Utriedenie si myšlienok je fajn začiatok. Príprava a trénovanie si rôznych scenárov vám môžu dodať väčší pocit pohodlia. Skúste si usporiadať rebríček najľahších a najťažších oblastí autovania. Podobne to môžete urobiť aj s ľuďmi. Zdôverte sa najskôr osobe, u ktorej máte istotu podpory a porozumenia. Obklopte sa „spojencami“. U tých, ktorých nemáte takú istotu, otestujte najprv ich reakcie na nejakom príklade (film, kniha, reportáž, podcast…). Nezabúdajte na to, že sa nemusíte vždy a každému autovať. Je to vaše rozhodnutie, nie povinnosť. Bezpečie je prvoradé.        

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Mám už cez 40 rokov a ešte len teraz zvažujem coming-out. Kde mám začať? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Navrhujem zájsť k školskej psychologičke, výchovnej poradkyni a zdôveriť sa. Uvedomenie si toho, že tieto osoby sú tu pre vás, môže veľmi pomôcť. Zároveň ich kompetencie dovoľujú prinášať efektívne riešenia. Rozšíriť kruh podpory je rovnako dôležité. Hovorte o tom, čo prežívate s rodičmi, s priateľmi.  

Pokiaľ hľadáš niekoho, kto zažil podobnú či rovnakú skúsenosť, tak napr. na komunitných stretnutiach Prizmy nájdeš bezpečné „útočisko“, kde načerpáš nové sily do batôžka na ceste životom.

Jedných dychom dodávam – v školskom prostredí, ktoré musí byť najmä bezpečné, by sa toto nemalo diať.

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!

The post V škole sa mi posmievajú, pretože patrím k LGBTI+ ľuďom. Čo mám robiť? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Prvým krokom je zachovať si pokoj. Pomôcť môže obklopenie sa priateľmi a priateľkami, ktorým dôveruješ. Navrhujem tiež spísať si, aký vplyv by mohlo mať vyautovanie na rôzne oblasti tvojho života. Ďalším pomocným krokom je vytvoriť si stratégie k jednotlivým situáciám, ktoré si si spísal/a (napr. ako reagovať pri konfrontácii a cvičiť si možné scenáre). Pokojne tvrdenia o tebe môžeš vyvrátiť. Ak nechceš byť out, tak nebuď. Je to oukej. Aj vďaka takejto príprave môžeš získať stabilitu v danej situácii. Vezmi si späť do rúk možnosť rozhodnutia. Nezabúdaj na následne ošetrenie rozbúrených emócií, neboj sa vyhľadať psychologickú pomoc, ak veci začnú byť príliš ťažké. V Prizme nájdeš bezplatné psychologické, sociálne a právne poradenstvo. 

Častokrát si neuvedomujeme možné negatívne dopady takéhoto nechceného vyautovania. Preto je nesmierne dôležité nechať toto rozhodnutie osobe, ktorej sa to priamo týka. Táto osoba pozná svoje možnosti a vie najlepšie vyhodnotiť, kedy, kde, komu a za akých okolností sa môže autnúť.  

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Vyautovali ma bez toho, aby som to chcel. Čo mám teraz robiť? appeared first on PRIDEkosice.sk.

InPoradňu založila v roku 2018 Iniciatíva Inakosť. Ide o poradenskú službu na Slovensku, ktorá sa špecializuje práve na teplú komunitu a špecifické problémy, s ktorými sa stretávajú jej členovia a členky. Od januára tohto roku však bola InPoradňa nútená svoju činnosť prerušiť a to hlavne pre nedostatok financií. 

Našťastie, od začiatku júla je InPoradňa opäť otvorená a LGBTI+ ľudia môžu znovu plne využívať ponúkané služby. Poradenstvo sa týka tém, ako je napríklad bezpečný coming-out, čo robiť v prípade diskriminácie na pracovisku či v škole, získate tam pomocnú ruku aj s procesom tranzície alebo psychologickú podpora či akékoľvek informácie súvisiace so sexuálnou orientáciou a rodovou identitou.

