Štvrtého apríla si už od roku 1996 pripomíname Medzinárodný deň bez násilia. Vznikol v snahe vzdať hold Martinovi Lutherovi Kingovi, ktorý bol vedúcou postavou boja za práva černošského obyvateľstva v USA. Zavraždili ho práve 4. apríla, a to v roku 1968.  

Násilie je uplatňovanie psychickej či fyzickej sily a prevahy voči niekomu inému, slabšiemu. Agresia má mnoho podôb, foriem aj prejavov. Môže ísť o šikanu, týranie alebo zneužívanie, a to aj v blízkych vzťahoch, ktoré by mali byť najintímnejšie, najbezpečnejšie a najpríjemnejšie.

Domáce násilie (fyzické, psychické a sexuálne) je, žiaľ, bežnou realitou. Deje sa oveľa častejšie, ako by sme si dokázali pripustiť. Zažívajú ho v drvivej väčšine ženy, ale často aj deti. Páchateľmi sú najmä partneri, manželia, otcovia.

OSN (UN Women, 2018) uvádza, že 35 % žien zažilo vo svojom živote násilie zo strany mužov mimo partnerského vzťahu a až 70 % žien má skúsenosť s násilím v intímnom partnerskom vzťahu. Celosvetovo majú vraždy žien spojitosť predovšetkým s násilím v intímnom partnerskom vzťahu.

Nemusíme však chodiť ďaleko. Štatistiky uvádzajú, že na Slovensku je až 570 tisíc žien, na ktorých je v súčasnosti páchané násilie zo strany intímneho partnera. Agresia prichádzajúca od bývalých partnerov a manželov je ešte vyššia, až 27,9 %, čo predstavuje až 750 tisíc žien žijúcich na Slovensku.

My nechceme a ani nemôžeme pred takýmto násilím zatvárať oči, hoci sa väčšinou deje za zatvorenými dverami a často o ňom nevedia ani susedia, priatelia či širšia rodina. Ide o porušovanie základných ľudských práv a preto je tento deň venovaný jeho prevencii a eliminácii. Máme však pocit, že tejto závažnej téme nestačí venovať iba jeden deň. Preto sme sa rozhodli zaviesť aspoň symbolický Týždeň solidarity. 

Akú rolu v tom hrá kvír hnutie?

Práve feministické hnutia a žensko-právne organizácie hrali kľúčovú rolu pri formovaní LGBTI+ aktivizmu, a aj naďalej sa spoločne zasadzujú za to, aby sme všetci a všetky mohli žiť plnohodnotný život bez ohľadu na našu rodovú identitu. Preto chceme podporiť žensko-právne organizácie fungujúce na východe Slovenska, kde pôsobí aj naše združenie Saplinq.

Od 4. do 10. apríla symbolickou podporou počas Týždňa solidarity chceme vzdať hold organizáciám, ktoré pomáhajú ženám aj ich deťom v krízových situáciách. Tieto organizácie poskytujú morálnu, právnu, psychologickú podporu ženám zažívajúcim násilie. Poskytujú im útočisko v krízových domovoch, ponúkajú im bezpečie a podávajú pomocnú ruku, ktorá im pomáha vymaniť sa z násilných domácich vzťahov.

Tieto organizácie si veľmi vážime za ich prácu. Pomôžte aj vy a podporte tie, ktoré pomáhajú.

MyMamy, Prešov/Bardejov

V združení MyMamy už viac ako 20 rokov pomáhajú ženám s deťmi, na ktorých je páchané násilie v partnerských vzťahoch. Vybudovaním Bezpečného ženského domu v Prešove majú klientky miesto, kde so svojími deťmi môžu zvládnuť ťažké obdobie. MyMamy poskytujú aj podporné skupiny, letné pobyty pre klientky a ich deti, navštevujú stredné školy s programom prevencie na školách. Vedú tiež expertné skupiny, kde spolupracujú s odborníkmi a odborníčkami z inštitúcií, ktoré riešia útoky a násilné činy na ženách a ich deťoch. Pracujú s dobrovoľníčkami a dobrovoľníkmi, zapájajú sa aj do podujatia 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách a založili festival FemFest.

Chcem podporiť MyMamy

Pomoc rodine, Michalovce

V roku 1999 vytvorili samotné ženy zažívajúce násilie prvú otvorenú svojpomocnú podpornú skupinu „Nie si sama“, ktorá sa od tej doby až doposiaľ stretáva pravidelne raz týždenne a o rok neskôr založili občianske združenie. Pomoc rodine ročne požiada o pomoc 40 až 50 nových žien, ktoré zažívajú jednu alebo viac foriem násilia. Počas roka pracujú s ďalšími 90 až 100 ženami, ktoré dlhodobo zažívajú násilie v partnerských vzťahoch alebo ktoré sú klientkami poradenského centra Pomoc rodine.

