Skip to content Skip to sidebar Skip to footer

Rada vlády pre ľudské práva: Ako pomáha LGBT+ ľuďom?

Vznikla pred takmer dekádou a prijala dôležitý dokument, ktorý vyvolal nenávistnú kampaň.

Dostávam stovky nenávistných mailov, sťažoval sa v roku v roku 2015 minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Vraj preto, že prijal dokument Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv.

Text mal 28 strán, no kritika sa sústredila len na jeho malú časť, tú, ktorá sa venovala životu LGBT+ ľudí. Vrcholila totiž vtedy nenávistná kampaň počas referenda za rodinu. Text dokumentu pripravila Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá vtedy patrila pod Lajčáka.

Práve dokument bol výsledkom jej dlhoročných snáh opierajúcich sa o Ústavu SR, či iné dôležité medzinárodné dokumenty zlepšujúce postavenie menšín. Funguje už takmer dekádu, no verejnosť o rade veľa nevie. Ako vyzerá jej práca a ako konkrétne dokáže ľudským právam pomôcť?

Téma práv LGBT+ ľudí sa presadzovala ťažko

Vznikla v roku 2011 na podnet Rudolfa Chmela, ktorý bol v čase vlády Ivety Radičovej podpresedom pre menšiny. „Predtým vláde v oblasti ľudských práv pomáhalo viacero orgánov, napríklad samostatné rady existovali pre rodovú rovnosť či národnostné menšiny,“ hovorí Martin Macko z Iniciatívy Inakosť, ktorý je dnes členom rady.

Chmelovou snahou však bolo, aby sa tieto rôzne orgány zjednotili. Keď sa to konečne podarilo, Rada pre ľudské práva mala postupne pripraviť dôležitý dokument, už spomenutú Stratégiu ochrany a podpory ľudských práv s niekoľkými akčnými plánmi, ktoré by stanovili riešenia pre mnohé problémy menšín. Jej text však nestihli pripraviť, keďže Radičovej vláda v októbri 2011 padla.

Samostatnou kapitolou v príbehu Rady vlády pre ľudské práva bola jedna z jeho súčastí – výbor pre práva LGBT+ ľudí. Hoci v minulosti sa téme venovali jednotlivci v rade pre rodovú rovnosť, ich agenda nebola pomenovaná.

Už keď nový orgán v roku 2011 vznikal, jeho členovia navrhli, aby založili aj tento výbor. Bolo ich viacero, jeden sa napríklad venoval luďom so zdravotným postihnutím, ďalší napríklad právam detí, logické teda bolo založiť pracovnú skupinu aj pre neheterosexuálov. Väčšina členov vlády zo strán KDH, SDKÚ, či Most-Híd s tým však nesúhlasila.  

Po nových voľbách nastúpila Ficova vláda, a Rada pre ľudské práva začala konať pod vedením ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Tomu sa pôvodná Chmelova myšlienka páčila, chcel zachovať jej víziu, pripraviť Stratégiu pre ľudské práva a zároveň podporil aj vznik výboru pre LGBT+ osoby. Ten zasadal od roku 2013. Príprava dokumentu následne trvala dva roky, schválili ju vo februári 2015.

Prínosom bolo, že sa navrhli riešenia

Stratégia nakoniec životu LGBT+ ľudí až tak nepomohla. Treba si uvedomiť, že je to dokument, ktorým si vláda len stanovuje nejaké úlohy či ciele. Podľa neho potom môže prijímať nové zákony alebo verejné politiky.

„Je to vlastne už prežitý dokument, keďže sa jeho myšlienky mali napĺňať v rokoch 2015 až 2019. Navyše vznikol veľký odpor ultrakonzervatívnych skupín, vláda nezvládla komunikáciu,“ myslí si Macko.

Napríklad jednu z priorít Stratégie, a teda vzdelávanie detí k ľudským právam, ministerstvo školstva úplne odignorovalo. „Prínosom dokumentu však bolo, že výbory v súčinnosti s mimovládnym sektorom a odborníkmi pomenovali hlavné problémy a navrhli ich riešenie.“

Niektoré body Stratégie sa podarilo aj preniesť do skutočnosti, napríklad sa prijali niektoré opatrenia v boji proti extrémizmu alebo na zlepšenie situácie ľudí so zdravotným postihnutím.

Zámienka k uskutočneniu referenda za rodinu

Sporné body stratégia vyriešila tak, že ich odložila do budúcnosti. Mali byť prijaté akčné plány, ktoré by sa zaoberali napríklad vzdelávaním k ľudským právam a aj oblasti práv LGBT+ ľudí. Akčný plán pre práva LGBT+ ľudí mal podľa Macka snahu riešiť viacero vecí, hlavne chcel podnietiť viac výskumov a zberov dát o živote párov rovnakého pohlavia, vypracovať metodiku na riešenie šikany na školách, chcel zaviesť opatrenia v oblasti trestného práva, či zlepšiť proces tranzície transrodových ľudí, ktorí musia stále povinne prechádzať sterilizáciou.

„Bolo nám jasné, že sa nič nezmení v oblasti rodinného práva. Veci, ktoré sa pohli, boli v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti. K definícii zločinov podnecovania nenávisti sa napríklad pridala aj nenávisť  voči sexuálnej orientácii,“ zhrnul.

Hoci máločo sa podarilo uskutočniť, Stratégia pre mnohé konzervatívne skupiny nakoniec slúžila ako zámienka k uskutočnenia referenda za rodinu. Tvrdili síce, že vláda chce potajomky prijať registrované partnerstvá či manželstvá pre páry rovnakého pohlavia, v skutočnosti však politici nič také neplánovali. Navrhovaný akčný plán pre LGBT+ ľudí nebol nikdy prijatý.

Po febuárových voľbách je teraz rada v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti a strany Za ľudí. Hoci sa kvôli pandémii ešte nezišla, jej nová predsedníčka Mária Kolíková sa už vyjadrila, že v septembri znova zasadne. Stretáva sa štyrikrát do roka, okrem toho však prebiehajú diskusie v jednotlivých výboroch. Ten pre LGBT+ ľudí je v porovnaní s ostatnými v obmedzenom režime.

„Zatiaľ neočakávame veľký posun v téme práv LGBT+ ľudí, chceme však naďalej otvárať diskusie, aj bez akčných plánov treba vyriešiť veľa vecí. Napríklad nová metodika pre proces tranzície už vznikla, treba ju len prijať,“ uzatvára Macko. Okrem neho v rade sedia ďalší odborníci za občiansku spoločnosť, zoznam všetkých členov a členiek je na tejto stránke.

Text: Marek Hudec

Foto: Ministerstvo zahraničných vecí SR

___

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!

Doručíme ti čerstvú dávku láskyplného obsahu