Aby sme v Prizme dokázali čo najviac napĺňať individuálne potreby všetkých, ktoré a ktorí nás vyhľadajú a poskytovať čo najrozmanitejší komunitný program, sťahujeme sa do nových, väčších priestorov.⁠ Ako to už však pri sťahovaní býva, nové priestory potrebujú mnohé prípravné a rekonštrukčné práce. Niečo sme si už svojpomocne spravili sami, niečo ešte spravíme s pomocou ľudí z komunity, no zišla by sa nám aj Vaša podpora. ⁠

⁠

Podporiť nás môžete do nedele 11. decembra. Všetky dary využijeme práve na dozariadenie komunitného centra tak, aby tieto nové a väčšie priestory boli čo najpríjemnejším prostredím, pre všetky a všetkých, ktoré a ktorí k nám prídu.

⁠

Čo nás do konca decembra čaká v Prizme?

Prizma v nových priestoroch na Hlavnej 68 ponúkne v decembri bohatý program. Okrem poradenstva organizuje komunitné stretnutia, podporné skupiny a ďalšie zaujímavé podujatia. Na čo sa môžete tešiť počas decembra?

Podporné skupiny pre transrodových a nebinárnych ľudí

Podporné skupiny sa pod vedení Zary Kromkovej konajú v Prizme každý štvrtok od 18:30 do 20:00. Sú určené pre transrodových a nebinárnych ľudí a pre kohokoľvek s otázkami o svojej identite. Ich cieľom je poskytnúť podporu, porozumenie, bezpečný priestor na zdieľanie svojich pocitov a potrieb, či možnosť porozprávať sa s ďalšími transrodovými a nebinárnymi ľuďmi, ktorí majú podobné skúsenosti. Zároveň je to priestor na akékoľvek otázky týkajúce sa transrodovosti alebo tranzície. 

Podporné skupiny v súčasnosti prebiehajú v nových priestoroch na Hlavnej 68. Ak však niekto preferuje anonymitu a necíti sa na zdieľanie svojich pocitov alebo skúsenosti pred inými ľuďmi, má možnosť napísať prostredníctvom kontaktného formuláru.

Komunitné stretnutia

Utorky v Prizme patria komunitným stretnutiam, ktoré sa konajú od 17:00 do 20:00. Sú otvorené pre kohokoľvek, kto má záujem spoznať a stretávať sa s ďalšími ľuďmi z komunity. Okrem bezpečného prostredie poskytujú priestor na relax, rozvíjanie kreativity či rôzne zaujímavé rozhovory. Ich program a aktivity spoločne so Zarou Kromkovou pripravujú Sisa Srnková, Lukáš Bláha a Alex Michelčík. 

Vianočná kapustnica

Čo by to bol za december v Prizme bez každoročnej Vianočnej kapustnice? Srdečne vás pozývame na Vianočnú kapustnicu v Prizme!

Príďte s nami stráviť príjemný večer a osláviť sviatočný čas spoločne s ľuďmi z komunity. Už tradične vás čaká výborná vianočná kapustnica od nášho riaditeľa a nebudú chýbať ani vegánske snacky.

Máte doma perníčky či iné sviatočné dobroty, o ktoré by ste sa chceli podeliť? Zoberte ich do Prizmy a spoločne si vytvoríme krásnu sviatočnú atmosféru.

Stretneme sa v utorok 13. decembra o 17:00 v nových priestoroch komunitného a poradenského centra Prizma na Hlavnej 68 v Košiciach!

 Pridajte sa: https://fb.me/e/25Wa2hNtI

Tešíme sa na vás! Tím Prizma

The post Prizma sa sťahuje a je tu pre vás v nových priestoroch! appeared first on PRIDEkosice.sk.

Bianka nám v rozhovore priblížila, čo je to povzbudzujúca sebaobrana a ako môže pomôcť kvír ľuďom cítiť sa bezpečnejšie.

Čo je to povzbudzujúca sebaobrana?

Povzbudzujúca sebaobrana, ktorú v ZA SEBA učíme, je voľným prekladom originálu „empowerment through self defense“, v skratke ESD). Pozerá sa na sebaobranu komplexným spôsobom – teda nielen ako súbor úderov a kopov. 

Učíme, ako násiliu predísť pomocou pozornosti a osobných hraníc, pridávame nenásilnú komunikáciu, upokojenie situácie (deeskaláciu), pomoc iným (bystander intervention) a taktiež zásadu, ktorá sa opiera o zdieľanie skúseností, aby sme si vedeli vyhľadať pomoc. Toto všetko sme obsiahli v piatich zásadách sebaobrany: mysli, zakrič, odíď, bojuj, zdieľaj.

Sebaobrana je skutočne užitočná vtedy, keď vie pokryť čo najviac situácií na spektre nepríjemnosti či násilia – od schopnosti povedať NIE, nátlaku od partnera*ky, cez urážky od známych aj neznámych, až po sexualizované násilie či iné fyzické napadnutie.

Ako si sa k nej dostala?

Počas štúdia na Kostarike som často cítila strach o bezpečnosť. Pískanie na ulici a oplzlé komentáre boli na dennom poriadku. Rozhodla som sa teda vyhľadať kurz sebaobrany. Najskôr boli tieto pokusy neúspešné, ale potom ma kontaktovala bývalá žiačka mojej univerzity, že učí isté ESD. Tak sme so spolužiačkami vytvorili skupinu a začali sme k nej chodiť na kurzy.

Bol to silný pocit oslobodenia a povzbudenia, ktorý som mala vždy, keď som sa z kurzu vracala. Ten bol spúšťačom mojej cesty s ESD. Vycestovala som do New Yorku, kde som prešla inštruktorským tréningom, ktorý nasledovali ďalšie podporné semináre a kurzy a popri tom som v malom učila na Kostarike.

Keď som sa vrátila na Slovensko, založila som ZA SEBA: Bezpečnosť bez hanby.

