Udialo sa tak po tom, čo ruské Ministerstvo Spravodlivosti podalo na Najvyšší súd žalobu, v ktorej žiadalo postaviť „Medzinárodné LGBT hnutie” mimo zákon. Dôvodom na podanie žaloby, malo byť údajné podnecovanie sociálnych a náboženských nezhôd v ruskej spoločnosti práve touto organizáciou. Avšak bližšie informácie sa nedozvieme – rozhodnutie Najvyššieho súdu ani žaloba nebude dodatočne sprístupnená verejnosti. Okrem toho pojednávanie prebiehalo za zatvorenými dverami, bez prítomností verejnosti a médií. V súdnej sieni nebola prítomná dokonca ani obhajoba (a to aj napriek opakovaným žiadostiam LGBTI+ organizácií), len zástupcovia Ministerstva Spravodlivosti. 

Ako je vôbec možné zakázať organizáciu, ktorá oficiálne neexistuje? 

Valeria Vetoshkina – právnička pôsobiaca v ľudskoprávnej organizácii Department One vysvetľuje, že v Rusku nie je oficiálne registrovaná žiadna takáto organizácia, a neexistuje ani žiadna dokumentácia, ktorá by dokazovala, že „Medzinárodné LGBT hnutie” je jednotný subjekt. 

Kanadský historik a slavista Dan Healey hovorí, že ide o typickú prax ruskej manipulatívnej tvorby zákonov. Ich znenie je účelovo vágne, aby boli vyložiteľné mnohými spôsobmi. To umožňuje ruským úradom stíhať kohokoľvek za akékoľvek aktivity, ktoré by čo i len okrajovo mohli súvisieť s LGBTI+ témou. „Ruské úrady už roky zneužívajú vágnu protiextrémistickú legislatívu na stíhanie kohokoľvek”, potvrdzuje aj A.Chaber – výkonné riaditeľstvo ľudskoprávnej LGBTI+ organizácie ILGA Europe. 

Dva dni pred začatím procesu ruskí LGBTI+ aktivisti a aktivistky stihli oficiálne zaregistrovať organizáciu s názvom „Medzinárodné LGBT hnutie”, dúfajúc, že tým predídu tomu, aby úrady mohli prenasledovať a kriminalizovať nevinných ľudí. Žiaľ, bezúspešne. 

K čomu tento zákaz povedie v praxi? 

Ruské zákony trestajú účasť na aktivitách extrémistickej organizácie väzením až na 12 rokov. Za zobrazovanie symbolov týchto hnutí hrozí trest odňatia slobody na 15 dní a pri recidíve až na 4 roky. Úrady môžu podozrivé osoby zaradiť na zoznam extrémistov a zmraziť ich bankové účty. Zároveň ľudia, ktorí sú na zozname extrémistov, majú zákaz uchádzať sa o verejné funkcie. 

„Kremeľ jedným ťahom pera, aby získal lacné politické body, postavil niekoľko miliónov ľudí mimo zákon a vyhlásil ich za zločincov. Je to hrozné,” povedal Tikhon Dzyadko – šéfredaktor ruskej spravodajskej televízie TV Rain. 

Aké bude mať zákaz dopady na LGBTI+ aktivizmus? 

Riaditeľka Amnesty International pre Východnú Európu a Strednú Áziu – Marie Struthers varuje, že tento rozsudok môže vyústiť do plošného zákazu LGBTI+ organizácií, prenasledovania LGBTI+ aktivistiek a aktivistov, a bude mať ďalekosiahle dôsledky na porušovanie práv – napríklad práva na slobodu zhromažďovania, prejavu, či nediskrimináciu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity. Ovplyvní nespočetne veľa ľudí a následky budú katastrofálne. Upozorňuje tiež na hrozbu, že dôjde k legitimizácii úplne novej úrovne násilia voči LGBTI+ ľuďom. 

Zákaz nadobudne oficiálne platnosť 10. januára 2024, no perzekúcie a dôsledky prišli okamžite po rozhodnutí Najvyššieho súdu. Len pár dní po rozhodnutí boli pod zámienkou kontroly drog zaznamenané razie v moskovských, petrohradských a jekaterinburgských baroch a kluboch, ktoré zvyknú navštevovať LGBTI+ ľudia. Polícia im neoprávnene kontrolovala a fotografovala identifikačné doklady, pričom museli ležať tvárou k zemi. Podľa expertstva OSN ide o jasnú snahu o zastrašovanie LGBTI+ ľudí a vyvolanie paniky v komunite. 

Aktivistická skupina DELO, ktorá v Rusku zastupovala LGBTI+ ľudí v súdnych sporoch už oznámila ukončenie činnosti. Rovnako právničky a právnici, ktorí obhajujú LGBTI+ ľudí urýchlene rušia svoje služby. To bude mať za následok, že LGBTI+ ľudia, ktorých práva boli porušené sa nebudú môcť nijakým spôsobom domôcť spravodlivosti. 

LGBTI+ organizácie ako Center T či Ruská LGBT sieť zvažujú koniec. Tie organizácie, ktoré sa stihli presunúť do zahraničia v činnosti pokračujú, no budú nútené časť svojich aktivít obmedziť (napríklad online podporné skupiny pre LGBTI+ ľudí). 

V neposlednom rade táto legislatíva značne sťaží poskytovanie právnej a psychologickej pomoci LGBTI+ ľuďom. Ešte viac rozšíri škodlivé stereotypy, predsudky a dezinformácie, ktoré sa šíria v spoločnosti o LGBTI+ ľuďoch a vyeskaluje atmosféru strachu a násilia.

Ovplyvní zákaz aj LGBTI+ ľudí, ktorí nie sú aktívni v aktivizme? 

Zatiaľ s istotou nevieme povedať, kto môže byť trestne stíhaný, no je veľmi pravdepodobné, že do problémov so zákonom sa môže dostať každý, a to aj mimo LGBTI+ aktivizmu (kvír ľudia, aj spojenci a spojenkyne). Na začatie trestného stíhania stačí napríklad verejne prehlásiť, že LGBTI+ ľudia by mali mať rovnaké práva ako ostatní ľudia v Rusku. Nezákonným sa tiež stáva financovanie aktivít „Medzinárodného LGBT hnutia”. 

Ako podporovateľ môže byť označený prakticky ktokoľvek, kto akokoľvek LGBTI+ organizáciu podporí darom, zdieľaním na sociálnych sieťach, alebo inou formou pomoci. 

Odborníctvo z ľudskoprávnej organizácie Public Verdict píše: „Existujú riziká, že niektoré formy vyhlásení o vlastnej identite možno považovať za nábor alebo zapojenie do aktivít.” Dokonca aj nosenie symbolov ako napríklad dúhová vlajka či stužka na kabáte, môže byť vnímané ako porušenie zákona.

„Polícia bude mať voľné ruky, a bude môcť prenasledovať a stíhať kvír ľudí omnoho viac. Zákaz “propagácie homosexuality” (prijatý v roku 2013) nebol tak explicitne namierený voči jednotlivcom, ako je tento zákon” – hovorí sociológ pôsobiaci na Dublinskej univerzite – Alexander Kondakov. 

Môže dôjsť k ďalším represívnym návrhom zákonov, ktoré budú namierené voči LGBTI+ ľuďom?

Žiaľ, obavy sú na mieste. Ruská Štátna duma 28. septembra schválila v prvom čítaní zákon, ktorý trestá „ospravedlňovanie alebo propagandu extrémizmu” rovnako, ako bolo doteraz trestané verejné vyzývanie k extrémizmu – trestom odňatia slobody na 5 rokov. V praxi by tak človek mohol napríklad za uverejnenie statusu na sociálnych sieťach, v ktorom upozorňuje na nepriaznivú situáciu LGBTI+ ľudí v Rusku, skončiť na 5 rokov vo väzení. 

Prezident Putin 9. novembra podpísal dekrét ochrany tzv. tradičných hodnôt. V tomto dokumente sú LGBTI+ ľudia označovaní ako nepriatelia štátu a apeluje: „Rusko musí urobiť všetko čo je v jeho silách, aby zabránilo tomu, že LGBTI+ ľudia budú mať rovnaké práva ako ostatní obyvatelia.” Z tohto môžeme usudzovať, že perzekúcie a represívne zákony budú pribúdať.

Postihne zákaz aj médiá, ktoré píšu o LGBTI+ ľuďoch? 

Informovanie o čomkoľvek, čo sa týka LGBTI+ ľudí je už teraz samo o sebe náročné. Dôvodom je legislatíva z roku 2013, ktorá zakazuje „propagáciu homosexuality” u detí a mladistvých. Minulý rok došlo k rozšíreniu znenia tohto zákona, ktorý aktuálne okrem detí a mladistvých (ako cieľovej skupiny) zakazuje akékoľvek zmienky o LGBTI+ ľuďoch v rámci celej spoločnosti. Médiám tak hrozí pokuta do výšky 400 000 rubľov (približne 4 tisíc eur). 

Po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu sa situácia ešte zhorší – blogerky, influenceri či novinárky budú musieť pri každej zmienke o LGBTI+ ľuďoch uviesť, že LGBTI+ hnutie bolo vyhlásené za extrémistickú organizáciu. Ak tak neučinia, sú trestne stíhateľní. 

Zákon tiež zakazuje pod hrozbou pokuty milión rubľov (asi 10 200 eur) a pozastavenia mediálnych aktivít na tri mesiace, šírenie tzv. extrémistických materiálov (čo si máme pod tým predstaviť bude jasné, až keď prebehne zopár súdnych konaní). 

Akú správu sa snaží vláda týmto nariadením súdu, ktoré je namierené voči LGBTI+ ľuďom vyslať ruskej spoločnosti? 

Kriminalizácia LGBTI+ aktivistiek, aktivistov či kohokoľvek, kto s kvír ľuďmi sympatizuje nie je ojedinelá aktivita ruského štátneho aparátu. Nadväzuje na sériu represívnych zákonov, ktoré Rusko postupne schvaľuje od roku 2013. Avšak situácia sa rapídne zhoršila po začiatku invázie na Ukrajine vo februári minulého roka. 

