Všetci sme určite aspoň raz zažili deň, kedy sme si chceli s kamošmi a kamoškami vyraziť a zabaviť sa, ale, ako naschvál, ostatní boli zaneprázdnení a plány sa tak skončili skôr, než sa vôbec začali. Čo keby sme ti povedali, že existuje miesto, kde každý pondelok môžeš prísť a stráviť čas v príjemnej spoločnosti, nájsť si nové priateľstvá či sa len venovať sebe a svojim myšlienkam?

Komunitné stretká v PRIZME spĺňajú toto všetko a prinášajú ešte omnoho viac! Sú prístupné pre všetkých a všetky od 15 rokov vyššie. Každý pondelok ťa čaká nový program, aktivity a príjemná atmosféra. Budeme sa rozprávať, tvoriť, spoznávať sa, hrať sa – štruktúra stretiek je naozaj rôznorodá a na svoje si prídu všetci.

Posledné stretko bolo venované vzájomnému spoznávaniu – vytvárali sa rôzne koláže na tému „Prečo som na komunitnom stretnutí alebo čo pre mňa znamená bezpečný priestor“, prebiehala debata o tom, čo môžeme robiť pre to, aby sa na stretkách cítili všetci príjemne a bezpečne, či aké aktivity alebo podujatia by účastníci a účastníčky chceli radi vyskúšať či zažiť.

Komunitné stretnutia mala dlhú dobu pod palcom aktivistka Zara Kromková z PRIZMY, ktorá sa rozhodla predať ďalej štafetu. Kto bude viesť stretká a budeš sa s ním pravidelne stretávať?

Vedenie komunitných stretnutí spoločne prevzali Lukáš, Alex a Simona (na obrázku vyššie), ktorí nám poskytli krátky rozhovor, kde spomínajú, čo pre nich znamenajú stretká, prečo sa dali na ne dali či čomu sa venujú v rámci teplého aktivizmu. 

Prvého si predstavíme Lukáša Bláhu, nadšenca dinosaurov, umenia, skvelej čokolády a zelenej farby.

• Opísal by si nám svoju cestu naprieč aktivizmom?

Štyri roky dozadu som cez sociálne siete zorganizoval niekoľko LGBTI+ meetingov v Košiciach, na ktorých sa stretli mladí ľudia a spriatelili sa – vlastne niečo podobné ako komunitné stretnutia v PRIZME. Neskôr som vystavoval zopár svojich malieb na kvír výstavách a v lete 2020 som sa zúčastnil prvého KompAkt-u cez PRIDE Košice, kde sa začala moja cesta v teplom aktivizme. V 2021 som bol stážistom pilotného programu Laboratória snov, pomocou ktorého som zorganizoval niekoľko podujatí počas PRIDE týždňa. Tento rok v LabSnov pokračujem aj naďalej a momentálne pripravujeme PRIDE Košice 2022. Najnovšie rozbieham spolu s Alex a Sisou tieto komunitné stretnutia v PRIZME.

• Aký majú pre teba komunitné stretnutia význam?

Komunitné stretnutia vnímam ako pravidelné stretnutia priateľov, kde môže byť každý slobodne tým, kým chce byť, a to bez akéhokoľvek odsúdenia, navyše je to aj veľmi bezpečné miesto. Pri pomyslení na ne počujem smiech mladých ľudí, cítim vôňu kávy a vidím dúhu, doslova! Verím, že veľmi podobné budú komunitné stretnutia pôsobiť i na účastníkov a účastníčky.

• Prečo si sa rozhodol podieľať na ich organizácií?

Keď som chodil na komunitné stretnutia, ešte pod vedením Zary Kromkovej, v roku 2019, cítil som sa tam najbezpečnejšie v celých Košiciach, plne akceptovaný a podporovaný. Spoznal som mnoho skvelých ľudí, s ktorými sa priatelím dodnes, mnoho som sa naučil o komunite i o sebe a najmä ma bavili zábavné aktivity, ktoré sme tam spolu robili. Presne to chcem, aby zažili i ďalší ľudia z komunity. Preto som sa rozhodol byť organizátorom nových komunitných stretnutí. Mám mnoho nápadov na aktivity, vďaka ktorým sa spolu všetci zasmejeme a lepšie spoznáme. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby kvír komunita bola zvnútra silná a priateľská, aby sme cítili spolupatričnosť a hrdosť na to, kým sme.