Čo všetko sa účastníctvo môže na takýcho kurzoch naučiť?

Na kurze v Prizme sme sa zamerali najmä na komunikáciu: ako si vymedziť hranice bez hanby, ako pracovať s hlasom, udržať si odstup a deeskalovať konflikt. Taktiež sme sa naučili dve fyzické techniky sebaobrany. Kurz prebieha formou interaktívnych aktivít a hier.

Máš už nejaké skúsenosti s prácou s queer ľuďmi?

Minulú nedeľu sme dokončili dvojdielny kurz kvír sebaobrany v Kultúrnom centre P*akt a bol to neskutočný zážitok. Každá skupina, ktorú učím, či už sú to ženy, deti, kvír ľudia, spolužiaci*čky, seniori*ky,… má svoje špecifiká, preto je potrebné k výučbe sebaobrany pristupovať citlivo s ohľadom na skúsenosti danej skupiny.

Teroristický útok pred Teplárňou otriasol LGBTI+ ľuďmi. Mnohí majú strach o svoju bezpečnosť, zdráhajú sa hovoriť o svojej identite. Môže im takýto kurz sebaobrany pomôcť? Ako?

Áno. Na jednej strane ma neteší dôvod, pre ktorý sa mnohí ľudia, a najmä z kvír komunity, na kurzoch zúčastňujú – myslím tým to, že už zažili násilie v nejakej forme. Na druhej strane ma teší, že vidím, s akou otvorenosťou a intenzitou prijímajú všetky informácie a zapájajú sa.

Vyučujeme predovšetkým komunikáciu v krízových situáciách, no nevynechávame ani techniky základnej fyzickej sebaobrany. Máme skúsenosti, že pokiaľ sa človek vie aspoň nejako fyzicky brániť, je väčšia šanca, že sa za seba postaví slovne.

Bianka Urbanovská

V lete 2018 absolvovala inštruktorský kurz organizovaný medzinárodnou organizáciou ESD Global v New Yorku a stala sa prvou inštruktorkou povzbudzujúcej sebaobrany na Slovensku, kde učí ženy a deti nájsť svoju vnútornú silu a byť si väčšou oporou. Pravidelne absolvuje podporné vzdelávacie kurzy ponúkané v rámci ESD Global network, pretože verí, že ako inštruktorka sebaobrany musí pracovať s najnovšími výskumami a učiť sa od skúsenejších kolegov a kolegýň, ktorí učia ženy a deti po celom svete už desiatky rokov.

Jakub Rumanovský

Jakub Rumanovský je inštruktorom systému sebaobrany Krav Maga od roku 2017. Vo svojom klube Krav Maga Sokol sa venuje učeniu študentov a študentiek ako predchádzať a riešiť (primárne) fyzické konfliktné situácie. Absolvoval niekoľko bezpečnostných školení a seminárov zameraných na osobnú bezpečnosť. Je inštruktorom organizácie Krav Maga Global, ktorá v súčasnosti vyučuje sebaobranu vo viac ako 60 krajinách po celom svete.

Foto: Denník N – Vladimír Šimíček / archív Bianky a Jakuba

Rozhovor: Petra Kmecová

The post „Pokiaľ sa človek vie aspoň nejako fyzicky brániť, je väčšia šanca, že sa za seba postaví slovne,“ hovorí inštruktorka sebaobrany Bianka Urbanovská appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pomôžte nám zabezpečiť 10. ročník podujatia PRIDE Košice, pridajte sa medzi darcov i darkyne a vyberte si parádnu odmenu. Festival prinesie týždeň plný sprievodných podujatí – diskusií, workshopov, premietaní filmov, párties či komunitných aktivít. Z chystaného bohatého programu si určite každý a každá niečo vyberie.

Keďže ide o výnimočný, jubilejný ročník, chceme zdôrazniť, že sme tu už 10 rokov. No boli sme tu vždy, sme tu teraz a budeme tu aj naďalej. Pretože „Buli sme, sme, i budzeme“ krásni a krásne vo svojej jedinečnosti a pestrosti. Sme súčasťou kultúry a radi do nej pridáme niečo naše.

Pomôžte nám, aby bol jubilejný, 10. ročník ako vyšitý. Podporte kampaň a vyberte si z originálnych dúhových odmien.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

PRIDE Košice – festival naozaj pre všetkých

Aj tento rok chceme, aby bol PRIDE Košice 2022 naozaj pre všetkých! Tradične nebudeme vyberať vstupné na žiadne podujatia. Takto si atmosféru celého týždňa, vrátane vyšitého festivalu na mieru, môžu vychutnať naozaj všetci. 

Okrem toho budeme z celého festivalu robiť záznam, ktorý následne zverejníme. Program otváracieho dňa (20. 8.) a PRIDE dňa (27. 8.) budeme dokonca naživo vysielať.

Podporte PRIDE Košice a získajte krásne odmeny

To všetko sa môže stať realitou aj vďaka vašej finančnej podpore. No okrem super programu, máme pre vás aj odmeny za vašu pomoc. Ako je pestrá naša spoločnosť, tak sú pestré aj naše odmeny!

Odmenou vám môže byť nielen hrejivý pocit pri srdci, ale aj nohy v teple v dúhových ponožkách. Kúsok dúhy v podaní ilustrátorky Alexandry Just alebo ocitnúť sa „vyšitý na stene“.  Dúhový balíček alebo dúhová vlajka vo vašom mene vás bude reprezentovať v sprievode, aj keby ste sa ho nemohli zúčastniť osobne. No je tam toho oveľa viac, pretože tento ročník je a bude výnimočný. Všetky odmeny si môžete nechať zaslať poštou alebo vyzdvihnúť osobne počas celého PRIDE týždňa.

Na čo získané peniaze použijeme?

Všetky vyzbierané peniaze pôjdu na týždeň sprievodných podujatí a na zaistenie hladkého a bezpečného priebehu festivalu – celých 9 dní.  Okrem technického zabezpečenia či občerstvenia pre dobrovoľníctvo budeme potrebovať zaistiť súkromnú SBS na sprievod.

