Mýtus č.1: „Transrodovosť je duševné ochorenie, ktoré treba liečiť.“

Fakt: Transrodovosť nie je choroba.

V roku 2019 vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) jedenástu verziu Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-11), v ktorej už transrodovosť nie je uvedená medzi duševnými chorobami či poruchami. Pri transrodových ľuďoch definuje tzv. rodový nesúlad, ktorý predstavuje rozdielnosť prežívanej rodovej identity a rodu, ktorý bol človeku pripísaný pri narodení.

Slovensko však tento dokument stále neimplementovalo do praxe a riadi sa MKCH-10, ktorá je v platnosti od roku 1994 a z hľadiska vedeckého poznania je neaktuálna. To ale nemení nič na fakte, že autority v oblasti medicíny (vrátane globálnych organizácií WHO a WPATH) už roky nepovažujú transrodovosť za chorobu. 

„Liečenie“ v kontexte tohto mýtu znamená snahy o zmenu rodovej identity tzv. konverznými praktikami, ktoré nielenže nie sú schopné zmeniť rodovú identitu človeka, ale často vedú k trvalým následkom – ako na fyzickom, tak aj psychickom zdraví človeka. Organizácia spojených národov (OSN) volá roky po ukončení týchto nehumánnych praktík, ktoré považuje za formu mučenia. 

Mýtus č. 2: Transrodovosť je nový fenomén a ľudia sú transrodoví len preto, že ich k tomu zviedla „rodová ideológia.“

Fakt: Transrodoví ľudia tu boli dávno predtým, než sa zrodil termín „rodová ideológia“.

Transrodoví ľudia nie sú fenomén ani ideológia, sú to predovšetkým ľudia. Transrodoví a rodovo nekonformní ľudia boli vždy súčasťou spoločnosti – vo všetkých kultúrach, vo všetkých časoch, dávno predtým, než anti-rodové hnutie začalo používať termín „rodová ideológia“. 

V ostatných rokoch sa transrodovosť dostala viac do povedomia širšej verejnosti hlavne vďaka tomu, že transrodoví ľudia žijú otvorenejšie životy, zdieľajú svoje skúsenosti a svojou viditeľnosťou šíria povedomie o tom, čo znamená byť trans. Vyššia viditeľnosť toho, čo bolo doposiaľ zneviditeľňované, je znakom pokroku v spoločnosti, nie znakom novosti.  

Rozlišovanie medzi pohlavím a rodom človeka vieme v odborných psychologických kruhoch datovať už do 40. rokov 20. storočia. Pojmy ako „rodová ideológia“ alebo „gender ideológia“ sem prinášajú ľudia, ktorí si vymysleli a pomenovali fiktívnu hrozbu. Tieto skupiny sa veľmi často snažia podsúvať falošnú predstavu, že ak prejavíme rešpekt voči trans ľuďom, ublížime tým celej spoločnosti. „Rodovú ideológiu“ si pre svoje útoky osvojilo antirodové hnutie ako prostriedok na vyvolanie strachu z pokroku v rôznych oblastiach, napr. práva žien, reprodukčné práva, práva LGBTI+ ľudí alebo čoraz hlasnejšie aj v oblasti práv transrodových ľudí.  

Mýtus č. 3: „Práva transrodových ľudí sú ohrozením pre práva žien.“ 

Fakt: Ľudské práva sú nedeliteľné. Priznaním práv jednej skupine sa neodoberú práva inej skupine. 

Rodová rovnosť je dôležitá pre všetkých – aj pre transrodových ľudí a nemajú žiadnu ambíciu zhoršiť postavenie žien v spoločnosti. Uznanie, že aj ďalší ľudia (transrodoví, nebinárni) majú skúsenosť napr. s tehotenstvom či interrupciou, nevymazáva ženy. Naopak, rozširuje to spektrum ľudí, ktorí majú mať prístup k reprodukčnej zdravotnej starostlivosti.  Zároveň čoraz väčší počet rôznych skupín ľudí (transrodoví ľudia, nebinárni ľudia, rodovo nekonformní ľudia) bráni reprodukčné práva žien a predstavuje silnú podporu, ktorá sa vie v prípade potreby mobilizovať. 