Chcem podporiť Pomoc rodine

Progresfem, Poprad

Nezisková organizácia Progresfem, ktorá vznikla v auguste 2012, poskytuje služby v oblasti sociálneho poradenstva pre ženy, na ktorých je páchané násilie. Od jej vzniku vyhľadalo služby poradne Progresfem viac ako 300 žien, ktoré zažívajú násilie zo strany ich intímnych partnerov. V súčasnosti aktívne pracujú s dvadsiatkou žien, ktorým poskytujú podporu a pomoc.

V združení Progresfem sú často spolutvorcami osudu žien v ich neľahkej životnej situácii. Veľakrát ide o veľmi ohrozujúce situácie pre ženy a ich deti, kedy je pomoc zo strany zainteresovaných organizácií nevyhnutná pre ochranu života, bezpečnosti a zdravia.

Chcem podporiť Progresfem

OZ Hana, Spišská Nová Ves

Poradenské centrum Hana v Spišskej Novej Vsi vytvorili v roku 2013 ženy pre ženy a ich deti, ktoré majú skúsenosť s násilím. Bezplatnú a dlhodobú pomoc a podporu ženám poskytujú prostredníctvom špecializovaného poradenstva 3 poradkyne a externe spolupracujú s advokátkou, ktorá zabezpečuje právne poradenstvo, konzultácie a tiež advokátske zastupovanie. Hana prevádzkuje krízovú linku a poradenské centrum, ktoré poskytuje špecializované služby pre ženy zažívajúce násilie a ich deti.

Okrem priamej pomoci ženám, ktoré majú skúsenosť s násilím, sa tiež venujú zvyšovaniu povedomia a scitlivovaniu odbornej a širokej verejnosti. Organizujú pracovné stretnutia a vzdelávajú zástupcov a zástupkyne relevantných štátnych a verejných inštitúcií a organizácií. S mladými ľuďmi hovoria o problematike prostredníctvom neformálnych diskusií na základných a stredných školách. Pre širokú verejnosť organizujú v spolupráci s Divadlom na opätkoch a organizáciami združenými v Bezpečnej ženskej sieti rôzne aktivity, z ktorých ako najdôležitejšiu vnímame kampaň 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách.

Chcem podporiť OZ Hana

KOTVA n. o., Dolný Zemplín

Združenie bolo založené v roku 2006 s cieľom poskytovať sociálnu pomoc ženám zažívajúcim násilie v intímnych vzťahoch a ich deťom, ktorých výchova je ohrozená. Od roku 2008 organizácia prevádzkuje aj ubytovacie zariadenie rodinného typu Bezpečný ženský dom KOTVA, kde v bezpečnom prostredí, mimo dosah zneužívateľa, poskytuje pomoc a podporu ženám a ich deťom.

Chcem podporiť Kotva, n. o.

Fenestra, Košice

Združenie vzniklo v roku 1996 ako prvé materské centrum na Slovensku. Založila ho skupina žien a inšpirovali ich materské centrá v Nemecku. Centrum sa stalo bezpečným priestorom pre ženy, v ktorom mohli zdieľať to, ako žijú. Postupne sa ukázalo, že mnohé zo žien, ktoré do materského centra prichádzali, zažívali zo strany svojich partnerov a manželov násilie. Preto začali zakladateľky Fenestry hľadať informácie o tom, ako ženám poskytovať pomoc a podporu. V roku 1999 materské centrum ukončilo svoju činnosť a vzniklo poradenské centrum pre ženy zažívajúce násilie v partnerských vzťahoch.

Od roku 1999 pomoc a poradenstvo poskytli už viac ako 2 300 ženám a ich deťom. Okrem priamej pomoci ženám, pracujú na tom, aby mali všetky ženy dostupnú rýchlu a účinnú ochranu a pomoc zo strany štátu a jeho inštitúcií. Spolupracujú pri tom s rôznymi organizáciami a inštitúciami. Prostredníctvom kampaní sa usilujú o zmenu postojov ľudí k násiliu na ženách. Vzdelávajú rôzne profesie a prinášajú na Slovensko aj poznatky z iných krajín.

Chcem podporiť OZ Fenestra

Ďakujeme, že podporujete tie, ktoré pomáhajú!

The post Dosť bolo domáceho násilia! Počas Týždňa solidarity môžete podporiť združenia, ktoré podávajú pomocnú ruku appeared first on PRIDEkosice.sk.