Festivalom PRIDE Košice chceme oslavovať jedinečnosť kvír komunity, vytvárať priestor pre úplnú akceptáciu každého jednotlivca a dávať o sebe počuť nielen v rámci komunity, ale i mimo nej.

Festival sa blíži, tak sa  nezašívaj  doma a osláv s nami PRIDE ako vyšitý. 

The post Desiaty ročník PRIDE Košice môže byť realitou aj vďaka vám appeared first on PRIDEkosice.sk.

Všetky tieto pojmy by sa dali zahrnúť pod tzv. intersekcionálny feminizmus – slovné spojenie, ktoré v roku 1989 prvýkrát použila Kimberlé W. Crenshaw, afroameriká právnička a ľudskoprávna aktivistka. Tento termín vylučuje rasizmus, sexizmus a taktiež triedne rozdelenie spoločnosti.

Upozorňuje tak na to, že je nutné počítať so všetkými a nielen privilegovanou, bielou, strednou triedou. Pretože reálna zmena nie je možná, pokiaľ nepochopíme, ako jednotlivé nerovnosti vzájomne súvisia. 

Organizácie zastrešujúce LGBTI+ a feministické témy čelia v našom prostredí silnému odporu zo strany rôznych skupín, ignorácii či popieraniu existencie pojmu „rod“. Nástrojom týchto skupín, ktoré majú za cieľ zhoršovať situáciu dúhovej komunity a žien, je sexizmus a homofóbia, dve strany tej istej mince. Prostredníctvom nich sa snažia zachovať rodové roly a nerovnosť medzi mužmi a ženami. 

Slovensko

Na Slovensku sa vývoj feministických a LGBTI+ hnutí od samého začiatku podporoval a vzájomne prelínal. Možnosť voľby je organizáciou, ktorej primárne zameranie síce nie je orientované na kvír témy, no napriek tomu v 90. rokoch prichýlila časť aktivistiek a aktivistov z kvír prostredia, ktorí sa tak mohli pustiť do organizácie aktivít pre dúhovú komunitu. Ich cieľom bolo v tom čase otvorenie a zviditeľnenie týchto tém v našom priestore.

Aj napriek porevolučnej zmene smerom k európskym hodnotám, boli LGBTI+ a feministické aktivistky a aktivisti tvrdo konfrontovaní s konzervatívnou rétorikou vtedajších politikov. Tomu nepomáhali ani súkromné média, ktoré len posilňovali rodové stereotypy a nerovnosti v spoločnosti.

Slovenský kvír feminizmus bol podobne ako v Českej republike v počiatkoch úzko spätý s tzv. lesbickým feminizmom. Aspekt ako feministická organizácia otvárala kvír témy už od začiatku ich existencie v prvej polovici 90. rokov a to predovšetkým vďaka Anne Daučíkovej a Hane Fabry a ďalším. Tie iniciovali vznik mnohých publikácií, ktoré sa zaoberali útlakom lesbických žien. Tie sú v heteronormatívnej, patriarchálnej spoločnosti stále málo viditeľné a ich potreby prehliadané.

Ďalšie organizácie, ktoré sa angažujú v boji za lepšiu kvír-feministickú budúcnosť na Slovensku patria Nebudeme ticho, Občan, demokracia a zodpovednosť, Fenestra a iné. 

Island

Pozitívnym príkladom spolupráce kvír a feministických hnutí v rámci Európy je Island, ktorý sa od roku 2009 drží na vrchole rebríčka v odstraňovaní rodových nerovností. Nedá sa povedať, že „boj je vyhratý“, islandská spoločnosť stále pokračuje v ceste za rovnosťou nielen pre ženy, ale aj pre LGBTI+ komunitu a každého člena spoločnosti. Napriek tomu, že momentálne je Island pre kvír ľudí vysnívanou krajinou, nebolo tomu tak vždy.

Situácia sa za posledných 20 rokov postupne zlepšovala a zásadný krok vpred nastal návrhom zákona, na ktorom sa podieľala premiérka Katrín Jakobsdóttir. Tento zákon umožňuje tzv. „právo na sebaurčenie transrodových osôb“ (zákon vstúpil do platnosti v roku 2019). Tým sa značne zjednodušil celý proces tranzície a zlepšil prístup k zdravotnej starostlivosti pre transrodové osoby. Island sa tak stal príkladom pre zvyšok sveta. To by však nebolo možné bez podpory feministickej islandskej scény, ktorá aktívne desaťročia podporuje kvír témy (práva transrodových osôb nevynímajúc). Návrh zákona teda privítali ako dôležitý krok k rovnosti.

Podľa predsedníčky národnej islandskej LGBTI+ organizácie Samtökin´78 je táto legislatívna zmena kľúčová aj z hľadiska feminizmu. Transfóbia má podľa jej slov hlboké korene v zastaraných rodových normách a mizogýnii. Práve schválenie tohto zákona je jasným odkazom spoločnosti, že každý jednotlivec má na Islande možnosť definovať a žiť svoju rodovú identitu bez predsudkov. To prináša prospech všetkým, nie len transrodovým osobám. 

Podobne ako kedysi feministické hnutie, aj LGBTI+ osoby sa dnes snažia byť viditeľné a vypočuté. Na Islande sa tieto dve hnutia miestami zlučujú, inokedy dopĺňajú. Práve to je dôvodom, prečo je islandské LGBTI+ hnutie tak úspešné, bojuje totiž bok po boku s feministickým hnutím, ktoré je pre nich veľkým zdrojom inšpirácie a sily. 

Ukrajina

Hoci situácia LGBTI+ komunity nebola v Ukrajine, post-sovietskej krajine, nikdy ideálna, po začiatku ruskej invázie sa značne zhoršila. To však ešte viac zocelilo organizácie, ktoré sa snažia pomáhať na všetkých úrovniach.

