„Chceli sme povýšiť Gabrielovu smrť na odkaz, ktorý bude pomáhať iným ľuďom v podobnej situácii. Pretože ostať ticho je zničujúce,“ uviedol Gabrielov otec Waldemar Švábenský pre Pravda.sk.

Cieľom festivalu je rozšíriť povedomie o slovenskej transrodovej komunite. Na situáciu trans ľudí a ich príbehy upozorňuje cez rôzne diskusie, divadelné či filmové predstavenia, koncerty a výstavy. 

Ohrozuje politické kresťanstvo ľudské práva? To je názov diskusie, ktorú bude moderovať teológ a publicista Michal Havran. Diskutovať bude s političkou a aktivistkou Luciou Plavákovou a sociológom Michalom Vašečkom. Pridá sa k nim aj MUDr. Michal Patarák, ktorý bude mať aj samostatnú prednášku. „Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme,” uviedol na margo prednášky Patarák. 

Okrem diskusie a prednášky sa môžete tešiť aj na koncert kapely Puding Pani Elvisovej a Vec Švidraň, ktorí vystúpia s mladou bubeníčkou Emou Kakarovou. V programe je aj divadelné predstavenie Šmátranie v širočine, ktoré uvedie diváka do „sveta samcov, šamanov, otcov, synov, mužov, básnikov, jednoducho do života potomstva Adamovho”. Festival ukončí after party s DJ-om Reverendom. Večerom bude sprevádzať herečka Lujza Garajová-Schrameková.

Viac informácií a celý program nájdete na webe festivalu alebo na facebookovej stránke podujatia. Podporiť tretí ročník môžete aj finančne cez zbierku na StartLabe.

Text: Daniela Stela Mrázová

The post Svet podľa Gabriela: Blíži sa tretí ročník festivalu transrodovej kultúry appeared first on PRIDEkosice.sk.

Rozumiem tomu, že každý a každá z nás má k dispozícii nejaký balíček komunikačných zručností. Preto je dobré si uvedomiť, že trans ľudia sú oveľa senzitívnejší a vnímavejší k slovnej zásobe, ktorú používame. Často sa položí otázka alebo použijú slová, ktoré trans ľuďom môžu ublížiť, i keď to nebolo zámerom. 

Existuje kategória hanlivých výrazov, ktoré určite neodporúčam používať. Navrhujem ich štruktúru preformulovať. Ako príklad môžem uviesť : 

Už si teda preoperovaný/á? – V akej fáze tranzície sa nachádzaš, už si po tranzícií?

transexuál/transexuálka/transka – trans muž, trans žena, transrodovosť, transrodoví ľudia alebo skrátene trans ľudia

Lichôtky na vyjadrenie podpory sú veľmi fajn, avšak opäť záleží, ako ich formulujeme. Úplne stačí veta “vyzeráš dobre”, “dnes ti to veľmi pristane”, “si veľmi pekná/pekný”.

Trans ľudia si rovnako ako cis ľudia niekedy upravujú svoje telá, tak aby sa cítili komfortnejšie. Na genitálie sa však cisrodových ľudí  pri bežnom rozhovore nepýtame. Preto to nerobme ani pri trans ľuďoch. Rovnako sa nepýtame ani na operačné zákroky, ktoré absolvovali. Ak sa pomýlite pri oslovovaní preferovaným rodom, odporúčam sa opraviť a krátko a rýchlo sa ospravedlniť. Pomýliť sa je ľudské. Ospravedlniť sa a opraviť je dôležité. Je veľmi fajn, ak budete mať na mysli, že trans ľudia nepotrebujú špeciálny prístup, potrebujú iba rešpekt.

___

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Ako viem podporiť trans ľudí, aby sa cítili v dúhovej komunite prijatí? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Na tvojom Instagrame som si všimla, že rada tancuješ. Je tanec tvojím koníčkom alebo sa mu venuješ aj profesionálne?

V máji tohto roku končím 4-ročné štúdium na konzervatóriu, kde tanec študujem. Som na tretej strednej škole, vystriedala som dve konzervatóriá a pomedzi to som pol roka strávila štúdiom odevného dizajnu v Bratislave. Ostala som však verná tancu. Tanec je pre mňa  momentálne záľubou, pretože neviem, či sa mu budem v budúcnosti venovať profesionálne.

Máš nejaké ciele, čo by si chcela v tanci dosiahnuť? 

