Poslancom a poslankyniam v zverejnenom stanovisku zdôrazňujú, že zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti k zmene pohlavia by nemalo byť politickou témou. „Predmetné usmernenie bolo vypracované odbornou pracovnou skupinou, ktorá pozostávala zo špecialistov v odboroch psychiatria, psychológia, sexuológia, endokrinológia a urológia už v apríli 2019. Autormi odborného usmernenia sú zdravotnícki profesionáli, ktorí majú skúsenosť so zdravotnou starostlivosťou o osoby s rodovým nesúladom, a jeho cieľovou skupinou sú všetci zdravotnícki pracovníci, ktorí sa zaoberajú diagnostikou a liečbou rodového nesúladu. Vypracovanie odborného usmernenia bolo nevyhnutné kvôli dlhodobo chýbajúcemu regulatívu zdravotnej starostlivosti o transrodových ľudí a kvôli ohrozeniu starostlivosti o nich ako takej. Odborné usmernenie nie je politickým dokumentom a nemá žiaden politický účel,“ píšu v zverejnenom stanovisku.

Ako ďalej pripomínajú, odborníci a profesionáli v menovaných medicínskych oblastiach neriešia politické a ideologické témy, ale výlučne zdravotnícke postupy diagnostiky a liečby rodového nesúdu. „Snahy interpretovať tento dokument ako nositeľa istých politických signálov sú politizáciou medicínskeho usmernenia, respektíve spriechodňujú politické zásahy do odborných medicínskych tém, čo považujeme za neprípustné.“

Úvodné foto: Karollyne Hubert/Unsplash

The post Do odborných tém netlačte politiku, odkazujú špecialisti k téme právnej zmeny pohlavia appeared first on PRIDEkosice.sk.

Prerušenie účinnosti usmernenia nemôže mať vplyv na transrodových ľudí, ktorí už sú v procese tranzície a matriky musia pri vydávaní nových dokladov aj naďalej postupovať výlučne podľa zákona a nevyžadovať žiadne dodatočné podmienky. Nakoniec takto fungovali aj pred prijatím uznesenia. 

Výbor, v ktorom majú zastúpenie mimovládne organizácie ako aj ministerstvá a štátna správa, jednomyseľne vyzval: 

MZ SR na urýchlené vypracovanie a prijatie štandardného postupu o diagnostike a liečbe osoby s diagnózou F 64.0, tak aby usmernenie mohlo byť plne implementované v praxi;

Ministerstvo vnútra SR na inštruovanie matričných úradov, aby do opätovnej účinnosti usmernenia postupovali rovnako ako pred jeho prijatím, a teda nevyžadovali okrem lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby žiadne dodatočné podmienky, ktoré nemajú legislatívny podklad.

Transrodoví ľudia môžu svoje prípadné otázky adresovať na poradenské centrá inPoradňa v Bratislave a PRIZMA v Košiciach.

The post Právna zmena pohlavia: Čo sa okolo nej aktuálne deje? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Nejasnosť pravidiel spôsobovala, že sa tejto klientele venoval čím ďalej tým menší okruh poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a na kritickú situáciu upozornili minulý rok aj odborné lekárske spoločnosti. Dlhodobo pripravované odborné usmernenie, ktoré bolo kompromisom odbornej obce s Ministerstvom zdravotníctva SR, bolo prijaté v marci 2022.

Zjednotenie postupov by malo transrodovým ľuďom zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Tento krok sme privítali, pretože nás približuje k európskemu štandardu a najmä zjednocuje medicínske postupy. Neprináša prevratné zmeny – postupy, ktoré obsahuje, vrátane nevyžadovania kastračného zákroku, realizovala časť lekárov a lekárok už roky. Jeho prelomovosť spočíva najmä v zjednotení postupov, čo by malo transrodovým ľuďom garantovať rovnaké zaobchádzanie kdekoľvek na Slovensku a zlepšiť im dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

S vážnymi obavami sledujeme ideologické a politické zásahy do odborného usmernenia, volanie po jeho zrušení či po opätovnom zavedení povinných kastrácií transrodových ľudí. Vyžadovanie nútených operačných zásahov do pohlavných orgánov, sterilizácií či kastrácií, je v rozpore s viacerými ľudskými právami garantovanými v Ústave Slovenskej republiky a Európskom dohovore o ľudských právach. Konštatovali to viaceré slovenské inštitúcie, ako napríklad verejná ochrankyňa práv, komisárka pre ľudí so zdravotným postihnutím, ale aj Európsky súd pre ľudské práva.

Transrodoví ľudia sa v najväčšej miere spomedzi všetkých LGBTI+ ľudí obracajú na naše poradne. Je to aj preto, že dlhodobo čelia dehumanizácii a zosmiešňovaniu zo strany politických predstaviteľov. Vyvolávanie strachu na základe šírenia neprávd spôsobuje nižšiu spoločenskú akceptáciu transrodových ľudí ako vo väčšine krajín EÚ. Politizácia odborného usmernenia má enormné dopady na životy transrodových ľudí. V poradniach sme zaznamenali, že matričné úrady po vyjadreniach poslancov a poslankýň odkladajú rozhodnutia o vydaní nových dokladov pre transrodových ľudí aj napriek tomu, že usmernenie je prijaté a platné.