Obavy, že ženy prídu o práva, o ktoré feministické hnutie dlhé roky bojovalo, nie sú opodstatnené. Útlak neprichádza po uznaní práv pre všetkých ľudí,  naopak – začína sa okliešťovaním práv marginalizovaných skupín, medzi ktoré patria aj transrodoví ľudia. 

Mýtus č. 4: „Transrodové ženy predstavujú hrozbu v priestoroch, ktoré sú vyhradené ženám.“

Fakt: Práve transrodové ženy patria medzi najohrozenejšie skupiny v spoločnosti.

Transrodové ženy sú ženy. Všetky ženy, transrodové ženy nevynímajúc, by mali byť chránené pred násilím, ktorého páchateľmi sú v drvivej väčšine prípadov cisrodoví muži (najčastejšie partneri, manželia) (FRA, 2014). Z toho dôvodu by mali byť opatrenia, ktoré majú za cieľ chrániť ženy, sústredené na cisrodových mužov. Vylúčenie transrodových žien ponechá problém bez riešenia, resp. ho ešte zhorší, pretože štrukturálne vylúči ohrozenú skupinu obyvateľstva. 

Legislatíva, ktorá chráni transrodových ľudí pred diskrimináciou a umožňuje im prejsť právnou tranzíciou, nemala v žiadnej z krajín, v ktorých bola prijatá, vplyv na zvýšenie prípadov násilných činov páchaných na ženách.

Transrodoví ľudia, obzvlášť transrodové ženy a rodovo nekonformní ľudia, patria medzi skupiny, ktoré sú najviac ohrozené násilím vo verejnom priestore (aj na verejných toaletách). Nemôžu byť vylučovaní z verejného priestoru len preto, že cisrodoví muži (nie transrodoví) môžu potenciálne zneužiť ich právo a spáchať trestný čin. 

Mýtus č. 5: „Deti sú príliš malé na to, aby vedeli kým sú. Možno sú len zmätené, a preto používanie zámen, ktoré vyžadujú, len umocní ich zmätok.“ 

Fakt: Transrodové deti si rovnako ako cisrodové deti uvedomujú svoju rodovú identitu. 

Cisrodové deti sa cítia komfortne, keď ich oslovujeme rodom, ktorý im bol pripísaný pri narodení, a používame v rozhovore s nimi príslušné zámená. Transrodové deti sú si rovnako ako cisrodové deti vedomé svojej rodovej identity a vedia ju vyjadriť okoliu. 

Tým, že deťom vytvoríme prostredie, v ktorom môžu otvorene vyjadrovať svoju rodovú identitu a rodový prejav, im poskytujeme podporu, čas a priestor, ktorý potrebujú na to, aby mohli skúmať, kým sú. Milujúce a bezpečné prostredie výrazne prispieva k ich zdravému vývinu. 

Na základe výskumov* vieme, že rešpektovanie rodovej identity detí prispieva k ich zdraviu a duševnej pohode. Naopak skúsenosti ľudí, ktorých rodová identita nebola rodičmi a ďalšími ľuďmi v ich detstve akceptovaná, dokazujú, že nerešpektovanie identity v detstve zanecháva dlhodobé a často vážne následky na fyzickom a psychickom zdraví človeka. Ak nám záleží na deťoch, je v našom aj ich najlepšom záujme, aby sme rešpektovali ich identity a oslovovali ich zámenami a menami, ktoré odzrkadľujú ich identitu. 

