Predkladajúce političky a politici tvrdia, že táto novela má zachrániť Rusko s jeho kultúrnymi, rodinnými a tradičnými hodnotami pre ďalšie generácie a postaviť hrádzu voči západnej anti-rodinnej ideológii. O novele bude už tento týždeň v stredu hlasovať horná komora ruskej štátnej dumy a následne ju musí podpísať prezident Vladimir Putin. Jeho podpisom nadobudne platnosť. 

Ak bude novela zákona prijatá v plnom znení, bude to znamenať nasledovné:

— poskytovateľstvo zdravotnej starostlivosti nebude môcť naďalej sprevádzať transrodových ľudí tranzíciou. Hormonálna substitučná terapia, psychoterapia, ako aj operačné výkony spojené s tranzíciou sa stanú úplne nedostupnými
— transrodoví ľudia si nebudú môcť zmeniť identifikačné dokumenty (pretože ich zmena je podmienená „chirurgickou liečbou“, ktorú zákon zakazuje)
— manželstvá ľudí, ktorí prešli právnou tranzíciou, budú anulované
— transrodoví ľudia si nebudú môcť adoptovať ani osvojiť deti

Táto novela zákona hrubo porušuje základné ľudské práva transrodových, rodovo nekonformných, nebinárnych ľudí a týka sa aj neplnoletých intersex ľudí. Priamo zasahuje do práva na telesnú integritu a súkromie jednotlivca. Transrodoví ľudia, pre ktorých je zdravotná starostlivosť spojená s tranzíciou často život zachraňujúca, k nej nebudú mať prístup. Zatiaľ čo deti, ktoré sa narodili s nejednoznačnými primárnymi pohlavnými znakmi (intersex ľudia), budú naďalej podrobované chirurgickým zákrokom, ktoré sú z medicínskeho hľadiska nepotrebné a zároveň vysoko rizikové. Ich jediným cieľom je „normalizovať“ ich zdravé telá. Tieto praktiky, ktoré boli medzinárodne uznané za porušovanie ľudských práv, sú v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa.

Transrodoví a rodovo nekonformní ľudia tým pádom nebudú môcť žiť v súlade so svojou rodovou identitou, čo sa negatívne odzrkadlí vo všetkých aspektoch ich životov. Novela im zároveň zakazuje aj adopciu a osvojenie dieťaťa, čím porušuje ich právo na vytvorenie rodiny a starostlivosť o deti v núdzi. 

Napriek tomu, že ide o jednoznačne najväčší útok na LGBTI+ komunitu v dejinách súčasného Ruska, zdá sa, že novele v rámci krajiny aj mimo nej zatiaľ nebola venovaná dostatočná pozornosť a adekvátne odsúdenie. 

Tento bezprecedentný legislatívny útok nadväzuje na predošlé devastačné homofóbne zákony, ktoré boli poslednú dekádu postupne schvaľované. Všetko to odštartoval zákon v roku 2013, ktorý zakazoval tzv. „gay propagandu“ – teda verejnú propagáciu „netradičných sexuálnych vzťahov“. Následne bol v roku 2020 prijatý ďalší diskriminačný zákon, ktorého cieľom bolo zabrániť manželstvám párov rovnakého pohlavia. V novembri 2022 ruská duma pokračovala v zmene legislatívy, ktorá plošne zakazuje akékoľvek zmienky o LGBTI+ ľuďoch v médiách, knihách, na internete, v kinách. 

Transrodoví ľudia ako rukojemníci štátu 

Po tejto vlne diskriminačných zákonov, ktoré majú ničivé dopady na životy miliónov kvír ľudí a ich blízkych žijúcich v Rusku, by sa už mohlo zdať, že možnosti sa už vyčerpali. No čert nikdy nespí a Kremeľ tento krát mieri na najzraniteľnejšiu časť LGBTI+ komunity – transrodových, rodovo nekonformných a intersex ľudí. Ich „slabinou“ je nutná odkázanosť na štátny aparát – to, či budú viesť kvalitný život, v ktorom budú schopní naplniť svoj potenciál, často závisí od rozhodnutí komisií a úradov, ktoré na základe zákonov vydávajú dokumenty týkajúce sa či už medicínskej alebo právnej tranzície. Evidencia týchto dokumentov a ich potenciálne zneužitie totalitárnym autoritárskym režimom predstavuje aktuálne v Rusku pre transrodových ľudí obrovskú hrozbu.

Snaha o úplné vymazanie trans ľudí z ruskej spoločnosti, je ďalším krokom v rámci Putinovho ideologického projektu, ktorého cieľom je nielen odviesť pozornosť od vojny na Ukrajine, ale taktiež realizovať víziu o tzv. „tradičnom Rusku“ postavenom na kresťanskej „heterosexuálnej rodine“. Tá stojí v opozícii k západným hodnotám, ktoré vykresľuje ako totálnu sexuálnu slobodu, kde deti prechádzajú procesom tranzície pred dosiahnutím puberty a LGBTI+ ľudia sú „spojencami satana“. 

„Tradičná rodina“ je potrebná aj kvôli naplneniu demografických cieľov. Rusko stráca na ukrajinskom území desiatky tisícov mladých ľudí a ďalšie státisíce z krajiny emigrujú – to spôsobuje značné obavy, ktoré sa Putin snaží kompenzovať čoraz otvorenejšími útokmi na „všetko západné a progresívne“. Táto novela tak predstavuje „definitívne posvätenie“ systémovej diskriminácie transrodových, nebinárnych a intersex ľudí, ktoré bude zakotvené už aj na štátnej úrovni. 

Aké bude mať novela priame dopady na životy ľudí? 

Už len samotný návrh zákona spôsobuje trans komunite obrovskú úzkosť a tieseň. Žiť v Rusku ako trans alebo nebinárny človek bolo vždy náročné, no prijatie novely bude viesť ku katastrofálnemu zhoršeniu kvality života na všetkých úrovniach – vzdelávanie, pracovný trh, poskytovanie zdravotnej starostlivosti, verejná aj súkromná sféra.

“Prijatie takejto novely sa dá považovať za mučenie. Táto novela prehĺbi krízu duševného zdravia transrodovej komunity, znásobí sociálnu stigmu, ktorej komunita roky čelí, a posilní vlnu násila proti transrodovým a rodovo nekonformným ľuďom v Rusku”, povedal pre portál  Codastory  Egor Burtsev – klinický psychológ, pracujúci viac ako dekádu s transrodovou klientelou. 

Sociálna stigmatizácia trans ľudí je v ruskej spoločnosti veľmi hlboko zakorenená a transrodoví ľudia sú jej vystavovaní denne. Jej priamym následkom je zvýšený výskyt problémov spojených s duševným zdravím. Podľa prieskumu, ktorý sa uskutočnil v Rusku v roku 2021, viac ako 80 % transrodových ľudí trpí depresiami, takmer 40% má sklony k sebapoškodzovaniu a 35% malo v minulosti samovražedné myšlienky. 

Ľudskoprávne organizácie pôsobiace v Rusku označujú vývoj za pochmúrny. Varujú pred vznikom ilegálneho trhu s medicínskymi výkonmi spojenými s tranzíciou a taktiež hormonálnymi medikamentami, ktorých užívanie bez lekárskeho dohľadu je veľmi nebezpečné. „Predstavy o budúcnosti ľudí sa rúcajú. Dostávame mnoho samovražedných správ,“ hovorí Yan Dvorkin, vedúci skupiny Center – T, ktorá pomáha trans a nebinárnym ľuďom v Rusku. 

Aké majú trans a nebinárni ľudia v Rusku možnosti? 

Logicky sa tak zdá, že jedinou cestou pre trans ľudí je z Ruska okamžite emigrovať. Ľudia si urýchlene menia identifikačné doklady, vybavujú cestovné pasy a potrebné dokumenty. Žijú v každodennej neistote a strachu o svoju budúcnosť. No emigrácia žiaľ pre mnohých nie je kvôli finančnej nákladnosti možná. Transrodoví ľudia sú veľmi marginalizovanou skupinou, ktorá nedisponuje mnohými privilégiami. Ich postavenie na trhu práce je obzvlášť nevýhodné, často si aj napriek dosiahnutému univerzitnému vzdelaniu nevedia nájsť stabilné zamestnanie a tak sa uchyľujú k nelegálnej práci, resp. pracujú v sexbiznise. Podľa prieskumov má približne 12 % transrodových ľudí v Rusku nedostatok financií na zadováženie si potravín a 32 % si z príjmu nedokáže pokryť náklady na oblečenie a obuv. 