Kontaktovať InPoradňu je možné pomocou formulára či prostredníctvom chatu na webovej stránke InPoradna.sk alebo taktiež telefonicky. Neskôr sa dá dohodnúť aj osobné stretnutie v Bratislave. Služby zahŕňajú analýzu konkrétnej situácie, poskytnutie informácií o jej riešení a podnikaní ďalších krokov a taktiež kontakt na relevantné orgány. Osobné, telefonické aj online poradenstvo je bezplatné. 

Ľudia, ktorí poradenstvo v rámci InPoradne poskytujú, patria do LGBTI+ komunity, rozumejú teda špecifickým potrebám jej členov a členiek a tiež sociálnemu kontextu, v ktorom teplá komunita na Slovensku žije. Cieľom je naozaj pomôcť kvír ľuďom a to samozrejme bez predsudkov a odsudzovania. 

Prácu tímu InPoradne si veľmi vážime. Ak ich chceš podporiť, môžeš tak urobiť na tejto stránke.

Alex Michelčík

The post InPoradňa opäť otvorená! Podá pomocnú ruku LGBTI+ ľuďom appeared first on PRIDEkosice.sk.

Dostávam stovky nenávistných mailov, sťažoval sa v roku v roku 2015 minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Vraj preto, že prijal dokument Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv.

Text mal 28 strán, no kritika sa sústredila len na jeho malú časť, tú, ktorá sa venovala životu LGBTI+ ľudí. Vrcholila totiž vtedy nenávistná kampaň počas referenda za rodinu. Text dokumentu pripravila Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá vtedy patrila pod Lajčáka.

Práve dokument bol výsledkom jej dlhoročných snáh opierajúcich sa o Ústavu SR, či iné dôležité medzinárodné dokumenty zlepšujúce postavenie menšín. Funguje už takmer dekádu, no verejnosť o rade veľa nevie. Ako vyzerá jej práca a ako konkrétne dokáže ľudským právam pomôcť?

Téma práv LGBTI+ ľudí sa presadzovala ťažko

Vznikla v roku 2011 na podnet Rudolfa Chmela, ktorý bol v čase vlády Ivety Radičovej podpresedom pre menšiny. „Predtým vláde v oblasti ľudských práv pomáhalo viacero orgánov, napríklad samostatné rady existovali pre rodovú rovnosť či národnostné menšiny,“ hovorí Martin Macko z Iniciatívy Inakosť, ktorý je dnes členom rady.

Chmelovou snahou však bolo, aby sa tieto rôzne orgány zjednotili. Keď sa to konečne podarilo, Rada pre ľudské práva mala postupne pripraviť dôležitý dokument, už spomenutú Stratégiu ochrany a podpory ľudských práv s niekoľkými akčnými plánmi, ktoré by stanovili riešenia pre mnohé problémy menšín. Jej text však nestihli pripraviť, keďže Radičovej vláda v októbri 2011 padla.

Samostatnou kapitolou v príbehu Rady vlády pre ľudské práva bola jedna z jeho súčastí – výbor pre práva LGBT+ ľudí. Hoci v minulosti sa téme venovali jednotlivci v rade pre rodovú rovnosť, ich agenda nebola pomenovaná.

Už keď nový orgán v roku 2011 vznikal, jeho členovia navrhli, aby založili aj tento výbor. Bolo ich viacero, jeden sa napríklad venoval luďom so zdravotným postihnutím, ďalší napríklad právam detí, logické teda bolo založiť pracovnú skupinu aj pre neheterosexuálov. Väčšina členov vlády zo strán KDH, SDKÚ, či Most-Híd s tým však nesúhlasila.  

