zvyšujúci sa dopyt po jej službách. Predošlý mesiac bol z pohľadu celkového počtu nových klientov a klientiek za tento rok dokonca najsilnejší. Kontaktovalo nás 18 nových ľudí. Boli prevažne z košického a bratislavského kraja, čo potvrdzuje, že za nárastom je absencia poradenských služieb na západnom Slovensku, resp. v Bratislave. Nasledovali prešovský a nitriansky kraj. 

Pozorujeme, že našu poradňu kontaktujú aj LGBTI+ Slovenky a Slováci žijúci v zahraničí. Ich podiel za obdobie od januára do apríla dosiahol vyše 7 % z celkového počtu klientely. Najmä v prípade transrodových ľudí, ktorí žijú v zahraničí a majú slovenské občianstvo, sa ukazuje, že odchod zo Slovenska nie vždy vyrieši životnú situáciu. Musia totiž spĺňať podmienky právnej tranzície, ktoré platia na Slovensku, aj napriek tomu, že dlhodobo žijú napríklad na Malte. 

View this post on Instagram

A post shared by Prizma_KE (@prizmakosice)

Rodičia hľadajú spôsob, ako pomôcť

K dnešnému dňu tiež vieme už s istotou povedať, že zvýšený dopyt po našich službách je aj zo strany rodičov. Týka sa to najmä rodičov mladých transrodových ľudí. V tomto roku nás kontaktovali už šiesti rodičia, pričom za celý predchádzajúci rok 2020 to boli iba štyria.

Vekové zloženie bolo veľmi podobné, aké sme v poradni mali i v predchádzajúcich rokoch. Najväčší podiel LGBTI+ klientely tvoria mladí ľudia pod 30 rokov. Nasleduje skupina LGBTI+ ľudí nad 30 rokov, ale čoraz častejšie nás kontaktujú aj mladí ľudia vo veku 16 či 17 rokov.

Chýbajúca zdravotná starostlivosť pre trans ľudí

V apríli nás kontaktovalo mnoho trans ľudí a ich podiel sa opätovne zvýšil. Za obdobie od začiatku januára tvoria transrodoví ľudia drvivú väčšinu našej klientely. Ich podiel v našej poradni presiahol 75%. Znamená to, že práve transrodoví ľudia sa stretávajú s najväčšími prekážkami v živote na Slovensku. 

Najzávažnejším problémom, pre ktorý nás kontaktujú, je zdravotná starostlivosť spojená s tranzíciou. Najmä jej kritická nedostupnosť. V košickom a prešovskom kraji napríklad zdravotnú starostlivosť spojenú s tranzíciou neposkytuje žiaden lekár*ka. Na západnom Slovensku sa situácia od začiatku roka rovnako zhoršila a ľudia prišli o dostupnú zdravotnú starostlivosť i v tejto časti krajiny. To spôsobuje enormný tlak na životy a psychické zdravie mnohých transrodových ľudí. Pre chýbajúce jednoznačné pravidlá aj to málo poskytovateliek a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou pozastavilo túto činnosť. 

Rovnako spôsobuje veľké problémy neexistujúca zdravotná starostlivosť pre trans ľudí pod 18 rokov, pričom mnohé z nich pandemická situácia ešte zvýraznila. Mnoho neplnoletých trans ľudí aj so svojimi rodičmi často vyhľadávalo zdravotnú starostlivosť spojenú s tranzíciou v Česku. Keďže protipandemické opatrenia nedovoľovali vycestovať do zahraničia aj o túto možnosť mladí trans ľudia prišli. Situáciu je možné vyhodnotiť ako kritickú, potvrdzuje to aj trvalý nárast poradenstva týkajúceho sa zdravotnej starostlivosti počas tranzície.

Návrhy poslancov, ktoré ubližujú

V apríli sme tiež zaznamenávali negatívne dopady predloženej novely ústavného zákona, ktorá chcela zakázať právnu i medicínsku tranzíciu. Dopady boli hlboké. Časť klientely dokonca pre zhoršené psychické zdravie nedokázala využiť naše služby. Psychologička komunikovala mnoho zrušených stretnutí zo strany klientiek a klientov, ktorí a ktoré ako dôvod zrušenia uvádzali zlé psychické rozpoloženie, pocity strachu, úzkosti a depresívne stavy kvôli obavám z prijatia takejto legislatívy.

