Utriedenie si myšlienok je fajn začiatok. Príprava a trénovanie si rôznych scenárov vám môžu dodať väčší pocit pohodlia. Skúste si usporiadať rebríček najľahších a najťažších oblastí autovania. Podobne to môžete urobiť aj s ľuďmi. Zdôverte sa najskôr osobe, u ktorej máte istotu podpory a porozumenia. Obklopte sa „spojencami“. U tých, ktorých nemáte takú istotu, otestujte najprv ich reakcie na nejakom príklade (film, kniha, reportáž, podcast…). Nezabúdajte na to, že sa nemusíte vždy a každému autovať. Je to vaše rozhodnutie, nie povinnosť. Bezpečie je prvoradé.        

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Mám už cez 40 rokov a ešte len teraz zvažujem coming-out. Kde mám začať? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Prvým krokom je zachovať si pokoj. Pomôcť môže obklopenie sa priateľmi a priateľkami, ktorým dôveruješ. Navrhujem tiež spísať si, aký vplyv by mohlo mať vyautovanie na rôzne oblasti tvojho života. Ďalším pomocným krokom je vytvoriť si stratégie k jednotlivým situáciám, ktoré si si spísal/a (napr. ako reagovať pri konfrontácii a cvičiť si možné scenáre). Pokojne tvrdenia o tebe môžeš vyvrátiť. Ak nechceš byť out, tak nebuď. Je to oukej. Aj vďaka takejto príprave môžeš získať stabilitu v danej situácii. Vezmi si späť do rúk možnosť rozhodnutia. Nezabúdaj na následne ošetrenie rozbúrených emócií, neboj sa vyhľadať psychologickú pomoc, ak veci začnú byť príliš ťažké. V Prizme nájdeš bezplatné psychologické, sociálne a právne poradenstvo. 

Častokrát si neuvedomujeme možné negatívne dopady takéhoto nechceného vyautovania. Preto je nesmierne dôležité nechať toto rozhodnutie osobe, ktorej sa to priamo týka. Táto osoba pozná svoje možnosti a vie najlepšie vyhodnotiť, kedy, kde, komu a za akých okolností sa môže autnúť.  

___

Úvodné ilustračné foto: Pixabay

Páčil sa vám tento príspevok? Prečítajte si aj ďalšie dobré rady.  Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Vyautovali ma bez toho, aby som to chcel. Čo mám teraz robiť? appeared first on PRIDEkosice.sk.

Coming-out je dôležitý míľnik v životoch mnohých kvír ľudí a často nie je jednoduchý. Po vnútornom coming-oute nasleduje viacero ďalších v rôznych prostrediach, ako napríklad v rodine, v práci či medzi kamarátmi. Sú ľudia, ktorí sa rozhodnú nepodeliť o svoju identitu s ostatnými a aj to je v poriadku.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

Coming-out vie byť náročný a ľudia, ktorí si ním prechádzajú, potrebujú podporu a prijatie od svojho okolia. Práve preto je nevyhnutné dostať túto tému do verejného priestoru a hovoriť o ňom. 

Organizácia Saplinq sa preto v rámci kampane Vyfarbi sa rozhodla zdieľať príbehy tých, ktorí si coming-outom prešli alebo si ním prechádzajú. Tieto príbehy by mohli slúžiť ako inšpirácia pre ďalších ľudí.

Kampaň má, ako sa zdá, úspech. Zatiaľ sa podarilo vyzbierať dosť financií na vydanie Dúhového diára a aj na vytvorenie webového sprievodcu coming-outom. Ďalším plánom sú prednášky pre mladých ľudí, ktoré budú zorganizované, ak sa podarí vyzbierať dostatočná suma. Kampaň Vyfarbi sa beží ešte do utorka.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

Dúhový diár už teda uzrel svetlo sveta a jeho súčasťou sú aj omaľovánky. Kto sú však umelci, ktorí sa rozhodli špeciálne pre kampaň na podporu coming-outu vytvoriť originálne ilustrácie?

Kto sú autori ilustrácií?