Mimovládna organizácia Sfera patrí medzi tie, ktoré sa na Ukrajine venujú právam LGBTI+ ľudí a žien najdlhšie. Feministickú a kvír scénu spájajú v ich komunitnom centre v meste Charkov. Súčasný stav v krajine kvôli vpádu ruských vojsk nie je jednoduchý a zakladateľky organizácie Anna Šaryhina a Vira Černygina musia čeliť častým homofóbnym útokom, ktoré majú žiaľ stupňujúcu sa tendenciu.

Ďalšou organizáciou, spájajúcou feministickú a LGBTI+ agendu, je Insight, ktorú vedie sociologička a aktivistka Olena Chevchenko. Organizácia funguje od roku 2008 a je unikátna tým, že zlučuje transrodové, intersexuálne a feministické otázky. Insight vedie cez videohovory psychologické poradenstvo, taktiež poskytuje krízové ubytovanie a rôzne aktivity súvisiace s aktuálnou vojnovou krízou.

Keď to celkom nefunguje

Posledné roky sa žiaľ v Európe objavuje aj napätie medzi niektorými kvír a feministickým združeniami či osobami. Veľká Británia je toho negatívnym príkladom. Niektoré feministické a LGBTI+ organizácie sa rozchádzajú v otázke ohľadom transrodových osôb. To sa určitou mierou podieľa aj na negatívnych náladách v britskej spoločnosti. V posledných dvoch rokoch bol v prieskumoch zaznamenaný nárast činov z nenávisti voči transrodovým osobám až o 81%. Tento stav nepomáha nikomu, neprináša bezpečnejšie prostredie pre život ani cisrodovým osobám.

WILPF UK, trans-inkluzívna feministická organizácia vidí jedinú cestu britského feministického aktivizmu vo vytvorení spravodlivejšej, bezpečnejšej spoločnosti, v uznaní rozmanitosti, intersekcionality a rovnosti. Debata by mala byť primárne cielená na boj za ľudské práva všetkých, pretože nik z nás nebude slobodný, kým nebudeme slobodní všetci.

Text: Mery Kościuszko

Úvodné foto: Unsplash

The post V jednote je sila! Aká je vzájomná podpora feministických a kvír hnutí v Európe?  appeared first on PRIDEkosice.sk.

Za prvý kvartál využilo bezplatné poradenské, psychologické a právne poradenstvo celkovo 52 ľudí z LGBTI+ komunity (88,46 %), rodičia LGBTI+ ľudí (5,76 %), ale aj iní odborníci a odborníčky (5, 76 %).

Najsilnejší mesiac bol doposiaľ január, kedy sme zaznamenali až 22 prvokontaktov, teda ľudí, ktorí nás kontaktovali prvýkrát. Celkovo to bolo najviac ľudí za jeden mesiac od založenia poradne a prekonal sa tak aj minuloročný jún, kedy nás v jednom mesiaci kontaktovalo 19 ľudí. V porovnaní s prvým kvartálom minulého roku je to nárast o 13 %.

V sledovanom období využilo služby PRIZMY najviac kontaktov z bratislavského kraja (26,29 %), ale mali sme aj klientelu z iných krajín (Ukrajina – 3 ľudia a Česká republika 2 – ľudia). Z hľadiska veku tvorili klientelu prevažne mladí ľudia vo veku 18 – 30 rokov (71,73 %).

Najväčšiu časť klientely tvorili transrodoví ľudia a to v celkovom počte 31 (67 % všetkých LGBTI+ ľudí, ktorí nás kontaktovali).
Problematickou naďalej ostáva nízka dostupnosť zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou. Najväčší problém je vôbec získať lekárku alebo lekára, ktorí by ľudí sprevádzali procesom tranzície – teda psychiater, psychiatrička. Veľkým problémom je však aj nedostupnosť endokrinologickej zdravotnej starostlivosti, ktorú transrodový človek nevyhnutne potrebuje, ak má záujem o hormonálnu substitučnú terapiu.

V oblasti potrieb LGB ľudí sme riešili komplexnú právnu pomoc v oblasti ošetrenia spoločného majetku párov rovnakého pohlavia a možnosti získať spoločný hypotekárny úver, alebo ako si vysporiadať spoločne nadobudnutý majetok po rozchode partneriek/partnerov.         

V psychologickom poradenstve naše psychologičky riešili najmä sebaprijatie, coming-out doma, na pracovisku, či otázky spojené s traumami. Naša poradňa rozšírila poskytované služby aj o možnosť terapie, ktorú poskytuje online náš terapeut. Záujem o terapiu je veľmi veľký a už dnes sú kapacity nášho terapeuta takmer naplnené. Rovnako rýchlo sa napĺňajú aj kapacity psychologického poradenstva.

Vaša finančná podpora by nám pomohla zaplatiť ďalšieho odborníka, odborníčku a tak by sa pomoc v oblasti odborného poradenstva dostala rýchlejšie ku všetkým, ktoré*í ju urgentne potrebujú.

V našom poradenskom centre sme nemohli ostať ľahostajní*é a nečinní*é ani voči dianiu u našich susedov na Ukrajine. V koordinácii s LGBTI+ organizáciami na Slovensku (Iniciatíva Inakosť, Dúhový PRIDE Bratislava a Inokraj) sme vytvorili základnú podpornú sieť pre LGBTI+ ľudí na úteku z Ukrajiny. Môžu nás kontaktovať cez mail help@pridekosice.sk, ak potrebujú pomoc alebo informácie po príchode na Slovensko. V spolupráci s ukrajinskými kvír organizáciami im poskytujeme „prvú pomoc“ a konzultáciu, ako ďalej postupovať – ak zostanú na Slovensku alebo budú pokračovať ďalej. 