Byť trans je niečo, do čoho nemožno nikoho nútiť – vrátane detí. Rodičia nemajú dôvod nútiť svoje deti, aby boli trans. Mnoho transrodových detí však zažíva opačnú situáciu – nerešpektovanie ich identít, misgendering (používanie nesprávneho rodu) a deadnaming (oslovovanie menom pred tranzíciou/coming outom, ktoré neodzrkadľuje rodovú identitu človeka) zo strany rodičov. Nútiť transrodové deti dodržiavať rodové roly, ktoré nezohľadňujú to, kým sú, je považované za formu konverznej praktiky. 

Konverzné praktiky sú rôzne metódy, ktorých cieľom je zmeniť sexuálnu orientáciu a/alebo rodovú identitu ľudí s úmyslom ich „vyliečiť“ alebo „napraviť“. Ide o kruté a neľudské zaobchádzanie, ktoré je považované za formy mučenia (OSN, 2019)**

Deti nie sú príliš malé na to, aby vedeli, kým sú. Cisrodové deti nie sú nútené dokazovať okoliu svoju identitu, preto neznevažujme ani identitu transrodových detí. Oslovovať deti menami a zámenami, s ktorými sa cítia komfortne, je zároveň zvrátiteľné a nezanechá to na dieťati negatívne následky, a to ani v prípade, ak by si to dané dieťa „rozmyslelo“. Nerešpektovanie identity transrodových detí však dlhodobé následky zanecháva.

Mýtus č.6. „Transrodoví ľudia trpia duševnými ochoreniami.” 

Fakt: Diskriminácia vedie k zvýšenému riziku duševných ochorení. Nie transrodovosť.

Je pravda, že transrodoví ľudia sú viac ohrození duševnými ochoreniami ako cisrodoví ľudia. Transrodovosť však nie je dôvodom, prečo to tak je. Mnoho výskumov dokazuje, že práve nerovné zaobchádzanie, diskriminácia, vylučovanie zo spoločnosti či nerešpektovanie identity prispieva k zhoršovaniu duševného zdravia človeka, a práve preto sú transrodoví ľudia rizikovou skupinou. Na duševné zdravie a pohodu transrodových ľudí negatívne vplýva aj nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou. Zlepšenie duševného zdravia transrodových ľudí sa nedá dosiahnuť „vyliečením“ z transrodovosti, keďže to je nemožné a akákoľvek snaha o to by bola druhom konverzných praktík – neľudského zaobchádzania, ktoré je formou mučenia. V mnohých krajinách sú takéto praktiky zakázané zákonom. 

Existuje mnoho cisrodových ľudí s duševnými ochoreniami, pričom nikto nespochybňuje ich rodovú identitu. Tá sama o sebe nemá na duševné zdravie človeka vplyv. Diskriminácia na základe rodovej identity však na duševné zdravie nezanedbateľný vplyv má. Transrodovosť nie je ochorením a nedá sa liečiť. Ak chceme znížiť riziko duševných ochorení pri transrodových ľuďoch, mali by sme sa sústrediť na skutočné dôvody, prečo sú ohrozenou skupinou – diskriminácia, nenávistné prejavy, transnegativita či nerešpektovanie rodovej identity.

*Russell, S., Pollitt, A., Li, G. & Grossman, A. (2018). Chosen name is linked to reduced depressive symptoms, suicidal ideation, and suicidal behavior among transgender youth. Journal of Adolescent Health. DOI: https://doi.org/10.1016/j.jadohealth.2018.02.003

Olson, K.R., Durwood, L., DeMeules, M., McLaughlin, K.A. (2016). Mental Health of Transgender Children Who Are Supported in Their Identities. Pediatrics. DOI: https://doi.org/10.1542/peds.2015-3223

**UN General Assembly. Interim Report of the Special Rapporteur on torture and other cruel, inhuman or degrading treatment or punishment, relevance of the prohibition of Torture and other Cruel, Inhuman or Degrading Treatment or Punishment to the Context of Domestic Violence. 12 July 2019. A/74/148. Available from: https://undocs.org/A/74/148

Pripravil: Manu Kościuszko

The post Transrodovosť: Mýty vs. fakty appeared first on PRIDEkosice.sk.