Proces emigrácie taktiež komplikujú sankcie voči Rusku – mnoho európskych hraníc je pre občanov Ruskej federácie zavretých. Transrodoví a nebinárni ľudia žijúci v Rusku sa tým pádom ocitajú v prekérnej situácii, z ktorej, zdá sa, niet úniku. Tí, ktorí v Rusku ostanú, budú ponechaní bez prístupu k zdravotnej starostlivosti, vystavení ponižovaniu, diskriminácii, šikane, verbálnym a fyzickým útokom, a to často aj zo strany najbližších príbuzných. Anulovanie manželstiev, znemoženie adopcií a osvojenia detí ich uvrhne do ešte väčšieho zúfalstva a sociálnej izolácie. 

„Ak novela vstúpi do platnosti, zničí životy mnohým ľuďom. Berú nám deň po dni našu budúcnosť a teraz nám berú prakticky aj to posledné, čo máme. Sú tu ľudia, ktorým to zoberie život. Neviem na to prestať myslieť a je to pre mňa ťažké. Ale nič netrvá večne a situácia sa zmení. Dôležité je mať predstavu o budúcnosti, svojich snoch a na tom pracovať“, vyjadril sa pre nezávislý portál Meduza Konstantin, 45 ročný transrodový muž žijúci v Rusku. 

Ako prebiehal proces tranzície doteraz? 

Doteraz bolo v Rusku možné zmeniť si identifikačné doklady nezávisle od stavu medicínskej tranzície – medicínska tranzícia nebola podmienkou pre právnu tranzíciu. Taktiež bolo možné prejsť medicínskou tranzíciou, no ponechať si nezmenené doklady. Trvalé prerušenie reprodukčnej schopnosti nebolo podmienkou právnej tranzície, čo Anna-Maria Tesfaye – aktivistka z organizácie Queer Svit – hodnotí ako „veľmi dobrý systém, ktorý vyhovoval aj nebinárnym ľuďom“. 

Do roku 2022 verejná diskusia ohľadom transrodových ľudí v podstate neexistovala. Transrodoví ľudia boli samozrejme vždy súčasťou ruskej spoločnosti, no tejto téme nik nevenoval zvláštnu pozornosť. Keď sa obhliadneme do minulosti – zdravotná starostlivosť spojená s tranzíciou bola dostupná už od konca 60. rokov minulého storočia, počas éry Sovietskeho zväzu, a právnou tranzíciou bolo možné prejsť dokonca už v 20. rokoch minulého storočia. Tieto fakty priamo vyvracajú lživé tvrdenia zaznievajúce z ruskej štátnej dumy, ktoré hovoria, že proces tranzície a transrodoví ľudia sú akýmsi „novodobým výmyslom dekadentného západu, ktorý predstavuje spoločenskú hrozbu“. 

Ako vieme pomôcť transrodovým, nebinárnym a intersex ľuďom žijúcim v Rusku? 

Aktivistická komunita bojujúca za práva LGBTI+ ľudí sa však nevzdáva. Práve naopak – mobilizuje všetky svoje dostupné sily a hľadá všetky možnosti, ako transrodovým ľuďom aktuálnu situáciu uľahčiť. No keďže nie je finančne dotovaná štátom, funguje výlučne vďaka finančným darom, ktoré zvládajú pokrývať len najnutnejšie náklady. 

Možnosti ako konkrétne pomôcť:

— venujme pozornosť politickému vývoju situácie ohľadom práv LGBTI+ ľudí v Rusku 
— podporujme finančne organizácie, ktoré poskytujú transrodovým ľuďom pomoc: @centre_t_ru / https://centre-t.com/english, @reversinfo, @kilkota, @comingoutspb, @queer_svit / https://queersvit.taplink.ws/, LGBTQ+ resources centre https://center-r.com/, Sphere https://spherequeer.org/en/, The Lighthouse https://dodmayak.org/ 
— šírme povedomie, vyvracajme mýty, konfrontujme nenávistné prejavy na sociálnych sieťach
— zdieľajme solidárne posty, pridávajme solidárne komentáre 
— organizujme solidárne udalosti, zbierky, podpisujme a zdieľajme petície ľudskoprávnych organizácií 

Pripravil: Maňu Kościuszko

Zdroje: 
https://epath.eu/wp-content/uploads/2018/06/transgender-healthcare-in-Russia.pdf
https://www.latimes.com/world-nation/story/2023-06-14/in-blow-to-russian-lgbtq-community-lawmakers-weigh-banning-gender-transitioning-procedures
https://www.themoscowtimes.com/2023/06/14/russian-lawmakers-vote-to-ban-gender-reassignment-a81507
https://www.thepinknews.com/2023/06/16/russia-trans-healthcare-ban/
https://www.hrw.org/news/2023/06/02/russia-moves-ban-trans-health-care
https://en.zona.media/article/2023/06/01/transgender
https://en.zona.media/article/2023/06/15/duma
https://www.them.us/story/russia-poised-to-ban-trans-affirming-healthcare
https://www.codastory.com/waronscience/russia-trans-care-ban/

The post Totálny zákaz právnej aj medicínskej tranzície v Rusku. Ľudskoprávne organizácie bijú na poplach appeared first on PRIDEkosice.sk.

Japonský súd rozhodol, že zákaz manželstiev párov rovnakého pohlavia je protiústavný

Toto rozhodnutie prichádza v čase, keď je v japonskom parlamente predložený návrh zákona, ktorý by umožnil manželstvá pre všetkých. Do parlamentu ho predložila opozičná strana CDP (Ústavná demokratická strana). 

V Japonsku nie je legislatívne upravený ani inštitút registrovaných partnerstiev. Niekoľko miest a prefektúr vydáva LGBTI+ párom symbolické osvedčenia o partnerstve, no tie poskytujú len veľmi úzky rozsah práv – nezahŕňajú napr. ani možnosť dedenia – a nie sú právne záväzné pre tretie osoby a ani inštitúcie.  

Agentúra KYODO informovala, že rozsudok okresného súdu v Nagoji z 30. mája je jedným z rozsudkov v sérii žalôb, ktoré rovnakopohlavné páry podali na okresných súdoch v japonských mestách Sapporo, Tokio, Osaka, Nagoja a Fukuoka ešte v roku 2019.

Prvého rozsudku sa dočkali v marci 2021 v Sappore. Tamojší súd označil zákaz sobášenia LGBTI+ párov vyplývajúci z japonského občianskeho zákonníka za protiústavný. Súd v Osake v júni 2021 však rozhodol presne opačne, nakoľko ústava hovorí, že „Manželstvo možno uzavrieť len so vzájomným súhlasom oboch pohlaví“.

Rozhodnutie súdu v Tokiu z decembra minulého roku možno vnímať ako kombináciu rozsudkov v Sappore a v Osake. Sudkyňa Ikehara Momoko rozhodla, že za súčasného znenia ústavnej definície manželstva nemožno zákaz sobášenia párov rovnakého pohlavia považovať za protiústavný. Z hľadiska garancie rovnakých práv pre všetkých však ako protiústavnú vyhodnotila chýbajúcu právnu ochranu zväzkov párov rovnakého pohlavia.   

V prospech manželstiev pre všetkých dlhodobo hovoria aj výsledky prieskumov medzi obyvateľstvom Japonska. Podľa globálneho prieskumu agentúry Ipsos z roku 2021 takmer 70 % percent japonskej populácie podporuje právne uznanie manželstiev osôb rovnakého pohlavia, pričom len šesť percent je proti. V prospech manželstiev pre všetkých by mohol misky váh nakloniť aj májový rozsudok súdu v Nagoji. 

Konverzné praktiky sú na Cypre trestné

Cyperský parlament to schválil koncom mája, čím spravil obrovský krok k ochrane LGBTI+ ľudí na Cypre, predovšetkým kvír mládeže, keďže praktiky konverznej „terapie“ najviac ubližujú práve jej.  

Podľa denníka Cyprus Mail novoprijatý zákon, ktorý mení a dopĺňa trestný zákonník, kriminalizuje konanie spočívajúce v zapojení sa do praktík, techník alebo služieb zameraných na konverziu, potlačenie alebo vykorenenie niekoho sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo rodového prejavu. Okrem toho zákon zakazuje aj propagáciu konverzných praktík a na zodpovednosť berie aj zákonných zástupcov a zástupkyne, ktorí takéto praktiky odporučia svojmu zverenectvu.