V spolupráci s ukrajinskými organizáciami sme tiež pomohli v Košiciach vytvoriť bezpečné miesto pre LGBTI+ ľudí, ktoré ponúka dočasnú a krátkodobú pomoc s ubytovaním. Ľudia na toto miesto prídu, odpočinú si a o dva-tri dni pokračujú v ceste ďalej na západ, najmä do Českej republiky a Nemecka. Cez toto bezpečné ubytovanie už prešlo viac ako 70 ľudí z Ukrajiny. 

Podarilo sa nám však pomôcť aj ľuďom, ktorí majú v pláne na Slovensku zostať. V spolupráci s pani Lenkou Martinčokovou, ktorá je členkou Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí, poskytujeme pomoc dvom transrodovým ľuďom z Ukrajiny, ktorí sa rozhodli v Košiciach zostať dlhodobo. Pani Lenka s manželom expresne rýchlo ponúkli ubytovanie a naša poradňa zabezpečila finančnú a sociálnu pomoc pre týchto ubytovaných ľudí. Hľadáme im zdravotnú starostlivosť a pomôžeme im začleniť sa do komunity a života v Košiciach.

Mimoriadna a rýchla koordinácia s manželmi Martinčokovými umožnila vytvoriť bezpečný priestor a poskytnúť útočisko pre ľudí na úteku. Nesmierne si vážime pomoc, ktorú ponúkli a ďalej ponúkajú. Sme veľmi vďační a vďačné za takýchto ľudí, ktorí sú ochotní a schopní obetovať svoj voľný čas, komfort či financie pre pomoc druhým. Dáva nám to nádej, že táto krajina raz môže byť dobrým miestom pre všetkých a všetky bez rozdielu.

Text: Soňa Keresztesová

The post LGBTI+ utečencom a utečenkám z Ukrajiny pomáha PRIZMA na ceste do bezpečia appeared first on PRIDEkosice.sk.

Štvrtého apríla si už od roku 1996 pripomíname Medzinárodný deň bez násilia. Vznikol v snahe vzdať hold Martinovi Lutherovi Kingovi, ktorý bol vedúcou postavou boja za práva černošského obyvateľstva v USA. Zavraždili ho práve 4. apríla, a to v roku 1968.  

Násilie je uplatňovanie psychickej či fyzickej sily a prevahy voči niekomu inému, slabšiemu. Agresia má mnoho podôb, foriem aj prejavov. Môže ísť o šikanu, týranie alebo zneužívanie, a to aj v blízkych vzťahoch, ktoré by mali byť najintímnejšie, najbezpečnejšie a najpríjemnejšie.

Domáce násilie (fyzické, psychické a sexuálne) je, žiaľ, bežnou realitou. Deje sa oveľa častejšie, ako by sme si dokázali pripustiť. Zažívajú ho v drvivej väčšine ženy, ale často aj deti. Páchateľmi sú najmä partneri, manželia, otcovia.

OSN (UN Women, 2018) uvádza, že 35 % žien zažilo vo svojom živote násilie zo strany mužov mimo partnerského vzťahu a až 70 % žien má skúsenosť s násilím v intímnom partnerskom vzťahu. Celosvetovo majú vraždy žien spojitosť predovšetkým s násilím v intímnom partnerskom vzťahu.

Nemusíme však chodiť ďaleko. Štatistiky uvádzajú, že na Slovensku je až 570 tisíc žien, na ktorých je v súčasnosti páchané násilie zo strany intímneho partnera. Agresia prichádzajúca od bývalých partnerov a manželov je ešte vyššia, až 27,9 %, čo predstavuje až 750 tisíc žien žijúcich na Slovensku.

My nechceme a ani nemôžeme pred takýmto násilím zatvárať oči, hoci sa väčšinou deje za zatvorenými dverami a často o ňom nevedia ani susedia, priatelia či širšia rodina. Ide o porušovanie základných ľudských práv a preto je tento deň venovaný jeho prevencii a eliminácii. Máme však pocit, že tejto závažnej téme nestačí venovať iba jeden deň. Preto sme sa rozhodli zaviesť aspoň symbolický Týždeň solidarity. 

Akú rolu v tom hrá kvír hnutie?

Práve feministické hnutia a žensko-právne organizácie hrali kľúčovú rolu pri formovaní LGBTI+ aktivizmu, a aj naďalej sa spoločne zasadzujú za to, aby sme všetci a všetky mohli žiť plnohodnotný život bez ohľadu na našu rodovú identitu. Preto chceme podporiť žensko-právne organizácie fungujúce na východe Slovenska, kde pôsobí aj naše združenie Saplinq.

Od 4. do 10. apríla symbolickou podporou počas Týždňa solidarity chceme vzdať hold organizáciám, ktoré pomáhajú ženám aj ich deťom v krízových situáciách. Tieto organizácie poskytujú morálnu, právnu, psychologickú podporu ženám zažívajúcim násilie. Poskytujú im útočisko v krízových domovoch, ponúkajú im bezpečie a podávajú pomocnú ruku, ktorá im pomáha vymaniť sa z násilných domácich vzťahov.

Tieto organizácie si veľmi vážime za ich prácu. Pomôžte aj vy a podporte tie, ktoré pomáhajú.

MyMamy, Prešov/Bardejov

V združení MyMamy už viac ako 20 rokov pomáhajú ženám s deťmi, na ktorých je páchané násilie v partnerských vzťahoch. Vybudovaním Bezpečného ženského domu v Prešove majú klientky miesto, kde so svojími deťmi môžu zvládnuť ťažké obdobie. MyMamy poskytujú aj podporné skupiny, letné pobyty pre klientky a ich deti, navštevujú stredné školy s programom prevencie na školách. Vedú tiež expertné skupiny, kde spolupracujú s odborníkmi a odborníčkami z inštitúcií, ktoré riešia útoky a násilné činy na ženách a ich deťoch. Pracujú s dobrovoľníčkami a dobrovoľníkmi, zapájajú sa aj do podujatia 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách a založili festival FemFest.