„Som za každú srandu a rád realizujem kreatívne nápady. Omaľovánky som chcel stále vyskúšať tvoriť a práve preto sa mi táto možnosť páčila. Rozhodol som sa zamerať sa na inakosť, lebo tá mi príde veľmi krásna, ale spoločnosťou stále málo akceptovaná. Myslím si, že každý z nás by mal oslavovať svoju jedinečnosť,“ hovorí Lukáš, autor niektorých z grafík, ktoré nájdete v diári. 

Lukáš je mladý umelec z Košíc, ktorý sa okrem umenia aktívne venuje aj aktivizmu. Tento rok bol súčasťou stáže Laboratórium snov, ktorej výsledkom bol festival PRIDE Košice 2021. O Lukášovi sme však písali už predtým v rámci rubriky Teplá story.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

Ďalšou autorkou je Alex. Rovnako ako Lukáš, aj Alex sa venuje okrem umenia aj aktivizmu a bola súčasťou organizačného tímu v rámci stáže Laboratórium snov. 

„Mám pocit, že inakosť v akejkoľvek jej forme je v našej spoločnosti stále vnímaná pomerne negatívne, čo je smutné. Každý*á z nás je jedinečná ľudská bytosť a to je podľa mňa práve to krásne! Preto som rada, že som svojou tvorbou mohla prispieť k tejto kampani a tvorbe Dúhového diáru. Verím, že dokážeme vytvoriť pestrú spoločnosť, v ktorej všetci*ky budeme môcť ukázať všetky svoje farby bez strachu z odmietnutia,“ hovorí. 

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

Kampaň Vyfarbi sa jednoznačne prispela k tomu, aby sa debata o dôležitosti coming-outu dostala viac medzi ľudí. My dúfame, že tí a tie, ktorí sa rozhodnú coming-out podstúpiť, sa vo svojom okolí stretnú s pochopením a podporou. Veríme, že spoločne dokážeme vytvoriť akceptujúcu spoločnosť, kde sa ľudia nebudú báť vyfarbiť.

View this post on Instagram

A post shared by PRIDE Košice (@pride.kosice)

A ak by ste potrebovali nejaké rady počas coming-outu, veľa užitočných tipov nájdete v rubrike Dobrá rada.

The post Dúhový diár je na svete! Kto sú umelectvá, ktoré prispeli svojou tvorbou k jeho vzniku? appeared first on PRIDEkosice.sk.

„Nemal som ten istý záujem o ženské telo ako oni. Ja som od šiestich rokov tancoval spoločenské tance, s partnerkou som bol v blízkom telesnom kontakte. Ženské telo som teda nebral ako niečo nezvyčajné,“ objasňuje Lukáš. Prelomový moment pre uvedomenie si vlastnej orientácie nastal, keď mal 12 rokov. Hral sa s kamarátom u susedov a ten sa ho spýtal, či sa nejdú „pusinkovať a ukazovať si pipík“. Lukáš to najprv odmietol, prišlo mu to ako nevhodné. Po nejakom čase však kamarátovi prikývol.  

Som aj ja takýto?

Trvalo však ďalších 10 rokov, kým vlastnú identitu naozaj prijal. Na jednej strane ho priťahovalo mužské telo, na druhej strane rástli obavy, že ho pre orientáciu odmietnu kamaráti a vylúči okolie. „Vnímal som, že po ‚po správnosti‘ sa mi musia páčiť dievčatá. Mal som v sebe silný boj prírody, ktorú nešlo poprieť, a spoločenských noriem.“

Počas puberty sa dostal aj k pornu, kde ho veľmi priťahoval práve sexuálny akt dvoch mužov. Po sledovaní takýchto scén však cítil zo seba znechutenie. „Pýtal som sa samého seba, či som takýto aj ja. Vravel som si tiež, že musím prestať pozerať gej porno a bude všetko v ‚poriadku‘… Samozrejme, aj tak som sa k tomu vždy vrátil,“ dopĺňa Lukáš.  