• Čo by si odkázal ľuďom, ktorí stále váhajú sa stretiek zúčastniť?

Myslím si, že dôvodov prečo prísť som vymenoval pred chvíľkou mnoho, ale v skratke: v PRIZME je jedinečná atmosféra, ktorú by mal každý aspoň raz v živote zažiť!

Ďalšou z organizátorskej trojice je Alex Michelčík, milovníčka prírody, cestovania a umenia v rôznych podobách. 

• Opísala by si nám svoju cestu naprieč aktivizmom?

S komunitnými stretnutiami mám skúsenosti, no na pozícii organizátora je to pre mňa premiéra. Okrem komunitných stretnutí sa v rámci Saplinqu venujem hlavne sociálnym sieťam a PRIDE magazínu, ale niekoľkokrát som bola zapojená aj do dobrovoľníckeho programu pre PRIDE Košice a ďalších aktivít. 

• Aký majú pre teba komunitné stretnutia význam?

Komunitné stretnutiam, ale aj PRIZMA vo všeobecnosti, pre mňa znamenajú príjemný a bezpečný priestor, kde môžeme byť sami*y sebou – bez odsudzovania, bez predsudkov, bez hrania sa na niečo, čím nie sme. Mala som možnosť tu spoznať množstvo skvelých ľudí, čo si nesmierne vážim, veľa sa naučiť a zažiť super veci, či už išlo o aktivizmus alebo zábavu. 

Prvý raz som sa v PRIZME ocitla v roku 2018 a to v súvislosti s dobrovoľníckym programom pre PRIDE Košice. Odvtedy je to neodmysliteľnou súčasťou môjho života.

• Prečo si sa rozhodla podieľať na ich organizácií?

Myslím si, že ako komunita by sme mali mať možnosť stretávať sa, robiť spoločné aktivity, mať priestor, kde môžeme slobodne diskutovať, vyjadriť svoje názory, postoje či pocity, nadväzovať vzťahy s ďalšími ľuďmi… Zároveň je fajn mať priestor pre relax. Práve o tom komunitné stretnutia z môjho pohľadu sú – nemusíme sa ako komunita stále venovať len aktivizmu, stále sa zaoberať len negatívnymi vecami, ktoré sa dejú. Je okej chcieť si vydýchnuť a stráviť čas nejakou príjemnou zábavou alebo oddychom niekde, kde je bezpečne. Komunitné stretnutia robíme pre komunitu a tým pádom aj pre seba. Som zvedavá, ako sa to celé rozvinie a úprimne sa na to teším. Samozrejme, mám vlastné nápady na rôzne aktivity, ktoré by sme mohli robiť, no sme otvorení akýmkoľvek podnetom a nápadom.

• Čo by si odkázala ľuďom, ktorí stále váhajú sa stretiek zúčastniť?

Príďte. Či už sa budete chcieť zapojiť do aktivít, pokecať s ľuďmi, či len prísť a využiť ten priestor na čítanie knihy alebo počúvanie hudby, je to úplne v pohode. Ten priestor je pre nás všetkých.

Pomyselný trojuholník nám uzatvára Simona Srnková, milovníčka kníh, dobrej kávy a spontánnych nápadov.

• Opísala by si nám svoju cestu naprieč aktivizmom?