Chcem podporiť MyMamy

Pomoc rodine, Michalovce

V roku 1999 vytvorili samotné ženy zažívajúce násilie prvú otvorenú svojpomocnú podpornú skupinu „Nie si sama“, ktorá sa od tej doby až doposiaľ stretáva pravidelne raz týždenne a o rok neskôr založili občianske združenie. Pomoc rodine ročne požiada o pomoc 40 až 50 nových žien, ktoré zažívajú jednu alebo viac foriem násilia. Počas roka pracujú s ďalšími 90 až 100 ženami, ktoré dlhodobo zažívajú násilie v partnerských vzťahoch alebo ktoré sú klientkami poradenského centra Pomoc rodine.

Chcem podporiť Pomoc rodine

Progresfem, Poprad

Nezisková organizácia Progresfem, ktorá vznikla v auguste 2012, poskytuje služby v oblasti sociálneho poradenstva pre ženy, na ktorých je páchané násilie. Od jej vzniku vyhľadalo služby poradne Progresfem viac ako 300 žien, ktoré zažívajú násilie zo strany ich intímnych partnerov. V súčasnosti aktívne pracujú s dvadsiatkou žien, ktorým poskytujú podporu a pomoc.

V združení Progresfem sú často spolutvorcami osudu žien v ich neľahkej životnej situácii. Veľakrát ide o veľmi ohrozujúce situácie pre ženy a ich deti, kedy je pomoc zo strany zainteresovaných organizácií nevyhnutná pre ochranu života, bezpečnosti a zdravia.

Chcem podporiť Progresfem

OZ Hana, Spišská Nová Ves

Poradenské centrum Hana v Spišskej Novej Vsi vytvorili v roku 2013 ženy pre ženy a ich deti, ktoré majú skúsenosť s násilím. Bezplatnú a dlhodobú pomoc a podporu ženám poskytujú prostredníctvom špecializovaného poradenstva 3 poradkyne a externe spolupracujú s advokátkou, ktorá zabezpečuje právne poradenstvo, konzultácie a tiež advokátske zastupovanie. Hana prevádzkuje krízovú linku a poradenské centrum, ktoré poskytuje špecializované služby pre ženy zažívajúce násilie a ich deti.

Okrem priamej pomoci ženám, ktoré majú skúsenosť s násilím, sa tiež venujú zvyšovaniu povedomia a scitlivovaniu odbornej a širokej verejnosti. Organizujú pracovné stretnutia a vzdelávajú zástupcov a zástupkyne relevantných štátnych a verejných inštitúcií a organizácií. S mladými ľuďmi hovoria o problematike prostredníctvom neformálnych diskusií na základných a stredných školách. Pre širokú verejnosť organizujú v spolupráci s Divadlom na opätkoch a organizáciami združenými v Bezpečnej ženskej sieti rôzne aktivity, z ktorých ako najdôležitejšiu vnímame kampaň 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách.

Chcem podporiť OZ Hana

KOTVA n. o., Dolný Zemplín

Združenie bolo založené v roku 2006 s cieľom poskytovať sociálnu pomoc ženám zažívajúcim násilie v intímnych vzťahoch a ich deťom, ktorých výchova je ohrozená. Od roku 2008 organizácia prevádzkuje aj ubytovacie zariadenie rodinného typu Bezpečný ženský dom KOTVA, kde v bezpečnom prostredí, mimo dosah zneužívateľa, poskytuje pomoc a podporu ženám a ich deťom.

Chcem podporiť Kotva, n. o.

Fenestra, Košice

Združenie vzniklo v roku 1996 ako prvé materské centrum na Slovensku. Založila ho skupina žien a inšpirovali ich materské centrá v Nemecku. Centrum sa stalo bezpečným priestorom pre ženy, v ktorom mohli zdieľať to, ako žijú. Postupne sa ukázalo, že mnohé zo žien, ktoré do materského centra prichádzali, zažívali zo strany svojich partnerov a manželov násilie. Preto začali zakladateľky Fenestry hľadať informácie o tom, ako ženám poskytovať pomoc a podporu. V roku 1999 materské centrum ukončilo svoju činnosť a vzniklo poradenské centrum pre ženy zažívajúce násilie v partnerských vzťahoch.

Od roku 1999 pomoc a poradenstvo poskytli už viac ako 2 300 ženám a ich deťom. Okrem priamej pomoci ženám, pracujú na tom, aby mali všetky ženy dostupnú rýchlu a účinnú ochranu a pomoc zo strany štátu a jeho inštitúcií. Spolupracujú pri tom s rôznymi organizáciami a inštitúciami. Prostredníctvom kampaní sa usilujú o zmenu postojov ľudí k násiliu na ženách. Vzdelávajú rôzne profesie a prinášajú na Slovensko aj poznatky z iných krajín.

Chcem podporiť OZ Fenestra

Ďakujeme, že podporujete tie, ktoré pomáhajú!

The post Dosť bolo domáceho násilia! Počas Týždňa solidarity môžete podporiť združenia, ktoré podávajú pomocnú ruku appeared first on PRIDEkosice.sk.

Už v prvých dňoch vojenskej agresie ruskej armády na Ukrajine sa objavili správy o znásilneniach miestnych žien ruskými vojakmi, ktorí dobývajú ukrajinské mestá hrubým násilím voči civilistom, páchajúc tak vojnové zločiny. Zatiaľ boli hlásené desiatky takýchto sexualizovaných útokov, avšak v skutočnosti ich môže byť o mnoho viac a je nepochybné, že situácia sa bude so stupňujúcimi sa bojmi a inváziou ruskej armády zhoršovať. Sexualizované násilie je nástrojom vojny, ktoré sa bežne používa s cieľom pokoriť miestne obyvateľstvo, ale je aj výsledkom bezprávia, ktoré v ozbrojených konfliktoch panuje. I keď by sa mohlo zdať, že ženám a deťom sa dostáva zvýšenej ochrany pred vojnovým násilím, v praxi býva opak pravdou. Vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti ženy neobchádzajú a práve ony sú vo vojne terčom.  