Za trestnú činnosť súvisiacu s konverznými praktikami možno podľa novely uložiť trest odňatia slobody až na dva roky a/alebo pokutu do výšky 5000 €. Ak sú tieto praktiky vykonávané na maloletých osobách, trest odňatia slobody možno predĺžiť až na tri roky a pokutu zvýšiť na 10 tisíc eur.

LGBTI+ organizácia Accept Cyprus novelu s nadšením prijala a poďakovala všetkým ľuďom, ktorí stáli pri nej. Zároveň však zdôraznila, že na ceste za rovnoprávnosťou LGBTI+ ľudí na Cypre má ešte veľa dôležitých cieľov, vrátane manželstiev pre všetkých (na Cypre majú od roku 2015 registrované partnerstvá), adopcií pármi rovnakého pohlavia a právneho uznania rodovej identity.

Mexiko vydáva cestovné doklady s markerom „X“

Počas tohtoročného Medzinárodného dňa boja proti homofóbii, bifóbii, transfóbii a intersexfóbii (17. máj) predstavilo Mexiko tzv. nebinárny pas. V rámci kolónky pohlavie si ľudia s mexickým občianstvom môžu vybrať marker „X“, informovala agentúra REUTERS.

Prvým držiteľstvom pasu sa počas slávnostného ceremoniálu v meste Naucalpan stali Jesus Ociel Baena, ktorí sa identifikujú ako nebinárni a pôsobia v LGBTI+ aktivizme. Od júla bude Mexiko takéto pasy vydávať aj na svojich konzulátoch a ambasádach po celom svete. 

„Všetky práva musia byť zaručené všetkým identitám. Už žiadne nenávistné prejavy – rozmanitosť obohacuje a prospieva,“ uviedol vo vyhlásení minister zahraničných vecí Marcelo Ebrared. Možnosť rodovo neutrálneho pasu označil v príspevku na Twitteri za veľký skok pre slobodu a dôstojnosť ľudí. 

Z mexických aktivistických kruhov zaznievajú aj nesúhlasné názory. Tie poukazujú predovšetkým na skutočnosť, že „X-kom“ ako markerom pohlavia a jeho spájaním s nebinaritou sa vymazáva rozdiel medzi pohlavím a rodom.

„Je to kontraproduktívne, pretože to zamieňa pojmy a posilňuje stigmu voči našej komunite,“ tvrdia Alex Orue, ktorí zastupujú neziskovú LGBTI+ organizáciu It Gets Better. 

Taiwan schválil adopcie pre LGBTI+ páry

Zákonodarný zbor prijal 16. mája návrh zákona, ktorý párom rovnakého pohlavia priznáva právo spoločne si adoptovať dieťa, s ktorým ani jeden adoptívny rodič nie je v príbuzenskom vzťahu. Odstránil tak jednu z posledných prekážok na ceste k dosiahnutiu úplnej rovnosti manželstiev, informovala CNN.

„Som nadšená, že sme dnes udelili právo na spoločnú adopciu párom rovnakého pohlavia,“ povedala Fan Yun, členka vládnucej Demokratickej pokrokovej strany, ktorá iniciovala túto právnu zmenu.

Taiwan sa v roku 2019 stal prvou krajinou v Ázii, ktorá legalizovala manželstvá pre všetkých. Hoci to bol obrovský krok k rovnosti LGBTI+ ľudí, k úplnému zrovnoprávneniu zväzkov párov rovnakého pohlavia nedošlo. Vtedajšia právna úprava totiž z rozsahu práv vyňala právo na spoločnú adopciu. Deti si spoločne mohli adoptovať len heterosexuálne páry a jednotlivci. 

LGBTI+ páry, ktoré spoločne vychovávajú deti adoptované jedným z partnerov, dlhé roky na súdoch poukazovali na diskrimináciu plynúcu z tohto obmedzenia. V januári minulého roku súd v prelomovom rozhodnutí priznal manželovi adoptívneho otca právo na adopciu dieťaťa, ktoré spoločne vychovávajú. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že povolenie spoločnej adopcie je v najlepšom záujme dieťaťa.

„Z právneho hľadiska sme párom rovnakého pohlavia konečne vrátili ich deti,“ dodala Fan Yun. „Rodičovská láska je rovnaká a len prostredníctvom spoločnej adopcie môžeme zákonom chrániť práva a záujmy toho druhého.“

V občianskom združení Saplinq neprestajne pracujeme na tom, aby aj Slovensko konečne vykročilo na ceste za rovnými právami správnym smerom. Cesta je ešte dlhá, no s vašou pomocou sa nám bude kráčať o niečo ľahšie. Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq, pretože spoločne dokážeme viac!

Pripravila: Petra Kmecová

The post Teplé správy zo sveta: Kroky k rovným právam pre LGBTI+ ľudí robia krajiny po celom svete appeared first on PRIDEkosice.sk.

Vzdelávanie je rozdelené na 2 časti – všeobecnú, ktorá je spoločná pre všetkých a v ktorej účastníctvo získa základný prehľad o LGBTI+ terminológii, rešpektujúcom jazyku či nevedomých predsudkoch. V druhej, špecifickej časti, bude účastníctvo rozdelené podľa svojho zamerania (medicína, psychológia, učiteľstvo) a bude sa venovať konkrétnym príkladom z praxe.

Účasť na webinároch je bezplatná. Prihlasovací formulár nájdete na tomto odkaze.

Termíny spoločných webinárov

Spoločný úvod I:

Štvrtok 15.6.2023: 16.00-19.00
Piatok  16.6.2023: 16.00-19.00

Spoločný úvod II:

Sobota 17.6.2023: 09.00-12:00 a 14.00-17.00

(môžete si vybrať, ktorý spoločný úvod Vám vyhovuje)

Webináre podľa špecializácie

Psychológovia/psychologičky + lekárstvo:

Pondelok 19.6.2023: 16.00-19.00
Utorok 20.6.2023: 16.00-19.00

Učiteľstvo a školskí psychológovia/psychologičky:

Streda 21.6.2023: 16.00-19.00
Štvrtok 22.6.2023: 16.00-19.00

Je potrebné sa zúčastniť celého cyklu (jeden zo spoločných úvodov + sada webinárov podľa špecializácie).

Prihlasovanie je možné do naplnenia kapacít. Účasť budeme potvrdzovať priebežne.

Kto povedie webináre?

Adam Zubrický, BA, MA, MBACP je psychoterapeut, absolvent dlhodobého výcviku v psychodynamickej psychoterapii a poradenstve (s vyznamenaním) na University of London a člen Britskej Asociácie pre Poradenstvo a Psychoterapiu (British Association for Counselling and Psychotherapy).

Vo svojej terapeutickej praxi sa Adam špecializuje predovšetkým na prácu s rodovou, sexuálnou a vzťahovou rozmanitosťou (z angl. Gender, Sexual and Relationship Diversity), čo znamená, že jeho vlastný prístup je kombináciou psychodynamických, vzťahovo zameraných a sociokultúrne informovaných elementov, ktoré reflektujú špecifické potreby LGBTI+ ľudí a kladú dôraz na anti-opresívnosť a sociálnu spravodlivosť.

Medzi ďalšie oblasti, ktorým sa Adam vo svojej praxi venuje, patria vzťahové potiaže, etnická, kultúrna a jazyková diverzita, intersekcionalita, práca s expatmi a menšinami, úmrtia, straty a práca so zármutkom, následky rodinného alebo vzťahového zneužívania, a vyrovnávanie sa s následkami COVIDu.

Mimo svojej terapeutickej praxe sa Adam podieľa na viacerých medzinárodných projektoch zameraných na mentálne zdravie LGBTI+ ľudí v role odborného konzultanta.

Projekt „Dúhové vzdelávanie“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Projekt realizuje Dúha na východe, o.z.

The post Vzdelávanie o LGBTI+ témach pre odborníctvo II. appeared first on PRIDEkosice.sk.