Šírme preto na Valentína vďaku, ocenenie a lásku v jej rozmanitých podobách. Jednou z možností je darovať vašim najbližším Dúhovú valentínku. Dobrý skutok tak spravíš dvakrát, vyjadríš lásku a vďaku a zároveň podporíš činnosť komunitného centra PRIZMA.

Rodičia, mamy a otcovia, ktorí vás podporujú, milujú a prijímajú vás takých a také, aké/í ste. Zavďačte sa im valentínkou, pretože práve ich láska je dôležitá. 

Priatelia a priateľky, ktorí vás podržali v ťažkých chvíľach, s ktorými sa môžete len tak jednoducho smiať a cítiť sa dobre,  a vaša komunita, ktorá pre vás predstavuje bezpečný priestor. Valentínku môžete darovať aj svojej partnerke alebo partnerovi a prejaviť tak svoju lásku, nech má akúkoľvek farebnosť. 

Či pani učiteľke/učiteľovi, šéfovi/šéfke, starým rodičom, obľúbenému predajcovi/predajkyni Nota Bene, jednoducho ľuďom, ktorí pre vás niečo znamenajú. Zdieľajme lásku a spolupatričnosť, buďme tu pre seba navzájom. 

Aj tento rok vám ponúkneme niekoľko dúhových valentínok, ktorých motívy nám venovali umelkyne a umelci. Motívy predstavujú najrôznejšie formy a kombinácie lásky a jednu špeciálnu pre dokreslenie vašej vlastnej podoby lásky. 

Keďže máme na srdci aj bezpečnosť a pohodlie našich podporovateliek/ľov, môžete si objednať valentínku, ktorú vo vašom mene odošleme aj so želaným odkazom. Samozrejme v diskrétnej obálke, aby tvoj odkaz videla len adresátka či adresát.

Ako to funguje? Vyberieš si motív, ktorý sa ti páči, napíšeš odkaz, ktorý chceš odoslať, vyplníš adresu, kam máme valentínku zaslať a pošleš dar na chod centra PRIZMA. My potom dúhovú valentínku vypíšeme, zabalíme a odošleme tak, aby prišla do 14. 2. Ak chceš valentínku poslať sám/sama, môžeš si objednať sadu 6 valentínok s rôznymi motívmi. V takom prípade ti valentínku pošleme čo najskôr, aby si ich stih/la darovať sám/sama. Takisto je tu ešte možnosť objednať si mix minuloročných unikátnych motívov.  

Vždy na Valentína myslíme na to, že by to nemal byť len komerčný sviatok nákupov, ale aj príležitosť podeliť sa a obdarovať tých a tie, ktoré to potrebujú. Dúhová valentínka preto poteší hneď dva krát: výťažok opäť venujeme na komunitné a poradenské centrum PRIZMA a dôležitú podporu, ktorú poskytuje kvír ľuďom z Košíc a širokého okolia. Aktuálne je to jediné poradenské centrum, ktoré poskytuje poradenstvo trans ľuďom. 

The post Láska má mnoho podôb! Vyjadri tú svoju Dúhovou valentínkou appeared first on PRIDEkosice.sk.

Podporujeme kandidátku Máriu Vargovú na post komisárky pre deti. Pripájame sa tak k viacerým organizáciám, ktoré žiadajú kompetentnosť, profesionalitu a osobu s etickými zásadami vo funkcii, ktorá je kľúčová pre práva, bezpečnosť a dôstojný život všetkých detí na Slovensku. 

Mária Vargová je skúsená psychologička, ktorá aktuálne vedie Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny. Je to odborníčka s dlhoročnými skúsenosťami so sociálnoprávnou ochranou detí a nie je zaťažená politickou minulosťou ani prítomnosťou. Je totiž kľúčové, aby post komisárky pre deti viedla osoba z odborných, nie politických kruhov. 

Vyzývame preto poslancov a poslankyne NR SR, aby v nachádzajúcej voľbe hlasovali za Máriu Vargovú nielen ako najspôsobilejšiu na túto pozíciu, ale zároveň aj ako jedinú etickú voľbu proti kandidátke Kataríne Hatrákovej. Pochybnosti o odborných a morálnych kvalitách pani Hatrákovej v ostatnom období doplnili navyše vážne podozrenia z konfliktu záujmov a dokonca porušenia zákona. Dôvodov, prečo za túto kandidátku nehlasovať, je niekoľko: 

• Jej vyjadrenia o tom, že v prípadoch sexuálneho zneužívania detí či domáceho násilia nie je až taká jednoznačná pozícia obete a násilníka, ktoré otriasli odbornou obcou z oblasti psychológie, psychiatrie i sociálnych služieb a poradenstva. 