Moja cesta sa začala nedávno, konkrétne to spustilo prihlásenie do pilotného programu Laboratórium Snov, kde som pomáhala pripravovať PRIDE Košice 2021. Krátko po skončení som sa dala do programu Dúhové vzdelávanie, v ktorom som si vyskúšala facilitovať stretnutia so zámerom scitlivenia skupiny na LGBTI+ témy. Na zoznam mi pribudol aj program Základy advokácie a občianskej participácie, kde sa učím, ako zrealizovať občiansku kampaň. Taktiež som súčasťou 2. ročníka Laboratória Snov, kde momentálne máme plné ruky práce pri organizácii tohtoročného PRIDE festivalu a mojou zatiaľ poslednou zastávkou sú komunitné stretnutia v PRIZME.

• Aký majú pre teba komunitné stretnutia význam?

Vnímam ich ako možnosť stmeliť a navzájom prepojiť členov a členky komunity v priestore, v ktorom budú plne prijatí a podporovaní, pri ľuďoch ktorí, si ich radi vypočujú, a v dobrej atmosfére, ktorá každému zaručí pocit akceptácie a bezpečia.

• Prečo si sa rozhodla podieľať na ich organizácií?

Chcela som, aby tu aj naďalej existoval priestor pre kvír komunitu, v ktorom by sa mohli stretávať, rozprávať a zabávať sa. Osobne to vnímam ako veľmi dôležitú vec a tak, keď sa ku mne dostala ponuka od Zary, dlho som neváhala a dala sa na to. Spolu s Alex a Lukášom si veľmi dobre rozumieme a navzájom sa dopĺňame. Vymýšľať aktivity na stretká je veľmi ľahké, nové nápady len tak sršia! Som veľmi rada, že mám možnosť byť toho súčasťou. 

• Čo by si odkázala ľuďom, ktorí stále váhajú sa stretiek zúčastniť?

Odkázala by som, že atmosféru na stretkách treba jednoducho zažiť. Každý týždeň budeme robiť niečo iné, takže si všetci prídu na to svoje. Veľmi radi uvidíme staré i nové tváre a ak sa zdráhaš prísť sám či sama, vezmi so sebou kamošov a kamošky, miest máme dosť! 

A čo budeme robiť najbližší pondelok? Sleduj naše sociálne siete!

The post Bezpečný priestor pre LGBTI+ ľudí: pondelky v PRIZME budú patriť komunitným stretnutiam appeared first on PRIDEkosice.sk.

Ceny Inakosti boli po prvýkrát udelené v roku 2019 a po pandemickej prestávke sa vratili tento rok. Protipandemické opatrenia dopadli mimoriadne ťažko na kultúrne aktivity a skomplikovali aj organizovanie komunitných akcií. Ako zdôraznil riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko: „Štáty, ktoré si s pandémiou Covidu-19 poradili dobre, spájali nasledovné veci: politické líderstvo, súdržnosť v spoločnosti a dôvera v inštitúcie a odbornosť. Ukázalo sa, že sú to presne tie veci, ktoré nám akútne chýbajú. Naša politická reprezentácia sa naopak snažila ešte viac spoločnosť rozoštvať. Sem patria aj snahy o zatiaľ najtvrdšie zásahy do ľudských práv LGBTI+ ľudí, snaha zakázať transrodovým ľuďom právnu zmenu pohlavia, ktorá je možná už minimálne polstoročie, či zakázať tzv. propagáciu homosexuality a vymazať tak našu komunitu z verejného priestoru úplne. Práve táto bezprecedentná situácia podnietila vznik nových iniciatív a motivovala viac ľudí postaviť sa za LGBTI+ ľudí na Slovensku. Líderstvo, snahu o súdržnosť v spoločnosti a odbornosť sme hľadali medzi našimi nominovanými ľuďmi a organizáciami a ich zoznam svedčí o tom, že sme sme ich našli.“

Cena za rozvoj komunity sa udeľuje pre osoby alebo organizácie, ktoré svojimi aktivitami prispeli k budovaniu LGBTI+ komunity na Slovensku. V roku 2021 ju zriadili ako novú kategóriu a bola udelená dvom subjektom. Prvú cenu v tejto kategórii získalo OZ Dúhové rodiny za ich komunitné aktivity pre páry rovnakého pohlavia, ktoré vychovávajú alebo plánujú mať deti, a za verejné vystupovanie s cieľom meniť postoje verejnosti. Druhú cenu v tejto kategórii získava Zara Kromková za jej aktivity v budovaní komunity v košickom kraji, podporné skupiny pre transrodové osoby a komunitné stretnutia pre LGBTI+ ľudí ako aj dobrovoľnícky program PRIDE Košice.