Yan Dvorkin, aktivista a psychológ z organizácie Center T, ktorý momentálne žije v zahraničí vysvetľuje, že Putin účelovo vytvára z LGBTI+ ľudí tzv. obetných baránkov, na ktorých je ľahké vybiť si hnev a frustráciu z toho, že vojna na Ukrajine sa nevyvíja celkom podľa predstáv. Zámerne vykresľuje kvír ľudí ako hrozbu a následne postupne legitimizuje systémové nástroje ako túto fiktívnu hrozbu zo spoločnosti eliminovať.

Túto stratégiu potvrdzuje výrok podpredsedu ruskej Štátnej dumy – Petra Tolstoja, ktorý povedal: „LGBT to nie sú nejakí nešťastní gejovia a lesby, proti ktorým sa Rusko rozhodlo bojovať. Je to dobre organizovaný a naplánovaný projekt na podkopanie tradícií spoločnosti zvnútra. Sodomia je hriech a pravý opak tradičných hodnôt. A sodomia v peknom balení nie je nič iné ako atraktívny produkt navrhnutý tak, aby dosiahol svoj cieľ. Všetko ostatné je zásterka. Zákon, ktorý bol prijatý minulý rok, zakazujúci LGBT propagandu, odrezal mnohé chápadlá tohto monštra. Aj keď to nie sú len chápadlá, ktoré treba zničiť, ale celé monštrum.” 

Rusko a ľudskoprávne záväzky

Rusko sa z roka na rok výrazne vzďaľuje od záväzkov, ktoré mu vyplývajú z medzinárodných dohovorov a zmlúv. Preukázateľne porušuje mnohé práva LGBTI+ ľudí a podľa komisárky Rady Európy pre ľudské práva Dunje Mijatović, je toto rozhodnutie vážnym útokom nielen na LGBTI+ ľudí, ale aj na tých, ktorí bránia ich ľudské práva. Zároveň to LGBTI+ aktivizmus odstrihne od akejkoľvek spolupráce s medzinárodnými spojeneckými ľudskoprávnymi organizáciami. „Tento postoj je v rozpore so základným princípom, že všetci ľudia sa rodia rovní v právach a dôstojnosti. Skutočný extrémizmus je zákaz verejnej existencie  LGBTI+ ľudí”, povedala. 

V rebríčku Rainbow Europe, v ktorom organizácia ILGA Europe vyhodnocuje stav práv LGBTI+ ľudí v jednotlivých krajinách Európy a Ázie, sa Rusko nachádza na 46. mieste z celkového počtu 49 krajín a je pravdepodobné, že po nadobudnutí platnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu sa prepadne na poslednú 49. priečku, ktorá aktuálne patrí Azerbajdžanu. 

To všetko sú vážne dôvody, prečo je dnes viac ako inokedy potrebné podporovať kvír ľudí žijúcich v Rusku, no kvôli tamojšej legislatíve je možností podpory veľmi málo. Komisárka Rady Európy pre ľudské práva už vyzvala členské štáty, aby všetkými dostupnými možnosťami zabezpečili bezpečnosť obrankýň a obrancov ľudských práv LGBTI+ ľudí v Rusku – a to vrátane udeľovania dlhodobých humanitárnych víz či prístupu k azylovým konaniam. 

Pripravil: Manu Kościuszko 

https://www.hrw.org/news/2023/11/30/russia-supreme-court-bans-lgbt-movement-extremist
https://time.com/6342383/russias-court-ban-of-the-lgbtq-movement/
https://www.washingtonpost.com/world/2023/11/30/lgbt-russia-movement-extremist-banned/
https://news.un.org/en/story/2023/12/1144522
https://meduza.io/en/cards/russia-has-banned-the-so-called-international-lgbt-movement
https://www.coe.int/en/web/commissioner/-/russia-decision-to-label-the-international-lgbti-movement-as-extremist-is-a-grave-attack-against-lgbti-people-and-human-rights-defenders

The post Koniec LGBTI+ aktivizmu v Rusku appeared first on PRIDEkosice.sk.

Takéto ubližujúce praktiky by nemali mať miesto v žiadnej spoločnosti, ktorá sa vyhlasuje za demokratickú – dodržiavanie ľudských práv a ochrana menšín sú základnými piliermi právneho štátu. No aj napriek tomu sa konverzné praktiky vykonávajú naprieč celou Európou aj dnes. Často sú maskované za pseudo-medicínske postupy, alebo sa odvolávajú na náboženské princípy. 

Konverzné procedúry nielenže nedokážu zmeniť sexuálnu orientáciu, rodovú identitu ani prejav človeka, ale zanechávajú na fyzickom aj duševnom zdraví ľudí, ktorí ich absolvovali, dlhodobé následky. Títo ľudia sú následne ponechaní bez akejkoľvek formy pomoci a často si ani neuvedomujú, akú traumu utrpeli. 

Čo je cieľom konverzných praktík a ako prebiehajú?

Konverzné praktiky podstupujú ľudia v snahe zmeniť alebo potlačiť svoju sexuálnu orientáciu, rod, rodovú identitu alebo rodový prejav, pretože nezapadá do cis-heteronormatívnej predstavy, ktorá je často považovaná v našej spoločnosti za normu. 

Neexistuje jedna ustálená forma konverzných praktík. To, ako prebiehajú a aké metódy používajú, sa značne líši v závislosti od toho, kto ich vykonáva. V praxi sa stretávame s týmito metódami:

1. Psychoterapia 

Praktiky, ktoré sú založené na vybudovaní averzie. Pri týchto praktikách sa používajú napríklad elektrošoky, alebo emetiká – lieky, ktoré vyvolávajú zvracanie. 

2. Medikácia 

Podávanie liekov prevažne na hormonálnej báze, ktoré majú zmeniť domnelú hormonálnu nerovnováhu. Práve tá je totiž mylne uvádzaná ako príčina nežiaducej sexuálnej orientácie, rodu, rodovej identity alebo rodového prejavu. 

3. Úkony, ktoré sa zakladajú na náboženských princípoch 

Podstatou je zbaviť človeka domnelého “zla”, ktoré má byť príčinou nežiaducej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Tieto úkony sa odohrávajú v sprievode tzv. duchovného radcu. Najčastejšie zahŕňajú rôzne verbálne prejavy, ale aj fyzické intervencie smerované na osobu, ktorá sa ich rozhodla podstúpiť. 

Akým spôsobom sú tieto praktiky ponúkané a ako často sa s nimi LGBTI+ ľudia stretávajú?

Konverzné “terapie” sú často ponúkané zraniteľným ľuďom prostredníctvom inzercie ako platené služby. Krajiny, ktoré zákonom zakázali konverzné praktiky, ich propagáciu a inzerovanie, upozorňujú, že je to práve nejednotná legislatíva, ktorá môže za to, že sa poskytovatelia týchto praktík oficiálne presúvajú do krajín, kde sú stále legálne. 

Výskyt konverzných praktík nie je možné podrobne zaznamenať, keďže sa často odohrávajú v utajení. Avšak dáta, ktoré sa podarilo zozbierať naznačujú, že približne 2% LGBTI+ ľudí v rámci Európy konverzné praktiky podstúpilo, a 5% boli ponúknuté. Skutočné čísla však môžu byť oveľa vyššie, čo naznačujú najnovšie dáta zo Spojeného kráľovstva, podľa ktorých približne 18% LGBTI+ ľudí zažilo konverzné praktiky, ktoré sú cielené primárne na transrodových ľudí.

Ničivé následky konverzných praktík

Je preukázané, že tieto praktiky majú negatívne dôsledky pre duševné zdravie ľudí, ktorí ich podstúpili. Spôsobujú im psychickú ujmu – často potom trpia depresiami, úzkosťou, posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD). Pociťujú hanbu, nenávisť voči sebe, majú samovražedné myšlienky, alebo sa pokúsia siahnuť si na život. 

Konverzné praktiky škodia aj fyzickému zdraviu. Ľudí, ktorí ich absolvovali, trápia tráviace problémy spôsobené napr. žalúdočnými vredmi, trpia poruchami príjmu potravy. Mávajú migrény a problémy v sexuálnej oblasti. Všetky tieto následky môžu viesť k  trvalému poškodeniu fyzického a duševného zdravia.

Európa: Kde sú konverzné praktiky ilegálne a aký je vývoj v snahách postaviť ich mimo zákon?

V roku 2016 sa prvou európskou krajinou, ktorá zakázala konverzné praktiky, stala Malta. Maltský zákon zakazuje samotné praktiky, ale aj ich propagáciu prostredníctvom reklamy. Neskôr v roku 2020 prijalo zákaz konverzných praktík a reklamy na ne aj Nemecko. Španielsko zatiaľ konverzné praktiky na národnej úrovni nezakázalo, no mnohé regióny a mestá zaviedli administratívne zákazy. 

Vlani v januári začal platiť zákaz konverzných praktík už aj vo Francúzsku a v máji ho nasledovalo Grécko. V Albánsku boli prijaté smernice, ktoré zakazujú psychologičkám a psychológom vykonávať praktiky, ktoré majú za cieľ meniť alebo potlačiť rozmanitú sexuálnu orientáciu, rodovú identitu alebo prejav človeka. 

Vlády a parlamenty v Belgicku, na Cypre, vo Fínsku, Írsku, Holandsku, Nórsku, Španielsku, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve v súčasnosti rokujú o spôsobe, ako postaviť konverzné praktiky mimo zákon. 

V niektorých krajinách pristúpili aj k procesom na národnej úrovni ochrany ľudských práv, ktoré by tieto praktiky odsúdili a vymedzili sa proti nim. Úrady verejnej ochrany ľudských práv, národné orgány pre ľudské práva a rovnosť pracujú na usmerneniach pre vlády a štátnu správu. Takéto kroky podnikajú v Poľsku, Škótsku a Francúzsku. 

Napriek tomu, že v rámci Európy sledujeme jasný pozitívny a dynamický vývoj, niektoré návrhy zákazov sa zastavili, resp. značne skomplikovali ako napríklad ten v Spojenom kráľovstve, kde zo zákazu konverzných praktík chceli vyňať transrodových ľudí. V tomto znení návrh našťastie neprešiel a vláda v súčasnosti pracuje na návrhu, ktorý zahŕňa aj transrodových ľudí.  

Ľudskoprávne organizácie a veda v tom majú jasno: Konverzné praktiky sú neprijateľné!