Kým sa k tomu dostaneme, vysvetlíme vám, prečo upúšťame od termínu „preferované“ zámená, s ktorým ste sa už určite stretli. 

Pri zámenách sa totiž nejedná o žiadnu preferenciu. Zámená sú jedným z nástrojov jazyka, ktorým dávame najavo svoju identitu. Slovo „preferované“ môže budiť mylný dojem, že transrodoví a nebinárni ľudia svoju identitu len predstierajú, performujú.

Prečo na zámenách záleží?

Používanie správnych zámen vyjadrujeme človeku rešpekt a vytvárame inkluzívne prostredie, v ktorom sa každý človek môže prejaviť vo svojej jedinečnosti. 

Označovanie nesprávnymi zámenami sa zväčša týka oslovovania transrodových a rodovo nekonformných ľudí. 

Neochota naučiť sa používať ich zámená, resp. schválne používanie nesprávnych zámen hlasno vypovedá o nerešpektovaní, ba priam popieraní ich identity. Človek, ktorý sa takto správa, dáva o sebe znať, že na dôstojnosť iných nedbá.

Nepredpokladajme, radšej sa pýtajme

Neviete, aké zámená človek používa, a váhate, ako sa to opýtať? 

Pri predstavovaní sa povedzte, aké sú vaše zámená. Týmto jednoduchým spôsobom vytvoríte bezpečné prostredie a dáte človeku najavo, že rešpektovanie jeho identity a jeho dôstojnosť vám nie sú ukradnuté. 

Nie ste si istí, či používate správne zámená u človeka, s ktorým sa poznáte už dlhšie?

Otvorte túto tému vy, možno si len nie je istá, či vo vás nájde rešpekt. Dajte mu vedieť, že ste na jeho strane. Lepšie raz sa spýtať, ako 100-krát použiť nesprávne zámená, hoc nevedomky.

Zámená sa týkajú nás všetkých

Možno nie ste ako cisrodoví ľudia zvyknutí, uvádzať pri predstavovaní sa svoje zámená či rozprávať sa o nich, nevidíte na to dôvod alebo vás to otravuje.

Uvedomte si, že používanie zámen, ktoré korešpondujú s vašou rodovou identitou pripísanou pri narodení, je privilégium založené na predpoklade, hoci správnom, ale stále na predpoklade.

A keďže základom používania správnych zámen je nepredpokladať, ako lepšie reflektovať toto privilégium, než uviesť svoje zámená aj napriek tomu, že ich ľudia predpokladajú správne?

Čo robiť, keď sa pomýlim?

Mýliť sa je ľudské, z jednej chyby netreba robiť vedu. Ospravedlňte sa, opravte sa a pokračujte v debate. Nemusíte sa zdĺhavo obhajovať, nerobte situáciu o sebe. Dajte si však záväzok, že spravíte všetko preto, aby sa to stalo poslednýkrát. Nechcete predsa, aby sa vaše opakované chyby premenili na neochotu naučiť sa používať správne zámená. 

Čo ak počujete, že niekto iný užíva na človeka, o ktorom sa rozprávame, nesprávne zámená?

Ozvite sa! Upozornite na chybu, uveďte, aké zámená človek používa, a poproste, aby ich ten, kto sa pomýlil, používal.

Nebinárna príručka

Uvedomujeme si, že kým užívanie zámen „on, ona“ binárne transrodových ľudí  je pomerne jednoduché, užívanie zámen „ono, oni/ich“ rodovo nekonformných ľudí je zložitejšie. 

Dobrou správou je, že je to len otázka zvyku a troškou tréningu sa to naučí každý, kto chce. Skvelou pomôckou vám môže byť „Nebinárna príručka“, ktorú napísalo Vic Vargicovie.   

Medzinárodný deň zámen

Tretiu stredu v októbri si od roku 2018 pripomíname Medzinárodný deň zámen. Jeho hlavnou myšlienkou je šíriť povedomie o zámenách a ich význame pre človeka a jeho dôstojnosť. Jeho cieľom je dosiahnuť, aby sa v spoločnosti stalo zdieľanie a rešpektovanie zámen samozrejmosťou.