• Verejné obhajovanie straníckeho kolegu, vyšetrovaného pre obvinenia zo sexuálneho zneužívania mladistvých z detských domovov, ktoré bolo mimoriadne škodlivé, zraňujúce a obetiam sexualizovaného násilia len prehĺbilo stigmu, s ktorou sa už aj tak potýkajú. 

• Nenávistné prejavy voči LGBTI+ ľuďom – poslankyňa Hatráková v minulosti hlasovala za návrhy extrémistov namierené proti LGBT+ ľuďom, v ktorých boli queer ľudia označení za “deviantov” a ich rodiny za “zvrátené prostredie”. Opakovane pritom potvrdila, že sa s návrhmi obsahovo a ideovo stotožňuje a s extrémistami má hodnotové prieniky.

• Podozrenia zo zneužitia právomocí – poslankyňa Hatráková sa v rámci poslaneckého prieskumu na sociálnom úrade v Trenčíne dopustila neetického konania, keď nahliadla do spisu prípadu, do ktorého bola priamo zapojená ako psychologická poradkyňa. 

• Konflikt záujmov medzi nevyhnutne nezávislým postom komisárky pre deti a súčasnou agendou psychologičky Hatrákovej vo viacerých prípadoch je neakceptovateľný. Argument pani Hatrákovej Výboru NR SR pre ľudské práva, že si tento konflikt záujmov „ustrážiť“ je nedostatočný a z hľadiska odbornej etiky neprijateľný. 

• Vedomé porušenie zákona o nahlasovaní trestných činov – pani Hatráková sa ako psychologička aktívna v poručníckej agende dostala k audio nahrávke istého advokáta, ktorý na nej vysvetľuje a ponúka možnosti úplatkov v súdnych sporoch rodičov o detí. Napriek tomu, že mala v rukách dôkazy o korupcii, nenahlásila čin polícii. Navyše v reakcii potvrdila, že tak (ne)konala cielene a rovnaký postup by zvolila aj v pozícii komisárky pre deti. Zhodou okolností má ísť o nahrávku advokáta, ktorého často odporúčala rodičom odchádzajúca komisárka pre deti Viera Tomanová. 

Vo svetle týchto vážnych pochybností z konfliktu záujmov, neetického konania a vedomého porušenia zákona, je neprijateľné, aby Katarína Hatráková kandidovala na komisárku pre deti. Ak by došlo k jej zvoleniu, na tomto úrade bude pokračovať éra beztrestnosti, korupcie a absencie ochrany detí, ktoré definovali obdobie komisárky pre deti Tomanovej. Poslanci a poslankyne NR SR majú jedinečnú šancu zmeniť pomery na úrade, nastoliť transparentnosť a prispieť tak k ochrane záujmov, práv a bezpečnosti detí na Slovensku. 

Úrad komisára pre deti je tu totiž pre všetky deti, no predovšetkým pre tie, ktoré sú z akýchkoľvek dôvodov zraniteľné, žijú vo vylúčenom prostredí, v hlbokej chudobe, v násilí, alebo ich identita či národnosť sú terčom neznášanlivosti, rasizmu, homo-bi-transfóbie a iných prejavov nenávisti. Osoba, ktorá bude zastávať funkciu komisárky pre deti, by preto mala mať odborné znalosti a skúsenosti, vysoký morálny a etický kredit a citlivo pristupovať k prípadom, kde sú detí v ohrození. Nemala by zabúdať na deti, ktoré pandémia uvrhla do izolácie bez možnosti dištančne sa vzdelávať či na deti, ktoré má štát pod svojou ochranou v detských domovoch. Od komisárky pre deti sa očakáva mimoriadna citlivosť voči deťom, ktoré sa vo svojich životoch stretávajú s viacerými vrstvami diskriminácie a vylúčenia, prípadne ktoré sú obeťami fyzického alebo sexuálneho násilia. Jedinou kandidátkou v blížiacej sa voľbe, ktorá má potenciál napĺňať tieto úlohy a hodnoty Úradu komisára pre deti je nepochybne Mária Vargová. 

Róbert Furiel – riaditeľ občianskeho združenia Saplinq a platformy PRIDE Košice 

Alexandra Demetrianová – Koordinátorka kampaní a advokácie, Saplinq, o. z. 

Zara Kromková – PRIZMA Košice, poradenské a komunitné centrum pre LGBTI+ ľudí 

Napíšte poslancom a poslankyniam aj Vy! Voľba sa uskutoční 17. 2. 2022. Dajte do NR SR vedieť, že verejnosti záleží na tom, kto bude na Slovensku zastupovať práva detí. Pripravili sme pre vás vzorový list aj zoznam emailových adries NR SR.