Medzinárodné mechanizmy na ochranu ľudských práv i vedecké spoločnosti sa zhodujú na jasnom konsenze. Na celosvetový zákaz týchto praktík vyzval v roku 2020 nezávislý expert OSN na ochranu pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo prejavu (SOGIE). V rámci Európy prišiel v rovnakom roku návrh zákazu v Európskom parlamente (konkrétne od skupiny poslancov a poslankýň, ktorá návrh adresovala Európskej komisii).

Pre uznanie rozmanitosti v oblasti sexuálnej orientácie, rodu, rodovej identity a rodového prejavu zohráva kľúčovú úlohu proces depatologizácie týchto pojmov v ponímaní verejnosti. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vylúčila homosexuálnu orientáciu zo zoznamu chorôb a o takmer 30 rokov neskôr bol vyškrtnutý z medzinárodnej klasifikácie chorôb aj “transsexualizmus”. 

Napriek týmto dôležitým krokom je potrebné naďalej pokračovať v depatologizácii rôznorodosti tzv. SOGIE.

Konverzné praktiky jasne odsúdila aj Európska psychiatrická asociácia. Keďže rôzne prejavy rodovej identity a sexuality nie sú duševným ochorením, z medicínskeho hľadiska sú tieto praktiky neopodstatnené. Svetová medicínska asociácia (WMA), Americká psychiatrická organizácia (APA) a Nemecká psychiatrická asociácia (DGPPN) konverzné praktiky jednoznačne odmietajú, a to nielen pre stigmatizáciu ľudí s rôznou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, ale aj pre ujmu na duševnom zdraví, ktorú môžu spôsobiť. Depresie, úzkosti, závislosti i samovražedné sklony sa totiž často objavujú práve ako dôsledok týchto praktík. 

Európska psychiatrická asociácia preto vyzýva európske krajiny k prijatiu legislatívy, ktorá zakáže konverzné praktiky a zároveň bude postihovať vykonávateľov. Odôvodňuje to tým, že rozmanitosť sex. orientácie a rodovej identity nie je chorobou, a konverzné praktiky prispievajú k stigmatizácii, spôsobujú ujmu na duševnom zdraví. Zároveň Európska psychiatrická asociácia prízvukuje, že je neetické aby sa psychiatri/čky, psychológovia/ičky a ďalší profesionáli na týchto praktikách podieľali. 

Ktoré ľudské práva sú  pri vykonávaní konverzných praktík porušované?

1. Európsky dohovor pre ľudské práva (ECHR)

Tieto praktiky sú nezlučiteľné s viacerými bodmi Európskeho dohovoru o ľudských právach (ECHR). Výbor OSN proti mučeniu upozorňuje, že postupy konverzných praktík môžu dosiahnuť hranicu zlého zaobchádzania, ktorú definuje článok 3 ECHR ako mučenie. V prípade, že ujma na zdraví zasahuje do fyzickej alebo duševnej integrity a osobnej autonómie človeka, môže ísť o porušenie článku 8 ECHR, ktorý hovorí o práve na rešpektovanie súkromného a rodinného života. 

Netreba opomenúť, že keďže tieto praktiky zaobchádzajú s ľuďmi odlišne na základe ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, a to bez objektívneho a rozumného odôvodnenia, nekonajú v súlade s článkom 14 ECHR a článkom 1 protokolu č. 12 k ECHR. 

2. Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR)

Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva zistil, že konverzné praktiky porušujú právo LGBTI+ ľudí na sexuálne a reprodukčné zdravie, definované v článku 12. 

3. Dohovor OSN o právach dieťaťa 

Pokiaľ ide o deti, Dohovor OSN o právach dieťaťa v 3. článku jasne hovorí, že: “Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí”. Nezávislý expert Organizácie Spojených národov na ochranu pred násilím a diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity (IESOGI), Victor Madrigal-Borloz vo svojom vyjadrení tvrdí, že podrobenie dieťaťa týmto praktikám nemôže byť nikdy v jeho najlepšom záujme. 

Odvolávať sa na fakt, že konkrétna osoba poskytla slobodný a plne informovaný súhlas je taktiež sporné. Súhlasu totiž často predchádzal nátlak zo strany rodiny, známych alebo spoločnosti, na základe ktorého LGBTI+ ľudia často dospejú k záveru, že musia tieto praktiky vyhľadať. Predsudky a lži, ktoré tvrdia, že sexuálna orientácia, alebo rodová identita človeka je “chorobou”, tak ovplyvnia schopnosť jednotlivkyne či jednotlivca slobodne sa rozhodnúť. 

Jasne treba pomenovať aj skutočnosť, že vykonávatelia týchto praktík zavádzajú a účelovo klamú, ak ľuďom, ktorí ich podstupujú, sľubujú zmenu resp. potlačenie ich rozmanitej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity či prejavu.  

Konverzné praktiky na Slovensku: aká je situácia u nás? 

Slovenská republika konverzné praktiky legislatívne nezakazuje a zákonodarné orgány sa takýmto legislatívnym návrhom v súčasnosti nezaoberajú. Aktuálny vývoj žiaľ smeruje proti odporúčaniam Európskeho parlamentu, Komisárky Rady Európy pre ľudské práva i OSN, ktoré žiadajú o okamžité zastavenie týchto praktík. 

Ultrakonzervatívne kruhy vytvárajú tlak na politickú reprezentáciu a volajú po vykonávaní konverzných praktík, absolútne ignorujúc jasné stanovisko ľudskoprávnych organizácií, vedeckej obce a medzinárodného práva. Samozvane vstupujú do procesu tvorby návrhu Metodického usmernenia MZ SR, ktorého cieľom je štandardizovať postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou. V ich vyjadrení hrubo zavádzajú a odvolávajú sa na štúdie a zdroje, ktoré v rámci vedeckej obce nemajú žiadnu relevanciu. Argumentujú dátami z The American College of Pediatricians (ACPeds) – americkej ultrakonzervatívnej organizácie, ktorá lobuje za konverzné praktiky v USA. Toto ideologicky podfarbené pseudovedecké vyjadrenie, ktoré sa mylne snaží navodiť dojem, “pomoci” transrodovým ľuďom tak v skutočnosti volá po praktikách považovaných za formu mučenia. 

Signatári a signatárky tohto pomýleného a účelového stanoviska sa teda aktívne podieľajú na ďalšej stigmatizácii LGBTI+ ľudí a patologizácií rozmanitej sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu. Podobne ako v Poľsku a Maďarsku, namiesto cesty k zrovnoprávneniu obyvateľstva, kráčame smerom k ďalšiemu popieraniu ľudských práv skupiny obyvateľstva, ktorá už aj tak patrí k najviac diskriminovaným a vylučovaným. 

Text: Manu Kościuszko

The post Konverzné “terapie”: Praktiky, ktoré porušujú ľudské práva v právnom štáte nemajú miesto appeared first on PRIDEkosice.sk.

Zabudni na chvíľu na sviatočný zhon v nákupných centrách alebo doma pri rozohriatej rúre. Zober si šálku kakaa či punču, pohodlne sa usaď a nalaď sa na vlnu pokoja a radosti vďaka týmto romantickým komédiám.

Happiest season (2020)

Abby (Kristen Stewart) plánuje počas Vianoc požiadať svoju priateľku Harper (Mackenzie Davis) o ruku. Na ceste k budúcim svokrovcom ju však Harper prekvapí – jej rodina zatiaľ nevie, že je lesba. Abby musí predstierať, že je len jej spolubývajúca. Ústrednou zápletkou filmu sú strasti coming-outu konzervatívnej rodine, v tomto prípade znásobené predvolebnou kampaňou Harperinho otca (Victor Garber) a sesterskou rivalitou o titul najdokonalejšej dcéry. 

Film je z autorského pera kvír režisérky a herečky Cley DuVall. Malé cameo si vo filme strihli aj drag queens Jinkx Monsoon a BenDeLaCreme. Potešili náš vianočným číslom v miestnom kvír bare. K srdcu dúhového fanúšičstva prirástol John – najlepší gej kamoš Abby – roly ktorého sa skvostne zhostil herec Dan Levy. O titulnú pieseň k filmu „Make you mine this season” sa postarali Tegan a Sara. 

Happiest Season – Trailer (Official) • A Hulu Original

Zdroj fotografie: Netflix

Single All the Way (2021)

Aby sa večne nezadaný Peter tieto Vianoce vyhol nemiestnym narážkam svojej rodiny na jeho „staromládenectvo“, presvedčí svojho kamaráta Nicka, nech na Vianoce predstiera, že je jeho frajer. Kým stihnú rodine oznámiť falošnú novinu, Petrova mama mu dohodne rande naslepo s jej pohľadným trénerom Jamesom. Peter neochotne súhlasí. Zvyšok rodiny má však iný plán. Chcú dať Petra a Nicka naozaj dokopy. Čo myslíte, koho si Peter nakoniec vyberie?   

Single All the Way je prvým inkluzívnym vianočným počinom z dielne Netflixu. Bohužiaľ, nestretol sa s pozitívnymi ohlasmi z LGBTI+ komunity. Redaktor magazínu The Guardian hodnotí, že podľa chémie na plátne Nickovi a Petrovi ťažko uveriť, že sú najlepší kamaráti, nie to ešte osudoví partneri. 

Single All The Way | Official Trailer | Netflix

Zdroj fotografie: Netflix

Kvírstvo zachraňuje ranče

Vo filme Christmas at the Ranch (2021) sa hlavná hrdinka Haley po rokoch vracia na ranč, kde vyrastala. Jej rodina dlhuje banke nemalé peniaze, ranč sotva držia pri živote. Haley ho chce predať a vrátiť sa do mesta, kde má rozbehnutú kariéru. Karty však zamieša pomocníčka na ranči Kate. 

Christmas at the Ranch Trailer (2022) 

Zdroj fotografie: Tello

V Dashing in December (2020) sa na rodný ranč po dlhom čase vracia newyorský finančník Wyatt. Ranč je v strate, Wyatt ho už roky financuje zo svojho vrecka, preto chce svoju mamu presvedčiť, aby ho predala. Nečaká však, že s pomocníkom na farme Heathom si padnú do oka. 

Dashing In December Official Trailer | Paramount Network 

Dokážu Kate a Heath prebudiť v Haley a Wyattovi ducha Vianoc a presvedčiť ich, že rodinné ranče sa oplatí zachrániť? 