„Je smutné, že ľudia, ktorí sa s trans človekom ani nestretli, chcú rozhodovať o tom, čo by sme mali so svojím telom robiť.“

Na východnom Slovensku sa objavuje prax, kedy poskytovateľka zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou naďalej podmieňuje vystavenie dokladu na zmenu mena, priezviska a rodného čísla kastračným výkonom aj napriek aktuálne platnému odbornému usmerneniu, ktoré prax nútených kastračných výkonov ruší. Takéto situácie nielenže zhoršujú kvalitu každodenného života transrodových ľudí, ale negatívne vplývajú na ich psychické zdravie a duševnú pohodu. Rozhodli sme sa preto zverejniť vyjadrenia s aktuálnymi skúsenosťami niektorých z nich:

„Momentálne prechádzam vyšetreniami pre začatie tranzície a spôsobuje mi to obavy a neistotu v tom, čo sa bude diať ďalej, ako dlho bude tranzícia trvať a s akými podmienkami. Už teraz mám pochybnosti ako niekto, kto žije v zahraničí, či sa niekedy vôbec na Slovensko budem môcť vrátiť. V prípade, že by sa zaviedli nútené kastrácie, by som urobila všetko pre to, aby som získala iné občianstvo a slovenského občianstva by som sa vzdala. Cítim sa bezmocná a absolútne ignorovaná touto krajinou pri takýchto návrhoch.“

• Meghan, transrodová žena, 20 rokov, Košický kraj – aktuálne žijúca v zahraničí

„Zavedenie usmernenia prinieslo aspoň základy pre proces tranzície a čo je veľmi dôležité – zrušenie kastrácie. Toto usmernenie mi dalo nádej plnohodnotne žiť bez opakovaného vysvetľovania cudzím ľuďom, prečo mám v dokladoch ženské meno. Ak by sa toto pravidlo zmenilo, neviem si predstaviť, čo by som robil, bol by som doslova nútený do niečoho, čo podstúpiť nechcem. Je smutné, že ľudia, ktorí sa s trans človekom ani nestretli, chcú rozhodovať o tom, čo by sme mali so svojím telom robiť.“

• Lukáš, transrodový muž, 27 rokov, Košický kraj

„Chcem mať rodinu. Chcem žiť v tejto krajine, v krajine, z ktorej pochádzajú moji rodičia. Chcem byť matkou. V súvislosti s tým, čo sa deje, cítim strach, že budem musieť odísť, utiecť, že pre pár hlasov a kresiel na mňa smeruje nenávisť a nepochopenie. Som taká ako všetci ľudia a chcem takou byť. Cítim sa byť ponížená, keď musím žiadať o to, aby mi niekto povolil žiť dobrý život.“

• Em, transrodová žena, 23 rokov, Bratislavský kraj

„Podmienku kastrácie vnímam ako vydieranie zo strany štátu.“

„Zmena dokladov, keď budem na hormonálnej terapii, bude pre mňa znamenať menej problémov na úradoch a pri cestovaní na hraniciach. Podmienku kastrácie vnímam ako vydieranie zo strany štátu – ak nechcem riešiť zbytočné problémy, musím podstúpiť náročnú operáciu, ktorú nechcem.“

• Danny, transrodový človek, 31 rokov, Bratislavský kraj

„Mám dve krásne dcéry a obe majú dvoch milujúcich rodičov. Ak by som musela v procese tranzície podstúpiť kastračný zákrok, moje deti by tu dnes nemohli byť. Videnie sveta, ktoré odporuje svetovému vedeckému konsenzu, ma nútilo svoju skutočnú identitu dlho schovávať, čo mi spôsobovalo problémy. Nik by si nemal vyberať,  či uprednostní seba alebo rodinu, pretože rodič, ktorý má odvahu byť sám sebou a bez predsudkov, je viac ako len dobrý príklad integrity. Miluj blížneho svojho ako seba samého. A na sebe by ste také zlo nepáchali.“

• Martina, transrodová žena, 37 rokov, Slovenka žijúca v zahraničí

„Pre mňa ako človeka blízko zdravotníctva je úplne bizarné, aby štát určitej skupine svojich občanov nariaďoval medicínsky/chirurgický zákrok, ktorý je inak zdravotne neindikovaný. To, ako prebieha tranzícia, teda medicínsky proces, nie je v žiadnom prípade niečo, čo majú politici meniť podľa svojho názoru. Podmieňovanie zmeny dokladov kastráciou je navyše postoj v rozpore s vedeckým konsenzom a medicínskou praxou v krajinách, kde sa medicína riadi vedou a faktami a nie strachom zákonodarcov.“

• Dávid, transrodový muž, 27 rokov, Bratislavský kraj

„Bez zmenených dokladov si mnohí z nás nevedia nájsť prácu či bývanie.“

„Ľudia si často neuvedomujú, čo zmena dokladov pre nás znamená. Ono to nie je iba o nejakej estetike, je to o tom, že bez zmenených dokladov si mnohí z nás nevedia nájsť prácu či bývanie. Je to o tom, že bez zmenených dokladov má každá interakcia, kde sa musíme nejako preukázať, potenciál stať sa pre nás nebezpečnou. Je absolútne neprípustné, aby alternatíva k tomuto peklu bolo ďalšie peklo v podobe kastrácie.“