Cena za pozitívne zviditeľnenie je určená pre LGBTI+ osobu, ktorá svojou činnosťou pozitívne zviditeľnila seba a tým aj komunitu. Cenu v tejto kategórii získal František Košarišťan alias Fero Joke, ktorý prenikol z pozície komika na sociálnych sieťach až do slovenského televízneho mainstreamu. Pre množstvo jeho fanúšikov a fanúšičiek je tvárou slovenskej LGBTI+ komunity. Ako bývalý osobný asistent ľudí s mentálnym znevýhodnením využíva svoje nadobudnuté postavenie na zvyšovanie povedomia o potrebe náležitého ohodnotenia ľudí z pomáhajúcich profesií v našej spoločnosti.

Cena za počin roka sa udeľuje za aktivitu, ktorá prispela k zlepšeniu života LGBTI+ ľudí. Ocenené bolo Združenie rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí za otvorený list poslancom a poslankyniam, ku ktorému sa pridalo takmer 10 000 ľudí a verejnú obhajobu práv svojich detí a priateľov. Po prvýkrát tak rodičia LGBTI+ ľudí vstúpili do verejnej diskusie o postavení ich detí v slovenskej spoločnosti. 

Cena pre médiá je za objektívnu a nestereotypnú prezentáciu tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi. Ocenená bola Ria Gehrerová už druhý krát po sebe za sériu článkov v Denníku N, v ktorých dlhodobo a systematicky sleduje vývoj v oblasti práv LGBTI+ ľudí a ako jediná spracovala aj tému dopadov pandémie na túto komunitu. 

Cena za umenie je pre jedinečné kultúrne a umelecké spracovanie tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi. Cenu získalo OZ Nomantinels za projekt Odtiahnutie kvír opony – 30 rokov demokracie pre LGBTI+ ľudí (výstava Loading Love a divadelná hra Socializmus s teplou tvárou), ktorý prispieva k vytváraniu kolektívnej pamäte domácej LGBTI+ komunity a prináša nové informácie a príbehy z minulosti. Vracia nás ku koreňom súčasnej spoločenskej situácie a jej dlhodobým problémom.

View this post on Instagram

A post shared by Dúhový rok (@duhovyrok)

Novou kategóriou je aj Cena za audiovíziu, ktorá sa udeľuje za jedinečné spracovanie tém súvisiacich s LGBTI+ ľuďmi v audiovizuálnej tvorbe. Oceneným bol Peter Bebjak a D.N.A. production za televíznu minisériu Herec, ktorá približuje 50. roky 20. storočia ako temné obdobie našich dejín, kde mal tlak komunistického režimu devastačný vplyv na životy a etické princípy mnohých ľudí, vrátane ľudí s homosexuálnou orientáciou.

Cena za líderstvo v biznise je určená aktivite vo firemnom sektore, ktorá prispela k zlepšeniu života LGBTI+ ľudí, presadzovaniu ich ľudských práv, odstraňovaniu predsudkov a diskriminácie. Ocenenou bola spoločnosť Dedoles za PRIDE kampaň, keď spolu s LGBTI+ komunitou čelili nenávistným útokom a ich inovatívnu a prekvapivú reakciu na komentáre hejterov, keď každý komentár na sociálnej sieti premenili na 1 euro na podporu LGBTI+ organizácií. 