Namiesto boja prijatie

Svoju orientáciu tajil až do vysokej školy. Spomína si, že preto ani veľmi nezapadal medzi ostatných a vlastne sa tomu aj vyhýbal. Ku coming-outu sa odhodlal vďaka novému prostrediu, ktoré mu priniesla Vysoká škola múzických umení, kde začal študovať. „Veľmi mi pomohol nový pohľad na život skrz umenie a tanec, ktorý som získal počas štúdia. A taktiež aj prítomnosť LGBTI+ ľudí okolo mňa. To, ako tam boli všetci rovnocenní, mi ponúklo omnoho pozitívnejší pohľad na homosexualitu. Zrazu to nebolo niečo zlé, ale naopak až nezaujímavé. Proste, buď si kým chceš, ale hlavne buď úžasný.“

Na ceste k sebaprijatiu zohrala pre Lukáša kľúčovú rolu oslava Silvestra v roku 2017. Kamarát ho zobral na gej party. Spomína si, že to vedomie množstva gejov okolo ho veľmi zasiahlo. Zrazu si dovolil prijať tú časť samého seba, s ktorou dlho bojoval a neustále ju odmietal. 

Od toho dňa nabral odvahu, aby začal skúmať otvorene a vedome vlastnú sexualitu. „Pokiaľ som neprijímal seba samého, tak som nerandil ani so ženami, nezoznamoval som sa s gejmi, bol som panic a nikoho som ani skutočne nepobozkal. Až keď som sa prijal, tak som bol odvážny ísť objavovať všetko to, čo iní ľudia objavujú od pätnástich. Svoju súčasnú situáciu by som opísal troma slovami: nič alebo všetko. Teraz už konečne môžem robiť všetko to, čo som si kvôli skrývaniu sa odopieral. A je to neskutočne úžasné. Až sa trochu cítim trápne, že prečo som to neurobil skôr, keď je to taký mega pocit byť sám sebou.“

Dosť bolo skrývania

Mrzí ho však, že stále spoznáva veľa chalanov, ktorí svoju identitu taja. Nevyhovuje mu to veľmi pri randení či partnerskom vzťahu. Rád by prejavoval svoju náklonnosť dotykmi či bozkom na verejnosti, no jeho skúsenosť je taká, že mnohí chalani sa neustále obzerajú, či ich niekto nevidí. „Keď niekoho ľúbim, tak sa za to nehanbím. Ak sa niekto hanbí za to, keď niečo ku mne cíti, tak sa pýtam, ako je možné, že pohľad cudzieho okoloidúceho má väčší vplyv než naša vzájomná láska,“ hnevá sa Lukáš. Veľmi by ho potešilo, ak by gej komunita žila otvorenejšie a neskrývala sa. Myslí si, že práve to môže zmeniť situáciu na Slovensku. Ak budú ľudia na ulici stretávať gejské páry, tak si na to časom zvyknú.

Aj preto oceňuje, že existujú Pride festivaly ako oslava slobody a vlastnej identity. Rád spomína na prvú návštevu Pride Košice. Deň sa síce nezačal ideálne, no o to lepšie sa skončil. „So sestrou som sa najprv pohádal, či tam musím ísť, ale nakoniec ma odviezla v Prešove na stanicu a vraj ma aj ľúbi. Na Pride sa mi neskutočne páčila priama konfrontácia s ďalšími ľuďmi, ktorí boli v centre mesta len ako diváci. Ich reakcie, niekedy negatívne, častejšie pozitívne. Magické bolo aj, ako mi vonkajší pozorovatelia usmievajúc odkývali späť. Takéto spojenie som pred tým nikdy nezažil. Bolo to, ako by sme sa všetci na tejto planéte mali radi, medzi nami vládne mier a navzájom sa rešpektujeme.“

___

Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Mal som v sebe silný boj prírody, ktorú nešlo poprieť, a spoločenských noriem appeared first on PRIDEkosice.sk.

Matúš si spomína, že už ako dieťa sa líšil od chlapcov vo svojom okolí. „Bol som iný ako zvyšok mojich rovesníkov. Ako by povedal môj otec, nikto sa nevedel tak super vytáčať v sukniach na ulici ako ja,“ vysvetľuje s úsmevom. Reálne si však začal uvedomovať svoju orientáciu, až keď mať 16 rokov. Ako uviedol, až vtedy mu došlo, že domov frajerky nosiť nebude.