• Lukas, transrodový človek, 21 rokov, Bratislavský kraj

„Mnohým ľuďom toto usmernenie pomôže a ja nie som výnimkou, keďže tak invazívny zákrok podstupovať kvôli jednému písmenku v občianskom mi príde veľmi neľudské a spiatočnícke. Uľahčí mi to život ako taký a všade, kde som nútená vytiahnuť občiansky (a že tých inštitúcii nie je málo), už nebudem musieť čeliť v budúcnosti vysvetľovaniu a nebodaj aj diskriminácii. Nám to pomôže a vám to neublíži.“

• Sasha, transrodová žena, 27 rokov, Nitriansky kraj

„Prečo by som mal riskovať a podstúpiť operáciu, ktorú podstúpiť nechcem a ničomu a nikomu nepomôže? Jediné, čo sa stane, bude to, že podstúpim invazívny zákrok proti svojej vôli, ktorý vyžaduje nie medicínska odborná obec, ale politici. Tešil som sa, že na konci tohto roku už budem mať nárok na zmenu dokladov. Odkedy sa spustila táto búrka útokov na nové usmernenie, znova sa mi vrátili depresívne stavy.“

• Ben, transrodový muž, 38 rokov, Bratislavský kraj

The post Nemáte právo nútiť trans ľudí do kastrácií! Zdravotná starostlivosť nemôže podliehať politickým tlakom appeared first on PRIDEkosice.sk.

Coming-out som mal vo veku 37 rokov. Je to niečo cez pol roka, čo som vyslovil tie magické slová – som transrodový muž. Dosť neskoro, že? Ak sa pýtate, či som to skôr o sebe nevedel, tak tá kratšia verzia je, že nie.

Pri narodení lekári skonštatovali, že som dievčatko a tým pádom sa tento svet na mňa díva(l) ako na ženu. Celé tie roky som nad tým nepremýšľal, že prečo sa cítim „inak“. Nepoznal som slovo „transgender“ alebo „transrodový“. Vyrastal som v katolíckej rodine a niekoľko rokov som navštevoval kresťanské spoločenstvá. Samotné kresťanstvo a detailné očakávania od žien podľa učenia Biblie ma uzavreli v akejsi pomyselnej škatuľke. Jediné, čo som o sebe vedel, bolo, že nezapadám medzi dievčatá a ženská rola a ženské telo mi nesedia, ale nič som s tým nerobil. Ani som netušil, že sa s tým dá vôbec niečo robiť.

Keď som sa v minulosti, za svojich ženských čias, snažil randiť s mužmi, počúval som vety typu „takto si partnerku nepredstavujem“. Veľmi som si prial, aby mi niekto povedal, že aký mám byť, aby som bol „v poriadku“. Bol som ochotný urobiť všetko preto, aby som do tohto sveta zapadol a naplnil stereotypné očakávania môjho okolia.

Až v 34-ke som si povedal, že keďže uspokojovanie môjho okolia mi nejde a ja sám som nešťastný, tak sa nato môžem vykašlať. Začal som experimentovať s vecami a snažil som sa nájsť to, čo je mne prirodzené. Po dvoch rokoch hladania, v rámci ktorého som rok a pol chodil na psychoterapiu, som našiel samého seba.

Chceš byť muž, tak sa správaj ako muž (?!)

Krátko po coming-oute som v práci zažil diskrimináciu a nepochopenie. Práve táto udalosť ma hodila do obrovskej depresie a myšlienok typu „bodaj by som nebol trans“, „kiežby som sa býval narodil ako chlapec“ alebo „kiežby som ten coming-out nikdy neurobil“.

Veľa sĺz som vyplakal, aj som sa poľutoval, aj som sa porozprával s kadekým o mojej bolesti spojenej s touto udalosťou. Dokonca som dostal tú najhoršiu radu v mojom živote od človeka, ktorého som veľmi obdivoval. Táto rada znela: „Chceš byť muž, tak sa správaj ako muž.“

Ak chcete transrodovému mužovi akokoľvek pomôcť, začnite tým, že si uvedomíte a dáte to patrične najavo, že on už tým mužom je, a nesnaží sa ním byť iba niekedy v budúcnosti. Druhá vec, ktorú pre neho môžete urobiť je, že ho nebudete obmedzovať nejakými stereotypmi o mužskosti. Muži môžu byť citliví, môžu mať depresiu, môžu plakať, nosiť ružovú, make-up, môžu všetko, čo iní ľudia a nerobí ich to menejcennými alebo ženami.

Oslovovanie preferovaným menom a v preferovanom rode, hoci to meno a rod nie sú oficiálne zapísané v dokladoch, je základná slušnosť, ktorú robíme aj ľuďom, ktorí nie sú trans. Osoby menom Vladimír oslovujeme „Vlado“ (ak si to tak želajú) a nepovieme, že „ale ja ťa tak volať nebudem, lebo ty to meno nemáš“. Aj cisrodové osoby oslovujeme preferovaným rodom, rozdiel je iba v tom, že u nich sa preferovaný rod stotožňuje s rodom, ktorý im bol pripísaný pri narodení. Prečo by sme z týchto dvoch základných láskavostí mali vynechať transrodových ľudí?