Za týmto dňom stoja Shige Sakurai (oni/ich), ktorí v roku 2018 založili stránku mypronouns.org (dnes pronouns.org). Malá zaujímavosť z ich života – sú prvou osobou, ktorej bol v USA vydaný vodičský preukaz s rodovým markerom X.  

Ako si tento deň pripomíname?

Šírenie povedomia počas tohto dňa sa deje predovšetkým online. Počas Medzinárodného dňa zámen v roku 2019 bol #pronounsdays celosvetovo najpoužívanejším hashtagom na sociálnej sieti Twitter – použitý bol približne 500 miliónkrát. 

Okrem toho má tento deň aj komunitnú povahu. Miestne LGBTI+ organizácie a komunitné centrá organizujú rôzne podujatia – od výstavy umenia v Holandsku cez krátke dokumentárne videá v Anglicku po sériu fotiek a svedectiev v Slovinsku.

Pripravila: Petra Kmecová

The post Zámená nie sú strašiak, výmysel ani otázka preferencií. Tento článok vám pomôže pochopiť, prečo na nich záleží appeared first on PRIDEkosice.sk.

Bianka nám v rozhovore priblížila, čo je to povzbudzujúca sebaobrana a ako môže pomôcť kvír ľuďom cítiť sa bezpečnejšie.

Čo je to povzbudzujúca sebaobrana?

Povzbudzujúca sebaobrana, ktorú v ZA SEBA učíme, je voľným prekladom originálu „empowerment through self defense“, v skratke ESD). Pozerá sa na sebaobranu komplexným spôsobom – teda nielen ako súbor úderov a kopov. 

Učíme, ako násiliu predísť pomocou pozornosti a osobných hraníc, pridávame nenásilnú komunikáciu, upokojenie situácie (deeskaláciu), pomoc iným (bystander intervention) a taktiež zásadu, ktorá sa opiera o zdieľanie skúseností, aby sme si vedeli vyhľadať pomoc. Toto všetko sme obsiahli v piatich zásadách sebaobrany: mysli, zakrič, odíď, bojuj, zdieľaj.

Sebaobrana je skutočne užitočná vtedy, keď vie pokryť čo najviac situácií na spektre nepríjemnosti či násilia – od schopnosti povedať NIE, nátlaku od partnera*ky, cez urážky od známych aj neznámych, až po sexualizované násilie či iné fyzické napadnutie.

Ako si sa k nej dostala?

Počas štúdia na Kostarike som často cítila strach o bezpečnosť. Pískanie na ulici a oplzlé komentáre boli na dennom poriadku. Rozhodla som sa teda vyhľadať kurz sebaobrany. Najskôr boli tieto pokusy neúspešné, ale potom ma kontaktovala bývalá žiačka mojej univerzity, že učí isté ESD. Tak sme so spolužiačkami vytvorili skupinu a začali sme k nej chodiť na kurzy.

Bol to silný pocit oslobodenia a povzbudenia, ktorý som mala vždy, keď som sa z kurzu vracala. Ten bol spúšťačom mojej cesty s ESD. Vycestovala som do New Yorku, kde som prešla inštruktorským tréningom, ktorý nasledovali ďalšie podporné semináre a kurzy a popri tom som v malom učila na Kostarike.

Keď som sa vrátila na Slovensko, založila som ZA SEBA: Bezpečnosť bez hanby.

Čo všetko sa účastníctvo môže na takýcho kurzoch naučiť?

Na kurze v Prizme sme sa zamerali najmä na komunikáciu: ako si vymedziť hranice bez hanby, ako pracovať s hlasom, udržať si odstup a deeskalovať konflikt. Taktiež sme sa naučili dve fyzické techniky sebaobrany. Kurz prebieha formou interaktívnych aktivít a hier.

Máš už nejaké skúsenosti s prácou s queer ľuďmi?