Tanec pre mňa je a stále bol citovou záležitosťou. V blízkej budúcnosti si nechávam čas pre seba, pretože potrebujem psychickú pohodu a pokoj. Prechádzam totiž tranzíciou a tá je pre mňa v súčasnosti na prvom mieste. Verím, že tanec bude aj naďalej súčasťou mňa, no žiadne konkrétne ciele nemám.

Popri tanci na svojom Instagrame publikuješ i básne. Čo je tvojou inšpiráciou pri ich tvorbe?

Práve moja transrodovosť ma privádza k písaniu. Strach, radosť, eufória, smútok, intimita, dysfória, láska, neistota a mnoho ďalšieho. Pomocou slov zaobalených v týchto pocitoch dokážem vyjadrovať všetko, čo prežívam. Najväčší kus si v mojej tvorbe vydobila láska. Láska samej k sebe, bezpodmienečná láska partnerov, ktorí aj napriek všetkým prekážkam dokážu čokoľvek, láska k rodičom, ktorí pre mňa znamenajú celý svet. Každá báseň nesie kúsok mňa, moje básne sú môj život.

Kedy si si prvýkrát uvedomila, že si transrodová?

Išlo to postupne. Už ako maličké dieťa som inklinovala viac k veciam, ktoré spoločnosť vníma ako dievčenské, napríklad hračky, mala som umelecké cítenie, silnú empatiu atď. Nikdy som to ale nepomenovala. Myslím si, že malé dieťa nerieši to, s akými pohlavnými znakmi sa narodilo, robí veci tak, ako sú mu príjemné a prirodzené. Pre mňa bolo prirodzené toto – ženský svet.

Môj doterajší život som prežila ako chlapec, lebo veď som ani nemala inú možnosť. Vždy som však vedela, že niečo v mojom vnútri je inak, než ako ma vníma spoločnosť. Moju transrodovosť som pomenovala na jar v roku 2020, kedy som to aj povedala rodičom. Celý čas vedeli, že som “iná”, no tiež to nejako nepomenovali ani neriešili. Rodičia sú pre mňa obrovskou oporou a prijali ma ako svoju dcéru, ako ich dieťa, ktoré milujú.

Je pre teba škola bezpečným prostredím, kde môžeš zdieľať informáciu o svojom trans statuse?

Škola bola pre mňa miestom, kde som neriešila môj osobný život. Vnímala som ju ako inštitúciu, ktorá mi dá vzdelanie, nechcela som tam riešiť moje bytie. Pár ľudí z mojej školy vie, že som transrodová, no nikdy som nemala potrebu to niekomu oznamovať. Je to predovšetkým moja osobná vec, ale za celé moje štúdium som sa v škole necítila ohrozená. Je to do veľkej miery samozrejme spôsobené tým, že som v škole nemala comingout. Štúdium som začínala ako chlapec, aj som ho tak ukončila. Pre školu sa nič nemenilo, ja som žila dva životy – život v škole a ten mimo nej.

Pred pár dňami 44 poslancov a poslankýň hlasovalo za ústavný zákon znemožňujúci medicínsku a právnu tranzíciu. Zákon neschválili. Čo by pre teba znamenalo, ak by nebola dostupná možnosť tranzície na Slovensku?

Znamenalo by to, že by som nemohla žiť môj vlastný život plnohodnotne. Bola by som nútená opustiť Slovensko, kvôli medicínskej tranzícii. Nevyriešilo by to právnu tranzíciu, pretože doklady by som si ako Slovenka musela meniť na Slovensku a keďže by to bolo zakázané, neviem, ako by som ďalej fungovala. Bol by to boj na niekoľko rokov.

Čo by si odkázala tým, ktorý za zákon hlasovali?

Nehlasujte za niečo, o čom nemáte zistené základné informácie. Príde mi smutné a ignorantské, ako si v našom parlamente protirečia. Zákonom proti interupciam sa oháňali vetou: „Každý má právo na život”, tak prečo chcete odobrať právo na život transrodovým ľuďom? Všetci máme na život rovnaké právo a nezáleží na tom, akého sme pohlavia, akej sme orientácie, akého sme vierovyznania alebo akej rasy sme. Všetci sme si rovní.

Čo by si poradila iným trans ľuďom, ktorí hľadajú odpovede na otázky ohľadne svojej identity? Aké kroky môžu pre seba urobiť, prípadne kde môžu nájsť pomoc a podporu?