Kiežby som ten coming-out neurobil

Áno, táto myšlienka mi behala hlavou. Našťastie už dobehala. Keby som coming-out neurobil, ochudobnil by som svoje vlastné ja o možnosť žiť plnohodnotný život. Obral by som sa o poslednú šancu byť šťastný. Pokračoval by som v živote, ktorý ma nijak nenapĺňa. Ak každý deň myslíte na smrť, dá sa to vôbec nazvať životom? Moje srdce síce vykazovalo aktivitu, ale ja som bol vo vnútri mŕtvy. Práve preto som sa rozhodol pre coming.out. Je mi ľúto, že som zažil neférové zaobchádzanie, ale nie je mi ľúto, že som sa konečne rozhodol byť sám sebou.

Najviac som sa obával reakcie rodičov. Práve preto som zvolil formu elektronickej pošty, v ktorej som ich poprosil, aby sa s odpoveďou neponáhlali. Chcel som im dať šancu nereagovať zbrklo. Reakcia môjho otca ma veľmi pozitívne prekvapila. Hneď ma oslovil preferovaným menom a bol som jeho syn. Doteraz ma to dostáva do sĺz, keď povie „môj syn“.

„Píšeš, že sa na to máme vyspať, ale mám taký pocit, že prvý dojem je prvý dojem. Neviem prečo, ale celé mi to pripadá také veselé, mám pocit, akoby to bola dobrá správa (bez úvodzoviek). Ja si tu sedím a usmievam sa, začínam byť dojatý sám zo seba. Nepociťujem nič negatívne a ak náhodou budem zle spať, čo sa mi stáva dosť často, tak to nebude kvôli tomuto. Ak to tak cítiš, chápem, že chceš využiť šancu byť šťastnejším. Prajem Ti, aby sa Ti podarilo byť šťastnejším. Oslovovať Ťa v mužskom rode tiež nie je problém.“ Toto bola e-mailová reakcia otca na môj coming-out email.

Lepšie neskoro ako nikdy

Veľa transrodových ľudí začne riešiť tranzíciu alebo aspoň coming-out ešte počas tínedžerských rokov. Natíska sa mi otázka, či by mi bolo lepšie, keby už toto všetko (coming-out a tranzíciu) mám dávno za sebou a nemusel to riešiť „na staré kolená“. Snažím sa spomenúť si na ľudí, ktorými som bol obklopený v mladšom veku. Moja mladšia verzia bola obklopená kresťanstvom a kresťanmi. Aj keby sa mi nejak podarilo dostať k informáciám o transrodovosti a tranzícii, som presvedčený, že namiesto prijatia by chceli zo mňa skôr vyháňanať diabla.

Vo veľa kázňach som počul, že na všetko existuje ten správny čas. Tak ako kvety kvitnú práve na jar, tak ja som rozkvitol po dovŕšení 37 rokov. Môj coming-out sa udial na jeseň, tak to skúsim preformulovať. Tak ako na jeseň zo stromov opadáva lístie, zo mňa opadol strach z inakosti.

„Chlapci majú penis, dievčatá majú vagínu.“

Túto vetu povedal jeden chlapček vo filme Kindergarten Cop. Najväčšia otázka v životoch transrodových mužov je, či by ich život bol lepší, ak by sa narodili rovno v mužskom tele. Nebol by. Chceme tomu veriť, lebo sme to nezažili. Tráva u suseda je vždy zelenšia a ja neviem prečo, ale je to tak. Jednu vec, ktorú si musím uvedomiť, keď fantazírujem o tom, aké by to bolo skvelé narodiť sa s penisom, je, že aj o tú zelenšiu trávu sa pán sused musí starať. Ona je možno príťažlivejšia na prvý pohľad, ale tiež ju treba polievať a kosiť.

Cisrodoví muži tiež nemajú ustlané na ružiach. Alebo možno aj áno, len nesmieme zabúdať, že ruže majú tŕne. To, či niekto má alebo nemá penis, vôbec nesúvisí s kvalitou života. Poznám príbehy cisrodových mužov, ktorí zažili šikanu, sexuálne násilie, odmietnutie zo strany rodiny, problémy v práci, problémy vo vzťahoch atď. Ak by som sa narodil ako chlapec, môj život by nebol lepší, bol by iný. Niektoré veci, ktoré sa mi stali, by sa nestali, ale stali by sa mi iné veci, ktoré by boli pre mňa náročné a musel by som sa s nimi popasovať. Život by stále bol životom, resp. ako hovorí nápis na chodníku blízko miesta, kde bývam: život je porno.

Byť transrodovým má obrovskú výhodu, ktorú cisrodová osoba nikdy nebude mať. Poznám svet oboch pohlaví. Byť iným a vytŕčať z radu ma baví. Nevymenil by som to za penis pri narodení.

Keby bolo keby, nebol by som to ja, ale niekto iný.

Ben Taylor Wright

Ben Taylor Wright je 37-ročný transrodový muž zo západného Slovenska, ktorý je profesiou data analytik a dušou umelec na plný úväzok. Okrem písania básní, blogov a článkov sa Ben venuje kresleniu, fotografii, v minulosti tiež hral na bicie, ku ktorým by sa chcel v budúcnosti vrátiť. Na svojej webstránke rozpráva otvorene o svojich pocitoch, boji s depresiou, sebapoznávaní, coming-oute a transrodovosti. Jeho túžbou je priniesť povedomie o živote a zápasoch transrodových ľudí na Slovensku. Taktiež by chcel byť „veľkým bratom“ pre iné transrodové osoby a byť im oporou pri coming-oute alebo tranzícii.