Minulú nedeľu sme dokončili dvojdielny kurz kvír sebaobrany v Kultúrnom centre P*akt a bol to neskutočný zážitok. Každá skupina, ktorú učím, či už sú to ženy, deti, kvír ľudia, spolužiaci*čky, seniori*ky,… má svoje špecifiká, preto je potrebné k výučbe sebaobrany pristupovať citlivo s ohľadom na skúsenosti danej skupiny.

Teroristický útok pred Teplárňou otriasol LGBTI+ ľuďmi. Mnohí majú strach o svoju bezpečnosť, zdráhajú sa hovoriť o svojej identite. Môže im takýto kurz sebaobrany pomôcť? Ako?

Áno. Na jednej strane ma neteší dôvod, pre ktorý sa mnohí ľudia, a najmä z kvír komunity, na kurzoch zúčastňujú – myslím tým to, že už zažili násilie v nejakej forme. Na druhej strane ma teší, že vidím, s akou otvorenosťou a intenzitou prijímajú všetky informácie a zapájajú sa.

Vyučujeme predovšetkým komunikáciu v krízových situáciách, no nevynechávame ani techniky základnej fyzickej sebaobrany. Máme skúsenosti, že pokiaľ sa človek vie aspoň nejako fyzicky brániť, je väčšia šanca, že sa za seba postaví slovne.

Bianka Urbanovská

V lete 2018 absolvovala inštruktorský kurz organizovaný medzinárodnou organizáciou ESD Global v New Yorku a stala sa prvou inštruktorkou povzbudzujúcej sebaobrany na Slovensku, kde učí ženy a deti nájsť svoju vnútornú silu a byť si väčšou oporou. Pravidelne absolvuje podporné vzdelávacie kurzy ponúkané v rámci ESD Global network, pretože verí, že ako inštruktorka sebaobrany musí pracovať s najnovšími výskumami a učiť sa od skúsenejších kolegov a kolegýň, ktorí učia ženy a deti po celom svete už desiatky rokov.

Jakub Rumanovský

Jakub Rumanovský je inštruktorom systému sebaobrany Krav Maga od roku 2017. Vo svojom klube Krav Maga Sokol sa venuje učeniu študentov a študentiek ako predchádzať a riešiť (primárne) fyzické konfliktné situácie. Absolvoval niekoľko bezpečnostných školení a seminárov zameraných na osobnú bezpečnosť. Je inštruktorom organizácie Krav Maga Global, ktorá v súčasnosti vyučuje sebaobranu vo viac ako 60 krajinách po celom svete.

Foto: Denník N – Vladimír Šimíček / archív Bianky a Jakuba

Rozhovor: Petra Kmecová

The post „Pokiaľ sa človek vie aspoň nejako fyzicky brániť, je väčšia šanca, že sa za seba postaví slovne,“ hovorí inštruktorka sebaobrany Bianka Urbanovská appeared first on PRIDEkosice.sk.

Počas kampane Dúhová stužka sa zapojilo viacero prevádzok, ktoré chceli podporiť komunitu nielen finančne, ale aj vyslať jasný signál, že LGBTI+ ľudia sú u nich vítaní a že im záleží na ich pohode. Pomáhajú tak budovať verejný priestor, kde sa ráta aj s kvír komunitou. Prinášame vám zoznam spriatelených podnikov po celom Slovensku, kde smelo môžete skočiť na kávu, rande či zaujímavé podujatie. ⁠
⁠
⁠ KOŠICE: Kino Úsmev // Tabačka Kulturfabrik // VUNU // Kníhkupectvo Artforum Košice
⁠ PREŠOV: Christiania Prešov
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ: Diera do sveta
BANSKÁ BYSTRICA: Záhrada – Centrum nezávislej kultúry // Artforum Banská Bystrica // Akadémia umení v Banskej Bystrici
BANSKÁ ŠTIAVNICA: Art Cafe Banská Štiavnica
TOPOĽČIANKY: Kolt
TRNAVA: Malý Berlín
ŽILINA: Artforum v Žiline // Stanica Žilina-Záriečie
PIEŠTANY: ARTA
BRATISLAVA: Tepláreň // Balans bistro // Bohéma // FUGA // Papagayo – cocktail & music bar // Nová Cvernovka – Giraffe Bakery // A4 – priestor súčasnej kultúry