Po nových voľbách nastúpila Ficova vláda, a Rada pre ľudské práva začala konať pod vedením ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Tomu sa pôvodná Chmelova myšlienka páčila, chcel zachovať jej víziu, pripraviť Stratégiu pre ľudské práva a zároveň podporil aj vznik výboru pre LGBT+ osoby. Ten zasadal od roku 2013. Príprava dokumentu následne trvala dva roky, schválili ju vo februári 2015.

Prínosom bolo, že sa navrhli riešenia

Stratégia nakoniec životu LGBTI+ ľudí až tak nepomohla. Treba si uvedomiť, že je to dokument, ktorým si vláda len stanovuje nejaké úlohy či ciele. Podľa neho potom môže prijímať nové zákony alebo verejné politiky.

„Je to vlastne už prežitý dokument, keďže sa jeho myšlienky mali napĺňať v rokoch 2015 až 2019. Navyše vznikol veľký odpor ultrakonzervatívnych skupín, vláda nezvládla komunikáciu,“ myslí si Macko.

Napríklad jednu z priorít Stratégie, a teda vzdelávanie detí k ľudským právam, ministerstvo školstva úplne odignorovalo. „Prínosom dokumentu však bolo, že výbory v súčinnosti s mimovládnym sektorom a odborníkmi pomenovali hlavné problémy a navrhli ich riešenie.“

Niektoré body Stratégie sa podarilo aj preniesť do skutočnosti, napríklad sa prijali niektoré opatrenia v boji proti extrémizmu alebo na zlepšenie situácie ľudí so zdravotným postihnutím.

Zámienka k uskutočneniu referenda za rodinu

Sporné body stratégia vyriešila tak, že ich odložila do budúcnosti. Mali byť prijaté akčné plány, ktoré by sa zaoberali napríklad vzdelávaním k ľudským právam a aj oblasti práv LGBTI+ ľudí. Akčný plán pre práva LGBT+ ľudí mal podľa Macka snahu riešiť viacero vecí, hlavne chcel podnietiť viac výskumov a zberov dát o živote párov rovnakého pohlavia, vypracovať metodiku na riešenie šikany na školách, chcel zaviesť opatrenia v oblasti trestného práva, či zlepšiť proces tranzície transrodových ľudí, ktorí musia stále povinne prechádzať sterilizáciou.

„Bolo nám jasné, že sa nič nezmení v oblasti rodinného práva. Veci, ktoré sa pohli, boli v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. K definícii zločinov podnecovania nenávisti sa napríklad pridala aj nenávisť voči sexuálnej orientácii,“ zhrnul.

Hoci máločo sa podarilo uskutočniť, Stratégia pre mnohé konzervatívne skupiny nakoniec slúžila ako zámienka k uskutočnenia referenda za rodinu. Tvrdili síce, že vláda chce potajomky prijať registrované partnerstvá či manželstvá pre páry rovnakého pohlavia, v skutočnosti však politici nič také neplánovali. Navrhovaný akčný plán pre LGBT+ ľudí nebol nikdy prijatý.

Po febuárových voľbách je teraz rada v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti a strany Za ľudí. Hoci sa kvôli pandémii ešte nezišla, jej nová predsedníčka Mária Kolíková sa už vyjadrila, že v septembri znova zasadne. Stretáva sa štyrikrát do roka, okrem toho však prebiehajú diskusie v jednotlivých výboroch. Ten pre LGBTI+ ľudí je v porovnaní s ostatnými v obmedzenom režime.

„Zatiaľ neočakávame veľký posun v téme práv LGBTI+ ľudí, chceme však naďalej otvárať diskusie, aj bez akčných plánov treba vyriešiť veľa vecí. Napríklad nová metodika pre proces tranzície už vznikla, treba ju len prijať,“ uzatvára Macko. Okrem neho v rade sedia ďalší odborníci za občiansku spoločnosť, zoznam všetkých členov a členiek je na tejto stránke.

Text: Marek Hudec

Foto: Ministerstvo zahraničných vecí SR

___

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Rada vlády pre ľudské práva: Ako pomáha LGBTI+ ľuďom? appeared first on PRIDEkosice.sk.