The post Z denníka transrodového muža: Keby bol môj život iný, bol by som to stále ja? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Rozumiem tomu, že každý a každá z nás má k dispozícii nejaký balíček komunikačných zručností. Preto je dobré si uvedomiť, že trans ľudia sú oveľa senzitívnejší a vnímavejší k slovnej zásobe, ktorú používame. Často sa položí otázka alebo použijú slová, ktoré trans ľuďom môžu ublížiť, i keď to nebolo zámerom. 

Existuje kategória hanlivých výrazov, ktoré určite neodporúčam používať. Navrhujem ich štruktúru preformulovať. Ako príklad môžem uviesť : 

Už si teda preoperovaný/á? – V akej fáze tranzície sa nachádzaš, už si po tranzícií?

transexuál/transexuálka/transka – trans muž, trans žena, transrodovosť, transrodoví ľudia alebo skrátene trans ľudia

Lichôtky na vyjadrenie podpory sú veľmi fajn, avšak opäť záleží, ako ich formulujeme. Úplne stačí veta “vyzeráš dobre”, “dnes ti to veľmi pristane”, “si veľmi pekná/pekný”.

Trans ľudia si rovnako ako cis ľudia niekedy upravujú svoje telá, tak aby sa cítili komfortnejšie. Na genitálie sa však cisrodových ľudí  pri bežnom rozhovore nepýtame. Preto to nerobme ani pri trans ľuďoch. Rovnako sa nepýtame ani na operačné zákroky, ktoré absolvovali. Ak sa pomýlite pri oslovovaní preferovaným rodom, odporúčam sa opraviť a krátko a rýchlo sa ospravedlniť. Pomýliť sa je ľudské. Ospravedlniť sa a opraviť je dôležité. Je veľmi fajn, ak budete mať na mysli, že trans ľudia nepotrebujú špeciálny prístup, potrebujú iba rešpekt.

___

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Ako viem podporiť trans ľudí, aby sa cítili v dúhovej komunite prijatí? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Na tvojom Instagrame som si všimla, že rada tancuješ. Je tanec tvojím koníčkom alebo sa mu venuješ aj profesionálne?

V máji tohto roku končím 4-ročné štúdium na konzervatóriu, kde tanec študujem. Som na tretej strednej škole, vystriedala som dve konzervatóriá a pomedzi to som pol roka strávila štúdiom odevného dizajnu v Bratislave. Ostala som však verná tancu. Tanec je pre mňa  momentálne záľubou, pretože neviem, či sa mu budem v budúcnosti venovať profesionálne.

Máš nejaké ciele, čo by si chcela v tanci dosiahnuť? 

Tanec pre mňa je a stále bol citovou záležitosťou. V blízkej budúcnosti si nechávam čas pre seba, pretože potrebujem psychickú pohodu a pokoj. Prechádzam totiž tranzíciou a tá je pre mňa v súčasnosti na prvom mieste. Verím, že tanec bude aj naďalej súčasťou mňa, no žiadne konkrétne ciele nemám.

Popri tanci na svojom Instagrame publikuješ i básne. Čo je tvojou inšpiráciou pri ich tvorbe?

Práve moja transrodovosť ma privádza k písaniu. Strach, radosť, eufória, smútok, intimita, dysfória, láska, neistota a mnoho ďalšieho. Pomocou slov zaobalených v týchto pocitoch dokážem vyjadrovať všetko, čo prežívam. Najväčší kus si v mojej tvorbe vydobila láska. Láska samej k sebe, bezpodmienečná láska partnerov, ktorí aj napriek všetkým prekážkam dokážu čokoľvek, láska k rodičom, ktorí pre mňa znamenajú celý svet. Každá báseň nesie kúsok mňa, moje básne sú môj život.

Kedy si si prvýkrát uvedomila, že si transrodová?

Išlo to postupne. Už ako maličké dieťa som inklinovala viac k veciam, ktoré spoločnosť vníma ako dievčenské, napríklad hračky, mala som umelecké cítenie, silnú empatiu atď. Nikdy som to ale nepomenovala. Myslím si, že malé dieťa nerieši to, s akými pohlavnými znakmi sa narodilo, robí veci tak, ako sú mu príjemné a prirodzené. Pre mňa bolo prirodzené toto – ženský svet.

Môj doterajší život som prežila ako chlapec, lebo veď som ani nemala inú možnosť. Vždy som však vedela, že niečo v mojom vnútri je inak, než ako ma vníma spoločnosť. Moju transrodovosť som pomenovala na jar v roku 2020, kedy som to aj povedala rodičom. Celý čas vedeli, že som “iná”, no tiež to nejako nepomenovali ani neriešili. Rodičia sú pre mňa obrovskou oporou a prijali ma ako svoju dcéru, ako ich dieťa, ktoré milujú.

Je pre teba škola bezpečným prostredím, kde môžeš zdieľať informáciu o svojom trans statuse?