Homosexualita, bisexualita a ďalšie varianty príťažlivosti, ktoré ľudia cítia, nie sú chorobami. Ešte v nedávnej minulosti však boli prejavy inej ako heterosexuálnej príťažlivosti či vybočenie z rodových rolí považované za patologické a žiaľ, tento názor sa zo spoločnosti zatiaľ nevytratil. Napriek tomu je dôležité si pripomínať míľniky, ktoré sme ako LGBTI+ ľudia dosiahli v boji za rovnoprávnosť. Jedným z nich bol aj 17. máj 1990, kedy Svetová zdravotnícka organizácia vylúčila homosexualitu z medzinárodnej klasifikácie chorôb. Práve na výročie tejto udalosti spadá IDAHOBIT.

Prečo práve 17. máj? Tento dátum nebol zvolený náhodne. Odkazuje totiž na zákon § 175 bývalého trestného zákona, ktorý platil v Nemecku a to až do roku 1994. Práve toto bol zákon, ktorý kriminalizoval homosexualitu.

IDAHO, IDAHOT alebo IDAHOBIT?

História tohto dňa sa začala písať v roku 2004. Prvému Medzinárodnému dňu proti homofóbii (čo bol pôvodný názov) predchádzala kampaň, do ktorej sa zapojili tisíce ľudí a mnoho LGBTI+ organizácií, ako napríklad International Lesbian and Gay Association (ILGA), International Gay and Lesbian Human Rights Commission (IGLHRC), the World Congress of LGBT Jews alebo Coalition of African Lesbians. V rámci tejto kampane bola podpísaná výzva na podporu „Iniciatívy IDAHO” a ako dátum Medzinárodného dňa boja proti homofóbii bol zvolený práve 17. máj. 

Prvýkrát sa IDAHO oslavoval 17. mája 2005. Až v roku 2009 sa k názvu pridala aj transfóbia a zo skratky IDAHO sa stala IDAHOT (International day against homophobia and transphobia). Stalo sa tak na základe petície, ktorú podpísalo približne 300 neziskových organizácií zo 75 krajín. Práve 17. mája 2009 sa Francúzsko stalo prvou krajinou, ktorá vyradila transrodovosť zo zoznamu psychických chorôb.

Skratka IDAHOBIT, ako ju poznáme dnes, sa začala používať v roku 2015, kedy bola pridaná bifóbia. Rôzne organizácie po celom svete však používajú rôzne názvy a to hlavne s cieľom zahrnúť všetky kvír identity. Preto je možné sa stretnúť aj s Medzinárodným dňom proti LGBTI+ diskriminácii, LGBTQIA+ diskriminácií a ďalšími variantmi. Aj keď to, či IDAHOBIT zahŕňa intersexfóbiu, nebolo nikdy oficiálne vykomunikované, písmeno I v skratke sa často považuje práve za reprezentáciu diskriminácie voči intersex ľuďom. 

Mnoho kvír ľudí tiež kritizuje termíny ako homofóbia, transfóbia, bifóbia a podobne a to preto, lebo v skutočnosti nejde o fóbiu, teda strach. Diskriminácia LGBTI+ ľudí vychádza skôr z neznášanlivosti a negatívnych postojov, než zo strachu. Z tohto dôvodu sa niekedy preferujú výrazy ako homonegativita, transnegativita či binegativita.

Ako môžem podporiť LGBTI+ ľudí?

K dosiahnutiu rovnoprávnosti nás čaká ešte dlhá cesta a preto je dôležité upozorňovať na prejavy homo, bi či transnegativity v našej spoločnosti. Preto sa pri príležitosti 17. mája po celom svete konajú kampane či podujatia na podporu práv kvír ľudí. U nás sa môžete zapojiť do kampane Dúhová stužka, prispieť ľubovoľnou čiastkou a tým podporiť prácu LGBTI+ organizácií a ľudí, ktorí ich tvoria. Pripnutím si a nosením dúhovej stužky taktiež verejne vyjadríte podporu kvír komunite. Aj takéto malé gesto môže znamenať veľa.

Bojovať proti nenávisti a diskriminácií sa však dá aj v každodennom živote. Ak sa stretnete s prejavmi homo, bi, trans či intersex negativity, môžete na ne upozorniť. Aj cez rozhovory s rodinou či kamarátstvom viete otvárať dôležité témy a šíriť tak povedomie o kvír identitách, o diskriminácii alebo o stave LGBTI+ práv na Slovensku a vo svete. 

Či už sa rozhodnete nosiť dúhovú stužku, finančne prispieť nejakej z organizácií, prísť na protest alebo vzdelávať ľudí vo vašom okolí, netreba zabúdať na vlastnú bezpečnosť. Ak však máte okolo seba kvír ľudí, vyjadrite im podporu a dajte im vedieť, že ste tu pre nich.

The post Prečo si pripomíname IDAHOBIT? appeared first on PRIDEkosice.sk.

S blížiacim sa 17. májom – Medzinárodným dňom proti homo, bi, trans a intersexfóbii (IDAHOBIT) sa už po tretíkrát rozbieha kampaň Dúhová stužka. Jej cieľom je viditeľne vyjadriť solidaritu LGBTI+ komunite a podporiť dúhové organizácie a iniciatívy pôsobiace na Slovensku.

Kampaň štartuje v piatok 28. apríla a potrvá do nedele 21. mája. Jej vrcholom je už tradične IDAHOBIT. Práve v tento deň v roku 1990 vyradila Svetová zdravotnícka organizácia homosexualitu z medzinárodného zoznamu chorôb.

Dúhovú stužku organizuje občianske združenie Saplinq. Reaguje ňou jednak na nedostatok viditeľnosti LGBTI+ ľudí v spoločnosti, no predovšetkým na chýbajúci pocit bezpečia LGBTI+ ľudí vo verejnom priestore, ktorý ešte stále zaplavujú predsudky a homo/trans negativizmus.

„Teraz viac ako kedykoľvek predtým je potrebné ukázať podporu LGBTI+ ľuďom – ako symbolickú, tak materiálnu. Aj dúhovou stužkou dokážeme vizuálne bojovať proti vlne nenávisti, ktorá sa na LGBTI+ ľudí valí,“ hovorí riaditeľ Saplinq, o. z. Róbert Furiel.

Kedy, keď nie teraz?

Ešte nikdy od čias vzniku samostatnej Slovenskej republiky nebola LGBTI+ komunita takým častým terčom útokov, či už verbálnych, alebo fyzických, ako teraz.

Otvorená nenávisť vyústila minulého roku do tragického teroristického činu, pri ktorom vyhasli životy Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Vyjadrenia zástupcov a zástupkýň zákonodarnej moci a exekutívy, v ktorých dávali LGBTI+ ľuďom na Slovensku nádej na zlepšenie ich postavenia, zostali len prázdnymi sľubmi. Namiesto jednoznačných krokov vpred, kvír komunita pravidelne čelí represívnym návrhom zákonov, ktoré sú v priamom rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.

Na ohrozenie práv transrodových ľudí na Slovensku, ktoré súvisia s možným legislatívnym zákazom právnych tranzícii, poukazujú aj medzinárodné inštitúcie vrátane Komisárky Rady Európy pre ľudské práva Dunje Mijatović, ktorá v liste NR SR vyjadrila vážne znepokojenie nad tým, že 6 mesiacov po teroristickom útoku Slovenská republika stále neprijala potrebné zmeny pre zrovnoprávnenie LGBTI+ ľudí. Poslancov a poslankyne parlamentu zároveň vyzvala, aby novelu zákona o rodnom čísle v hlasovaní odmietli.

Podľa výsledkov prieskumu Iniciatívy Inakosť, ktorý zrealizovala na prelome rokov 2021 a 2022 medzi LGBTI+ ľudmi staršími ako 15 rokov a (prevažne) žijúcimi na Slovensku, až 76,43 % respondentov a respondentiek považuje snahy obmedziť práva LGBTI+ ľudí prostredníctvom zákonov za jeden z najzávažnejších problémov, ktorým LGBTI+ ľudia na Slovensku čelia. Viac ako 77 % opýtaných vníma ako závažnú aj neexistenciu právneho uznania partnerstva párov rovnakého pohlavia (manželstvá, reg. partnerstvá) a 66,18 % respondentov a respondentiek považuje za jeden z najzávažnejších problémov verbálne nenávistné prejavy (nadávky, zosmiešňovanie) v spoločnosti (Iniciatíva Inakosť, 2022).

Nikdy nebol stav spoločnosti taký kritický, a preto je obzvlášť dôležité práve teraz nezostať ticho, postaviť sa na správnu stranu histórie a vyjadriť LGBTI+ ľuďom jasnú podporu a rešpekt.