V tom, ako vojna vplýva na ženy, však tiež panujú rozdiely a nerovnosti. Nemôžeme preto zabúdať na všetky ženy, i tie, ktoré si nesú viac vrstiev vylúčenia. Vidíme to na aj doterajších skúsenostiach z bezprecedentnej utečeneckej krízy na našich hraniciach i hraniciach EÚ. Napríklad rómske ženy zažívajú ako utečenkyne diskrimináciu v prístupe k pomoci a podpore. Segregujeme ich aj na Slovensku, kde síce panuje veľká vlna solidarity, ktorá sa ale ukazuje byť veľmi selektívna, často rasistická a xenofóbna. 

Z Ukrajiny i z Poľska vieme o prípadoch, keď ženy iného ako ukrajinského občianstva, pôvodom z Afriky či Blízkeho východu, mali problém dostať sa do evakuačných konvojov z krajiny. Medzi ľuďmi na úteku pred rovnakou hrozbou sa tak vytvorila neľútostná hierarchia založená na farbe pleti a etnickej príslušnosti. Na Slovensku už vieme s istotou povedať, že ne-ukrajinské ženy nebudú mať takú mieru ochrany podľa medzinárodného práva ako utečenkyne ukrajinskej národnosti. Status dočasného útočiska totiž Slovenská republika poskytuje len ukrajinským občiankam a občanom. Cudzinecká polícia tiež necitlivo hodila ne-ukrajinské utečenkyne cez palubu a ich žiadosti jednoducho nebude vybavovať až do odvolania. Ako si v takejto legálnej atmosfére odmietania pomoci môžu ne-ukrajinské utečenknye nájsť útočisko pred vojnou? 

Transrodové ženy sú ženy

Azda nikdy nebolo dôležitejšie, že transrodové ženy sú ženy. Vo vojne i v utečeneckej kríze na Ukrajine to dokonca môže byť otázka života a smrti. Ak vnímame vojnu komplexne a pozeráme na ňu cez optiku nerovnosti a diskriminácie v časoch mieru, tak LGBTI+ ľudia sú v ozbrojených konfliktoch mimoriadne ohrozenou skupinou. Pre svoju sexuálnu orientáciu či rodovú identitu sa totiž ľahko stanú terčom agresie ozbrojených jednotlivcov, skupín či vojsk. Zo skúseností transrodových ľudí na Ukrajine vieme, že už pred vojnou zažívali transfóbne útoky, nielen verbálne, ale aj fyzické od väčšinovej populácie. Vo vojne, v atmosfére bezprávia a násilia, sa tak doslova boja o svoje životy. 

Transrodové ženy sa na Ukrajine ocitli v naozaj prekérnej a nebezpečnej situácii. Od začiatku vojenskej agresie na Ukrajine panovali medzi trans ženami obavy nielen z bombardovania a násilia, ale aj zo všeobecnej mobilizácie mužov nad 18 rokov. Mnohé totiž majú v dokladoch uvedené mužské pohlavie pripísané pri narodení, ktoré však nekorešponduje s ich reálne prežívaným rodom a rodovou rolou, ktorú v spoločnosti zastávajú. Na základe označenia “M” v pasoch tak trans ženám plynie povinnosť nastúpiť do vojenskej služby. Mnohé sa pokúsili prekročiť hranice do bezpečia, čo im však nebolo ukrajinskými colníkmi vo väčšine prípadov umožnené. Viaceré transrodové ženy tak uviazli na Ukrajine, boja sa o svoje životy a skrývajú sa pred núteným odvodom do armády. 

Je neprípustné, aby v takom vážnom stave ohrozenia, v akom sa Ukrajina aktuálne nachádza, kde sú civilisti a civilistky terčami agresie ruskej armády, boli trans ženy stigmatizované a diskriminované na základe toho, že nemali prístup k dôstojnej legálnej tranzícii, alebo ich vojna zastihla v štádiu bez zavŕšenej právnej tranzície. Ukrajina musí rešpektovať ľudské práva a fakt, že transrodové ženy sú ženy. Majú právo na medzinárodnú ochranu podľa Ženevskej konvencie i Charty EÚ. Slovensko i Európska únia ako celok by mali v tejto chúlostivej situácii požadovať ochranu základných práv a slobôd na hraniciach Únie. Realita je totiž taká, že aktuálne trans ženy vo vojne na Ukrajine nikto z kompetentných nevidí. Ony sa pritom boja o holé životy, ktoré nemajú na Ukrajine zjavne rovnakú cenu ako životy cisrodových žien. 

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

V spolupráci s organizáciami na Slovensku, v Česku i ďalších európskych krajinách preto robíme maximum, aby sme poukázali na ohrozenie, ktorému transrodové ženy na Ukrajine čelia. Ak bola v časoch mieru transrodovosť terčom verbálnych i fyzických transfóbnych útokov, ako môžu nájsť trans ženy bezpečie, keď sa krajina nachádza v stave vojny a bezprecedentného násilia? Musíme preto spojiť sily a vytvoriť spoločne tlak na kompetentné orgány na Slovensku i v celej Európskej únii, aby bolo umožnené trans ženám dostať sa do bezpečia tak ako cisrodovým ženám. 