Škola bola pre mňa miestom, kde som neriešila môj osobný život. Vnímala som ju ako inštitúciu, ktorá mi dá vzdelanie, nechcela som tam riešiť moje bytie. Pár ľudí z mojej školy vie, že som transrodová, no nikdy som nemala potrebu to niekomu oznamovať. Je to predovšetkým moja osobná vec, ale za celé moje štúdium som sa v škole necítila ohrozená. Je to do veľkej miery samozrejme spôsobené tým, že som v škole nemala comingout. Štúdium som začínala ako chlapec, aj som ho tak ukončila. Pre školu sa nič nemenilo, ja som žila dva životy – život v škole a ten mimo nej.

Pred pár dňami 44 poslancov a poslankýň hlasovalo za ústavný zákon znemožňujúci medicínsku a právnu tranzíciu. Zákon neschválili. Čo by pre teba znamenalo, ak by nebola dostupná možnosť tranzície na Slovensku?

Znamenalo by to, že by som nemohla žiť môj vlastný život plnohodnotne. Bola by som nútená opustiť Slovensko, kvôli medicínskej tranzícii. Nevyriešilo by to právnu tranzíciu, pretože doklady by som si ako Slovenka musela meniť na Slovensku a keďže by to bolo zakázané, neviem, ako by som ďalej fungovala. Bol by to boj na niekoľko rokov.

Čo by si odkázala tým, ktorý za zákon hlasovali?

Nehlasujte za niečo, o čom nemáte zistené základné informácie. Príde mi smutné a ignorantské, ako si v našom parlamente protirečia. Zákonom proti interupciam sa oháňali vetou: „Každý má právo na život”, tak prečo chcete odobrať právo na život transrodovým ľuďom? Všetci máme na život rovnaké právo a nezáleží na tom, akého sme pohlavia, akej sme orientácie, akého sme vierovyznania alebo akej rasy sme. Všetci sme si rovní.

Čo by si poradila iným trans ľuďom, ktorí hľadajú odpovede na otázky ohľadne svojej identity? Aké kroky môžu pre seba urobiť, prípadne kde môžu nájsť pomoc a podporu?

Nájdite vnútornú silu a verte, že dokážete všetko, čo si vysnívate. Ak si začnete veriť, proces tranzície bude pre vás ľahší. Obklopujte sa ľuďmi, ktorí pre vás budú oporou a príjmu vás takú/takého aká/ý ste. Nájdite si čas, ktorý budete venovať sebe a svojim potrebám. Neriešte okolie a posmech – žijete život, ktorý patrí len vám a je na vás, ako žijete a čo v ňom považujete za dôležité. Ak sa potrebujete poradiť neváhajte napísať napríklad do PRIZMY, určite urobia všetko pre to, aby vám pomohli. Verím v lepší svet, plný rešpektujúcich ľudí. 

Rodičia Charlotte, Alena a Peter

Vaša dcéra má veľký počet sledovateľov na instagrame. Čo si myslíte, prečo je to tak?

Je pravdepodobné, že prevažná väčšina jej sledovateľov je v podobnom veku ako ona, alebo sú ešte mladší. Sociálne siete sú pre mladých ľudí miestom, kde môžu vyjadriť svoje názory, pohľady na svet, ale určite sú aj miestom, kde nachádzajú svoje vzory. Charlotte si pravdepodobne získava ľudí svojou otvorenosťou a autentickosťou. Nebojí sa prezentovať svoju ženskosť, svoje telo aj napriek tomu, že je na začiatku medicínskej tranzície. Neskrýva sa a otvorene hovorí o tom, že je transrodová. Ukazuje, že sa dá žiť v pravde a dodáva tak odvahu iným a nemusí ísť len o transrodových ľudí.

Okrem toho je aj veľmi kreatívna a všestranne umelecky nadaná. Tancuje, maľuje, píše básne. Má v sebe vášeň pre módu, mejkap, čo aj rada a často prezentuje na svojich fotkách. Je zároveň veľmi citlivá, vnímavá a empatická. Otvára alebo sa zúčastňuje diskusií na rôzne témy zo života. Určite má teda čo povedať, ukázať a v neposlednom rade aj inšpirovať mladých ľudí na Instagrame.

Práve na jej Instagrame je viacero fotiek s vami. Aký máte vzťah?

Od malička je medzi nami veľmi blízky vzťah. Otvorený a vzájomne rešpektujúci. A skôr kamarátsky, než vzťah rodič-dieťa. Neexistovali témy, o ktorých by sme nevedeli diskutovať. Charlotte sme od detstva ubezpečovali v tom, že sme tu pre ňu a že sa na nás môže s dôverou obrátiť s akýmkoľvek problémom.

Samozrejme, že sa medzi nami vyskytnú bežné konflikty a často to medzi nami, vďaka našim temperamentným povahám, zaiskrí, ale nikdy to nemá dlhé trvanie. Comingout Charlotte náš vzťah ešte viac upevnil. Je ešte o čosi viac otvorenejší a uvoľnenejší. Trávime spolu omnoho viac času, veľa sa rozprávame, smejeme.

Čo pre vás znamenalo,  keď ste zistili, že máte transrodové dieťa?