Nájdite vnútornú silu a verte, že dokážete všetko, čo si vysnívate. Ak si začnete veriť, proces tranzície bude pre vás ľahší. Obklopujte sa ľuďmi, ktorí pre vás budú oporou a príjmu vás takú/takého aká/ý ste. Nájdite si čas, ktorý budete venovať sebe a svojim potrebám. Neriešte okolie a posmech – žijete život, ktorý patrí len vám a je na vás, ako žijete a čo v ňom považujete za dôležité. Ak sa potrebujete poradiť neváhajte napísať napríklad do PRIZMY, určite urobia všetko pre to, aby vám pomohli. Verím v lepší svet, plný rešpektujúcich ľudí. 

Rodičia Charlotte, Alena a Peter

Vaša dcéra má veľký počet sledovateľov na instagrame. Čo si myslíte, prečo je to tak?

Je pravdepodobné, že prevažná väčšina jej sledovateľov je v podobnom veku ako ona, alebo sú ešte mladší. Sociálne siete sú pre mladých ľudí miestom, kde môžu vyjadriť svoje názory, pohľady na svet, ale určite sú aj miestom, kde nachádzajú svoje vzory. Charlotte si pravdepodobne získava ľudí svojou otvorenosťou a autentickosťou. Nebojí sa prezentovať svoju ženskosť, svoje telo aj napriek tomu, že je na začiatku medicínskej tranzície. Neskrýva sa a otvorene hovorí o tom, že je transrodová. Ukazuje, že sa dá žiť v pravde a dodáva tak odvahu iným a nemusí ísť len o transrodových ľudí.

Okrem toho je aj veľmi kreatívna a všestranne umelecky nadaná. Tancuje, maľuje, píše básne. Má v sebe vášeň pre módu, mejkap, čo aj rada a často prezentuje na svojich fotkách. Je zároveň veľmi citlivá, vnímavá a empatická. Otvára alebo sa zúčastňuje diskusií na rôzne témy zo života. Určite má teda čo povedať, ukázať a v neposlednom rade aj inšpirovať mladých ľudí na Instagrame.

Práve na jej Instagrame je viacero fotiek s vami. Aký máte vzťah?

Od malička je medzi nami veľmi blízky vzťah. Otvorený a vzájomne rešpektujúci. A skôr kamarátsky, než vzťah rodič-dieťa. Neexistovali témy, o ktorých by sme nevedeli diskutovať. Charlotte sme od detstva ubezpečovali v tom, že sme tu pre ňu a že sa na nás môže s dôverou obrátiť s akýmkoľvek problémom.

Samozrejme, že sa medzi nami vyskytnú bežné konflikty a často to medzi nami, vďaka našim temperamentným povahám, zaiskrí, ale nikdy to nemá dlhé trvanie. Comingout Charlotte náš vzťah ešte viac upevnil. Je ešte o čosi viac otvorenejší a uvoľnenejší. Trávime spolu omnoho viac času, veľa sa rozprávame, smejeme.

Čo pre vás znamenalo,  keď ste zistili, že máte transrodové dieťa?

Prinieslo nám to úľavu, ale zároveň aj veľký strach. Úľavu, že naše dieťa v sebe našlo silu prijať svoju rodovú identitu a následne odvahu oznámiť nám to. Skončili sa tak roky dohadov a neistoty. Úľavu však vystriedal obrovský strach. Aká budúcnosť čaká moje dieťa v tomto meste, v tomto štáte? Od detstva sa stretávala so šikanou len kvôli tomu, že nezapadala do šablóny “chlapca” svojimi jemnými črtami tváre, dlhými vlasmi a módnym farebným oblečením. A to nielen zo strany rovesníkov, ale dokonca aj učiteľov.

V online priestore zažila kyberšikanu, ktorá je pre mladých ľudí veľmi nebezpečná. Ako teda môže transrodová žena viesť šťastný plnohodnotný život v spoločnosti, kde strach z neznámeho vyvoláva v ľuďoch zlobu a nenávisť? Bude odsúdená len preto, že nezapadá  do nejakých zažitých stereotypných vzorcov? Je v poriadku cítiť všetky pocity a mať rôzne otázky. Neznamenalo to, že naše  dieťa odišlo a vrátil sa iný človek. Znamenalo to, že sme naše dieťa lepšie spoznali a viac počúvali jeho potreby. 

Mali ste vopred nejaké informácie o trans téme? 