Tu sa však naša zodpovednosť nekončí. Trans ženy, ktorým sa podarí prejsť hranice, sa tiež stretávajú s transfóbiou na svojej ceste, napr. pri styku s colníkmi či úradmi. Aj keď sa koordinujeme doma i v zahraničí, aby sme všetkým kvír ľuďom našli čo najdôstojnejšie a najbezpečnejšie útočisko, v kontexte Slovenska už teraz vieme, že transrodovým ľuďom na úteku nemáme veľmi čo ponúknuť okrem ubytovania, podpory komunity a poradenstva. Transrodoví ľudia z Ukrajiny sa totiž môžu mať na Slovensku len tak dobre, ako sa tu už žije miestnej trans komunite. Tá pritom stále nemá dostupné základné práva, keďže transrodoví ľudia čelia kritickému nedostatku zdravotnej starostlivosti a dostupnosti dôstojnej tranzície. Situácia u nás je priam tragicky neporovnateľná napríklad s Českou republikou. Miera spoločenského prijatia transrodových ľudí je tiež v kontexte strednej Európy veľmi problematická. V Maďarsku sa za uplynulé roky vládna politika voči právam LGBTI+ a konkrétne transrodových ľudí vážne zhoršila. Orbánova vláda iniciovala viacero zákonov namierených proti kvír komunite s vážnymi dôsledkami pre jej práva. V Poľsku zase zúri ideologická vojna proti LGBTI+ komunite ako takej či už na úrovni politiky, cirkvi, ale aj veľkej časti spoločnosti.  

Takže i keď vôľa a odhodlanie pomôcť transrodovým ženám, i všetkým queer ľuďom prichádzajúcim z Ukrajiny, sú u nás v Saplinqu, PRIDE Košice i PRIZME nesmierne silné, a to sa vzťahuje aj na ďalšie organizácie a krajiny strednej Európy, potreby trans žien a queer ľudí na úteku nám nastavujú zrkadlo. Veľmi intenzívne v týchto dňoch cítime, akú dlhú a náročnú cestu ešte máme pred sebou na Slovensku i v krajinách V4 pokiaľ ide o práva žien a rodovú rovnosť. Ak žiadame od Ukrajiny, aby vnímala transrodové ženy ako ženy, ktorými sú, tak je na mieste, aby sme to žiadali aj od našej spoločnosti a štátu. Aj my musíme zatočiť s transfóbiou, nastoliť konečne systematickú rodovú rovnosť, odstrániť nerovnosti transrodových žien a všetkých LGBTI+ ľudí. Keď Putin napadol Ukrajinu, viac ako kedykoľvek predtým sa prejavili hodnoty i sila zjednotenej Európy. Je to voda na mlyn zápasu za ľudské práva. Vďaka tomu, ako rýchlo sa Európa dokázala spojiť za Ukrajinu, vidíme, čo všetko v skutočnosti dokážeme, ak sa obrníme solidaritou a hodnotami ľudskosti.

Alexandra Demetrianová, autorka je Koordinátorka kampaní a advokácie občianskeho združenia Saplinq 

Chcete aj Vy pomôcť transrodovým ženám na Ukrajine či na úteku do bezpečia? Môžete podporiť snahu ukrajinských LGBT+ aktivistov a aktivistiek, ktoré zriadili 3 útulky pre LGBTI+ ľudí na Ukrajine aj v EU. Komunite na úteku zabezpečujú ubytovanie ako aj všetky ostatné základné potreby. Náklady spojené s evakuáciou týchto ľudí sú veľmi vysoké, preto zriadili zbierku na ich pokrytie. Prispieť a pomôcť queer ľuďom na úteku môžete zaslaním daru na IBAN uvedený v tomto linku. Je to nami overený zdroj, za ktorý sa zaručujeme. 

The post MDŽ 2022: Život bez násilia a diskriminácie pre všetky ženy bez rozdielu appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pomôcť ľuďom na Ukrajine môžete aj podporou organizácií, ktoré tam poskytujú humanitárnu pomoc: Magna, Človek v ohrození a Ukrajinský Červený kríž. 

The post Ľudia na Ukrajine, sme s vami! appeared first on PRIDEkosice.sk.

Navrhujem zájsť k školskej psychologičke, výchovnej poradkyni a zdôveriť sa. Uvedomenie si toho, že tieto osoby sú tu pre vás, môže veľmi pomôcť. Zároveň ich kompetencie dovoľujú prinášať efektívne riešenia. Rozšíriť kruh podpory je rovnako dôležité. Hovorte o tom, čo prežívate s rodičmi, s priateľmi.  

Pokiaľ hľadáš niekoho, kto zažil podobnú či rovnakú skúsenosť, tak napr. na komunitných stretnutiach Prizmy nájdeš bezpečné „útočisko“, kde načerpáš nové sily do batôžka na ceste životom.

Jedných dychom dodávam – v školskom prostredí, ktoré musí byť najmä bezpečné, by sa toto nemalo diať.

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!

The post V škole sa mi posmievajú, pretože patrím k LGBTI+ ľuďom. Čo mám robiť? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Prvým krokom je zachovať si pokoj. Pomôcť môže obklopenie sa priateľmi a priateľkami, ktorým dôveruješ. Navrhujem tiež spísať si, aký vplyv by mohlo mať vyautovanie na rôzne oblasti tvojho života. Ďalším pomocným krokom je vytvoriť si stratégie k jednotlivým situáciám, ktoré si si spísal/a (napr. ako reagovať pri konfrontácii a cvičiť si možné scenáre). Pokojne tvrdenia o tebe môžeš vyvrátiť. Ak nechceš byť out, tak nebuď. Je to oukej. Aj vďaka takejto príprave môžeš získať stabilitu v danej situácii. Vezmi si späť do rúk možnosť rozhodnutia. Nezabúdaj na následne ošetrenie rozbúrených emócií, neboj sa vyhľadať psychologickú pomoc, ak veci začnú byť príliš ťažké. V Prizme nájdeš bezplatné psychologické, sociálne a právne poradenstvo. 

Častokrát si neuvedomujeme možné negatívne dopady takéhoto nechceného vyautovania. Preto je nesmierne dôležité nechať toto rozhodnutie osobe, ktorej sa to priamo týka. Táto osoba pozná svoje možnosti a vie najlepšie vyhodnotiť, kedy, kde, komu a za akých okolností sa môže autnúť.  

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Vyautovali ma bez toho, aby som to chcel. Čo mám teraz robiť? appeared first on PRIDEkosice.sk.