Chémia medzi párikmi v oboch filmoch je neprehliadnuteľná a po pár minútach filmu sa neviete dočkať, kedy sa dajú dokopy. Coming-out a akceptácia nie sú v centre pozornosti, i keď skrz rozhovory sa tvorcovstvo filmu Dashing in December dotklo aj náročnejších tém. Wyatt a Heath si spomínajú, aké ťažké bolo pre nich dospievanie v malom konzervatívnom meste a ako ešte stále nedokážu byť úplne sami sebou na verejnosti. 

Zdroj fotografie: Paramount Network

The Bitch Who Stole Christmas (2021)

V tomto najdragovejšom vianočnom filme na svete sa zanietená módna žurnalistka Olivia (Krysta Rodriguez) vydá do malého mesta Tuckahoe, ktoré je posadnuté Vianocami, aby spravila reportáž z miestneho Zimného bálu. V mestečku sa spriatelí so štyrmi miestnymi outsiderkami – ruskou sexpracovníčkou Kitty (Brooke Lynn Hytes), taxikárkou Bea Eeep (Peppermint), majiteľkou hotela Hazel (Ginger Minj) a poštárkou Jane (Jan). Spolu sa dokonca zapoja do Zimného bálu, aby zachránili hotel pochybných mravov Tuck Inn. 

V jednej z hlavných úloh sa samozrejme predstaví Mama Ru ako majiteľka módneho magazínu. Šancu objaviť sa vo filme dostalo ďalších viac ako 20 drag queens z rôznych sérií šou RuPaul’s Drag Race. Roly rozprávačky sa zhostila Michelle Visage a nesmú chýbať ani Carson Kressley a Ross Mathews. Ak ste fanúšikom súťaže RuPaul’s Drag Race určite si prídete na svoje. Tento film je 90 minútová „overacting challenge“. 

The Bitch Who Stole Christmas – Trailer

Zdroj fotografie: World of wonder

The Holiday Sitter (2022)

Ako poslednú vám predstavíme tohtoročnú novinku rodinnej televízie Hallmark. Oficiálna zápletka znie: Sam stráži pred Vianocami svoju neter a synovca. Potom, čo si na pomoc zavolá príťažlivého suseda Jasona, ocitá sa v nečakanom romániku. Obaja však majú od života rozdielne očakávania. Sam si nevie predstaviť vychovávať vlastné deti, zatiaľ čo Jason zvažuje adopciu hoc aj bez partnera. Má takýto vzťah vôbec budúcnosť?   

Vianočný kvír rom-com sľúbil Hallmark už v roku 2020. Skončilo však len pri prázdnych slovách a dočkali sme sa len gejského páru vo vedľajších úlohách vo filme The Christmas House. Tohto roku, zdá sa, svoje sľuby splnili. 

The Holiday Sitter – Official Trailer 

Zdroj fotografie: Hallmark

Pripravila Petra Kmecová

The post Spríjemni si čakanie na Vianoce dávkou kvír romantiky. Týchto 6 filmov obmäkčí každého Grincha appeared first on PRIDEkosice.sk.

No namiesto toho, aby táto príležitosť pre spájanie viedla k inklúzii, sa FIFA rozhodla ísť úplne opačným smerom. Už výberom Kataru, ako hosťujúcej krajiny vyslala jasný odkaz, že s LGBTI+ ľuďmi neráta a ľudské práva sú jej ukradnuté. Či už v profesionálnom športe, alebo na tribúnach futbalových štadiónov. FIFA úspešne ignorovala útlak a vykorisťovanie viacerých skupín obyvateľstva represívnym režimom v Katare. A neostávala len pri pasivite – dištancovala sa aj od akejkoľvek formy podpory práv LGBTI+ ľudí počas zápasov na šampionáte.

FIFA je organizácia, ktorej vplyv a moc rozhodne nie sú zanedbateľné. Či už vo svete, alebo v konkrétnej krajine, kde sa šampionát koná. Tento 22. ročník priniesol obrovskú šancu, aby FIFA podnikla konkrétne kroky, ktoré by viedli k zlepšeniu situácie ohľadom ľudských práv (minimálne počas trvania šampionátu). No za posledných 10 rokov príprav podujatia sa objavilo nespočetné množstvo prípadov závažných porušení ľudských práv, ktoré FIFA namiesto riešenia bagatelizovala alebo priamo ignorovala.

Šampionát, ako lakmusový papierik dodržiavania ľudských práv

Dnes už môžeme povedať, že táto šanca žiaľ ostala premárnená. Medzinárodná futbalová federácia nevyužila svoj potenciál a nebola hybnou silou pozitívnych zmien. Namiesto toho sa snažila akékoľvek prejavy solidarity (či už s kvír ľuďmi alebo ďalšími utláčanými skupinami) umlčať a postihovať. 

Svetový pohár mal byť radostnou oslavou športu, no ostala po ňom len trpká pachuť. Vítaní sú v Katare vraj všetci, ale musia rešpektovať kultúru, tradície a náboženstvo. Kde ale končí kultúra a začínajú nenávistné prejavy a útlak marginalizovaných skupín obyvateľstva? 

Situácia kvír ľudí v Katare

Ľudskoprávne organizácie z celého sveta neúnavne informujú o žalostnej situácii už od roku 2010, keď Katar oficiálne získal štatút krajiny, ktorá bude 22. Majstrovstvá sveta vo futbale usporadúvať.

Katar je tradičnou arabskou monarchiou v ktorej neobmedzene vládne absolutistický vládca – emir Tamím bin Hamad Ál Thání. V jeho rodine sa trón dedí už od polovice 19. storočia. Emir má všetky zákonodarné a výkonné právomoci a kontroluje aj súdnictvo. Politické strany nie sú povolené. Zatiaľ čo katarskí občania patria medzi najbohatších na svete, drvivá väčšina z nich nemá žiadne politické práva a len málo občianskych slobôd. 

Medzinárodná organizácia Freedom House, ktorá každoročne posudzuje úroveň slobody v jednotlivých krajinách sveta, udelila Kataru za rok tento rok 25 bodov zo 100, čím ho zaradila medzi neslobodné krajiny. V krajine neexistuje právo na zhromažďovanie a protest. Homosexualita je kriminalizovaná. Obavy fanúšikov o bezpečnosť boli teda na mieste. Nedalo sa očakávať, že počas šampionátu bude situácia výrazne iná.

S kvír ľudmi v Katare zaobchádzajú nesmierne kruto. Dennodenne čelia represiám a diskriminácii. Žijú v permanentnom strachu, popierajú alebo skrývajú svoju identitu, vedú dvojaký život a dúfajú, že ich „tajomstvo“ nebude nikdy odhalené. Mohlo by ich to totiž stáť aj život. Iní v takomto prostredí odmietajú žiť a ak majú možnosti a zdroje, krajinu opúšťajú. 

Bývalý prezident FIFA Sepp Blatter krátko po rozhodnutí, že sa šampionát bude konať práve v Katare, odkázal žartovným tónom kvír návštevníctvu, aby sa zdržalo akýchkoľvek sexuálnych aktivít. Zároveň dodal, že žijeme v otvorenom svete a že v Katare sa vraj nevyskytnú nijaké problémy. 

Jediná ľudskoprávna organizácia pôsobiaca v Perzskom zálive – Human Rights Watch, priniesla pred začiatkom šampionátu svedectvá ľudí, ktorí boli pre ich sexuálnu orientáciu a rodový prejav v katarskom väzení verbálne ponižovaní a mučení. 

Necelé dva týždne pred začiatkom majstrovstiev v nemeckej televízii ZDF, jeden z čestných ambasádorov šampionátu bývalý katarský futbalista povedal, že homosexualita je „duševná porucha“. Rozhovor bol náhle ukončený hovorcom šampionátu. 

Sportswashing na katarský spôsob

Termín „sportswashing“ sa začal používať približne pred desiatimi rokmi v kontexte so snahou autoritárskych režimov vylepšovať si prostredníctvom športu obraz vo svete a odvádzať pozornosť od závažného porušovania ľudských práv. Jeho korene však siahajú omnoho hlbšie do histórie. Za jeden z prvých príkladov sportswashingu môžeme považovať Svetový pohár vo futbale v roku 1934, ktorý sa konal v Taliansku. V tom čase v krajine vládol fašistický režim na čele s Benitom Mussolinim. Ďalším príkladom sú Letné olympijské hry v Berlíne, ktoré sa konali v roku 1936. Vtedajší ríšsky kancelár Adolf Hitler sa snažil prostredníctvom olympiády propagovať jeho vládnutie, ideológiu rasovej nadradenosti a antisemitizmus. 

Katar je historicky prvou arabskou a prvou moslimskou krajinou, ktorá šampionát usporadúva. Krajina sa o túto pozíciu uchádzala dlhodobo, a to aj napriek kritickým hlasom, že nemá žiadnu futbalovú tradíciu a že ich národná reprezentácia sa na majstrovstvá nikdy nekvalifikovala. Taktiež podnebie krajiny, kde teplota často presahuje 50 stupňov, nie je práve ideálnym prostredím pre akýkoľvek športový výkon. 

Od udelenia rozhodnutia na usporiadanie šampionátu v roku 2010 čelí Katar neutíchajúcim vlnám kritiky. Oprávnene. Samotná voľba bola neprehľadná, krajina nepatrila medzi favoritov a hovorí sa aj o údajnej korupcii. Nemecká publicistka Mirjam Schmidt sa domnieva, že Katar využíva turnaj na presadzovanie svojich strategických a politických záujmov v regióne.

Do Kataru zamierilo minimálne milión fanúšikov a fanúšičiek futbalu, podujatie sledovali médiá takmer v každej krajine. Svetový pohár tak predstavoval jedinečnú príležitosť, využiť obrovskú mediálnu pozornosť a vyjadriť nesúhlas s postojom FIFA ku kauzám, ktoré sa objavili v prípravnej fáze šampionátu, alebo priamo počas neho. A mnohé/í sa tejto príležitosti chopili. 

Kvír ľudia nám nie sú ľahostajní, znie z futbalových štadiónov  

Vlažný postoj organizátorov šampionátu, ktorý v téme zrovnoprávnenia a prijatia LGBTI+ ľudí len udržiava žalostné status quo, bol silným impulzom pre futbalových hráčov, reprezentácie, komentátorky a komentátorov, ako aj niektorých fanúšikov a fanúšičky. Rozhodli sa zobrať iniciatívu do vlastných rúk, využiť mediálnu pozornosť a ukázať, že odmietajú akékoľvek prejavy nenávisti a diskriminácie LGBTI+ ľudí, nie len v Katare, ale na celom svete. 