The post Kto by sa mal stať novou komisárkou pre deti a kto rozhodne nie? appeared first on PRIDEkosice.sk.

V našom novom vzdelávacom programe „Základy advokácie a občianskej participácie” získaš vďaka skúsenému lektorkovi a lektorky teoretické znalosti v téme advokácie a kampaňovania a pod ich vedením si ich aj vyskúšaš v praxi. Okrem iného sa naučíš, ako naplánovať a zorganizovať/uskutočniť kampaň, aké nástroje použiť, ako lobovať u kompetentných či pracovať s médiami a ešte o mnoho viac. 

Poď sa spolu s nami vzdelávať o advokácii za práva LGBTI+ ľudí na Slovensku a hľadať spôsoby, ako prispieť k spravodlivejšej spoločnosti a dôstojnému život pre LGBTI+ ľudí.

Program „Základy advokácie a občianskej participácie” pozostáva zo vzdelávacej a stážistickej časti, čo znamená, že dostaneš teoretický úvod a následne si budeš pod odborným vedením skúšať rôzne prístupy v advokácii a tvorbe kampaní. V rámci programu sa naučíš, ako identifikovať problém a vytvoriť spolu s ostatnými kampaň, ktorá má šancu ho vyriešiť.

Pre koho je program určený? Čo vyžadujeme?

• Máš chuť učiť sa
• Dokážeš venovať programu najbližších 12 mesiacov 
• Zaujímaš sa o práva LGBTI+ ľudí
• Máš rešpektujúci prístup k dúhovej komunite

Program nie je vekovo ohraničený, práve naopak – v rôznorodosti je sila. Znalosť angličtiny či predchádzajúce skúsenosti s advokáciou a kampaňovaním sú vítané, nie sú však nutné.

Zaujala ťa ponuka? Prihlás sa do 13. 1. 2022 (vrátane) na tomto odkaze.

V prípade otázok nám napíš na robert.furiel@pridekosice.sk

Program bude prebiehať počas celého roku 2022 v online priestore s minimálne dvoma offline stretnutiami. Stáž ti zaberie zhruba 5 hodín týždenne a jej priebeh si flexibilne dohodneš s lektorom a lektorkou.

Účasť v programe je bezplatná.

Časový harmonogram programu

Prvá vlna prihlasovania do 6. 1. 2022

Druhá vlna prihlasovania do 13. 1. 2022

Výber a vstupné rozhovory do 16. 1. 2022

Výsledky prihlasovania sa dozvieš najneskôr do 17. 1. 2022

Úvodné spoločné webináre (vzdelávacia časť, online webináre, vždy v stredu od 17:00 do 19:00 cez Zoom):

19. 1. 2022 – Predstavenie projektu, teambuilding, úvod do LGBTI+ tém a aktivizmu, situácia na Slovensku 

26. 1. 2022 – Úvod do LGBTI+ terminológie 

2. – 23. 2. 2022 – Teoretický úvod do advokácie a kampaňovania

4. – 6. 3. 2022 – Offline víkendový meeting (miesto bude upresnené, pravdepodobne okolie Košíc)

Marec – december – Individuálna práca (stážistická časť) – práca na vlastnej kampani a mentoring

Jún – Offline víkendový meeting (termín si dohodneme spoločne, miesto bude upresnené, pravdepodobne okolie Košíc)

December 2022 – uzavretie programu a vyhodnotenie

Kto ťa bude v programe viesť?

Alexandra Demetrianová

Alexandra Demetrianová je koordinátorka kampaní v občianskom združení Saplinq. Do sveta LGBTI+ aktivizmu prišla z pozície koordinátorky kampaní a aktivizmu v Amnesty International Slovensko, kde sa venovala viacerým témam, vrátane kampane proti sexualizovanému násiliu a mobilizácií za reprodukčné práva. 

Aj keď sa v súčasnosti venuje predovšetkým aktivizmu za rodovú rovnosť a ľudské práva, jej občianska angažovanosť siaha aj do aktivizmu za práva zvierat a udržateľný rozvoj. Podieľala sa na úspešnej kampani za zákaz kožušinového chovu na Slovensku, zakladala hnutie 269 Slovakia a organizovala bratislavský DIY eko-festival Fest Planéta. V kampanierstve sa špecializuje na komunikáciu, kde sú jej k úžitku skúsenosti z novinárčiny. 