Prinieslo nám to úľavu, ale zároveň aj veľký strach. Úľavu, že naše dieťa v sebe našlo silu prijať svoju rodovú identitu a následne odvahu oznámiť nám to. Skončili sa tak roky dohadov a neistoty. Úľavu však vystriedal obrovský strach. Aká budúcnosť čaká moje dieťa v tomto meste, v tomto štáte? Od detstva sa stretávala so šikanou len kvôli tomu, že nezapadala do šablóny “chlapca” svojimi jemnými črtami tváre, dlhými vlasmi a módnym farebným oblečením. A to nielen zo strany rovesníkov, ale dokonca aj učiteľov.

V online priestore zažila kyberšikanu, ktorá je pre mladých ľudí veľmi nebezpečná. Ako teda môže transrodová žena viesť šťastný plnohodnotný život v spoločnosti, kde strach z neznámeho vyvoláva v ľuďoch zlobu a nenávisť? Bude odsúdená len preto, že nezapadá  do nejakých zažitých stereotypných vzorcov? Je v poriadku cítiť všetky pocity a mať rôzne otázky. Neznamenalo to, že naše  dieťa odišlo a vrátil sa iný človek. Znamenalo to, že sme naše dieťa lepšie spoznali a viac počúvali jeho potreby. 

Mali ste vopred nejaké informácie o trans téme? 

Vedeli sme, že transrodoví ľudia existujú. A aj keď nám v minulosti v súvislosti s našim dieťaťom napadlo, že sa nás to môže týkať, zdala sa nám táto téma vzdialená. Máme však to šťastie, že žijeme v rovnakom meste ako Zara Kromková. Z diaľky sme v minulosti sledovali jej tranzíciu. Bez posudzovania, predsudkov, s obdivom. Ale stále sa to netýkalo nás. Prvým krokom po comingoute našej dcéry bolo teda úplne prirodzené, že sme kontaktovali Zaru, ktorá, ako sme si zistili, pracuje v poradenskom centre pre LGBTI+ ľudí a ich blízkych, PRIZMA v Košiciach. Od toho momentu je pevnou súčasťou našich životov. Sme za ňu nesmierne vďační. 

Ako reagovalo vaše okolie na to, že dcéru akceptujete a podporujete? V spoločnosti sa totiž často stretávame s názormi, že transrodovosť časom prejde, že je to len „rozmar”. Stretli ste sa aj vy s takýmito názormi?

Zatiaľ to máme odkomunikované len s veľmi úzkym okruhom rodiny a známych. Stretli sme sa len s pozitívnymi alebo neutrálnymi reakciami.  Práve tento rozhovor by mal byť našim verejným rodinným comingoutom. Sme však pripravení na rôzne reakcie. Aj na nepochopenie a odsúdenie. A zrejme prídeme o priazeň niektorých našich rodinných príslušníkov a “kamarátov”. Ale to sú len naše dohady. Realita môže byť úplne iná.

Najväčšie obavy sme mali z toho, ako to príjme babka Charlotte. Jej reakcia nás posadila na zadok. Povedala nám, že Charlotte bola, je a bude jej milované vnúča, nech už je akákoľvek. A to nám dáva nádej. Ak dokáže prijať inakosť 80-ročná nábožensky založená žena, tak prečo nie hocikto? Stačí na to otvorené srdce a myseľ.

Vnímali ste hlasovanie v parlamente o zákaze právnej a medicínskej tranzície na Slovensku?

Áno, vnímali sme to. Umocnilo to len naše obavy o budúcnosť nášho dieťaťa.

Ako by takýto zákon zasiahol vašu dcéru? Hovorili ste o tom doma?

Nedalo sa o tom nehovoriť. Charlotte je v procese tranzície. Spoločenskej a medicínskej. Tento nehumánny zákon by jej zobral nádej na lepší, kvalitnejší život. Vyhnal by ju z krajiny, kde sa narodila a ktorú miluje. A dotkol by sa aj nás, jej rodičov. Je to naše jediné dieťa a potrebuje nás, takže by vyhnal aj nás.

Zároveň by sme sa ocitli v pasci. Zo Slovenska by sme sice určite odišli a Charlotte by prešla medicínskou tranzíciou inde, ale štát by našu dcéru držal v šachu, pretože o nové doklady by musela aj napriek odchodu žiadať na slovenskej matrike. Viete si predstaviť tú bezmocnosť, že vaše dieťa je v zahraničí doslova rukojemníčkou štátu?

Ak by ste mali možnosť, čo by ste odkázali poslancom a poslankyniam, ktorí uvažujú nad tým, že by zakázali právnu a medicínsku tranzíciu?

Položili by sme im niekoľko otázok: Kto vám dáva právo takto neľudsky zasahovať do životov ľudí? Kde beriete tú drzosť nazývať naše dieťa deviantom? Čo vám hovorí to kresťanské “miluj blížneho svojho, ako seba samého”? A kde vlastne beriete istotu, že vaše deti alebo deti vašich detí nemôžu byť transrodové? Napadlo vám pri hlasovaní, že možno beriete život aj im? Každý jeden človek má právo na dôstojný život. Aj ten transrodový. Nehlasujte za niečo, čo im toto právo odoberá. Nehlasujte za niečo, čomu zrejme vôbec nerozumiete.

Čo by ste odporučili iným rodičom, ktorí majú transrodové dieťa, keď spraví comingout? Ako by mali postupovať, aby sa dieťa cítilo nimi prijaté?