Dánska futbalová reprezentácia plánovala na tréningoch nosiť dresy s nápisom „Human rights for all“ (“Ľudské práva pre všetkých”). Oznámili to organizátorovi vopred e-mailom. Ten reagoval tlačovou konferenciou súčasného prezidenta FIFA Gianniho Infantina. V jeho viac ako hodinovom monológu, ktorý sa ostane v histórii FIFA navždy svietiť ako čierna škvrna, sa ani jednou vetou nezmienil o nevyplatených mzdách, mŕtvych pracovníkoch, neodsúdil homonegatívne slová ambasádora šampionátu, nezodpovedal otázky ohľadom údajnej korupcie. Namiesto toho vyzýva krajiny západnej Európy, aby nemoralizovali a radšej sa ospravedlnili.

Podľa Infantina je adekvátnou reakciou pasivita a svoju pozornosť by sme mali stopercentne sústrediť na futbalový šampionát. Fakt, že zápasy sa odohrávali priamo miestach, kde pri ukrutných horúčavách pracovali robotníci v otrockých podmienkach, tisíce z nich pri tejto práci zahynuli a ich rodiny sa dodnes nedočkali finančného odškodnenia, máme jednoducho ignorovať. Takisto ako máme ignorovať aj neustály útlak ďalších marginalizovaných skupín za múrmi štadiónov. O to pokryteckejšie tieto slová vyznievajú práve z úst človeka, ktorý je sám synom migrujúcich pracovníkov.

Tréner nórskeho tímu Ståle Solbakken v reakcii na tlačovú konferenciu povedal, že Infantino nie je práve v pozícii poučovať iných o morálke a etike. Nie je podľa neho ani veľkým športovým vodcom a taktiež ani historikom.

Pár mesiacov pred začiatkom šampionátu sa spojilo sedem európskych futbalových mužstiev a spoločne poslali organizátorom list so žiadosťou, aby kapitáni reprezentácií mohli počas zápasov nosiť na ramene kapitánsku pásku s dúhovým srdcom a heslom „One love“ (“Jedna láska”). Symbolicky tak chceli vyjadriť solidaritu s kvír ľuďmi, ktorí sú v Katare tvrdo kriminalizovaní. FIFA na list nereagovala. Namiesto toho predstavila vlastné alternatívy kapitánskych pások s iným vizuálom. Následne upovedomila hráčov, že kapitáni, ktorí nastúpia s páskou s dúhovým srdcom dostanú žltú, alebo červenú kartu (podľa stanov ich môže hráč dostať za prejav politického názoru, čo je v rozpore z pravidlami FIFA). To športovcov vystrašilo a nakoniec z tejto iniciatívy vycúvali.

Nesúhlas voči počínaniu FIFA jasne vyjadrila nemecká reprezentácia. Hráči si pred zápasom s Japonským tímom zakryli ústa rukami. Dali tak najavo, že im organizátor bráni slobodne sa vyjadriť. 

Symbolickú podporu ukázala aj športová komentátorka a bývalá futbalistka Alex Scott, ktorá si priamo do živého vstupu BBC navliekla na rameno kapitánsku pásku s dúhovým srdcom. Jej kolegyňa komentátorka Claudia Neumann mala počas zápasu USA vs. Wales oblečené tričko s dúhovým srdcom a dúhovú pásku na ramene. 

Podpora LGBTI+ komunity zaznela aj z tribún. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeser a belgická ministerka zahraničia Hadja Lahbib prišli na zápas s páskou s dúhovým srdcom.

Peniaze, peniaze a ešte raz peniaze

Katar patrí medzi najbohatšie krajiny na svete a môže si preto dovoliť použiť nepredstaviteľné finančné zdroje a politický tlak na to, aby čo najviac umlčal kritiku z radov futbalových zväzov, ľudskoprávnych organizácií, športových komentátoriek a komentátorov a mnohých ďalších. Môže sa tak zdať, že všetci bojujeme proti veterným mlynom. No s narastajúcim tlakom rastie aj protitlak.

Netreba zabúdať, že to bola práve FIFA, ktorá v roku 2016 podpísala dokument OSN (Guiding principles on business and human rights). Ten ju priamo zaväzuje k tomu, aby sa vyhýbala porušovaniu ľudských práv, venovala tejto téme pozornosť a riešila konkrétne negatívne vplyvy na ľudské práva. Nástrojom zmeny má byť prijatie opatrení, ktoré zaistia nápravu a prevenciu. FIFA má teda priamu povinnosť monitorovať počas organizovania a konania šampionátu v Katare situáciu, týkajúcu sa ľudských práv. V prípade ich porušovania musí podniknúť konkrétne kroky, ktorých funkčnosť neskôr preverí a o celom procese bude podávať pravidelné správy. Dnes je však už jasné, že žiadne z týchto záväzkov voči OSN neplní. 

To je ďalší z dôvodov, prečo pôsobia výroky súčasného prezidenta FIFA Gianniho Infantina, v ktorých žiada športovcov a fanúšictvo, aby futbal nezaťahovali do ideologických vojen, nanajvýš pokrytecky a arogantne. Dokazuje to tiež, že v  Katare žiaľ nemá každý ľudský život rovnakú hodnotu. Nielen počas šampionátu, ale aj mimo neho. 

„Ak šport nemôže slúžiť k pozitívnym zmenám v spoločnosti, a to ani dočasne počas trvania šampionátu, ktorý pozýva svet, aby sa ho zúčastnil, potom to nie je ničím iným ako naháňaním sa za loptou. A tak by sme k tomu mali aj pristupovať”, vyjadril sa k šampionátu John Amaechi, prvý basketbalový hráč NBA, ktorý sa verejne vyoutoval. Text:

Text: Manu Kosciuszko 

The post Červená karta pre Katar appeared first on PRIDEkosice.sk.

Projekt RALYO, v plnom názve tohto medzinárodného programu: Rainbow Audio-visual literacy for Youth Organisations, sa zameriaval práve na rozvoj audiovizuálnej gramotnosti a jeho využitie pri rozprávaní príbehov pre kvír mládež a pracovníkov s kvír mládežou.

Za týmto účelom sa účastníctvo tohto niekoľkomesačného projektu, počas ktorého bolo školené online, ako aj na niekoľkých stretnutia naživo, streto minulý týždeň 2. – 6. decembra v Zlatej Idke pri Košiciach posledný raz. Projekt, organizovaný občianskym združením Saplinq,  účastníctvu ponúkol medzi inými nástroje a prostriedky pre kritické myslenie v digitálnom prostredí, tvorbu audiovizuálne obsahu, ako aj zručnosti potrebné pre rozvoj kvír komunít.

Súčasťou posledného stretnutia, v ktorom sa k pôvodnej zostave medzinárodného účastníctva pripojilo niekoľko nových ľudí, bolo aj využitie nadobudnutých znalostí pôvodného účastníctva. Ich úlohou bolo precvičenie si svojich vedomostí a rozvoj ich schopností posúvať tieto znalosti ďalej, v úlohe „výpomocných školiteľov.“

Počas krátkeho času, len piatich dní, sa podarilo nevídané. V tomto krátkom časovom rozmedzí sa v skupine, ktorá mala vyše 40 ľudí, podarilo vytvoriť dôverné vzťahy a bezpečný priestor, ktoré boli základom pre tvorbu osobných výpovedí vo forme audiovizuálnych príbehov. Krátke filmy, nie dlhšie ako 2 – 3 minúty, boli silnými svedectvami jednotlivých ľudí. Každý a každá si samí*é vyskúšali spísanie vlastného príbehu, jeho audio-nahrávanie, natáčanie záberov, ako aj zostrihanie v na to určených programoch. Samozrejme všetko s pomocou inštrukcií, ktoré dostali počas niekoľkých stretnutí so školiteľstvom, ktoré im bolo k dispozícii a pripravené pomôcť počas celého procesu.

Posledný, piaty deň, bol od rána do večera využitý na premietanie množstva vytvorených krátkych filmov. Bol to veľmi dojemný zážitok, plný smiechu aj sĺz. Silné príbehy z ktorých sa zovieral žalúdok sa striedali s tými, ktoré dodávali radosť a odvahu. Všetky však vytvárali predovšetkým pocit spolupatričnosti. Sila osobného príbehu, v ktorom sa človek otvorí a úprimne vyrozpráva časť svojho života publiku má priam čarovnú silu. Dokáže meniť pohľady ľudí a byť pozitívnou zmenou k lepšiemu, rešpektujúcejšiemu a láskavejšiemu svetu.

Ak ťa zaujímajú školenia a ďalšie vzdelávacie aktivity, sleduj Saplinq na facebooku a instagrame.

Text: Patrícia Marková

The post Školenie RALYO – Sila osobného príbehu appeared first on PRIDEkosice.sk.

Aby sme v Prizme dokázali čo najviac napĺňať individuálne potreby všetkých, ktoré a ktorí nás vyhľadajú a poskytovať čo najrozmanitejší komunitný program, sťahujeme sa do nových, väčších priestorov.⁠ Ako to už však pri sťahovaní býva, nové priestory potrebujú mnohé prípravné a rekonštrukčné práce. Niečo sme si už svojpomocne spravili sami, niečo ešte spravíme s pomocou ľudí z komunity, no zišla by sa nám aj Vaša podpora. ⁠

⁠

Podporiť nás môžete do nedele 11. decembra. Všetky dary využijeme práve na dozariadenie komunitného centra tak, aby tieto nové a väčšie priestory boli čo najpríjemnejším prostredím, pre všetky a všetkých, ktoré a ktorí k nám prídu.

⁠

Čo nás do konca decembra čaká v Prizme?

Prizma v nových priestoroch na Hlavnej 68 ponúkne v decembri bohatý program. Okrem poradenstva organizuje komunitné stretnutia, podporné skupiny a ďalšie zaujímavé podujatia. Na čo sa môžete tešiť počas decembra?