„Sú to práve práva transrodových a kvír ľudí, ktoré sú dnes frontovou líniou, na ktorej sa odohráva zápas medzi demokraciou a extrémizmom. Nič medzi tým neexistuje, žiadna šedá zóna,“ povedala na nedávnom proteste proti novele zákona o rodnom čísle Alexandra Demetrianová, koordinátorka kampaní a advokácie v Saplinq, o. z.

Bezpečnosť LGBTI+ menšiny je v rukách väčšiny

Viditeľným nosením dúhovej stužky ako symbolu solidarity človek signalizuje podporu a rešpekt voči LGBTI+ ľuďom. V jeho prítomnosti nemusia mať LGBTI+ ľudia obavy o svoju bezpečnosť a môžu byť slobodne sami a samé sebou.

K pocitu bezpečia človeka zásadne prispievajú ľudia, ktorými je obklopený. Veľká časť LGBTI+ ľudí si kvôli verbálnym či fyzickým útokom namiereným na ich sexuálnu orientáciu či rodovú identitu, nenávistným prejavom verejne činných ľudí, ale aj ľudí zo svojho okolia podvedome vybuduje nedôveru voči spoločnosti. Permanentne sa cítia ohrození, obávajú sa diskriminácie.

Zbaviť sa tohto pocitu nie je ľahké. Človek si s ním neporadí sám a hoci podpora z LGBTI+ komunity pomôže, k plnohodnotnému pocitu bezpečnosti nestačí. O skutočnú zmenu sa musí pričiniť aj majoritná spoločnosť.

Práve tak jednoduchým gestom ako pripnutie dúhovej stužky môže dať človek najavo, že LGBTI+ komunita s ním môže rátať. Čím viac dúhových stužiek bude vo verejnom priestore, tým viac sa budú LGBTI+ ľudia cítiť ako rovnocenná súčasť spoločnosti.

Dúhová stužka spája LGBTI+ iniciatívy z celého Slovenska

Rovnako ako minulý rok, aj tento rok slúži Dúhová stužka ako platforma, ktorá združuje LGBTI+ organizácie a iniciatívy naprieč Slovenskom.

Prispievateľstvo na Dúhovú stužku si môže zároveň vybrať, ktorú z týchto kvír iniciatív finančne podporí. Tohto roku sa zapojili PRIZMA – komunitné a poradenské centrum pre LGBTI+ ľudí a ich blízkych, PRIDE Košice, PRIDE Banská Bystrica, PRIDE Bardejov, Dúhový PRIDE Bratislava, Športový klub Lotosové kvety, Iniciatíva Inakosť, študentský spolok LIGHT* FiF UK, Združenie rodičov a priateľov LGBT+ ľudí, Divadlo Nomantinels a Dúhové rodiny.

V rámci snahy zviditeľniť životy LGBTI+ ľudí bude kampaň Dúhová stužka sprevádzať plejáda kultúrnych, spoločenských a aj športových podujatí vo viacerých mestách Slovenska. Počas IDAHOBIT 17. mája vyjde stužka do bratislavských, košických a banskobystrických ulíc, kde spolu s členstvom a spojenectvom LGBTI+ komunity oslávia inakosť, lásku a pestrosť identít.

Foto: Jakub Savruk

The post Solidarita s LGBTI+ ľuďmi nebola nikdy tak dôležitá ako teraz. Vyjadriť ju môžete dúhovou stužkou appeared first on PRIDEkosice.sk.

Keďže aj v knižnom klube Kvír Výr máme medzi sebou lesby, tento náš sviatok sa chystáme patrične osláviť. Ako ináč, než skvelými knižnými tipmi! Prinášame vám 4 knihy písané lesbami, o lesbách, no určite nielen pre lesby. 

Maňu Vám odporúča knihu od svetoznámej kuchárky, v ktorej skôr ako recept na večeru nájdete recept, ako sa popasovať so životnými výzvami.

Burn the place: A memoir – Iliana Regan 

Autobiografie nečítam často, no keď sa už k nejakej dostanem, vždy akosi podvedome predpokladám, že autorstvo bude mať tendenciu vykresliť sa v dobrom svetle, niečo vynechať, poupraviť. Možno nie priamo za účelom klamať, ale skôr beletrizovať, pridať tomu lesk.

Regan sa rozhodla ísť opačným smerom. Jej písanie je autentické, surové, plné príbehov, ktoré by ste zrovna nerozprávali na večierku, aby ste zaujali. Nemá potrebu nič skrývať – internalizovanú homofóbiu, sexualitu, závislosti, potýčky so zákonom. No zároveň vie byť aj veľmi svojsky vtipná, čo celý príbeh príjemne odľahčuje.

Ide síce o memoáre jednej z najlepších kuchárok na svete, ale v kuchyni špičkových reštaurácií sa odohráva len malá časť deja. Omnoho viac priestoru Regan venuje dôležitým udalostiam a okolnostiam v jej detstve a dospievaní, ktoré ju významne formovali. Tie zároveň objasňujú jej kľukatú cestu z mizérie chudobného vidieckeho prostredia k vytúženému pokojnému životu po boku milujúcej partnerky, bez závislostí a s kariérou šéfkuchárky, ku ktorej sa sama prepracovala z levelu „samouk“ medzi svetovú špičku. 

Paťa si pre vás pripravila knihu od svojej menovkyne Patricie Highsmith.

Carol – Patricia Highsmith

Inšpirovaný autorkiným životom a dosnívaný v priestoroch fikcie, Patricia Highsmith nám v knihe Carol (1952) ponúka milostný príbeh dvoch žien z polovice dvadsiateho storočia v USA. Ten v sebe nesie pre autorku klasický nádych thrilleru, ktorý vychádza zo zakázanej lásky medzi Therese a Carol.

Kniha sa pôvodne volala Price of Salt (Cena soli) a namiesto skutočného mena autorky niesla na svojej obálke pseudonym Claire Morgan. Bola to druhá kniha Highsmith, ktorá sa zrodila v tesnom závese po úspešnej prvotine Strangers on a train (Cudzinci vo vlaku; 1950), ktorú o rok na to sfilmoval známy režisér Alfred Hitchcock. 

Napriek triumfu debutu, nakladateľstvo, ktoré jej prvotinu publikovalo, odmietlo knihu Carol vydať, nakoľko sa explicitne a so všetkou vážnosťou venovala láske medzi dvoma ženami.

Navyše, kniha sa nekončí tragickou smrťou, samovraždou či „zmenou orientácie“ jednej z hrdiniek na heterosexuálnu vďaka láske dobrého muža – čo bolo v roku jej vydania výsostne neštandardné. Viaceré zdroje uvádzajú, že v tomto smere ide dokonca o prvú knihu v danej dobe, kde autorstvo ponúklo relatívne šťastný koniec, i keď za cenu, ktorá bola priveľká.

V každom prípade ide o knihu, ktorá odráža dobu, a je zaujímavé a potešujúce si prečítať tvorbu, po ktorej si človek môže povedať: „Tak predsa sme sa niekam posunuli!“

Tak ako Strangers on a train, aj Carol sa nakoniec v roku 2015 dočkala svojho pretavenia na filmové plátna pod taktovkou režiséra Todda Haynesa a v obsadení herečkami Cate Blanchett a Rooney Mara v hlavných rolách.

Peťa vám dnes netradične odporúča 2 romány — jeden kratučký a až príliš realistický, ten druhý dlhočizný a zo sveta fantázie. Pri oboch sa musela zamyslieť nad rovnakou otázkou: „Pomaranče sú sapfické ovocie, či čo?“

Na světe nejsou jen pomeranče — Jeanette Winterson

Jeanette Winterson (nar. 1960) je jedna z popredných súčasných autoriek Veľkej Británie. Vyrastala v prísne náboženskom prostredí, jej matka ju dokonca viedla k tomu, aby sa stala misionárkou. O jej dospievaní v cirkvi a o zložitých rodinných vzťahoch a vzťahoch v náboženskej komunite je aj jej literárna prvotina — Na světe nejsou jen pomeranče (1985).

V tomto „roman à clef“ (románe o skutočných udalostiach, no s nánosom fikcie) nám Jeanette dovolila vžiť sa do jej pocitov z čias skúmania identity a coming-outu. Prežijeme s ňou verejné vyautovanie v kostole, snahy o exorcizmus, útek od rodiny a v neposlednom rade krízu viery — nie v samotného Boha, ale v cirkev a jej predstaviteľov.