Vedeli sme, že transrodoví ľudia existujú. A aj keď nám v minulosti v súvislosti s našim dieťaťom napadlo, že sa nás to môže týkať, zdala sa nám táto téma vzdialená. Máme však to šťastie, že žijeme v rovnakom meste ako Zara Kromková. Z diaľky sme v minulosti sledovali jej tranzíciu. Bez posudzovania, predsudkov, s obdivom. Ale stále sa to netýkalo nás. Prvým krokom po comingoute našej dcéry bolo teda úplne prirodzené, že sme kontaktovali Zaru, ktorá, ako sme si zistili, pracuje v poradenskom centre pre LGBTI+ ľudí a ich blízkych, PRIZMA v Košiciach. Od toho momentu je pevnou súčasťou našich životov. Sme za ňu nesmierne vďační. 

Ako reagovalo vaše okolie na to, že dcéru akceptujete a podporujete? V spoločnosti sa totiž často stretávame s názormi, že transrodovosť časom prejde, že je to len „rozmar”. Stretli ste sa aj vy s takýmito názormi?

Zatiaľ to máme odkomunikované len s veľmi úzkym okruhom rodiny a známych. Stretli sme sa len s pozitívnymi alebo neutrálnymi reakciami.  Práve tento rozhovor by mal byť našim verejným rodinným comingoutom. Sme však pripravení na rôzne reakcie. Aj na nepochopenie a odsúdenie. A zrejme prídeme o priazeň niektorých našich rodinných príslušníkov a “kamarátov”. Ale to sú len naše dohady. Realita môže byť úplne iná.

Najväčšie obavy sme mali z toho, ako to príjme babka Charlotte. Jej reakcia nás posadila na zadok. Povedala nám, že Charlotte bola, je a bude jej milované vnúča, nech už je akákoľvek. A to nám dáva nádej. Ak dokáže prijať inakosť 80-ročná nábožensky založená žena, tak prečo nie hocikto? Stačí na to otvorené srdce a myseľ.

Vnímali ste hlasovanie v parlamente o zákaze právnej a medicínskej tranzície na Slovensku?

Áno, vnímali sme to. Umocnilo to len naše obavy o budúcnosť nášho dieťaťa.

Ako by takýto zákon zasiahol vašu dcéru? Hovorili ste o tom doma?

Nedalo sa o tom nehovoriť. Charlotte je v procese tranzície. Spoločenskej a medicínskej. Tento nehumánny zákon by jej zobral nádej na lepší, kvalitnejší život. Vyhnal by ju z krajiny, kde sa narodila a ktorú miluje. A dotkol by sa aj nás, jej rodičov. Je to naše jediné dieťa a potrebuje nás, takže by vyhnal aj nás.

Zároveň by sme sa ocitli v pasci. Zo Slovenska by sme sice určite odišli a Charlotte by prešla medicínskou tranzíciou inde, ale štát by našu dcéru držal v šachu, pretože o nové doklady by musela aj napriek odchodu žiadať na slovenskej matrike. Viete si predstaviť tú bezmocnosť, že vaše dieťa je v zahraničí doslova rukojemníčkou štátu?

Ak by ste mali možnosť, čo by ste odkázali poslancom a poslankyniam, ktorí uvažujú nad tým, že by zakázali právnu a medicínsku tranzíciu?

Položili by sme im niekoľko otázok: Kto vám dáva právo takto neľudsky zasahovať do životov ľudí? Kde beriete tú drzosť nazývať naše dieťa deviantom? Čo vám hovorí to kresťanské “miluj blížneho svojho, ako seba samého”? A kde vlastne beriete istotu, že vaše deti alebo deti vašich detí nemôžu byť transrodové? Napadlo vám pri hlasovaní, že možno beriete život aj im? Každý jeden človek má právo na dôstojný život. Aj ten transrodový. Nehlasujte za niečo, čo im toto právo odoberá. Nehlasujte za niečo, čomu zrejme vôbec nerozumiete.

Čo by ste odporučili iným rodičom, ktorí majú transrodové dieťa, keď spraví comingout? Ako by mali postupovať, aby sa dieťa cítilo nimi prijaté?

Už je to rok od comingoutu našej dcéry. Bol pre nás náročný, ale aj nesmierne obohacujúci. Prešli sme si rôznymi fázami, vystriedali sa v nás rôzne emócie. Pozitívne, ale aj tie negatívne. Vedeli sme ale  jedno, že chceme byť svojmu dieťaťu nablízku. Potrebuje emocionálnu podporu a pocit bezpodmienečnej lásky. 