Do Siene slávy bol uvedený Marián Vojtek (1951 – 2011), zakladateľ prvého ponovembrového združenia „za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov Slovenskej republiky“ – Ganymedes. Márian bol veľmi činorodý človek a uvedomoval si, že dosiahnuť práva nepôjde bez vytvárania sebavedomia komunity – organizoval preto v 90. rokoch stretnutia, zoznamky či výlety, na ktorých si mnohí LGBTI+ ľudia uvedomili, že nie sú sami so svojimi starosťami, ale aj túžbami. Prvý návrh na uzákonenie registrovaného partnerstva predkladal Ganymedes v roku 1997. Na základe písomného dedičstva po Mariánovi si môžeme utvoriť celkom presnú predstavu o tom, ako sa rodilo ponovembrové LGBTI+ hnutie na Slovensku. Pod jeho vedením Ganymedes organizoval rôznorodé aktivity pre verejnosť a komunitu: konferencie a odborné diskusie, poradenskú linku pre ľudí v núdzi, pobočky v regiónoch, športové a osvetové aktivity či Gay Film Festival (predchodca Filmového festivalu inakosti). 

Nominácie prebiehali na základe verejnej výzvy a o ocenených rozhodovala správna rada Iniciatívy Inakosť na základe odporúčaní odborníkov a odborníčok za jednotlivé oblasti. Tu možno nájsť zoznam nominovaných.

The post Zara z komunitného centra PRIZMA získala Cenu Inakosti appeared first on PRIDEkosice.sk.

Iniciatíva inakosť každý rok usporadúva Filmový festival inakosti, ktorý má aj vlastnú webovku, kde nájdeš celý program festivalu. Projekcie bývajú pravidelne vo viacerých mestách.

Inporadňa robí komunitné stretnutia pre LGBTI+ ľudí a podporné skupiny pre trans ľudí. Príjemnú komunitu a bezpečný priestor nájdeš aj vďaka LGBTI+ športovému klubu Lotosové kvety.  

Svet podľa Gabriela je festivalom transrodovej kultúry. Viac informácií nájdeš na webovke. Drama Queer je zasa prehliadkou teplého divadla.

Inokraj organizuje PRIDE BB, Záhrada – centrum nezávislej kultúry je miestom, kde mnoho LGBTI+ ľudí trávi svoj čas. 

V komunitnom a poradenskom centre Prizma môžeš zavítať na podpornú skupinu pre trans ľudí alebo komunitné stretnutie pre LGBT+ ľudí. 

Okrem vyššie spomenutých nájdeš na FB alebo Insta mnoho LGBT+ skupín, kde môžeš spoznať nových ľudí z komunity priamo vo svojom meste.

___

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

Úvodné foto: Michal Jarmoluk z Pixabay 

The post Ako si nájsť LGBTI+ priateľstvá mimo appiek? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Veľkou novinkou tohto roku v rámci PRIDE Košice je spustenie pilotného vzdelávacieho programu PRIDE Lab. „Po skúsenostiach s úspešným dobrovoľníckym programom (ktorý prebehol aj online) a online vzdelávaním aktivistov a aktivistiek v projekte KompAkt sme sa rozhodli ďalej rozšíriť možnosti, ako sa človek môže zapojiť do aktivizmu za práva LGBTI+ ľudí,“ hovorí Róbert Furiel.

Od prvého februára bude spustené prihlasovanie do dlhodobého vzdelávania, v rámci ktorého sa účastníci a účastníčky budú môcť naučiť rôzne veci, od histórie a základov LGBTI+ aktivizmu po znalosti potrebné pri organizácii takéhoto podujatia. Tieto poznatky využijú aj v praxi pri plánovaní, príprave a realizácii PRIDE Košice 2021. To všetko v spolupráci s naším dúhovým tímom.

PRIDE Lab aj klasický dobrovoľnícky program

Podľa slov Róberta PRIDE Lab nie je náhradou za klasický dobrovoľnícky program, ten chystáme aj tento rok. „Je určený skôr ľuďom, ktorí sa cítia na trochu väčšiu výzvu a môžu investovať viac času,“ hovorí.

