Je sebavedomý a ambiciózny. Snaží sa žiť tak, ako považuje za prirodzené. Vlastnej sexuality sa nezľakol. Radšej sa rozhodol postaviť sa za to, kým je. Svoj príbeh o coming oute nám vyrozprával Denis, mladý lekár z Košíc.
Denis si spätne uvedomuje, že svoju náklonnosť k mužom začal vnímať veľmi skoro. Ako väčšina detí aj on rád skúmal, čo majú rodičia odložené v skriniach, keď práve neboli doma. Zvedavosť ho doviedla k erotickým časopisom. „Keď som tak listoval tými časopismi, všimol som si, že viac ma zaujímajú mužské časti ako tie ženské. Nevenoval som tomu však veľkú pozornosť, keďže som ani sám nevedel, čo to celé znamená a o čom je pornografia. Ale tí muži boli niečo, načo sa mi pozeralo lepšie a to som mal 6-7 rokov,“ spomína Denis.
Počas detstva mal podľa vlastných slov bližšie k dievčatám. Vyhovovalo mu, že môže s nimi rozoberať chlapcov. „Znie to možno ako klišé, no cítil som sa s nimi lepšie. Nemusel som sa na nič hrať,“ vysvetľuje. Nemal vraj potrebu držať sa zažitých predstáv, ako sa majú muži správať a čomu sa majú venovať. Snažil sa robiť to, čo vnímal ako svoju prirodzenosť. Prezrádza, že aj vlastnú sexualitu prijal bez väčších ťažkostí.
U nás doma to bolo super
O čosi komplikovanejšie to však bolo s reakciami okolia. Podľa jeho slov, každý gej postupne objaví, že v našej krajine je homosexualita témou, ktorá stále niektorým ľuďom robí problém. Napriek tomu však svoju orientáciu netajil, ale na druhej strane tiež nemal potrebu hovoriť o tom na prvom stretnutí. Dodal však, že zažil aj situácie, kedy sa tejto otázke vyhýbal z obáv pred napadnutím. „To bolo skôr pre ochranu seba a nie preto, že by som sa za to hanbil,“ dodal.
Denis si pochvaľuje prístup rodičov k jeho orientácii: „U nás doma to bolo super, rodičia sú super a hlavne s mamou mám skvelý vzťah, bolo to také tiché tajomstvo, naši to vedeli a nejaký coming-out nebol potrebný.“ Keď priviedol domov svojho vtedajšieho priateľa, nikto vraj nebol v šoku. Rodičia boli radi, že s niekým chodí a prijali túto správu veľmi pozitívne. Denis by zo srdca prial každému gejovi takýto scenár: „Som presvedčený, že to zoznámenie mojich rodičov s frajerom utužilo nás vzťah ešte viac.“
V Košiciach sa cíti dobre
Podpora rodičov Denisovi pomohla získať sebadôveru a postaviť sa sám za seba. Veľkou pomocou pre neho bolo aj to, že mladí ľudia sú dnes otvorenejší: „Cestujú a vidia, ako to vo svete funguje, čomu sa veľmi teším.“ V Košiciach sa mu ako gejovi žije vraj dobre. Vie si síce predstaviť, že by tamojšia LGBTI+ scéna mohla byť väčšia, vynahrádza si to však výletmi do väčších miest. Rozumie ale aj tým ľuďom z queer komunity, ktorí sa rozhodnú žiť v zahraničí v snahe získať väčšiu slobodu a voľnosť. „Ja našťastie nepotrebujem tieto veci skrývať a preto mi je dobre v meste, v ktorom bývam. Mám veľa úžasných priateľov, či už v Bratislave, Prahe a vlastne po celej Európe a to viac si ich cením a teším sa, keď sa s nimi znovu uvidím.“ Na Košiciach sa mu veľmi páči, ako napredujú, oceňuje nové bary, reštaurácie, akcie. Tvrdí, že tam má všetko, čo potrebuje k životu. Naďalej je však zvedavý na kultúru iných krajín. „Určite chcem v budúcnosti žiť aj v iných krajinách. Žil som vo Veľkej Británii a Španielsku a každý štát má svoje čaro. Momentálne si však robím atestáciu z plastickej chirurgie a popri nej aj PhD, tak keď sa mi podarí dokončiť tieto dva dôležité body v mojom živote, uvidíme kam ma to zaveje.“