Okrem rozhovorov so Charlotte sa dennodenne snažíme v trans téme vzdelávať. Prečítali sme množstvo článkov, rozhovorov. Vypočuli sme si veľa diskusií na túto tému. Pozreli sme si dostupné filmy s touto tematikou. A zoznámili sme sa aj s osudmi mnohých transrodových ľudí, ale aj rodičov. Aby sme čo najviac svoje dieťa pochopili. Čo prežíva vo svojom vnútri, aké potreby má a čo od nás očakáva. Čaká nás ešte dlhá cesta. 

Iným rodičom by sme teda odporučili – majte trpezlivosť so sebou aj svojim dieťaťom. Nič sa nedá urýchliť, ani preskočiť. Všetko chce svoj čas. Načúvajte svojim deťom a verte im, buďte pevným pilierom ich života. Rešpektujte ich potreby a pocity. Vzdelávajte sa a nezostávajte v tom sami. Nebojte sa obrátiť s dôverou na poradne, kde nájdete pomoc a podporu. My máme skúsenosť s PRIZMOU, ale vieme aj o inPoradni v Bratislave, ktorá snáď čoskoro obnoví svoju činnosť. A sme tu aj my, rodičia, s našimi príbehmi. Buďte hrdí na svoje jedinečné a odvážne deti. 

Charlotte Srnčík – je v maturitnom ročníku na konzervatóriu. Študuje tanec, píše básne, maľuje, venuje sa móde a to všetko publikuje na svojom Instagrame, ktorý približuje jej život, nielen ako transrodovej ženy, ale aj ako umelkyne. 

Alena Srnčíková – mama Charlotte. Pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Vyštudovala vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Dlhoročne pracuje v bankovom sektore, momentálne na pozícii  riaditeľky pobočky banky v Spišskej Novej Vsi.

Peter Srnčík – otec Charlotte. Narodil sa na Orave. Vyštudoval Vysokú školu bezpečnostného manažérstva v Košiciach. Pôsobil 25 rokov v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Teraz zastáva pozíciu vedúceho strediska v súkromnej firme.

___

Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Trans dievča Charlotte o nádeji: Nájdite vnútornú silu a verte, že dokážete všetko, čo si vysnívate appeared first on PRIDEkosice.sk.

Zara Kromková z komunitného centra PRIZMA pripravila jednoduché rady, ako sa pripraviť na comingout pred rodičmi. A ako pripomína, netreba sa nútiť, ale naopak nájsť ten svoj správny čas.

Ako povedať rodičom, že som teplý/á?

Dúhové PRIDE festivaly už majú na Slovensku vyše 10-ročnú tradíciu. Ako sa to však celé začalo? Aký bol prvý PRIDE u nás? Písali sme o tom v nasledujúcom článku.

Prvý PRIDE na Slovensku: Ako vyzeral?

Byť menšinou v menšine – v takejto situácii sa zrejme veľa ľudí nechce ocitnúť. Svoje vie o tom Richard. Ako transrodový Róm musel čeliť mnohým problémom. Svoj príbeh vyrozprával pre náš magazín.

Som už teraz pre vás mužom?

O svoj príbeh sa podelil aj mladý lekár Denis. Je sebavedomý a ambiciózny. Snaží sa žiť tak, ako považuje za prirodzené. Vlastnej sexuality sa nezľakol. Radšej sa rozhodol postaviť sa za to, kým je.

Nikdy som netajil, že som gej

S veľkým ohlasom sa stretla aj online výstava, ktorá bola sprievodným podujatím ostatného ročníka PRIDE Košice. Výstava Kvitnem v tme vznikla ako reakcia na karanténu, ktorú priniesla pandémia COVID-19. Diela ukazujú na to, že aj napriek temnej situácii dokážeme tvoriť a kvitnúť.

Kvitnem v tme (virtuálna výstava)

–

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post 5 top článkov za rok 2020 appeared first on PRIDEkosice.sk.

Petra de Sutter, podpredsedníčka belgickej vlády

Belgicko nebolo dlhodobo schopné zostaviť vládu a keď sa im to v októbri tohto roka konečne podarilo, podpredsedníčkou vlády sa stala Petra De Sutter. Po svojom zvolení v roku 2014 bola transrodovou poslankyňou v Belgicku a nástupom do funkcie podpredsedníčky vlády sa stala najvyššie postavenou transrodovou političkou v Európe.