Zároveň dodáva, že program PRIDE Lab je pre každého, kto chce spoznať nových ľudí, dokáže venovať pár hodín mesačne práci na sebe i pre komunitu a má pripojenie na internet (väčšina vzdelávania bude online). „V prípade záujmu treba sledovať našu Facebook stránku alebo web,“ uzatvára.

Bezpečie a komunita

Komunitné aktivity pripravuje aj PRIZMA. Ako uviedla poradkyňa Zara Kromková, vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu je veľmi ťažké vopred niečo plánovať. „Určite bude aj naďalej fungovať online poradenstvo a taktiež chystáme aj dobrovoľnícky program, ktorého formu prispôsobíme danej situácii,“ vysvetľuje Zara. Zároveň dodáva, že hneď, ako sa zlepší situácia, tak v PRIZME budú organizovať komunitné stretnutia, podporné skupiny i individuálne poradenstvo pre LGBTI+ ľudí. 

PRIZMA je komunitné a poradenské centrum pre LGBTI+ ľudí a ich blízkych, sídli v Košiciach. Poskytuje bezplatné psychologické, sociálne i právne poradenstvo a taktiež poradenstvo v oblasti potrieb transrodových ľudí. LGBTI+ ľudia tu nájdu rešpektujúce a bezpečné prostredie, v ktorom môžu byť samými sebou, bez obáv a strachu. 

Saplinq plánuje vyslať mladých do sveta

Občianskemu združeniu Saplinq sa nazbieralo niekoľko vzdelávacích projektov, ktoré sa v minulom roku nemohli uskutočniť. „Samozrejme, všetko bude závisieť od aktuálnej situácie, ale veľmi radi by sme sa tento rok vrátili k školeniam, ktoré nie sú v online priestore. Je pravda, že s online školeniami neskončíme úplne, minulý rok ukázal, že mnoho vecí vieme zrealizovať cez Zoom a pre niektorých ľudí je to aj schodnejšia a dostupnejšia cesta k tomu, ako sa rozvíjať,“ uviedol riaditeľ združenia Róbert Furiel.

Ďalej dodal, že ak všetko dobre pôjde, tento rok budú organizovať alebo spoluorganizovať školenia o divadle utláčaných/divadle fórum, biblioterapii, práci s hlasom či o vytváraní máp ako nástroja aktivizmu a práce s mládežou. Okrem toho chcú do spriatelených LGBTI+ organizácií v celej Európe vyslať ďalších mladých ľudí v rámci programu Európsky zbor solidarity.

V roku 2021 sa OZ Saplinq chce taktiež ďalej zameriavať na rozvoj kapacít hnutia a vzdelávanie nových aktivistov a aktivistiek. „Ak to bude možné, zopakujeme školenie KompAkt. V spolupráci s Otvorenou Hrou tiež vyškolíme a podporíme dvoch komunitných organizátorov alebo organizátorky,“ uzatvára Róbert. 

Text: Valéria Hurbanová

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Dúhový rok 2021, pripravujeme projekty pre LGBTI+ komunitu appeared first on PRIDEkosice.sk.

„Dúhovými rodinami voláme LGBTI+ ľudí, ktorí majú alebo plánujú mať deti, alebo inak tvoria alebo túžia tvoriť rodinu. Veľa ľudí takéto rodiny vo svojom okolí nepozná a má o nich často negatívne predsudky,” hovorí Anna Symington-Maar, učiteľka a spolupredsedníčka občianskeho združenia. Keď jej 4-ročný syn v škôlke povedal kamarátovi, že má dve mamy, ten mu vraj dokonca závidel. U dospelých sa s takou reakciou ešte nestretla. 

Hlavným cieľom OZ Dúhové rodiny je prispieť k rovnosti, bezpečiu a prijatiu v spoločnosti pre existujúce a aj budúce dúhové rodiny žijúce na Slovensku. Snažia sa to dosiahnuť budovaním podpornej komunity a šírením osvety. Zámerom združenia je tiež to, aby LGBTI+ ľudia vedeli, že aj oni si môžu založiť plnohodnotnú rodinu, s deťmi alebo bez. A rovnako, aby mali podporu na ceste k rodičovstvu.