Podporné skupiny pre transrodových a nebinárnych ľudí

Podporné skupiny sa pod vedení Zary Kromkovej konajú v Prizme každý štvrtok od 18:30 do 20:00. Sú určené pre transrodových a nebinárnych ľudí a pre kohokoľvek s otázkami o svojej identite. Ich cieľom je poskytnúť podporu, porozumenie, bezpečný priestor na zdieľanie svojich pocitov a potrieb, či možnosť porozprávať sa s ďalšími transrodovými a nebinárnymi ľuďmi, ktorí majú podobné skúsenosti. Zároveň je to priestor na akékoľvek otázky týkajúce sa transrodovosti alebo tranzície. 

Podporné skupiny v súčasnosti prebiehajú v nových priestoroch na Hlavnej 68. Ak však niekto preferuje anonymitu a necíti sa na zdieľanie svojich pocitov alebo skúsenosti pred inými ľuďmi, má možnosť napísať prostredníctvom kontaktného formuláru.

Komunitné stretnutia

Utorky v Prizme patria komunitným stretnutiam, ktoré sa konajú od 17:00 do 20:00. Sú otvorené pre kohokoľvek, kto má záujem spoznať a stretávať sa s ďalšími ľuďmi z komunity. Okrem bezpečného prostredie poskytujú priestor na relax, rozvíjanie kreativity či rôzne zaujímavé rozhovory. Ich program a aktivity spoločne so Zarou Kromkovou pripravujú Sisa Srnková, Lukáš Bláha a Alex Michelčík. 

Vianočná kapustnica

Čo by to bol za december v Prizme bez každoročnej Vianočnej kapustnice? Srdečne vás pozývame na Vianočnú kapustnicu v Prizme!

Príďte s nami stráviť príjemný večer a osláviť sviatočný čas spoločne s ľuďmi z komunity. Už tradične vás čaká výborná vianočná kapustnica od nášho riaditeľa a nebudú chýbať ani vegánske snacky.

Máte doma perníčky či iné sviatočné dobroty, o ktoré by ste sa chceli podeliť? Zoberte ich do Prizmy a spoločne si vytvoríme krásnu sviatočnú atmosféru.

Stretneme sa v utorok 13. decembra o 17:00 v nových priestoroch komunitného a poradenského centra Prizma na Hlavnej 68 v Košiciach!

 Pridajte sa: https://fb.me/e/25Wa2hNtI

Tešíme sa na vás! Tím Prizma

The post Prizma sa sťahuje a je tu pre vás v nových priestoroch! appeared first on PRIDEkosice.sk.

Bianka nám v rozhovore priblížila, čo je to povzbudzujúca sebaobrana a ako môže pomôcť kvír ľuďom cítiť sa bezpečnejšie.

Čo je to povzbudzujúca sebaobrana?

Povzbudzujúca sebaobrana, ktorú v ZA SEBA učíme, je voľným prekladom originálu „empowerment through self defense“, v skratke ESD). Pozerá sa na sebaobranu komplexným spôsobom – teda nielen ako súbor úderov a kopov. 

Učíme, ako násiliu predísť pomocou pozornosti a osobných hraníc, pridávame nenásilnú komunikáciu, upokojenie situácie (deeskaláciu), pomoc iným (bystander intervention) a taktiež zásadu, ktorá sa opiera o zdieľanie skúseností, aby sme si vedeli vyhľadať pomoc. Toto všetko sme obsiahli v piatich zásadách sebaobrany: mysli, zakrič, odíď, bojuj, zdieľaj.

Sebaobrana je skutočne užitočná vtedy, keď vie pokryť čo najviac situácií na spektre nepríjemnosti či násilia – od schopnosti povedať NIE, nátlaku od partnera*ky, cez urážky od známych aj neznámych, až po sexualizované násilie či iné fyzické napadnutie.

Ako si sa k nej dostala?

Počas štúdia na Kostarike som často cítila strach o bezpečnosť. Pískanie na ulici a oplzlé komentáre boli na dennom poriadku. Rozhodla som sa teda vyhľadať kurz sebaobrany. Najskôr boli tieto pokusy neúspešné, ale potom ma kontaktovala bývalá žiačka mojej univerzity, že učí isté ESD. Tak sme so spolužiačkami vytvorili skupinu a začali sme k nej chodiť na kurzy.

Bol to silný pocit oslobodenia a povzbudenia, ktorý som mala vždy, keď som sa z kurzu vracala. Ten bol spúšťačom mojej cesty s ESD. Vycestovala som do New Yorku, kde som prešla inštruktorským tréningom, ktorý nasledovali ďalšie podporné semináre a kurzy a popri tom som v malom učila na Kostarike.

Keď som sa vrátila na Slovensko, založila som ZA SEBA: Bezpečnosť bez hanby.

Čo všetko sa účastníctvo môže na takýcho kurzoch naučiť?

Na kurze v Prizme sme sa zamerali najmä na komunikáciu: ako si vymedziť hranice bez hanby, ako pracovať s hlasom, udržať si odstup a deeskalovať konflikt. Taktiež sme sa naučili dve fyzické techniky sebaobrany. Kurz prebieha formou interaktívnych aktivít a hier.

Máš už nejaké skúsenosti s prácou s queer ľuďmi?

Minulú nedeľu sme dokončili dvojdielny kurz kvír sebaobrany v Kultúrnom centre P*akt a bol to neskutočný zážitok. Každá skupina, ktorú učím, či už sú to ženy, deti, kvír ľudia, spolužiaci*čky, seniori*ky,… má svoje špecifiká, preto je potrebné k výučbe sebaobrany pristupovať citlivo s ohľadom na skúsenosti danej skupiny.

Teroristický útok pred Teplárňou otriasol LGBTI+ ľuďmi. Mnohí majú strach o svoju bezpečnosť, zdráhajú sa hovoriť o svojej identite. Môže im takýto kurz sebaobrany pomôcť? Ako?

Áno. Na jednej strane ma neteší dôvod, pre ktorý sa mnohí ľudia, a najmä z kvír komunity, na kurzoch zúčastňujú – myslím tým to, že už zažili násilie v nejakej forme. Na druhej strane ma teší, že vidím, s akou otvorenosťou a intenzitou prijímajú všetky informácie a zapájajú sa.

Vyučujeme predovšetkým komunikáciu v krízových situáciách, no nevynechávame ani techniky základnej fyzickej sebaobrany. Máme skúsenosti, že pokiaľ sa človek vie aspoň nejako fyzicky brániť, je väčšia šanca, že sa za seba postaví slovne.

Bianka Urbanovská

V lete 2018 absolvovala inštruktorský kurz organizovaný medzinárodnou organizáciou ESD Global v New Yorku a stala sa prvou inštruktorkou povzbudzujúcej sebaobrany na Slovensku, kde učí ženy a deti nájsť svoju vnútornú silu a byť si väčšou oporou. Pravidelne absolvuje podporné vzdelávacie kurzy ponúkané v rámci ESD Global network, pretože verí, že ako inštruktorka sebaobrany musí pracovať s najnovšími výskumami a učiť sa od skúsenejších kolegov a kolegýň, ktorí učia ženy a deti po celom svete už desiatky rokov.

Jakub Rumanovský

Jakub Rumanovský je inštruktorom systému sebaobrany Krav Maga od roku 2017. Vo svojom klube Krav Maga Sokol sa venuje učeniu študentov a študentiek ako predchádzať a riešiť (primárne) fyzické konfliktné situácie. Absolvoval niekoľko bezpečnostných školení a seminárov zameraných na osobnú bezpečnosť. Je inštruktorom organizácie Krav Maga Global, ktorá v súčasnosti vyučuje sebaobranu vo viac ako 60 krajinách po celom svete.

Foto: Denník N – Vladimír Šimíček / archív Bianky a Jakuba

Rozhovor: Petra Kmecová

The post „Pokiaľ sa človek vie aspoň nejako fyzicky brániť, je väčšia šanca, že sa za seba postaví slovne,“ hovorí inštruktorka sebaobrany Bianka Urbanovská appeared first on PRIDEkosice.sk.

Roman Samotný je dlhoročný LGBTI+ aktivista a majiteľ kaviarne Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave. Od roku 2015 v nej vytváral bezpečný a prijímajúci priestor nielen pre kvír ľudí. Po teroristickom útoku v polovici októbra sa stal neformálnym hovorcom potrieb komunity a tlačí na jej spoločenské zrovnoprávnenie.

Ocenenie Biela vrana je udelené Romanovi Samotnému za ľudskú odvahu a otvorenosť, za dlhodobé vytváranie bezpečného slobodného priestoru pre LGBT+ komunitu napriek dlhotrvajúcim stupňujúcim sa útokom časti spoločnosti, za vernosť ideálom a občiansku odvahu pokračovať v reprezentácii LGBT+ komunity aj po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave v čase, keď bol existenčne najviac ohrozený a strach by bol legitímnou a veľmi pochopiteľnou reakciou.

Samotný založil Tepláreň v roku 2015 ako kaviareň, ktorá bola oknami otvorená do ulice. To, bolo pre miesto, kde sa mohli bezpečne a neskryto stretávať aj LGBTI+ ľudia, v našom preistore výnimočné. Mnohí mali obavu ukazovať sa verejne a byť videní v takto zadefinovanom priestore.

V Teplárni organizoval kabaret, cestovateľské kino, filmové premietania, literárny klub, či diskusie o finančnej gramotnosti alebo rodových stereotypoch. Návštevníci kaviareň opisujú ako prijímajúci priestor, v ktorom sa mohol cítiť dobre každý. Navštevovali ju aj ľudia mimo LGBTI+ komunity.

Napriek priateľskej atmosfére sa ľudia v Teplárni stretávali aj s prejavmi nenávisti, a to nielen v komentároch na sociálnych sieťach. Často nachádzali opľuté dvere, zoškrabanú dúhovú nálepku alebo po nich niekto vykrikoval z okoloidúceho auta.

Samotný organizoval kultúrne podujatia a párty nielen pre kvír ľudí už pred založením kaviarne Tepláreň. Mnohí LGBTI+ ľudia si na nich spomínajú ako na slobodné akcie, na ktorých mohol byť každý sám sebou, a ktoré ich formovali v citlivom čase sebapoznávania. 

Okrem toho Samotný od roku 2010 spoluorganizuje Filmový festival inakosti, ktorý sa snaží zvyšovať povedomie verejnosti o LGBTI+ ľuďoch. Prevádzkuje tiež komunitný portál queerslovakia.sk, ktorý prináša informácie dôležité pre kvír menšinu.