Chvíľu mu však trvalo, kým sa s tým faktom vyrovnal. Dostať sa totiž k informáciám o homosexualite bolo v čase jeho dospievania skôr zriedkavosťou. Internet bol ešte len hudbou budúcnosti a zohnať časopis o tejto téme v Košiciach nebolo vonkoncom jednoduché.

Na ceste k sebaprijatiu mu podľa vlastných slov pomohlo, že šiel na vysokú školu do iného mesta. V Banskej Bystrici na fakulte spoznal ďalších gejov, vďaka čomu ľahšie spracoval vlastnú inakosť.  „Hlavne som si už nemyslel, že som divný. Aj keď úplne otvorený som nebol, keďže v spoločnosti bolo veľa predsudkov voči gejom, ktoré sú aj dodnes, ale teda vtedy to bolo oveľa horšie,“ spomína Matúš.  

Láska, zober mamu a choďte

Coming-out pred rodičmi spravil, keď si našiel prvého frajera. Mame sa však zdôveril nie úplne plánovane. „Stalo sa to náhodou po mojej operácii, keď som bol odkázaný na pomoc mamy. V izbe v nemocnici bol raz aj môj frajer. A ja som bol vtedy nervózny a zo mňa vypadlo: ‚Láska, zober seba aj mamu a choďte preč a príďte zajtra, keď ma nebudete rozčuľovať.‘ Mama sa zasmiala a mne došlo, čo sa stalo,“ prezradil Matúš. Neskôr sa s mamou k tomu momentu vrátili, kedy ho ubezpečila, že jej jedno, s kým chodí, len chce, aby bol šťastný.

Trošku zložitejší bol coming-out pred otcom. Ten vraj potreboval viac času, aby to spracoval. „Ale veľmi mu pomohlo, keď spoznal môjho prvého frajera a zistil, že je to taký istý človek ako všetci ostatní,“ dodal Matúš. Vzťah s rodičmi sa mu vďaka coming-outu zlepšil a to vďaka tomu, že mohol byť sám sebou: „Nehral som už divadlo, aby som spĺňal ich predstavu o tom, kým mám byť.“

S rodičmi si dodnes skvelo rozumie. Otec má vraj potrebu ho stále ochraňovať a mama pravidelne kontroluje, či už jedol, či má čo jesť a či mu nemá navariť. „Mám veľké šťastie, že aj napriek katolíckej výchove a faktu, že sú obaja silne veriaci, tak chápu rozdiel medzi tým, čo tvrdí cirkev a čo je naozaj dôležité, a tým je láska k blížnemu.“

Nič netajil ani v práci

Svoju identitu netajil ani v pracovisku. Aj keď dodáva, že neprišiel prvý deň do práce s pozdravom: „Čaute, ja som Matúš a som gej.“ Snažil sa byť len úprimný pri bežných rozhovoroch. Otvorene rozprával o svojich vzťahoch a mnohým v okolí to došlo aj podľa fotiek na sociálnych sieťach.

Reakcie kolegov a kolegýň boli prevažne pozitívne, aj keď stretol sa aj s nepríjemnými predsudkami. „Keď som žil a pracoval v Bratislave, tak to nikto neriešil. V roku 2009 som sa vrátil do Košíc a začal som pracovať pre IT firmu. Najprv som mal rešpekt voči tomu, ako budú ľudia reagovať, ale nakoniec som zistil, že to riešia iba toľko, koľko im dovolím.“

Ku Košiciam má dodnes dobrý vzťah. Je to aj tým, že v meste žije jeho rodina. Obľubuje štvrť, kde vyrastal. K srdcu mu prirástli parky na Komenského ulici a príroda okolo mesta. Mrzí ho však, že z času na času narazí na človeka, ktorý ho považuje za menejcenného len pre to, že je gej. „Chvalabohu, že sa mi podarilo v poslednej dobe takýchto ľudí odstrániť zo života. Aj ja by som mohol mať predsudky voči nim, ale nemám, lebo v konečnom dôsledku to vôbec nie je podstatné. Dôležité je žiť život tak, aby sme boli šťastní.“

___

Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBTI+ sveta. Ďakujeme!