Medzery v legislatíve i preventívny strach

Dúhové rodiny na Slovensku čelia mnohým prekážkam. Jedným z hlavných problémov je skutočnosť, že súčasná právna situácia ich vzťahy a rodiny neuznáva.  

Na jednej strane slovenská legislatíva nebráni svojim občanom podstúpiť umelé oplodnenie v zahraničí (na Slovensku je povolené len pre páry opačného pohlavia) alebo si osvojiť dieťa ako samožiadateľ či samožiadateľka. Na druhej strane však neumožňuje párom rovnakého pohlavia, aby boli obaja uznaní ako zákonní zástupcovia dieťaťa. Tento stav ohrozuje deti, keďže ich oberá o práva a nechráni ani v prípade najhorších životných situácií, ako je úmrtie jedného z ich rodičov.

Podľa slov architekta a spolupredsedu OZ Dúhové rodiny Mariána Čurillu situácia dúhových rodín na Slovensku síce nie je úplne tragická, no zároveň žijú v istom „vzduchoprázdne“, kedy sa tieto rodiny musia spoliehať iba na dobrotu a ústretovosť ľudí a inštitúcií. Dúhové rodiny tak často pociťujú „preventívny strach“, pretože netušia, či v styku s inštitúciami narazia na ľudí, ktorí ich budú vôbec považovať za rodinu.

Komunitné aktivity pomáhajú deťom i rodičom 

OZ Dúhové rodiny je oficiálne zaregistrované len necelý mesiac. Jeho zakladajúci členovia a členky sa však už vyše roka zúčastňujú na podujatiach či verejných diskusiách a organizujú komunitné aktivity. 

„Zorganizovali sme už tri víkendovky dúhových rodín v rôznych kútoch Slovenska,” hovorí Marián Čurilla. V Bratislave sa stretávajú približne raz za mesiac, majú aktívnu skupinu na Facebooku s vyše 200 členmi a členkami. „Tieto komunitné aktivity sú pre mňa veľmi dôležité – aj preto, aby moje deti videli, že nie sú zďaleka jediné deti, ktoré majú dvoch otcov alebo dve mamy. Ale aj preto, aby sme my rodičia mali podpornú sieť ľudí, ktorí sú v podobnej situácii ako my,” uzatvára Marián. 

OZ Dúhové rodiny môžete sledovať na FB stránke Dúhové rodiny, prípadne ak tvoríte aj vy dúhovú rodinu, môžete sa pridať do ich komunitnej FB skupiny.   

Text: Valéria Hurbanová

___

Ak by ste nás chceli podporiť pri tvorbe teplého magazínu, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Tisíce detí žijú v dúhových rodinách appeared first on PRIDEkosice.sk.

Aj preto sa snažím, aby bol náš PRIDE o ľuďoch a pre ľudí, o budovaní a posilňovaní komunity – dobrovoľnícky program, dostupné podujatia bez vstupného a pod. Každý by mal mať možnosť prísť na PRIDE a zažiť moment lásky, prijatia, radosti a hrdosti. Verím, že PRIDE dokáže človeka nabiť pozitívnou energiou na celý rok a že niektorí ľudia majú potom chuť meniť svoje okolie.

Práve to je cieľom PRIDE, prispieť k zmene. Nie je to len festival, ale motor premeny na individuálnej i spoločenskej úrovni. Preto som veľmi rád, že PRIDE úzko spolupracuje s PRIZMOU, vďaka čomu sa rôzne aktivity dopĺňajú, energia a zápal z PRIDE sa pretavuje do komunitných podujatí PRIZMY, ktorá na oplátku pomáha s dobrovoľníckym programom. Spoločne tak vytvárame pradivo novej spoločnosti, Slovenska naozaj pre všetkých.„

Róbert Furiel, riaditeľ PRIDE Košice

The post PRIDE ako oslava slobody appeared first on PRIDEkosice.sk.