Už je to rok od comingoutu našej dcéry. Bol pre nás náročný, ale aj nesmierne obohacujúci. Prešli sme si rôznymi fázami, vystriedali sa v nás rôzne emócie. Pozitívne, ale aj tie negatívne. Vedeli sme ale  jedno, že chceme byť svojmu dieťaťu nablízku. Potrebuje emocionálnu podporu a pocit bezpodmienečnej lásky. 

Okrem rozhovorov so Charlotte sa dennodenne snažíme v trans téme vzdelávať. Prečítali sme množstvo článkov, rozhovorov. Vypočuli sme si veľa diskusií na túto tému. Pozreli sme si dostupné filmy s touto tematikou. A zoznámili sme sa aj s osudmi mnohých transrodových ľudí, ale aj rodičov. Aby sme čo najviac svoje dieťa pochopili. Čo prežíva vo svojom vnútri, aké potreby má a čo od nás očakáva. Čaká nás ešte dlhá cesta. 

Iným rodičom by sme teda odporučili – majte trpezlivosť so sebou aj svojim dieťaťom. Nič sa nedá urýchliť, ani preskočiť. Všetko chce svoj čas. Načúvajte svojim deťom a verte im, buďte pevným pilierom ich života. Rešpektujte ich potreby a pocity. Vzdelávajte sa a nezostávajte v tom sami. Nebojte sa obrátiť s dôverou na poradne, kde nájdete pomoc a podporu. My máme skúsenosť s PRIZMOU, ale vieme aj o inPoradni v Bratislave, ktorá snáď čoskoro obnoví svoju činnosť. A sme tu aj my, rodičia, s našimi príbehmi. Buďte hrdí na svoje jedinečné a odvážne deti. 

Charlotte Srnčík – je v maturitnom ročníku na konzervatóriu. Študuje tanec, píše básne, maľuje, venuje sa móde a to všetko publikuje na svojom Instagrame, ktorý približuje jej život, nielen ako transrodovej ženy, ale aj ako umelkyne. 

Alena Srnčíková – mama Charlotte. Pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Vyštudovala vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Dlhoročne pracuje v bankovom sektore, momentálne na pozícii  riaditeľky pobočky banky v Spišskej Novej Vsi.

Peter Srnčík – otec Charlotte. Narodil sa na Orave. Vyštudoval Vysokú školu bezpečnostného manažérstva v Košiciach. Pôsobil 25 rokov v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Teraz zastáva pozíciu vedúceho strediska v súkromnej firme.

___

Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Trans dievča Charlotte o nádeji: Nájdite vnútornú silu a verte, že dokážete všetko, čo si vysnívate appeared first on PRIDEkosice.sk.

Prvá časť série zobrazujúcej príbehy a skúsenosti trans ľudí v Česku mala premiéru 6. októbra a nové diely si môžete pozrieť vždy v utorok, Dokument ponúka možnosť nazrieť do životov transrodových a nebinárnych ľudí z ich vlastného pohľadu. Hlavní aktéri*ky rozprávajú o svojich osudoch, o tom, čo ich trápi a aký majú pohľad na celú problematiku. 

“Pred rokom som začal mať silný pocit, že sa z transgender otázky stáva politická téma a z médií som dostával len kusé a vlastne stále tie isté informácie o tom, kto sú transgender ľudia a čo požadujú. Sám som mal v tejto téme veľa predsudkov,“ objasnil režišér dokumentu Filip Štoček pre portál Novinky.cz. Spolu s kameramanom Štěpánom Svobodom oslovili združenie Trans*parent, aby si vytvorili reálnejší obraz o téme.

„Chápeme, že svet nie je čiernobiely. Nie všetko, čo sa dozvedáme z médií, je čistá pravda. Preto sme oslovili organizáciu Trans*parent, s ktorou sme viedli niekoľko mesiacov konverzáciu, jej výsledkom je tento dokument. Vďaka neuveriteľnej otvorenosti našich respondentov sme dostali aspoň čiastočný vhľad do situácie trans komunity v Česku,” uviedol režisér.

Kto sú Trans*parent?

Organizácia Trans*parent bola založená na jar v roku 2015 v Prahe a odvtedy sa venuje presadzovaniu práv transrodových, nebinárnych a intersex osôb. Podľa vlastných slov sa členovia*ky usilujú o pozitívnu zmenu v oblasti trans práv a takisto sa snažia presadiť pochopenie a prijatie transrodových, nebinárnych a intersex osôb nie len v spoločnosti, ale aj na legislatívnej úrovni. 

Združenie organizuje podporné skupiny, vytvára bezpečný priestor či šíri povedomie o trans problematike formou rôznych diskusií, projektov alebo workshopov. Jedným z nich je napríklad aj dokumentárna séria Trans*, ktorej ostatný diel vyšiel v utorok 27. 10. prostredníctvom služby Stream na portáli Televizeseznam.cz.

Text: Alex Michelčík

Foto: Dokument Trans*

___

Zaujal vás článok? Pozrite si aj ďalšie Tipy na LGBTI+ podujatia. Ak by ste nás chceli podporiť pri tvorbe teplého magazínu, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Príbehy transrodových ľudí rozpráva dokumentárna séria Trans* appeared first on PRIDEkosice.sk.