Sme presvedčení, že tých podnikov, ktoré sú priateľské voči dúhovej komunite, je oveľa viac. Ak viete o ďalších prevádzkach, kde sa LGBTI+ ľudia cítia dobre a v bezpečí, napíšte nám na Facebooku alebo Instagrame.

The post Hľadám miesta, kde sa LGBTI+ ľudia cítia bezpečne. Ktoré to sú? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Utriedenie si myšlienok je fajn začiatok. Príprava a trénovanie si rôznych scenárov vám môžu dodať väčší pocit pohodlia. Skúste si usporiadať rebríček najľahších a najťažších oblastí autovania. Podobne to môžete urobiť aj s ľuďmi. Zdôverte sa najskôr osobe, u ktorej máte istotu podpory a porozumenia. Obklopte sa „spojencami“. U tých, ktorých nemáte takú istotu, otestujte najprv ich reakcie na nejakom príklade (film, kniha, reportáž, podcast…). Nezabúdajte na to, že sa nemusíte vždy a každému autovať. Je to vaše rozhodnutie, nie povinnosť. Bezpečie je prvoradé.        

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Mám už cez 40 rokov a ešte len teraz zvažujem coming-out. Kde mám začať? appeared first on PRIDEkosice.sk.

• Internet  – i keď majú vidiek či malé mesto svoje limity, tak stabilné internetové pripojenie určite majú tiež. 😊 Dnes už máme mnoho zoznamovacích appiek – Tinder, Badoo, Pokec, Grindr… Prípadne Google pomôže s vyhľadávaním zoznamovacích stránok, dnes ich existuje už mnoho špeciálne pre dúhovú komunitu. Ak ťa nebavia appky, tak sa skús zapojiť do našich vzdelávacích programov, vďaka online workshopom možno spoznáš niekoho, kto je zrovna z vedľajšej dediny.

• Cestuj – ak máš možnosť, skús si urobiť výlet do väčšieho mesta. Sleduj náš online magazín a rubriku Tipy na LGBTI+ podujatia, prípadne kalendár teplých akcií na Queer Slovakia, nájdeš tam super tipy, kde môžeš stretnúť osobne ľudí z komunity.

• Domáca pôda – občas to, čo hľadáme, nájdeme priamo pod nosom. 😊 Aj na vidieku samozrejme žije množstvo LGBTI+ ľudí. Stačí len milý úsmev či priateľský rozhovor v miestnych potravinách alebo počas čakania na autobus, aby si sa spriatelil s ďalšími ľuďmi. Nemusia byť hneď queer, ale možno práve oni poznajú osobu, ktoré bude blízka tvojmu srdcu.

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post LGBTI+ ľudia na vidieku: Ako si nájsť spriaznenú dušu či partnera/partnerku? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Navrhujem zájsť k školskej psychologičke, výchovnej poradkyni a zdôveriť sa. Uvedomenie si toho, že tieto osoby sú tu pre vás, môže veľmi pomôcť. Zároveň ich kompetencie dovoľujú prinášať efektívne riešenia. Rozšíriť kruh podpory je rovnako dôležité. Hovorte o tom, čo prežívate s rodičmi, s priateľmi.  

Pokiaľ hľadáš niekoho, kto zažil podobnú či rovnakú skúsenosť, tak napr. na komunitných stretnutiach Prizmy nájdeš bezpečné „útočisko“, kde načerpáš nové sily do batôžka na ceste životom.

Jedných dychom dodávam – v školskom prostredí, ktoré musí byť najmä bezpečné, by sa toto nemalo diať.

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!

