Skip to content Skip to sidebar Skip to footer

Nezabudnite na podstatu dúhových Pride-ov, pripomínajú alternatívne dúhové festivaly

Keď sú dúhové festivaly viac oslavami než protestami a prečo môže byť logo niektorých veľkých značiek na Pride problematické… Čaká slovenský queer aktivizmus v budúcnosti rozkol?

Už o necelý mesiac ulice Prahy opäť zaplaví pestrý dúhový program. Festival Prague Pride, jedna z najväčších kultúrnych akcií v Česku, sa však poslednú dobu stretáva s kritikou aj z vlastných dúhových kruhov. Organizačný tím českého Reclaim Prideu v rozhovore pre A2larm tvrdí, že protestná povaha a aktivizmus sa z Pride pochodov vytráca. Práve preto vlani vznikol spomínaný Reclaim Pride – v poradí už druhá alternatíva k najväčšiemu českému LGBTI+ festivalu za ostatných šesť rokov.

Podľa Reclaim Prideu je populárnejšia verzia pochodu mainstreamovou akciou, ktorá nemá žiaden politický program. Nezaoberá sa dostatočne marginalizovanými témami v samotnej LGBTI+ komunite, ako napríklad transrodovými ľuďmi, nebinárnymi ľuďmi či problémami s rasizmom. Nereflektuje podľa nich pinkwashing zo strany korporátnych sponzorov alebo ekonomickú stránku queer aktivizmu.

Kolektív českého Reclaim Prideu na druhej strane Prague Pride úplne nezavrhuje. „Až na ten šialený pinkwashing sme radi, že peniaze korporácií idú pre zmenu na dobrú vec. Ale je to stále komerčná akcia, a nie politický protest,“ vyjadrili sa Daniel Weiss, Kryštof Stupka a Eliška Koldová v rozhovore pre A2larm. Politická angažovanosť by pritom vraj mala byť queer aktivizmu vlastná.

Dôležitosť politickej povahy Prideu pripomenul už v roku 2016 prvý český Alt*Pride, ktorý sa neskôr premenoval na Act*Pride. Jeho organizačný tím vtedy prehlásil, že nestačí zameriavať sa iba na rovnosť pred zákonom. Queer aktivizmus musí vystupovať proti hierarchickému systému, pretože ten zvýhodňuje niektoré typy spolužitia či identít, ktoré sú pre heteronormatívnu spoločnosť pohodlnejšie (napríklad monogamné manželstvá). V prípade tolerovania tohto systému nejde o skutočne slobodný život bez útlaku, ale snahu o prispôsobenie sa.

Reclaim Pride zdieľa podobné myšlienky a hlási sa k antikapitalistickým hodnotám. V spomínanom rozhovore s redakciou A2larmu tvrdí, že „kapitalizmus je postavený na heteronormatívnom vnímaní spoločnosti, ide teda proti podstate queer hodnôt.“ Hlavnou myšlienkou kritiky je, že queer komunita nemôže zabúdať na socioekonomické nerovnosti, a to, že dopady chudoby sú ešte väčšie pre znevýhodnenú skupinu ľudí, akými sú aj queer osoby.   

Členenie a spájanie komunity v zahraničí

Tieto české alternatívne iniciatívy sa inšpirovali pôvodnými Stonewallskými nepokojmi z roku 1969, ale nadväzujú aj na viaceré alternatívy ku komerčným Prideom vo svete. Prvý Reclaim Pride vznikol v New Yorku ako koalícia niekoľkých aktivistických skupín v roku 2019, teda na 50. výročie Stonewallu.

V Londýne sa prvý Reclaim Pride pochod odohral minulý rok. Ako informuje BBC News, organizovaný bol niektorými pôvodnými protestujúcimi z Gay Liberation Front – hnutím stojacim za prvým londýnskym pochodom lesieb a gejov z roku 1972. Okrem neho funguje niekoľko ďalších špecificky zameraných skupín, ktoré sa oddelili od hlavného Prideu, napríklad UK Black Pride alebo UK Trans Pride. Tvrdenie, že protestná povaha bola nahradená korporátnym sponzorstvom, však organizátori a organizátorky londýnskeho Prideu odmietli. Vysvetlili, že práve vďaka sponzorom pokryli mnohé výdavky na zabezpečenie akcie, ako bezpečnostnú službu, uzavretie ciest či poistenie.

Po pandemickej prestávke, v marci 2021, sa ale podľa BBC News v tíme londýnskeho Prideu odohral spor o rasizme v organizácii. Následkom toho bolo odstúpenie poradného zboru a neskôr i spolupredsedníctva. Londýnsky Pride má tak s novým vedením čerstvý štart, chce sa poučiť z minulosti a vrátiť sa k svojim protestným koreňom. To všetko v duchu snahy o znovuspojenie rozdelenej komunity.

Dá sa očakávať podobný vývin aj v slovenskom queer aktivizme?

Na to, či je na slovenskej queer scéne cítiť väčšie hodnotové rozpory, ktoré by potenciálne mohli viesť k vzniku slovenskej dúhovej alternatívy, sme sa opýtali riaditeľa PRIDE Košice, Róberta Furiela. „Myslím si, že nás ešte čaká obdobie, keď si budeme vyjasňovať svoje hodnotové postoje v rámci hnutia, ktoré je teraz len vo svojej rastovej fáze. Komunity s rôznymi hodnotami tu však vždy boli a sú. Skôr je výzva pre nás – ľudí v aktivizme – tie hodnoty reflektovať a vedieť ich nejako začleniť.“

Tiež nás zaujímalo, či je v slovenských podmienkach vôbec možné zorganizovať Pride festival bez sponzorovania korporáciami. Róbert Furiel upozorňuje, že „Pridey sú na Slovensku stále v prežívacom móde“ a zháňanie peňazí je ťažké. Aj ľudia, ktorí nemusia súhlasiť s podporou od korporácií, sú podľa jeho názoru radi, že vôbec nejaký Pride na Slovensku je. V PRIDE Košice berú podporu od korporácií aj ako možnosť ovplyvňovať a zlepšovať kvalitu života ľudí, ktorí v nich pracujú.

„Samozrejme, za ideálny svet by sme mohli považovať taký, kde je Pride financovaný primárne zo štátnych alebo verejných zdrojov, pretože je to verejný statok. Zároveň taký svet, v ktorom je komunita dostatočne silná na to, aby dokázala Pride sama podporovať zo svojich zdrojov, o čo sa tiež v rámci Košíc a iných Prideov snažíme.”

Text: Karin Spišáková

Titulné foto: Petertatchellfoundation.org

Doručíme ti čerstvú dávku láskyplného obsahu