Vyštudovala žurnalistiku a masmédiá v Bratislave a medzinárodné vzťahy v Bangkoku, kde pôsobila v rokoch 2010 – 2017 ako spravodajkyňa a výskumníčka. V Juhovýchodnej Ázii sa venovala najmä témam miestnych rozmanitých menšín, udržateľného rozvoja a dobrého vládnutia.

Juraj Rizman

Aktívny v mimovládnom sektore od roku 1993. Dlhodobo pôsobil v organizácii Greenpeace (v rokoch 2008 – 2013 ako riaditeľ slovenskej pobočky). Ako predstaviteľa ochranárskych organizácií ho zvolili do Grémia 3. sektora. Bol dlhoročným členom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Medzi rokmi 2016 až 2019 pracoval pre organizáciu VIA IURIS ako koordinátor programového piliera obrany občianskej spoločnosti.

Podieľal sa na mnohých kampaniach na Slovensku (napríklad somza.to – zrušenie Mečiarových amnestií, Skládka nepatrí do mesta!, Stop uránu či proti plánovanej ťažbe zlata), ale aj na kampaniach v Chorvátsku, Maďarsku či Slovinsku. Ako poradca a inštruktor občianskych kampaní tiež pôsobil v Česku, Maďarsku, Rakúsku a Slovinsku.

V rokoch 2019 – 2021 pôsobil ako poradca prezidentky Zuzany Čaputovej a neskôr podpredsedu NR SR Juraja Šeligu.

V roku 2008 bol ocenený cenou Hovorca roka v kategórii „Verejný a neziskový sektor“ a v roku 2017 cenou „Top hovorca roka“ – za komunikáciu kampane na podporu zrušenia Mečiarových amnestií. Aktuálne pôsobí ako poradca mimovládnych organizácií v oblasti organizácie občianskych kampaní a komunikácie.

Program „Základy advokácie a občianskej participácie“ je súčasťou projektu InQubátor občianskej participácie, ktorý je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Program realizuje Dúha na východe, o.z. v spolupráci so Saplinq, o.z.

The post Základy advokácie a občianskej participácie appeared first on PRIDEkosice.sk.

Tento týždeň sme si pripomenuli Medzinárodný deň coming-outu. Coming-out je pritom najzásadnejšou udalosťou v životoch mnohých LGBTI+ ľudí. Proces, keď si naplno uvedomia, prijmú a ocenia svoju sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu a zdieľajú so svojimi blízkymi a okolím, je komplexný a ťažký najmä po psychickej stránke. Predchádza mu dlhá a starostlivá príprava a sprevádzajú ho aj úzkosti, obavy z prijatia v rodine, v škole alebo v práci. Okolie a spoločnosť môžu v tomto náročnom procese výrazne pomôcť a coming-out kvír ľuďom uľahčiť.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

Coming-out je veľmi individuálny, pre každú osobu je jedinečný, pretože veľa závisí od prostredia, z ktorého človek pochádza, alebo komunity, kde svoj coming-out plánuje uskutočniť. Niektorí sa naň pripravujú roky, iní sa k nemu nikdy neodhodlajú, avšak za každých okolností musí byť dobrovoľný a je osobným rozhodnutím LGBTI+ ľudí, nemožno ku coming-outu niekoho nútiť.

„Svoj coming-out som si vo vlastnej hlave zrealizoval aspoň miliónkrát, než som nabral odvahu zdôveriť sa niekomu. Prvej som to povedal blízkej kamarátke, ktorá nad tým len mávla rukou a išli sme ďalej, akoby nepočula žiadnu prevratnú novinku. To mi dodalo odvahu cítiť sa lepšie a istejšie. Najväčší krok bol coming-out pred rodičmi, až v 23 rokoch. Pamätám si každé jedno slovo, ktoré mama povedala predtým, ako sa rozplakala. Otec zostal bez slova, sám to potreboval spracovať. Prišiel za mnou až na druhý deň a povedal mi, že sa nič nemení, predsa som ich dieťa, ktoré milujú a podporujú, len budú potrebovať čas. Ten som im dal a časom prišli všetky obligátne otázky – si si istý, ako to bude brať okolie, ako sa ti bude žiť v tejto krajine? Nejde to vstrebať zo dňa na deň, ale časom sme to spolu a s láskou zvládli,“ priblížil LGBTI+ človek, ktorý si želal zostať v anonymite.

Viacerí kvír ľudia majú traumatizujúce skúsenosti a coming-out ich môže ešte viac stigmatizovať: odmietnutie, zavrhnutie, strata rodiny a blízkych. Mnohí musia zvážiť aj svoju fyzickú bezpečnosť, keďže reakcie môžu byť nenávistné i násilné. Stáva sa aj to, že po coming-oute prídu LGBTI+ ľudia o strechu nad hlavou, resp. nemajú materiálne prostriedky, ako sa o seba postarať. To platí najmä pre mladých, ktorí sú od rodiny závislí.