Po teroristickom útoku a vraždách pred kaviarňou Tepláreň sa Samotný prirodzene stal hovorcom potrieb LGBTI+ ľudí. Hoci v pre neho ťažkom období, v rozhovoroch a na protestoch citlivým jazykom vysvetľoval, prečo sme ku kvír menšine často necitliví.

Komunikuje tiež za iniciatívu Ide nám o život, ktorá po vraždách vyzýva slovenských politikov, aby zaručili rovnoprávnosť a bezpečnosť LGBTI+ ľudí a ich rodín. Podpísali sa pod ňu desiatky organizácií a vyše 30-tisíc jednotlivcov.

„My, v PRIDE Košice a Saplinq, Romanovi úprimne gratulujeme k získaniu ocenenia Biela vrana 2022 a ďakujeme mu za jeho prácu, ako aj v našich vzdelávacích programoch, tak aj pri vedení magazínu PRIDE Košice. Roman, ďakujeme!“

The post Roman Samotný získal ocenenie Biela vrana 2022. Gratulujeme! appeared first on PRIDEkosice.sk.

Dobrý večer všetkým, ktorí ste dnes prišli vyjadriť svoju podporu Teplárni a celej LGBTI+ komunite a zostávate solidárne v uliciach. Za iniciatívu Ide nám o život sa chcem poďakovať všetkým 31 tisícom ľudí, ktorí podpísali výzvu vláde a parlamentu, vyše 100 občianskym organizáciám a firmám, ktoré výzvu podporili, desiatkam prevádzok, ktoré deklarujú, že ponúkajú bezpečný a rešpektujúci priestor pre LGBTI+ ľudí.

Ďakujeme, že aj vy ste Tepláreň, ďakujeme, že sa zaujímate o životy LGBTI+ ľudí a vzdelávate sa o tom, čo môžete spraviť vy vo svojom prostredí a svojich komunitách. K iniciatíve Ide nám o život sa pridávajú tisíce ľudí z celého Slovenska, zaujímajú sa o odporúčania pre jednotlivcov, firmy i organizácie, ako sa stať symbolickou Teplárňou a ako vytvárať bezpečné a rešpektujúce prostredie pre LGBTI+ ľudí. Dnes, keď si pripomíname mesiac po teroristickom útoku na Tepláreň a celú LGBTI+ komunitu, LGBTI+ ľudia stále čakajú na skutočnú zmenu a na zrovnoprávnenie. 

Tí, ktorí však majú najväčšiu moc zmeniť životy LGBTI+ ľudí, ich rodín a detí a zaručiť im konečne dôstojný život a rovné práva, sú stále na ťahu. Iniciatíva Ide nám o život stále čaká na stretnutie s premiérom Hegerom k požiadavkám výzvy vláde a v parlamente pokračujú nenávistné prejavy a útoky na LGBTI+ ľudí, ktoré podnecujú nenávisť a potenciálne aj ďalšie násilie. Požadujeme preto prijatie Etického kódexu poslanca NR SR, ktorý by zaviedol disciplinárnu zodpovednosť za výroky podnecujúce nenávisť na základe rasy, národnosti, etnicity, náboženstva ako aj sexuálnej orientácie a rodovej identity. Dovoľte, aby som spomenula aj ďalšie požiadavky výzvy Ide nám o život vláde a parlamentu. Každý jeden bod je nesmierne dôležitý, pretože sa týka životov LGBTI+ ľudí. 

Požadujeme, aby trestný zákon pristupoval k nenávisti voči sexuálnej orientácii či rodovej identite rovnako vážne ako k nenávisti na základe náboženstva, rasy či národnosti, atď.. Dnes sa napríklad o rodovej identite trestný zákon takmer nezmieňuje, pritom transrodoví ľudia zažívajú najviac násilia. Sexuálna orientácia a rodová identita by preto mali byť doplnené k ostatným dôvodom nenávisti v trestnom zákone. Tiež by mali byť posilnené kapacity a špecializácia orgánov činných v trestnom konaní, aby mohli lepšie predchádzať trestným činom z nenávisti voči LGBTI+ ľuďom, aj v online prostredí, a zabezpečiť v takých prípadoch spravodlivosť pre obete. Vyžaduje si to celkovo lepšiu výmenu informácií v bezpečnostných zložkách na Slovensku a funkčný systém monitorovania a odstraňovania obsahu na internete, ktorý podnecuje k nenávisti voči LGBTI+ ľuďom vrátane sociálnych sietí.

Štát by sa mal tiež proaktívne venovať vyvracaniu dezinformácií o LGBTI+ ľuďoch – jednak odstraňovaním nezákonného obsahu na sociálnych sieťach, ale aj vytváraním priestoru pre LGBTI+ témy, ľudí a ich životy v programe a spravodajstve verejnoprávnych médií, pretože aj to je ich úlohou.

Školy a vzdelávacie inštitúcie už nemôžu zostávať pasívne a bezradné – mali by byť bezpečnými miestami, kde všetky deti a mladí ľudia vrátane LGBTI+ ľudí nájdu ochranu pred všetkými formami sociálneho vylúčenia a násilia vrátane šikanovania a obťažovania. Požadujeme preto, aby štátny vzdelávací program obsahoval objektívne informácie o LGBTI+ ľuďoch, a to aj v rámci komplexnej vzťahovej a sexuálnej výchovy, ktorá dnes na Slovensku takmer neexistuje. Ministerstvo školstva by malo prijať konkrétne opatrenia, aby úspešne predchádzalo prípadom šikany vrátane tej, ktorá sa vyskytuje z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Špeciálna pozornosť by mala tiež byť venovaná riešeniu takejto šikany a mali by byť prijaté postupy aj na predchádzanie prípadom extrémizmu a radikalizácie mládeže.

Je tiež nevyhnutné, aby sme v tejto krajine vybudovali a podporovali bezpečné miesta pre LGBTI+ ľudí, kde by boli dostupné podporné služby, psychologické a právne poradenstvo a aktivity na budovanie komunity a plnohodnotné začlenenie LGBTI+ ľudí do slovenskej spoločnosti. Treba pripomenúť, že Bratislava dnes ako jedna z mála európskych metropol nemá komunitné centrum pre LGBTI+ ľudí.

No a azda to najdôležitejšie je prijať prvé kroky smerom k zákonnému zrovnoprávneniu LGBTI+ ľudí, ich rodín a detí. Vyzývame vládu a parlament, aby prijali zákony, ktoré uznajú existenciu párov rovnakého pohlavia a ich rodín minimálne formou životného partnerstva vrátane možnosti osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom. 

Takisto požadujeme okamžité a bezodkladné prijatie odborného usmernenia a štandardných postupov na Ministerstve zdravotníctva, ktoré určia jasné podmienky právnej tranzície a postupy zdravotnej starostlivosti o transrodových ľudí, ktorá je dnes na Slovensku v alarmujúcom stave a kriticky nedostupná. Zdravotná starostlivosť spojená s tranzíciou nesmie od transrodových ľudí vyžadovať nútené sterilizácie a iné nevyžiadané lekárske postupy. Na tomto sa za uplynulé tri roky zhodla odborná verejnosť a lekárske spoločnosti. Zároveň žiadame uviesť do praxe najnovšie a aktuálne medzinárodné štandardy Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré už nepovažujú transrodovosť za chorobu. 

Toto sú len prvé a nevyhnutné kroky na ceste k vytvoreniu krajiny, ktorá bude bezpečná a spravodlivá voči LGBTI+ ľuďom, ich rodinám a deťom. Vláda a parlament sú na ťahu, ale je to vaša podpora a náš spoločný tlak, ktorí ich môže presvedčiť, aby konečne konali.  

Ešte raz sa chcem poďakovať v mene iniciatívy Ide nám o život všetkým, ktorí ponúkli a poskytli pomoc a vyjadrili podporu LGBTI+ komunite. Umelcom a umelkyniam a všetkým ľuďom najrôznejších profesií či oblastí života. Ďakujeme, že sme v tom spolu.

• Alexandra Demetrianová, autorka je Koordinátorka kampaní a advokácie občianskeho združenia Saplinq 

The post Alexandra Demetrianová: „LGBTI+ ľudia stále čakajú na skutočnú zmenu“ appeared first on PRIDEkosice.sk.

Prosím, môžeš sa nám spolu s Lotosovými kvetmi predstaviť?

Lotosové kvety alebo Lotosky, ako si tiež familiárne hovoríme, sú prvým a zatiaľ jediným registrovaným LGBTI+ športovým klubom na slovenskej scéne. Všetko sa to začalo stretnutím volejbalových nadšencov ešte v roku 2011. V súčasnosti máme zabehnutých 5 športových skupín s pravidelnými tréningami: volejbal, florbal, beh, bedminton, joga. Naše  tréningy prebiehajú na športoviskách v Bratislave a ich súhrnná návštevnosť dnes dosahuje priemerne cez 50 ľudí týždenne. Vždy však radi privítame nových záujemcov a záujemkyne.

Hrdo a s láskou reprezentujeme slovenský teplý šport, náš klub a komunitu doma aj v zahraničí. Za všetky podujatia spomeniem Euro Games a Gay Games – európske a celosvetové LGBTI+ športové hry, Prague Rainbow Spring v Prahe, turnaj Futbal proti homofóbii a rasizmu pod hlavičkou FARE v Bratislave, štafetový beh Od Tatier k Dunaju, česko-slovenská teplá volejbalová liga LEGA(Y). Môžeme sa tiež pochváliť vlastným medzinárodným podujatím Lotos Cup Bratislava, ktoré každoročne usporadúvame už od založenia klubu.

View this post on Instagram

A post shared by Sports club Lotosove Kvety (@lotosovekvety)

Od roku 2018 sme členom EGLSF – Európskej gej a lesbickej športovej federácie, ktorá spája a podporuje aktuálne okolo 130 klubov a športovo orientovaných LGBTI+ organizácií nielen z Európy. Popri medzinárodnej spolupráci samozrejme rozvíjame partnerstvá aj s domácimi komunitnými organizáciami a zúčastňujeme sa na slovenských Pride pochodoch hrdosti.