Slovami autorky sú Pomaranče román, ktorý ľuďom naháňa strach. Posvätný rodinný život je v ňom zobrazený ako klam a na príklade z vlastného života demonštruje, že to, čomu cirkev hovorí láska, môže byť v skutočnosti psychóza. A aj napriek ťažkej téme, jej rozprávaniu nechýba ľahkosť, miestami až humor. 

Priamočiaro písaný príbeh mladej Jeanette je preložený rozprávkami, v ktorých hrdinovia a hrdinky hľadajú vlastné životné cesty a lásku. Hoci sú písané pútavo, pre nedočkavé čitateľstvo (ako ja) môžu pôsobiť skôr rušivo. Od začiatku som mala nutkanie preskočiť ich, viac ma zaujímalo, či sa dá Jeanette dokopy s Melániou a čo bude, až to praskne. Nakoniec som zvolila kompromis – k rozprávkam som sa vrátila až po prečítaní hlavného príbehu.  

Převorství u pomerančovníku — Samantha Shannon

Bezmenný — hrozivý drak, ktorého pred tisíc rokmi legendárny bojovník Galian Berethnet uväznil do Priepasti — sa prebúdza. Chýry o jeho návrate a túžbe po pomste sa šíria po celom fantazijnom svete plnom drakov a mágie, ktorý autorka Samantha Shannon v knihe Převorství u pomerančovníku (2019) vytvorila.

Osud ľudstva závisí od spolupráce krajín, ktoré roky rozdeľuje náboženstvo a rozdielne názory na kultúru či tradície. Dokážu sa krajiny, medzi ktorými ináč panuje len vratké prímerie, spojiť proti spoločnému nepriateľovi?

Dej tohto epického fantasy románu nám prerozprávajú 4 postavy, ktorých príbehy sa postupne spoja do jedného. Na 800 stranách sa nám pred očami postupne odkrýva svet plný intríg, bojov o moc a prežitie či tajných sprisahaní. Na ich pozadí sa medzi kráľovnou Sabran a jej ochrankyňou z priorstva pomarančovníkov Ead Duryan rozvinie krásny ľúbostný vzťah.

Autorka Samantha Shannon označila svoje dielo za feministické podanie legendy o sv. Jurajovi a drakovi, ktorú prepletajú mýty z japonskej a čínskej kultúry. Převorství pôvodne plánovala ako samostatný titul, no po jeho úspechu nás do tohto magického sveta drakov znovu pustila znova – v tohtoročnej novinke A Day of Fallen Night. 

Text: Maňu Kościuszko, Patrícia Marková a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr prináša: 4 lesbické príbehy – niektoré prežité, niektoré vymyslené, no všetky plné sapfickej lásky appeared first on PRIDEkosice.sk.

Na školení sa zameriame na základnú terminológiu a rešpektujúci jazyk a následne sa budeme venovať konkrétnym situáciám a témam z praxe. Povieme si tiež niečo o intersekcionalite a ako brať do úvahy komplexnosť našich identít pri práci s mladými ľuďmi. Toto školenie je bezplatné.

Kedy a kde?

Školenie prebehne v priestoroch komunitného centra PRIZMA na Hlavnej 68 v Košiciach.

Uskutoční sa v nasledujúcich dátumoch a časoch: 

piatok 28.4. 15:00-19:00

sobota 29.4. 9:00-17:00

Je potrebné zúčastniť sa celého školenia.

Pre koho?

Školenie je určené pre učiteľov a učiteľky, školských psychológov a psychologičky, metodikov a metodičky a ďalších ľudí pracujúcich s mladými ľuďmi na pravidelnej báze.

Čomu sa budeme venovať?

Na tomto školení si preberieme:

• terminológiu
• inkluzívny a rešpektujúci jazyk
• situáciu LGBTI+ ľudí na Slovensku
• ako podporovať mladých LGBTI+ ľudí 
• konkrétne situácie a možnosti aplikácie vedomostí vo vašej praxi a na vašich pracoviskách
• čo je to intersekcionalita

Kto bude školiť?

Viki (ona/jej) je komunitná organizátorka a lektorka primárnej prevencie. V rámci programu Mezipatra na školách chodí na 2. stupeň základných škôl a stredné školy, kde hovorí o LGBTI+ témach, coming oute a rovesníckej podpore LGBTI+ mladých ľudí. V rámci Saplinqu spolupracuje s aktívnymi ľuďmi v oblasti LGBTI+ práv naprieč Slovenskom a koordinuje Kvír aktivistickú platformu.

Alex (ona/on/ono) organizuje komunitné stretnutia v komunitnom centre Prizma v Košiciach, kde sa venuje najmä mladým LGBTI+ ľuďom. V rámci Saplinqu je taktiež školiteľstvom neformálneho vzdelávania o LGBTI+ témach na školách alebo ako súčasť rôznych vzdelávacích aktivít.

Ako sa prihlásiť?

V prípade záujmu vyplňte prosím tento formulár.

Školenie je bezplatné.

Pre ľudí, ktorí nežijú v Košiciach, je možné zabezpečiť ubytovanie z piatka na sobotu a pokrytie cestovných nákladov.

Projekt ‘Dúhové vzdelávanie’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Projekt realizuje Dúha na východe, o.z.

The post Prihláste sa na školenie pre ľudí pracujúcich s mládežou appeared first on PRIDEkosice.sk.

V Južnej Kórei po prvý raz súd priznal práva LGBTI+ páru

V prelomovom rozsudku súd v juhokórejskom Soule priznal gejskému páru právo na rovnaké benefity zo zdravotného poistenia, aké sú dostupné pre heterosexuálne páry. Tamojšia spravodajská agentúra Yonhap informovala, že je to vôbec prvýkrát, čo krajina právne uznala status partnera/ky rovnakého pohlavia.

V systéme štátneho zdravotného poistenia Južnej Kórey si môže uplatniť úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť aj partner/ka poisteného alebo poistenej. So Seong-wook si najskôr benefity pre svojho partnera Kim Yongmina úspešne uplatnil, no štátna poisťovňa ich neskôr stiahla s argumentom, že urobila chybu. Pár sa obrátil na prvostupňový súd, ktorý v januári 2022 rozhodol v ich neprospech s odôvodnením, že právny poriadok Južnej Kórey neuznáva zväzky párov rovnakého pohlavia.

Druhostupňový súd však toto rozhodnutie koncom februára tohto roku zvrátil a skonštatoval, že postup zdravotnej poisťovne bol diskriminačný. Právo čerpať benefity z poistenia partnera či partnerky totiž nie je závislé od oficiálne uznaného zväzku, štátna zdravotná poisťovňa ho poskytuje aj nezosobášeným párom rozdielneho pohlavia.

Rozsudok je podľa aktivistov a aktivistiek za práva LGBTI+ ľudí v Južnej Kórei prelomový v boji za ich zrovnoprávnenie. Či sa stane precedensom, sa ešte ukáže – zatiaľ nie je právoplatný. Štátna zdravotná poisťovňa sa odvolá na Najvyššom súde.

Washington a Kalifornia sa ako jedny z mála amerických štátov neotáčajú transrodovým ľuďom chrbtom

V USA sa v ostatnej dobe roztrhlo vrece s návrhmi zákonov namierenými proti LGBTI+ ľuďom. Najohrozenejšie je poskytovanie zdravotnej starostlivosti transrodovej mládeži, napríklad v štátoch Tennessee, Mississippi či Iowa. Je preto vítanou novinkou, že zákonodarné zbory vo Washingtone a Kalifornii rokujú o návrhoch zákonov, ktoré poskytnú transrodovým ľuďom ochranu súkromia a posilnia ich bezpečnosť.

Navrhovaná legislatíva by umožnila transrodovým ľuďom, aby ich žiadosti o prepis rodu a zmenu mena neboli prístupné verejnosti v evidencii matrík. Návrh zákona v Kalifornii by dokonca zaviedol plošnú povinnosť nezverejňovať žiadosti o prepis rodu a zmenu mena mladistvých. Informácie o týchto zmenách boli historicky vždy verejne dostupné, v niektorých štátoch sa dokonca vyžaduje, aby boli oznámené v miestnych novinách. 