„Mnohí LGBTI+ ľudia si zažívajú traumu a odpor voči inakosti od malička, ešte pred coming-outom, takže aj do tohto procesu vstupujú s úzkosťou a strachom, ako ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu okolie prijme. Samotný coming-out je pre mnohých LGBTI+ ľudí nakoniec úľavou či oslobodením, ale cesta k nemu môže byť ešte viac traumatizujúca. Závisí to od reakcií okolia a prijatia v spoločnosti. Je preto nevyhnutné, aby sa mali na koho obrátiť – odborníkov a odborníčky z oblasti psychológie, sociálneho poradenstva alebo právnej pomoci – najmä pokiaľ ide o tranzíciu transrodových ľudí, pre ktorú zákon a úrady na Slovensku nevytvárajú priaznivé ani dôstojné podmienky,“ upozorňuje Robert Furiel, riaditeľ občianskeho združenia Saplinq, ktoré sa zasadzuje za ľudské práva LGBTI+ komunity.

Takejto odbornej pomoci je však na Slovensku veľmi málo a v LGBTI+ komunite chýbajú zdroje na podporu ľudí pri ich coming-oute. Jednou takou iniciatívou, ktorá poskytuje komplexné služby a rôzne formy pomoci LGBTI+ ľuďom, je Komunitné a poradenské centrum pre lesby, gejov, bisexuálne, transrodové a inak menšinovo identifikované osoby PRIZMA v Košiciach. Každoročne tam nájdu pomoc a podporu desiatky ľudí, ako aj ich rodiny a blízki, tento rok už počet klientov a klientiek presiahol 120, čo je medziročne najviac od vzniku centra. Z toho väčšina klientok a klientov sú transrodoví ľudia a tiež ide vo veľkej miere o mladých ľudí vo veku od 18 do 30 rokov. Takmer tretina ľudí, ktorí sa na PRIZMU obracajú, je z Košického kraja, ale tieto poradenské služby vyhľadávajú ľudia z celého Slovenska, viac ako štvrtina je z Bratislavského kraja.

„PRIZMA je bezpečný priestor pre LGBTI+ ľudí, kde im pomáhame najmä pri coming-oute, v hľadaní zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou, uskutočňujeme podporné skupiny a komunitné stretnutia. Práve podporné skupiny a komunitné stretnutia sa ukazujú ako veľmi pomáhajúce. Najmä pre ľudí, ktorí čelia nenávistným prejavom, šikane alebo násiliu, s ktorým sa tiež nezriedka stretávajú. Naše služby tvoria najmä bezplatné právne, psychologické a sociálne poradenstvo. Zároveň u nás môžu LGBTI+ ľudia nájsť oporu komunity, zdieľať svoj príbeh, svoje ťažkosti, vymieňať si rady, skúsenosti,“ priblížila poradkyňa a komunitná pracovníčka Zara Kromková, ktorá centrum PRIZMA v Košiciach vedie. Na PRIZMU sa obracajú aj školské psychologičky a iní profesionáli a profesionálky,  ktorí nemajú dostatok informácií a know-how, ako citlivo pristupovať k náročným situáciám v životoch LGBTI+ ľudí, ako je napríklad aj coming-out.

Priaznivé podmienky pre coming-out, ako aj služby a podpora s tým spojené, sú kľúčové najmä pre duševné zdravie LGBTI+ ľudí. Aj keď na Slovensku komplexné dáta chýbajú, zo svetových výskumov je známe, že viac ako polovica LGBTI+ ľudí trpí depresiami, zažíva úzkosti a väčšina transrodových ľudí niekedy v živote  zvažovala samovraždu. To všetko súvisí s nedostatkom prijatia LGBTI+ ľudí a ich stigmatizáciou v spoločnosti.

„Nesmieme zabúdať, že LGBTI+ ľudia čelia na Slovensku homofóbnym a transfóbnym prejavom v spoločnosti i ťaženiu proti nim v politike. To všetko popri tom, že tu nemajú zaručené svoje základné ľudské práva a slobody. Čelia diskriminácii na mnohých úrovniach svojho života. Aj coming-out preto nemusí byť vôbec jednoduchý, skôr naopak. Všetko závisí od toho, aké podmienky na coming-out kvír ľuďom vytvoríme. Či už ako rodina, komunita alebo celá spoločnosť,“ konštatuje Robert Furiel z organizácie Saplinq. Jedným dychom však dodáva, že coming-out prináša na svojom konci úľavu a oslobodenie, keď človek konečne môže ukázať svoje skutočné farby a žiť otvorene tak, ako a kým je a chce byť.