De Sutter pracovala pred vstupom do politiky ako gynekologička a odborníčka na plodnosť, ktorá bola známa svojím aktivizmom v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv transrodových ľudí. 

Signálom pozitívneho vývoja pri akceptácii transrodových ľudí v európskej politike bol aj fakt, že lokálne médiá sa po zostavení belgickej vlády rodovou identitou Petry De Sutter vôbec nezaoberali. Ako konštatuje vo svojom komentári v týždenníku Politico novinárka Katrin Hugendubel: „Belgicko má prvú transrodovú ministerku a nikoho to netrápi“.

Erica Malunguinho, členka štátneho zastupiteľstva štátu Sao Paolo v Brazílii

Erica Malunguinho kandidovala do zastupiteľstva Sao Paolo v čase rasistických a homofóbnych kampaní brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara. V roku 2018 sa stala prvou čiernou transrodovou ženou, ktorú zvolili do štátneho zastupiteľstva v krajine. Počas volebnej kampane verejne prisľúbila, že zmení politické inštitúcie, ktoré historicky vylučovali ľudí ako ona. 

Ako uviedla krátko po svojom víťazstve pre HuffPost: „Inštitucionalizovaná politika je vzdialená bežným ľuďom, predovšetkým zraniteľným skupinám a táto vzdialenosť je účelová. Naším poslaním je dosiahnuť zblíženie a politiku poľudštiť. To znamená pochopiť, že naša existencia –⁠ existencia historicky utláčaných čiernych a LGBTI+ ľudí –⁠ je politická.“

Sarah McBride, senátorka za štát Delaware, USA

Sarah McBride, dlhoročná obrankyňa práv LGBTI+ ľudí je prvou transrodovou ženou, ktorú zvolili do amerického senátu. Bývalá členka tímu prezidenta Obamu získala podporu zvoleného prezidenta Bidena a v roku 2016 bola prvou transrodovou osobou, ktorá vystúpila na národnom zhromaždení Demokratickej strany.

Diane Marie Rodríguez Zambrano, členka národného zhromaždenia Ekvádoru

V roku 2017 sa Diane Marie Rodríguez Zambrano stala prvou transrodovou osobou, ktorú zvolili do Národného zhromaždenia Ekvádoru.

Dlhoročná aktivistka za práva LGBTI+ ľudí vybojovala pre kvír Ekvádorčanov a Ekvádorčanky mnohé ľudskoprávne zápasy. Okrem iného sa Zambrano podarilo presadiť, aby boli vzťahy ľudí rovnakého pohlavia právne akceptované a aby si transrodoví ľudia mohli oficiálne zmeniť meno v dokladoch. Založila tiež jedno z prvých psychoterapeutických centier pre LGBTI+ ľudí v krajine a stála za zaznamenaním údajov o vraždách LGBTI+ ľudí v Ekvádore medzi rokmi 1990 a 2013.

Tanwarin Sukkhapisit, thajská poslankyňa

Tanwarin Sukkhapisit sa minulý rok stala poslankyňou thajského parlamentu za stranu Budúcnosť vpred (Future Forward Party). Stranu vo februári tohto roka rozpustili a v októbri bola pani Sukkhapisit vylúčená z thajského parlamentu s odôvodnením, že  „podporuje demokraciu“. Podľa vlastných slov si politička nemyslí, že vylúčenie z parlamentu súviselo s jej rodovou identitou. V súčasnosti má thajský parlament tri transrodové poslankyne.

Marie Cau, prvá transrodová starostka vo Francúzsku

Malá dedinka vo Francúzsku sa zapísala do histórie v máji tohto roka, keď zvolila Marie Cau za vôbec prvú transrodovú starostku vo Francúzsku. Cau (55) bola takmer jednomyseľne zvolená mestskou radou v Tilloy-lez-Marchiennes 

Podľa informácií BBC kandidovala v rámci platformy environmentálnej udržateľnosti a budovania miestnej ekonomiky. Cau povedala, že „nie je aktivistka“ a zameria sa na komunálnu politiku. „Ľudia si ma nezvolili, pre to, či som alebo nie som transrodová žena, zvolili si môj program. Je zaujímavé, že keď sa veci stanú normálnymi, človek nie je vylúčený z diania len na základe svojej identity.“

Text: Daniela Mužíková

Úvodné foto: Foreign and Commonwealth Office

___

Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Transrodoví ľudia v politike appeared first on PRIDEkosice.sk.