Podľa správy tlačovej agentúry The Associated Press, aktivisti a aktivistky za práva LGBTI+ ľudí už dlhšie varujú, že pri súčasnej dostupnosti týchto záznamov sú transrodoví ľudia ľahkým terčom kyberšikany či fyzického násilia. „Je to jednoduchý krok, ktorý by mohol výrazne prispieť k zvýšeniu bezpečnosti transrodových ľudí v našom štáte,“ povedal predkladateľ návrhu vo washingtonskom senáte Jamie Pedersen. Obdobnú legislatívu už v USA prijali v štátoch New York a Oregon.

Súdny dvor EÚ posúdi prípad transrodového muža, ktorému Rumunsko odmieta vydať doklady v súlade s jeho rodovou identitou

Arian Mirzarafie-Ahi je rumunský a zároveň britský štátny občan, ktorý v súlade s legislatívou Spojeného kráľovstva získal v roku 2020 (pred brexitom) osvedčenie o uznaní jeho rodovej identity.

Rumunské úrady jeho žiadosť o vydanie nových dokumentov, ktoré budú zodpovedať jeho rodovej identite, zamietli. Od Ariana vyžadujú, aby proces tranzície absolvoval v súlade s postupmi platnými v Rumunsku, ktoré sú podľa Európskeho súdu pre ľudské práva v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach. V roku 2021 ESĽP rozhodol proti Rumunsku v obdobnom prípade dvoch transrodových ľudí, ktorí sa roky súdili s rumunskými úradmi, aby im prepísali rod bez podmienky chirurgickej zmeny pohlavia.

Arian sa nachádza v podobne nedôstojnej situácii, ktorá porušuje jeho práva ako občana EÚ. Po brexite si totiž svoje občianske práva v EÚ môže uplatňovať už len na základe rumunského štátneho občianstva, avšak doklady vydané Rumunskom nezodpovedajú jeho skutočnej identite.

Za pomoci organizácie za práva LGBTI+ ľudí ACCEPT Romania podal Arian žalobu, v ktorej žiada rumunský súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal úrady uznať jeho rodovú identitu v súlade s osvedčením o uznaní rodu, ktoré mu vydali úrady v Spojenom kráľovstve. 

Vzhľadom na to, že Arianov prípad vyvoláva mnohé otázky v medziach práva EÚ, rumunský súd postúpil prípad Súdnemu dvoru EÚ. Jeho rozsudok bude záväzný pre súd v Rumunsku, no zároveň sa stane dôležitým precedensom pre práva transrodových osôb naprieč EÚ.

Rozsudok Najvyššieho súdu v Keni je trpkým víťazstvom tamojšej LGBTI+ komunity

LGBTI+ ľudia v Keni žijú pod neustálou hrozbou fyzického násilia nielen zo strany spoločnosti, ale aj zo strany polície a štátnych orgánov. Členovia a členky LGBTI+ komunity sú prenasledovaní a podrobovaní telesným prehliadkam na dokázanie tzv. pohlavného styku „proti prírode“, za ktorý hrozí v Keni až 14-ročné väzenie. Okrem toho sú neustálym terčom urážok a znevažovania na pôde parlamentu, na verejnosti či na sociálnych sieťach.

Iskričku nádeje vniesol do životov členstva kenskej LGBTI+ komunity Najvyšší súd. Koncom februára tohto roku rozhodol, že odmietnutie registrácie mimovládnej organizácie za práva LGBTI+ ľudí bolo protiústavné.

Žiadosť o registráciu si organizácia National Gay and Lesbian Human Rights Commission podala ešte v roku 2013. Rada pre registráciu mimovládnych organizácii ju však zamietla z dôvodu, že názov organizácie nesie slová „gay“ a „lesbian“. Na podnet vtedajšieho riaditeľa organizácie Erica Gitariho zákonnosť rozhodnutia preskúmavali kenské súdy. V roku 2015 vyniesol rozsudok v prospech organizácie prvostupňový súd a v roku 2019 ho potvrdil aj odvolací súd.

Nespokojná Rada pre registráciu mimovládnych organizácii potiahla prípad až na Najvyšší súd. Aj ten sa postavil na stranu ochrany práva na združovanie sa všetkých občanov a občianok Kene. Proti jeho rozsudku sa už nedá odvolať. 

Kenská LGBTI+ komunita sa tak po 10 rokoch dočkala štipky spravodlivosti. Toto víťazstvo má však sladko-trpkú príchuť. Najvyšší súd v rozsudku zároveň zdôraznil, že pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia zostáva naďalej nezákonný. Poslanec George Peter Kaluma v deň vyhlásenia rozsudku dokonca oznámil, že do kenského parlamentu predloží návrh zákona, ktorý by prísnejšie trestal homosexualitu a jej propagáciu. Kenskí aktivisti a aktivistky tak majú pred sebou ešte dlhú cestu za rovnoprávnosťou.

V občianskom združení Saplinq usilovne pracujeme na tom, aby sme podobné víťazstvá LGBTI+ ľudí nielen na súdoch mohli oslavovať aj tu na Slovensku – aj my predsa potrebujeme spravodlivú spoločnosť a podmienky pre dôstojný život LGBTI+ ľudí. Pomôcť nám môžete aj vy. Pridajte sa k podporovateľstvu občianskeho združenia Saplinq, pretože spoločne dokážeme viac!

Pripravila: Petra Kmecová

Titulný obrázok: canva.com

The post Teplé správy zo sveta appeared first on PRIDEkosice.sk.

Nesúc sa na vlne minulotýždňového Medzinárodného dňa viditeľnosti transrodových ľudí (31. 3. 2023), vám knižný klub Kvír Výr tento mesiac prináša životné príbehy transrodových a nebinárnych ľudí, ktoré prerozprávajú oni sami. Úprimne, bez servítky, o všetkom tom zlom, no zároveň o všetkom tom nádhernom, čo im transrodovosť a hlavne jej prijatie do života priniesli.

Maňu siahol po knihe od autorstva, ktoré je transrodové a zároveň nebinárne. Jeho osobné prežívanie rodovej identity, ktoré je mimo binárneho spektra muž-žena, je jedinečné a otvára nové obzory.

Trans like me: Conversations for all of us – CN Lester 

„Aké boli najčastejšie vysvetlenia, ktoré mi ľudia ohľadom mojej transrodovosti ponúkali? Že som omyl prírody, že zúfalo túžim po pozornosti, že trpím duševným ochorením, že nenávidím prírodu a preto na znak rebelstva brojím proti nej, že nenávidím ženy, že mám nevyriešené problémy s mojou matkou, že som “vystrašená butch lesba”, že byť trans je teraz moderné,“  spomína vo svojom knižnom debute CN Lester – britské autorstvo pôsobiace na poli LGBTI+ aktivizmu a zároveň sa venujúce hudbe. 

Trans like me (2018) je kniha od trans-nebinárneho človeka o transrodovosti a nebinarite určená (primárne) transrodovým a nebinárnym ľuďom, ktorí začínajú skúmať svoju rodovú identitu. Kombinuje autobiografické prvky s historickou a sociálnou perspektívou vnímania transrodovosti, a preto je veľmi dobrým zdrojom informácií, ktoré sú podložené osobnou skúsenosťou. 

Odporúčam ju každému, kto chce lepšie pochopiť, čo to znamená byť transrodový, s čím sa trans ľudia denne potýkajú, čo ich trápi a čo môžeme urobiť preto, aby sme prispeli k budúcnosti, v ktorej bude každá osoba prijímaná a rešpektovaná vo svojej autentickosti. 

Kniha, ktorú odporúča Paťa, je priam neprehliadnuteľná a po prečítaní skutočného príbehu, ktorý v sebe skrýva, sa vám bude zdať priam neskutočná.

A Queer and Pleasant Danger – Kate Bornstein

Autobiografia Kate Bornstein zaujme človeka hneď na prvý pohľad. Vlastne je pomerne náročné nevšimnúť si ju – je totiž krikľavo žltá. Takto na mňa pred pár rokmi vyskočila z regálu v jednom poľskom kníhkupectve. Opatrne som ju vytiahla zo zovretia kníh, ktoré ju obopínali, a prečítala si slová dokola lemujúce jej obálku: 

„Skutočný príbeh milého židovského chlapca, ktorý sa pridá k Scientologickej cirkvi a odíde odtiaľ o dvanásť rokov neskôr, aby sa stal tou pôvabnou dámou, ktorou je dnes.“

Dnes svoj rod Bornstein opisuje ako vyvíjajúce sa kontinuum, ktorému binárne hranice na pomenovanie vlastného prežívania viac nestačia. 