Aj preto Saplinq pri príležitosti Medzinárodného dňa coming outu odštartoval kampaň Vyfarbi sa na podporu LGBTI+ ľudí pri coming-oute. Cieľom kampane je vyzbierať dostatok zdrojov pre Komunitné a poradenské centrum PRIZMA v Košiciach, ktoré je v prvej línii pomoci a podpory LGBTI+ ľuďom. Kampaň vyvrcholí vytvorením webového sprievodcu coming-outom, ktorý by mal pomôcť kvír ľuďom, ale poradiť aj ich blízkym a komunitám, ako byť oporou. Kampaň Vyfarbi sa má ambíciu spopularizovať coming-out v spoločnosti tak, aby vytvárala bezpečné podmienky pre LGBTI+ ľudí pre tento ich veľký krok.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

Saplinq, o.z. je občianske združenie, ktoré sa venuje ľudským právam lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí a rozvoju LGBTI+ komunity. Saplinq bol založený v roku 2012 a medzi jeho najvýznamnejšie projekty patrí PRIDE Košice a Komunitné a poradenské centrum Prizma v Košiciach. Sme organizácia, ktorá pomáha a prispieva k budovaniu komunity ľudí inej než hetero orientácie a sexuálnej identity („kvír komunita“ a „kvír ľudia“). Vyhľadávame, podporujeme a rozvíjame iniciatívy kvír ľudí. Poskytujeme konzultačnú pomoc kvír iniciatívam. Budujeme a rozširujeme siete kvír aktivistov a aktivistiek na Slovensku a prepájame ich so zahraničím. Vyučujeme, vzdelávame a vedieme budúcich kvír lídrov a líderky. Propagujeme osobnú zodpovednosť vo vzťahu k veciam verejným, vlastnému životu a hľadaniu a napĺňaniu vlastného šťastia.

The post Coming-out môže byť pre LGBTI+ ľudí ťažký, no prináša aj úľavu. Dôležitá je podpora i reakcia okolia appeared first on PRIDEkosice.sk.

„Pripnutím dúhovej stužky môže každý a každá vyslať jasný signál, že sa pri nich môžu LGBTI+ ľudia cítiť bezpečne. Ide o symbol akceptácie a rešpektu. Jej nosenie vo verejnom priestore pomôže znížiť u LGBTI+ ľudí stres, ktorý každodenne zažívajú z obavy z neprijatia či otvoreného nepriateľstva,“ hovorí Róbert Furiel, riaditeľ občianskeho združenia Saplinq.

Až 59 % ľudí z dúhovej komunity čelilo pre svoju identitu vyhrážkam, nadávkam či nevhodným žartom. Tieto údaje zverejnila Iniciatíva Inakosť na základe celoslovenského prieskumu v roku 2017. Takmer pätina respondentov a respondentiek dokonca uviedli, že ich fyzicky ohrozovali či napadli.

Táto smutná štatistika sa žiaľ odvtedy veľmi nezlepšila, čo potvrdzuje aj prieskum Agentúry EÚ pre základné práva z roku 2019. Ten uvádza, že takému obyčajnému prejavu lásky, ako je držanie sa za ruky, sa u nás vyhýba 6 z 10 LGBTI+ ľudí. Fyzickému a sexuálnemu násiliu sú pritom najviac vystavení transrodoví a intersex ľudia.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

To všetko môže byť minulosť. Zmena je aj v našich rukách. Odkazuje tím, ktorý organizuje kampaň Dúhová stužka. „Tieto hrozivé čísla zmeníme len spoločne, každý a každá môže prispieť k tomu, aby Slovensko bolo férovou a priateľskou krajinou. Veď ako sa chceme cítiť v bezpečí, keď útočia a zosmiešňujú našich bratov a sestry, našich blízkych, naše deti? Spoločenská akceptácia LGBTI+ ľudí je totiž vecou každého a každej z nás, niekedy stačí malé gesto v podobe Dúhovej stužky, aby sme priniesli druhým pocit bezpečia,“ dodáva Furiel.

Do kampane je možné sa zapojiť na stránke Duhovastuzka.sk, výťažok z prvého ročníka ide na prevádzku momentálne jediného komunitného a poradenského centra pre LGBTI+ ľudí, PRIZMA v Košiciach.

Chcem dúhovú stužku!

The post Veríme v lásku a rovnosť! Hrdo si pripneme Dúhovú stužku ako symbol podpory LGBTI+ komunity appeared first on PRIDEkosice.sk.