The post Otcovi pomohlo, keď spoznal môjho frajera a zistil, že je človek ako ostatní appeared first on PRIDEkosice.sk.

Uvedomovať si to začala v istej podobe už okolo 16. roku. Citovému životu alebo sexualite však v tej dobe až takú váhu nedávala. Prioritou bol čas strávený s kamarátmi. To zmenil výlet na chatu, kde riadne žúrovali. Krístina po viacerých pohárikoch alkoholu pobozkala ženu a už nebolo cesty späť. „Celé mi to došlo. Až spätne som si uvedomila, že sa mi raz sníval sen so ženou, čo ma veľmi vydesilo. Vtedy som zrejme potlačila úplne všetko, čo sa týkalo vzťahov a podobne,“ spomína dnes na objavovanie samej seba.

V čase jej detstva bola téma homosexuality veľké tabu. Stretávala sa jedine s posmeškami a urážkami voči gejom. Na strednej škole, ktorú neskôr navštevovala, už spoznala dva lesbické páry. Aj na ich adresu zachytila poznámky o tom, že je ich láska je chorá. Kristína sa ich snažila vždy zastať.

Som šťastná, keď si šťastná

Informácie o inej orientácii sama aktívne nehľadala, až do spomínanej chaty si myslela, že sa jej to netýka. Homosexualitu však napriek tomu nepovažovala za niečo neprirodzené. „Skôr mi prišlo, že je nepríjemné byť teplým kvôli postoju spoločnosti. Neskôr, keď som konečne prišla na to, že sa ma to týka, stále som nemala potrebu nejako sa v tom rýpať a hľadať komunity alebo nejakú podporu. Vyoutovala som sa pred pár kamošmi a mala som šťastie, pretože boli veľmi podporní. Prijala som tak moju orientáciu ako fakt.“

Do pamäti sa jej silno vryla reakcia najlepšej kamarátky, ktorá ju objala a povedala, že ju robí šťastnou, keď je Kristína šťastná. Spomína si, že nezažila žiadnu odsudzujúcu alebo zraňujúcu reakciu. Okrem podpory kamarátov a kamarátok jej na ceste k sebaprijatiu pomohlo aj to, že poznala iných teplých ľudí a aj pár teplých umelcov v zahraničí. „Bol to ten pocit, že nie som jediná, čo to tak cíti. A že existujú miesta, kde je homosexualita oveľa viac akceptovaná,“ vysvetľuje Kristína.

Natlakovaný hrniec plný emócií

O čosi komplikovanejšie to bolo, keď si našla prvú frajerku. Nepáčilo sa jej, že by sa mali skrývať. Kristíne to prišlo nezmyselné a ako nepríjemný zásah do jej osobnej slobody. „Chcela som svoju prvú lásku držať v meste za ruku, dať jej pusu, normálne veci. Prvý vzťah bol pre mňa veľmi intenzívny asi aj pre to, že som svoju sexualitu držala dovtedy pevne pod pokrievkou. Bola som ako natlakovaný hrniec plný emócií, ktoré som chcela prejavovať a štvalo ma, že moja frajerka to tak necítila.“ Pre Kristínu to bolo obdobie plné krásnych a nových pocitov, no na druhej strane aj plné hnevu na spoločnosť. Ako dodala, nikdy totiž nemala pocit, že by jej náklonnosť a láska a rovnako aj jej identita boli nesprávne a zlé.

S rodičmi na PRIDE Košice

Rodičom povedala o svojej orientácii, až keď bola na vysokej škole. Ako prvej sa zdôverila mame. Spätne hodnotí, že to mala spraviť skôr a aj citlivejšie. Kristína vysvetľuje, že večné zatajovanie im naštrbilo vzťah. „Mama úplne nerozumela, prečo sa jej nechcem s ničím zdôveriť, a prečo v rozhovoroch vždy akoby narážala na múr, za ktorý som ju nechcela pustiť. Neskôr už niečo tušila a stále sa ma vypytovala na moje ‚kamarátky‘. Raz v aute som to na ňu vypálila, lebo som už nemala energiu ani chuť ďalej zatĺkať,“ objasňuje Kristína.