Kniha A Queer and Pleasant Danger je prenikavo úprimný opis jej života – pritom miestami pôsobí priam neskutočne. Bornstein si pred písaním knihy dokonca na chrbát svojej ruky nechala vytetovať „Nesmiem klamať“, čo môže nadchnúť mnohých fanúšikov Harryho Pottera. Chcela mať tieto slová pri písaní svojho životopisu vždy pred očami.

Na jej knihe ma fascinuje, s akou dávkou humoru a miestami ľahkosťou dokázala opísať životné situácie, ktoré vonkoncom neboli jednoduché. Táto miera nadhľadu však nepoprie fakt, že kniha môže byť pre niektoré čitateľky a čitateľov skutočne náročná. 

VAROVANIE: V knihe sa nachádzajú témy, ktoré môžu byť pre niektorých ľudí nevhodné. Sú v nej napríklad zmienky o poruche príjmu potravy, sebapoškodzovaní, alkoholizme, pokuse o samovraždu, v ktorých autorka používa expresívny jazyk, nevhodný pre citlivejšie osoby.

Peťa odporúča krátke memoáre od Vivek Shraya – kanadskej spisovateľky, hudobníčky, vizuálnej umelkyne a profesorky na Univerzite v Calgary. 

I’m Afraid of Men – Vivek Shraya

„Bojím sa mužov, lebo oni ma naučili báť sa. Bojím sa mužov, lebo oni zmenili slovo „dievča“ na zbraň, ktorou mi ubližovali, a naučili ma mať z neho strach. Bojím sa mužov, lebo to oni ma naučili nenávidieť svoju feminitu a nakoniec ju úplne poprieť. Bojím sa mužov, lebo práve oni ma naučili báť sa toho, čo ma robí výnimočnou.“

Týmito silnými slovami začína Vivek Shraya svoje krátke memoáre I’m Afraid of Men (2018). V osobných esejách nás prevedie spomienkami na chvíle krutosti a agresie, ktoré zažila len preto, že bola „príliš ženská ako chlapec a nie dosť ženská ako dievča“. Kladie si v nich podnetné otázky, ktorých zodpovedanie môže ľuďom na ceste objavovania vlastnej rodovej identity ukázať správny smer a snáď aj dodať odhodlanie vydať sa ním. Nám ostatným zas núka možnosť kriticky zhodnotiť svoje spojenectvo a konfrontovať vlastné predsudky voči transrodovým a nebinárnym ľuďom.

Memoáre I’m Afraid of Men som „zhltla na posedenie“ už dávnejšie, no úvahy Vivek vo mne rezonujú ešte stále. Aj kvôli spoločenskej situácii, v ktorej sa práve nachádzame, mi hlavou neustále víri jej otázka: „Prečo začnú ľudia vidieť a zaujímať sa o moju ľudskosť až vtedy, keď im poviem o všetkých spôsoboch, akými mi bolo ublížené?“

Po knihe, ktorú odporúča Lex, by mal siahnuť každý, kto chce nakuknúť do prežívania transrodového človeka. 

Gender Euphoria: Stories of joy from trans, non-binary and intersex writers – Laura Kate Dale

Zatiaľ čo príbehy o transrodových ľuďoch sa zvyčajne sústreďujú na rodový nesúlad (dysfóriu), v centre pozornosti tejto knihy stojí rodová eufória – radosť z toho, keď vás rodič prvýkrát osloví zvoleným menom, keď prvýkrát dostanete odvahu ostrihať si vlasy nakrátko, keď sa konečne skutočne cítite ako vy, a nielen ako chodiaca maska. 

Kniha Gender Euphoria sa zameriava pocit, ktorý cisrodoví ľudia ani nevnímajú, ak ho práve prežívajú. Pocit, ktorý transrodovým ľuďom doslova zachraňuje životy.

Pod editorskou taktovkou Laury Kate Dale nám svoj príbeh prerozpráva 19 transrodových, nebinárnych, bezrodových a intersex autorstiev. Spájajú ich pocity eufórie, hrdosti, dôvery, slobody a extázy.

„Niekedy sa zobudím a nemôžem sa ubrániť úsmevu, keď sa vidím v zrkadle. Nie som to nervózne, zatrpknuté mladé dievča, ktoré schovávalo svoje telo pod neforemné oblečenie, v škole sa správalo zle a plakalo, aby zaspalo, pretože žiarlilo na chlapcov v triede. Som hrdý a sebavedomý trans muž, nadšený, že môžem ísť na univerzitu, nadšený, že môžem zažiť všetko, čo svet ponúka. Teším sa na budúcnosť a nech sa stane čokoľvek, milujem sa a verím si, že to zvládnem. Chcem, aby dal môj príbeh ľuďom nádej, že byť trans nie je doživotný trest. Nepotreboval som nikoho povolenie, aby som bol svojím autentickým ja, a nepotrebuješ ho ani ty,“ píše Oliver Jones, trasnrodový muž z Anglicka.

Text: Maňu Kościuszko, Patrícia Marková, Alexis Santay a Petra Kmecová

The post Knižný klub Kvír Výr odporúča: 4 memoáre, ktoré vás vtiahnu do prežívania transrodového človeka appeared first on PRIDEkosice.sk.

Vzdelávanie je rozdelené na 2 časti – všeobecnú, ktorá je spoločná pre všetkých a v ktorej účastníctvo získa základný prehľad o LGBTI+ terminológii, rešpektujúcom jazyku či nevedomých predsudkoch. V druhej, špecifickej časti, bude účastníctvo rozdelené podľa svojho zamerania (medicína, psychológia, učiteľstvo) a bude sa venovať konkrétnym príkladom z praxe.

Účasť na webinároch je bezplatná. Prihlasovací formulár nájdete na tomto odkaze.

Termíny webinárov

Spoločný úvod I.
Sobota 15. 4., 9:00 – 12:00 a 14:00 – 17:00

Spoločný úvod II.
Štvrtok 20. 4., 16:00 – 19:00
Piatok 21. 4., 16:00 – 19:00

(môžete si vybrať, ktorý spoločný úvod Vám vyhovuje).

Webináre podľa špecializácie

Lekárstvo
Pondelok 24. 4., 16:00 – 19:00
Utorok 25. 4., 16:00 – 19:00

Psychológovia/ičky
Streda 26. 4., 16:00 – 19:00
Štvrtok 27. 4., 16:00 – 19:00

Učiteľstvo a šk. psychológovia/ičky
Piatok 28. 4., 16:00 – 19:00
Sobota 29. 4., 16:00 – 19:00

Je potrebné sa zúčastniť celého cyklu (jeden zo spoločných úvodov + sada webinárov podľa špecializácie).

Prihlasovanie je možné do 13. 4. alebo do naplnenia kapacít. Účasť budeme potvrdzovať priebežne.

Kto povedie webináre?

Adam Zubrický, BA, MA, MBACP je psychoterapeut, absolvent dlhodobého výcviku v psychodynamickej psychoterapii a poradenstve (s vyznamenaním) na University of London a člen Britskej Asociácie pre Poradenstvo a Psychoterapiu (British Association for Counselling and Psychotherapy).

Vo svojej terapeutickej praxi sa Adam špecializuje predovšetkým na prácu s rodovou, sexuálnou a vzťahovou rozmanitosťou (z angl. Gender, Sexual and Relationship Diversity), čo znamená, že jeho vlastný prístup je kombináciou psychodynamických, vzťahovo zameraných a sociokultúrne informovaných elementov, ktoré reflektujú špecifické potreby LGBTI+ ľudí a kladú dôraz na anti-opresívnosť a sociálnu spravodlivosť.

Medzi ďalšie oblasti, ktorým sa Adam vo svojej praxi venuje, patria vzťahové potiaže, etnická, kultúrna a jazyková diverzita, intersekcionalita, práca s expatmi a menšinami, úmrtia, straty a práca so zármutkom, následky rodinného alebo vzťahového zneužívania, a vyrovnávanie sa s následkami COVIDu.

Mimo svojej terapeutickej praxe sa Adam podieľa na viacerých medzinárodných projektoch zameraných na mentálne zdravie LGBTI+ ľudí v role odborného konzultanta.

Projekt „Dúhové vzdelávanie“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Projekt realizuje Dúha na východe, o.z.

The post Vzdelávanie o LGBTI+ témach pre odborníctvo appeared first on PRIDEkosice.sk.