The post V škole sa mi posmievajú, pretože patrím k LGBTI+ ľuďom. Čo mám robiť? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Prvým krokom je zachovať si pokoj. Pomôcť môže obklopenie sa priateľmi a priateľkami, ktorým dôveruješ. Navrhujem tiež spísať si, aký vplyv by mohlo mať vyautovanie na rôzne oblasti tvojho života. Ďalším pomocným krokom je vytvoriť si stratégie k jednotlivým situáciám, ktoré si si spísal/a (napr. ako reagovať pri konfrontácii a cvičiť si možné scenáre). Pokojne tvrdenia o tebe môžeš vyvrátiť. Ak nechceš byť out, tak nebuď. Je to oukej. Aj vďaka takejto príprave môžeš získať stabilitu v danej situácii. Vezmi si späť do rúk možnosť rozhodnutia. Nezabúdaj na následne ošetrenie rozbúrených emócií, neboj sa vyhľadať psychologickú pomoc, ak veci začnú byť príliš ťažké. V Prizme nájdeš bezplatné psychologické, sociálne a právne poradenstvo. 

Častokrát si neuvedomujeme možné negatívne dopady takéhoto nechceného vyautovania. Preto je nesmierne dôležité nechať toto rozhodnutie osobe, ktorej sa to priamo týka. Táto osoba pozná svoje možnosti a vie najlepšie vyhodnotiť, kedy, kde, komu a za akých okolností sa môže autnúť.  

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Vyautovali ma bez toho, aby som to chcel. Čo mám teraz robiť? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Rozumiem potrebe nájsť „správny“ spôsob, ako otvoriť túto tému. Možno by som si položil otázku, či je potrebné, aby iniciatíva prišla práve od vás. Možno úplne stačí, ak počkáte, kým sa dieťa samé nezverí. Neznamená to nič nerobiť, znamená to dať dieťaťu priestor na rozhodnutie. Ak sa začnete zaujímať o tému ako takú, napríklad čítať životné príbehy LGBTI+ ľudí, kvír literatúru, pozerať filmy alebo si zaobstaráte dúhovú nálepku, aj takouto činnosťou vysielate dieťaťu správu, že je v bezpečí, má vašu podporu a prijatie.

Na Slovensku vzniklo Združenie rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí. Môžete sa pokúsiť ich osloviť, neskôr sa môžete aj zapojiť do činnosti a aktivít tohto združenia a takto podporiť ďalších rodičov LGBTI+ detí.

___

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Som rodič LGBTI+ dieťaťa. Ako mu mám uľahčiť coming-out? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Pokiaľ by si chcel aj spoznať nových ľudí a prípadne sa čosi naučiť, tak aj východné Slovensko ponúka bohaté možnosti, kde začať. Dobrovoľnícky program pre Pride Košice je dobré a bezpečné štartovacie miesto pre sebarealizáciu. Ľudia dostanú kvalitný balíček informácií a aktivít prostredníctvom neformálneho vzdelávania. Okrem vzdelávacej a realizačnej časti je benefitom aj súdržný tím, spoznanie nových ľudí z komunity, nadviazanie priateľstiev i lásky. Dobrovoľnícky program poskytuje možnosť rásť, teda posunúť sa do organizačného tímu Pride Košice a začať pôsobiť v aktivistickom prostredí. 

Ďalšou možnosťou je organizácia Saplinq. Počas celého roka organizuje či sprostredkováva rôzne typy vzdelávacích projektov a činností na Slovensku, ale aj v zahraničí. Sú to bezplatné príležitosti, kde je potrebné investovať iba svoj čas a energiu. Zvyšok sa naučíš. 😊 Odporúčam sledovať FB Saplinqu a FB Pride Košice, prihlásiť sa do newslettru, aby ti neunikla možnosť podieľať sa na zlepšení situácie v našej krajine.

___

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Chcem sa angažovať v LGBTI+ aktivizme. Kde začať ? appeared first on PRIDEkosice.sk.