V poradni sme tiež zaznamenali zvýšený nárast nenávistných prejavov smerom k LGB ľuďom. Rovnako ako pri transrodových ľuďoch za týmto nárastom stojí verejný diskurz spojený s už spomínanou novelou, ktorá vo svojej dôvodovej správe hovorila o LGBTI+ ľuďoch ako o deviantoch, a o prostredí, v ktorom vychovávajú svoje deti, ako o chorom a deviantom prostredí, navyše spájal LGBTI+ ľudí so sexuálnym zneužívaním ich detí. Politické útoky na LGBTI+ ľudí majú vždy veľmi negatívne dopady na ich životy, na životy ich rodín a najmä na psychické zdravie LGBTI+ ľudí. Okrem toho stoja aj za narastajúcim počtom nenávistných prejavov zo strany spoločnosti – susedov, kolegýň v práci, v školskom prostredí či doma. My v poradni to vidíme na číslach celkom presne. Je to priamoúmerné. Každý nenávistný prejav voči LGBTI+ ľuďom zo strany verejných predstaviteľov a predstaviteliek znamená nárast poradenstva v našej poradni.

Za mesiac apríl evidujeme dopyt po všetkých typoch služieb, ktoré poskytujeme – psychologické, právne, sociálne poradenstvo, ako aj poradenstvo v oblasti potrieb transrodových ľudí. Aj napriek týmto problémom sa Prizme darí byť tu pre našu klientelu.

Úvodné foto: Taedc/Flickr

The post Ani odchod do zahraničia nemusí LGBTI+ ľuďom zjednodušiť situáciu, Slovensko vie skomplikovať život aj na diaľku appeared first on PRIDEkosice.sk.

Vedúcou Dobrovoľníckeho programu PRIDE Košice je Zara Kromková, ktorá mala spolu s koordinátorom dobrovoľníckeho tímu Richardom Langdonom pod dohľadom celý priebeh online LGBTI+ akadémie.  

Ako prebiehala online LGBTI+ akadémia?

Organizátori a organizátorky rozdelili všetkých prihlásených účastníkov a účastníčky do troch skupín, ktoré nazvali fakultami. Jedna sa venovala žurnalistike, druhá PR a marketingu a tretia umeniu. Každá zo spomínaných fakúlt dostala od organizátorov a organizátoriek postupne niekoľko úloh, ktoré museli členovia a členky vypracovať v určitom časovom limite (pričom zároveň mali možnosť konzultácie úloh s koordinátorom i s vedúcou). 

Fakulty dostávali za vypracované a odovzdané úlohy body. Časť bodov si prideľovali fakulty navzájom medzi sebou a zvyšné body im prideľovala vedúca a koordinátor. Konečný bodový stav fakúlt sa skončil trojitou remízou, takže všetky a všetci prihlásení členovia a členky sa spoločne tešili z víťazstva. 

Čomu sa venovali jednotlivé fakulty?

Fakulta žurnalistiky: Členovia a členky tejto fakulty písali články na rôzne témy v súvislosti s LGBTI+ komunitou.

Fakulta PR & marketingu: Jej členovia a členky tvorili články s analýzami rôznych online podujatí a pripravovali propagačné príspevky na sociálne siete.

Fakulta umení: Členovia a členky tejto fakulty využili umelecký talent a kreslili rôzne obrázky, taktiež vytvorili napríklad prehľadné plagáty s LGBTI+ vlajkami či vizuálnu pozvánku na PRIDE Košice 2020.

Všetci účastníci a účastníčky akadémie sa zhodli na tom, že sa naučili veľa nových vecí a taktiež získali nové skúsenosti, ktoré budú vedieť ďalej využívať v rámci aktivizmu i mimo neho. Veľkým prínosom pre nich bolo, že si mohli vyskúšať tímovú spoluprácu výlučne v online priestore. Viaceré a viacerí sa zhodujú, že by privítali formu online aktivít aj mimo pandémie. 

Ako uviedol koordinátor Richard Langdon, vytvorenie dobrovoľníckeho programu v online priestore bolo pre neho veľkou výzvou. „Prirodzene som mal pred tým rešpekt, či to bude funkčné a či to bude spĺňať ciele dobrovoľníckeho programu ako takého. S tímom sa nám nakoniec podarilo vytvoriť koncept, ktorý hodnotím ako veľmi úspešný,“ hovorí Richard. Zároveň dodáva, že s kolektívom sa mu pracovalo veľmi dobre a niektorí/é účastníci a účastníčky sa rozhodli zapojiť aj do ďalších aktivít podujatia PRIDE Košice. 

Podľa slov vedúcej dobrovoľníckeho programu Zary Kromkovej online akadémia nadmieru splnila jej očakávania. Veľkou výhodou organizovania v online priestore je podľa nej to, že sa mohli zapojiť aj ľudia, ktorí by sa nemohli zúčastniť, ak by podujatie bolo naživo. V súčasnosti už plánujú aktivity na rok 2021. „Pripravujeme sa na to, že tento rok bude dobrovoľnícky program prebiehať v reálnom priestore. Samozrejme, ak to pandemická situácia nedovolí, budeme ho opäť organizovať online,“ dodáva Zara.

Text: Valéria Hurbanová

–

Ak by ste nás chceli podporiť pri tvorbe teplého magazínu, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Tímová spolupráca a nové schopnosti – dobrovoľnícky program na PRIDE posúva ľudí vpred appeared first on PRIDEkosice.sk.