Mama sa po tejto správe rozplakala a pýtala sa, kde spravila chybu. Kristína ju uisťovala, že nikde, čo ju upokojilo. Začali sa teda o téme rozprávať dôslednejšie. Mama jej tlmočila svoje obavy, že sa jej ako lesbe bude na Slovensku ťažko žiť. Kristína na to reagovala, že prijatie vlastnej orientácie je jediná cesta, ako môže byť naozaj šťastná. Chcelo to však viac času a rozhovorov, kým prišlo k akceptácii aj zo strany mamy. Dopomohli k tomu aj odborné brožúry a knihy o homosexualite. Viaceré vyhľadala dokonca samotná mama, ktorá to neskôr to povedala aj otcovi. „Nie je to tabu, s mojimi frajerkami vychádzal vždy ok. A minulý rok boli obaja aj na PRIDE Košice, a to je pre mňa obrovská vec.“

Kristína sa neskôr odsťahovala do Bratislavy, v súčasnosti žije v Barcelone. Keď ešte žila na východnom Slovensku, nemala pocit, že by tam existovala kvír komunita. O to viac ju teší, že vníma, ako sa to mení. Na druhej strane ju mrzí, ako pribúda klamstiev a nenávisti na internete a aj zo strany verejných činiteľov. „Život v Barcelone ma oslobodil od slovných útokov na ulici, stále sa mi však nedarí odosobniť sa od toho, čo sa deje na Slovenku a ako sa neustále navážajú do LGBTI+ komunity. Zakaždým ma to zraňuje a hnevá.“

___

Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.

PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!

The post Nikdy som nevnímala, že moje city sú nesprávne appeared first on PRIDEkosice.sk.

Denis si spätne uvedomuje, že svoju náklonnosť k mužom začal vnímať veľmi skoro. Ako väčšina detí aj on rád skúmal, čo majú rodičia odložené v skriniach, keď práve neboli doma. Zvedavosť ho doviedla k erotickým časopisom. „Keď som tak listoval tými časopismi, všimol som si, že viac ma zaujímajú mužské časti ako tie ženské. Nevenoval som tomu však veľkú pozornosť, keďže som ani sám nevedel, čo to celé znamená a o čom je pornografia. Ale tí muži boli niečo, načo sa mi pozeralo lepšie a to som mal 6-7 rokov,“ spomína Denis.

Počas detstva mal podľa vlastných slov bližšie k dievčatám. Vyhovovalo mu, že môže s nimi rozoberať chlapcov. „Znie to možno ako klišé, no cítil som sa s nimi lepšie. Nemusel som sa na nič hrať,“ vysvetľuje. Nemal vraj potrebu držať sa zažitých predstáv, ako sa majú muži správať a čomu sa majú venovať. Snažil sa robiť to, čo vnímal ako svoju prirodzenosť. Prezrádza, že aj vlastnú sexualitu prijal bez väčších ťažkostí.

U nás doma to bolo super

O čosi komplikovanejšie to však bolo s reakciami okolia. Podľa jeho slov, každý gej postupne objaví, že v našej krajine je homosexualita témou, ktorá stále niektorým ľuďom robí problém. Napriek tomu však svoju orientáciu netajil, ale na druhej strane tiež nemal potrebu hovoriť o tom na prvom stretnutí. Dodal však, že zažil aj situácie, kedy sa tejto otázke vyhýbal z obáv pred napadnutím. „To bolo skôr pre ochranu seba a nie preto, že by som sa za to hanbil,“ dodal.

Denis si pochvaľuje prístup rodičov k jeho orientácii: „U nás doma to bolo super, rodičia sú super a hlavne s mamou mám skvelý vzťah, bolo to také tiché tajomstvo, naši to vedeli a nejaký coming-out nebol potrebný.“ Keď priviedol domov svojho vtedajšieho priateľa, nikto vraj nebol v šoku. Rodičia boli radi, že s niekým chodí a prijali túto správu veľmi pozitívne. Denis by zo srdca prial každému gejovi takýto scenár: „Som presvedčený, že to zoznámenie mojich rodičov s frajerom utužilo nás vzťah ešte viac.“

