Hľadanie odpovede na otázku, čo teplé si prečítať, končí tu a teraz.
V knižnom klube Kvír Výr vás budeme pravidelne zásobovať dúhovými knižnými tipmi, ktoré rezonujú v literárnom svete. Bez ohľadu na to, či svoju identitu len skúmate, patríte medzi ostrieľané kvírstvo alebo ste z vôd LGBTI+ spojencov, v našom pestrom výbere si prídete na svoje. Romány, zbierky esejí či poézie, rozprávkové knižky, memoáre, epické fantasy ságy, náučné knihy či komiksy, žánrom medze nekladieme.
Na začiatok by sme vám chceli predstaviť naše členstvo a podeliť sa s vami o knihy, ktoré sú nám blízke.
Volám sa Maňu…
… a spoločne s mojim trojnohým psíčkom sa vyskytujeme prevažne v Bratislave. Asi každý, kto ma pozná, vie, že knihy ku mne vždy neoddeliteľne patrili. Píšem o nich v rámci svojej práce v Saplinqu aj mimo nej. Moju knižnicu tvoria najmä knihy s kvír a feministickou témou. Často čítam literatúru faktu, reportáže, grafické novely, občas memoáre.
V poslednej dobe ma uchvátili knihy, ktoré sa venujú rodu a sexualite a prieniky hľadajú na pomedzí biológie, behaviorálnej vedy a sociálnej antropológie (viac vám túto tému priblížim v najbližšom príspevku).
Dnes vám odporúčam knihu, o ktorej si dovolím povedať, že by nemala chýbať v žiadnej dúhovej knižnici. Grafický román Fun Home (v českom preklade Rodinný ústav) od americkej ilustrátorky a spisovateľky Alison Bechdel, je komiksovou autobiografiou, v ktorej sa pozornosť sústreďuje na autorkin vzťah s jej otcom Bruceom. Bruce učil angličtinu, viedol rodinné pohrebníctvo a neustále pracoval na zveľaďovaní ich starodávneho rodinného domu.
Bechdel nám postupne odkrýva svoje detstvo, dospievanie, hľadanie vlastnej identity a stotožňovanie sa s ňou. Viac vám neprezradím. Nechcem vás totiž ukrátiť o jedinečný čitateľský zážitok.
Volám sa Peťa…
… som mama dvoch dcér (ak mi nepovedia inak), ex-manželka ich otca a frajerka svojej frajerky. Popri právničení píšem články pre magazín PRIDE Košice, najradšej o kvír reprezentácii v médiách. Rada si prečítam knihy o produktivite a tzv. behaviorálnej vede. Z kníh s LGBTI+ témami ma najviac oslovujú memoáre zaujímavých kvír ľudí.
Kniha, ktorá mi zmenila život a ktorú vám dnes odporúčam, je z pera americkej autorky Glennon Doyle. Memoáre Nespútaná sú zbierkou esejí o oslobodení sa od požiadaviek, ktoré na nás ženy – dcéry, matky, manželky, podnikateľky – kladie spoločnosť.
Pomedzi cenné životné lekcie nám Glennon zároveň prerozprávala príbeh o tom, ako sa po rokoch zachraňovania nefunkčného manželstva zaľúbila do Abby Wambach – bývalej profesionálnej futbalistky a aktivistky za práva LGBTI+ ľudí a za rovnaké ohodnotenie žien v športe.
K tejto knihe ma priviedol instagramový algoritmus v čase, keď som pod tlakom rodiny pochybovala o svojom rozhodnutí obrátiť svoj život naruby a vyautovať sa. Čítať riadky písané ženou, ktorá v tejto neľahkej situácii našla samu seba, ma utvrdilo v tom, že môj vnútorný hlas mi našepkáva správne. Ako píše Glennon: „Život je ťažký. No my zvládame aj ťažké veci.“
Volám sa Alexis…
… som trans muž, ktorý robí umenie a drag. Knihy boli pre mňa v detstve útekom pred šikanou, samotou a nudou. Dnes viem vďaka knihám, ktoré čítam, lepšie poskladať do viet vlastné prežívanie. Vždy, keď čítam kvír knihy rozmýšľam nad tým o koľko lepší by bol môj život, keby som sa k týmto knihám dostal skôr. Najviac ma bavia memoáre transrodových ľudí a kvír young adult knihy. Ten pocit spojenia s postavou v knihe, vidieť do hlavy iného trans človeka je super.
Moja knižná srdcovka je Etická coura od autoriek a manželských poradkýň Dossie Easton a Janet W. Hardy. Kniha primárne o polyamorii a otvorených vzťahoch prináša veľmi zaujímavý pohľad na sexualitu, sociálne nastavenie sveta a lásku ako takú. Je napísaná ľahko stráviteľným štýlom. Najlepšie sú v tejto knihe praktické vzťahové cvičenia, napríklad, ako si urobiť rande sám so sebou alebo ako prekonať vlastnú žiarlivosť.
Kniha človeku odhaľuje nový svet otvorených vzťahov a zároveň mu ihneď dáva návod, ako v tomto svete existovať. Vďaka tejto knihe som sa za svoju polyamóriu prestal hanbiť. Naučila ma, že polyamória nie je o podvádzaní či žiarlivosti, ale o silnej láske, ktorá môže mať mnoho podôb.
Volám sa Patrícia…
… a predstavovať sa je pre mňa vždy náročné. Ťažko sa mi popisuje moje chaotické ja, ktoré je väčšinu času pomerne zmätené zo života, každý druhý mesiac mení svoje záujmy a vlastne nemá žiadne jasné dlhodobé ciele. Aspoň nie také, ktoré by zaujali na pracovnom pohovore.
Podobne je to aj s knihami, ktoré čítam. Nemám obľúbenú knihu ani žáner. Hádam len obľúbeného hrdinu z detstva, ktorým je Peter Pan, čo zrejme tiež nebude náhoda.
Kniha, ktorú som sa vám rozhodla odporučiť, teda nevychádza z pomyselného rebríčka obľúbenosti. Rozhodne ju však radím medzi knihy, ktoré mám v pláne čítať opakovane. To, čo ma však nakoniec presvedčilo o výbere tejto knihy, je dnešné výročie narodenín jej autorky.
Zbierka esejí od Audre Lorde, narodenej 18. februára 1934, s názvom The Master’s Tools Will Never Dismantle the Master’s House, rozhodne stojí za prečítanie. Autorka, ktorá samu seba opisovala ako černošku, lesbu, matku, bojovníčku a poetku, sa v tejto zbierke venuje rôznym dôležitým témam. Cez prizmu jej skúseností sa intersekcionálne zaoberá napríklad útlakom žien, rasizmom, homofóbiou vo feminizme či emočnou slobodou. Učí nás vnímať rozdielnosti medzi ľuďmi ako zdroj sily a zo samotného textu je podľa môjho názoru citeľná sila osobnosti samotnej autorky.
Ak túžite po šikovnej malej knihe takmer vreckového formátu, no zároveň plnej obsahu, ktorý vám roztočí kolieska v hlave, táto zbierka esejí by mohla byť pre vás.
V najbližšom príspevku sa môžete tešiť na knižné tipy, ktoré sa budú zaoberať rodom a rodovou identitou.
Autorstvá: Maňu Kościuszko, Petra Kmecová, Alexis Santay a Patrícia Marková