„V Lotoskách som si celkom rýchlo uvedomil, že šport je tiež veľmi dobrým nástrojom pre budovanie komunity aj scitlivovanie spoločnosti.“

Môj príchod k Lotoskám v roku 2014 bol motivovaný hlavne príležitosťou zaradiť k svojim individuálnym aj nejaký ten kolektívny šport. V tom čase sa v našom klube rodilo florbalové družstvo. Ja som o florbale nemal ani páru. Ako sa drží hokejka? Koľko hráčov je na ihrisku? Koľko trvá tá hra? Nebudem na smiech alebo na obtiaž? Bezpečné prostredie, priateľské prijatie a pohotová trénerka moje obavy rozptýlili už na prvom tréningu. Zostal som, florbal hrám doteraz a za ten čas sa už nazbieralo veľa krásnych a nezabudnuteľných zážitkov. Ba čo viac, v Lotoskách som si celkom rýchlo uvedomil, že šport je tiež veľmi dobrým nástrojom pre budovanie komunity aj scitlivovanie spoločnosti.

Ako a prečo vôbec vznikol nápad založiť športový klub pre LGBTI+ ľudí? Čo je vaším cieľom?

Na začiatku nášho príbehu boli dvaja kamaráti, Ľubo a Ľubo, ktorých zoznámil Marek. Chalani mali radi šport, najmä volejbal. Dali dokopy partiu gejov, ktorí nechceli svoj spoločenský život obmedzovať iba na nočné kluby a zoznamky. Začali spolu pravidelne hrávať halový volejbal, ku ktorému neskôr pridali aj plážový. Postupne sa zlepšovali až na súťažnú úroveň a zároveň si užitočne krátili voľné chvíle. Výraznou inšpiráciou pre nich bol aj športový klub Alcedo z Prahy, ktorý mal už vtedy za sebou veľmi peknú históriu. Asi rok a pol po prvom stretnutí boli Lotosové kvety zaregistrované aj oficiálne ako občianske združenie. Veľmi sa teším sa z toho, že všetci títo traja spomenutí kamaráti sú stále v Lotoskách – hrajú, riadia a pomáhajú.

„Pre LGBTI+ ľudí žijúcich v regiónoch by mali takéto športové kluby nezanedbateľný prínos.“

Postupný rozvoj klubu v priebehu desaťročia bol spojený nielen s novými disciplínami. Ruka v ruke s nimi prišiel nárast našich členov a členiek z celého spektra LGBTI+ ľudí. K tomu viaceré partnerské a projektové spolupráce na domácej aj medzinárodnej pôde. Toto všetko prinieslo pre Lotosové kvety a Lotos Cup Bratislava výraznú pozíciu na európskej mape LGBTI+ športového aktivizmu.

A ako si želáme, aby tento úspešný príbeh pokračoval? Bolo by skvelé aj v ďalších slovenských mestách sledovať takéto športové tímy a kluby. Pre LGBTI+ ľudí žijúcich v regiónoch by mali nezanedbateľný prínos. Radi by sme tiež postupne nadviazali spoluprácu so slovenským športovým hnutím. No a rozhodne potrebujeme a budeme skvalitňovať prevádzku klubu.

V čom je podľa teba najväčší prínos, ktorý Lotosové kvety majú pre LGBTI+ komunitu?

Športové kluby vo všeobecnosti prinášajú šport bližšie k ľudom. Rovnako aj my v Lotoskách sa snažíme vytvárať podmienky pre zveľaďovanie telesnej zdatnosti, zároveň aj mentálnej a sociálnej vyspelosti našich športovcov a športovkýň.

Špecifikom, ktoré nás odlišuje od štandardných klubov je, že naše podujatia sú určené hlavne pre ľudí s menšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. Chceme hlavne ľuďom z LGBTI+ komunity pomáhať udržiavať si zdravý životný štýl, pestré spoločenské kontakty a celkovo životnú pohodu. Nemáme však žiadne obmedzenia, ktoré by kohokoľvek diskvalifikovali z účasti na našich tréningoch a ostatných akciách. Podstatné je, aby sme mali bezpečné a inkluzívne športoviská. Prostredie, v ktorom môžeme vystupovať úplne otvorene, bez obáv z diskriminácie, nenávistných útokov, odmietnutia či nechceného prezradenia.

„Príčinou strachu a predsudkov býva často nedostatok informácií a nezáujem o svoje vlastné okolie.“

Šport je krásny fenomén s pozitívnym vplyvom na rozvoj jednotlivca a tým aj celú spoločnosť. Prostredníctvom neho sa môžeme priúčať rovnosti príležitostí, cieľavedomej práci, férovej hre, taktickému mysleniu či tímovej spolupráci. Pre nás je šport zároveň cenným a nevyčerpateľným komunikačným obsahom. Prezentáciou svojich aktivít totiž prispievame k tvorbe pozitívneho neskresleného obrazu o LGBTI+ ľuďoch. Veríme, že týmto spôsobom pomáhame liečiť zbytočné obavy z odlišnej sexuálnej orientácie, rodovej identity či iných daností človeka. Príčinou strachu a predsudkov býva často nedostatok informácií a nezáujem o svoje vlastné okolie. 

Ako sa stať členom vášho klubu? Musí človek spĺňať nejaké predpoklady? 

V Lotosových kvetoch má dvere otvorené každý a každá. Tvoje pohlavie, vek, telesná zdatnosť ani skúsenosť či neskúsenosť v konkrétnom športe nie sú limitujúce. Nie sme profesionálny klub a nezúčastňujeme sa oficiálnych súťaží pod národnými asociáciami. Naše tréningy sú o tom, aby sme si zahrali či zabehali, porozprávali sa a podporili, a v dobrej nálade vrátili domov.

Hľadáš hobby aktivitu? Chcel by si vyskúšať nový šport alebo sa zlepšiť v tom, čo už vieš? Potrebuješ spoznať niekoho nového či novú alebo sa rozptýliť po rozchode? Máš záujem o športový aktivizmus? Vieš pomôcť s organizáciou?  
V prípade, že tvoja odpoveď aspoň na jednu otázku je áno, určite príď. Alebo príď so svojimi vlastnými otázkami a uvidíš. Keď ťa to bude s nami baviť, môžeš sa zapojiť do rôznych turnajov, súťaží a medzinárodných projektov v drese Lotosových kvetov. Popritom  spoznáš fajn ľudí, nadviažeš priateľstvá, naučíš sa nové veci a určite si spríjemníš svoj voľný čas. Stačí nás kontaktovať cez info@lotosovekvety.sk alebo cez sociálne siete facebook a instagram.

View this post on Instagram

A post shared by Sports club Lotosove Kvety (@lotosovekvety)

Robíte aj viaceré podujatia, ako napríklad Lotos Cup Bratislava 2022 v novembri alebo Športový víkend, ktorý bude od 30. 9. do 2. 10. aj v Košiciach. Ako sa na ne dá prihlásiť? Je nutné byť členom klubu alebo stačí prísť ako jednotlivec?

Tento rok organizujeme Lotos Cup Bratislava v sérii ďalších dvoch športových víkendov, v Košiciach a v Banskej Bystrici, pod názvom ŠPORTUJ S NAMI: SPÁJAME KOMUNITU <3.

Pozývame ťa na víkendy plné športovo-spoločenských aktivít. Vítaní sú všetci a všetky. Čaká ťa drink so športovcami a športovkyňami, zoznámenie, rozhovory, hry a príbehy. Tréningy vo všetkých našich športoch, ľahká turistika či prechádzka v meste. Beseda s Lotosovými kvetmi, ktorú zakončíme športovým kvízom s peknou odmenou za víťazstvo. Podrobnosti nájdeš v nasledujúcich udalostiach na facebooku alebo nás neváhaj kontaktovať. 

30. 9. – 2. 10. 2022, Športový víkend v Košiciach

21. – 23. 10. 2022, Športový víkend v Banskej Bystrici

Vyvrcholením projektu bude 10. ročník medzinárodného LGBTI+ športového podujatia. Na jednotlivé súťaže môžeš prihlásiť celý svoj tím alebo pokojne vyplň prihlášku len za seba.

11. – 12. 11. 2022, Lotos Cup Bratislava
Projekt Športuj s nami: Spájame komunitu! je čiastočne podporený z Fondu na podporu LGBTI+ komunity v Nadácii Pontis. Týmito aktivitami zároveň napĺňame prísľub Lotosových kvetov v rámci programu Európskej komisie #healthylifestyle4all.

„Vytvorenie bezpečného a inkluzívneho športoviska sa nedá dosiahnuť iba na papieri.“

Aká je vaša vízia do budúcnosti?

V správnom športovom klube či tíme by malo platiť, že: SILNEJŠÍ PODRŽIA SLABŠÍCH! Tento princíp je nanajvýš dôležitý pre LGBTI+ komunitu, pretože nás robí odolnejšími voči vonkajším útokom a posúva vpred. Náš športový klub chce a bude nápomocný v dosahovaní takej vízie slovenskej športovej scény, ktorú by sme mohli popísať viacerými predpokladmi: 

1.) funkčné antidiskriminačné smernice na ochranu LGBTI+ ľudí v športových organizáciách, 

2.) verejné vyjadrenia podpory na všetkých úrovniach – ministerstvo, zväzy a asociácie, kluby,

3.) verejné vyjadrenia podpory od profesionálov pôsobiacich v športe, vrátane reprezentantov,

4.) usmernenia ohľadom LGBTI+ ľudí k telesnej/športovej výchove pre všetky úrovne vzdelávania,

5.) pozitívne vzory – známe osobnosti zo sveta športu (hráčske, trénerské, rozhodcovské a pod.) otvorene sa hlásiace ku komunite alebo verejne podporujúce práva a prijatie LGBTI+ ľudí.

Vytvorenie bezpečného a inkluzívneho športoviska sa nedá dosiahnuť iba na papieri. Nestačí mať „fancy“ smernicu, hoci by bola podpísaná samotným predsedom alebo prezidentom klubu. Svoju politiku musíte propagovať, aby ste povzbudili všetkých ľudí. Aby sa nebáli športovať pre svoju sexuálnu orientáciu a rodovú identitu. V tomto svetle existuje stále obrovská priepasť medzi západnou a východnou časťou Európy.

Rozhovor pripravila Alex Michelčík

The post LGBTI+ športový klub Lotosové kvety prináša do športu inklúziu a bezpečný priestor appeared first on PRIDEkosice.sk.