V Košiciach sa cíti dobre

Podpora rodičov Denisovi pomohla získať sebadôveru a postaviť sa sám za seba. Veľkou pomocou pre neho bolo aj to, že mladí ľudia sú dnes otvorenejší: „Cestujú a vidia, ako to vo svete funguje, čomu sa veľmi teším.“ V Košiciach sa mu ako gejovi žije vraj dobre. Vie si síce predstaviť, že by tamojšia LGBTI+ scéna mohla byť väčšia, vynahrádza si to však výletmi do väčších miest. Rozumie ale aj tým ľuďom z queer komunity, ktorí sa rozhodnú žiť v zahraničí v snahe získať väčšiu slobodu a voľnosť. „Ja našťastie nepotrebujem tieto veci skrývať a preto mi je dobre v meste, v ktorom bývam. Mám veľa úžasných priateľov, či už v Bratislave, Prahe a vlastne po celej Európe a to viac si ich cením a teším sa, keď sa s nimi znovu uvidím.“ Na Košiciach sa mu veľmi páči, ako napredujú, oceňuje nové bary, reštaurácie, akcie. Tvrdí, že tam má všetko, čo potrebuje k životu. Naďalej je však zvedavý na kultúru iných krajín. „Určite chcem v budúcnosti žiť aj v iných krajinách. Žil som vo Veľkej Británii a Španielsku a každý štát má svoje čaro. Momentálne si však robím atestáciu z plastickej chirurgie a popri nej aj PhD, tak keď sa mi podarí dokončiť tieto dva dôležité body v mojom živote, uvidíme kam ma to zaveje.“  

The post Nikdy som netajil, že som gej appeared first on PRIDEkosice.sk.

The post Online rozhovory z Tepláreň Café appeared first on PRIDEkosice.sk.

• Najskôr je dobré zdôveriť sa niekomu, komu dôveruješ. Môže to byť sestra, brat, kamarát, kamarátka. Najlepšie to vieš ty. Ak máš vo svojom okolí niekoho takého, najprv sa zver im. Môže to byť veľmi jednoduché, môže to byť aj náročné, je to pochopiteľné. Práve na blízkej osobe si však môžeš precvičiť a pocítiť, aké to je, keď sa niekomu zveríš.

• Neskôr je fajn povedať o sebe dospelej osobe, s ktorou si rozumieš (teta, ujo). Zistiť, aké reakcie by mohli mať rodičia, je tiež dôležité.

• Odhadnúť reakcie rodičov, môžeš i tak, že im nenápadne podhodíš článok, v ktorom sa hovorí o LGBTI+ téme a uvidíš ich reakciu. Alebo môžeš skúsiť  utrúsiť poznámku, že na škole je niekto, kto je gej, lesba či trans. Opäť skúmaj, aké sú reakcie.

• Ak sa budeš cítiť pri ich reakciách bezpečne, potom je fajn zavolať si k tomuto rozhovoru dospelú osobu, ktorej dôveruješ a povedať to rodičom/rodičovi v jej prítomnosti.

• Ak máš obavu, že by ti hrozilo nebezpečenstvo, napríklad vyhodenie z domu, alebo fyzické či psychické násilie, potom túto informáciu rodičom nehovor. Najdôležitejšia je tvoja bezpečnosť.

The post Ako povedať rodičom, že som teplý*á? appeared first on PRIDEkosice.sk.

„Úprimne povedané, žiadalo sa mi ukázať stránku, ktorú bežne pri práci neukazujem. Vedel som, že ak chcem túto úlohu stvárniť autenticky, nepôjde to bez toho, aby som ukázal, že aj ja som gej,“ povedal Richards. Jeho motiváciou vraj bolo aj to, aby podporil ľudí s rovnakou orientáciou. 

Ako uviedol, ku coming-outu sa odhodlal aj preto, že byť homosexuálnym černošským hercom v Hollywoode 90-tych rokov neprichádzalo do úvahy a súčasný posun k akceptácii si vyžadoval „aktualizáciu jeho mentálneho softvéru“.

Viac sa dočítate v tomto článku.

The post Coming-out na Insta TV? Prečo nie? appeared first on PRIDEkosice.sk.