Skip to content Skip to sidebar Skip to footer

Pomohli vysnívať PRIDE Košice 2021. Ako hodnotia stáž Laboratórium snov jej účastníci?

Prihlásenie, spoznávanie, organizovanie, nové priateľstvá, nezabudnuteľné zážitky a neoceniteľné skúsenosti. Bol to beh na dlhú trať s vydareným finišom. Od marca sa kolektív stážistického tímu formoval a pracoval na podujatiach festivalu PRIDE Košice 2021. My sme s niekoľkými členmi a členkami spravili rozhovor o tom, aké pocity a spomienky si odnášajú z tohto programu.

Čo je Laboratórium snov, kto stojí za týmto nápadom a aký význam celá stáž nesie, sme rozobrali v predošlom článku. Tentokrát sa pozrieme a predstavíme samotných stážistov a stážistky, priblížime, na akej časti organizácie festivalu PRIDE sa podieľali a aké boli ich svetlé okamihy a aj prekážky počas 6 mesiacov.  

Alex, Alex, Alex a Alex počas PRIDE festivalu

Mimo Laboratória snov pridáva príspevky a stará sa o beh sociálnych sietí PRIDE Košice, počas festivalu mala na pleciach aj hudobnú produkciu. Stážistka Alex Michelčík za svoju najväčšiu vášeň považuje umenie v rôznych podobách – hrá na husle, spieva a nezanevrie ani na výtvarné umenie, hlavne sa venuje maľbe a kresbe, či už digitálnej alebo tradičnej. Obľubuje tiež čas strávený v prírode – turistiku, stanovanie alebo pokojnú prechádzku. Je milovníčka cestovania, rada spoznáva nové miesta a ľudí.

Prečo si sa do Laboratória snov prihlásila?

Súčasťou PRIDE Košice som už štvrtý rok, takže to bolo pre mňa tak trochu samozrejmosťou. PRIDE Košice pre mňa predstavuje hodnoty, ktorým verím a ktoré sú pre mňa dôležité – rovnosť, akceptácia, rešpekt… Už si veľmi neviem predstaviť leto bez neho. Čo sa týka Laboratória snov, bol to nový koncept, ktorý ma zaujal a dal mi možnosť byť viac súčasťou plánovania a organizácie celého festivalu v porovnaní s dobrovoľníckym programom.

S akou najväčšou výzvou si sa musela popasovať? Ako sa ti ju podarilo zdolať?

Najväčšou výzvou bola asi zodpovednosť za chod festivalu. S niektorými vecami, ktoré boli náplňou mojej práce v rámci organizácie PRIDE Košice, som nemala predtým skúsenosti. Nakoniec sa však ukázalo, že to nebolo také “strašidelné”, ako sa mi to na začiatku zdalo.

Čo si vďaka tejto stáži získala?

Určite mám oveľa viac skúseností, čo sa týka najmä organizácie a produkcie, a vo všeobecnosti mám predstavu, ako taká organizácia festivalu vyzerá. Okrem toho tu však bola aj možnosť spoznať skvelých ľudí.

Najprv neznámi, neskôr kolegovia. Ako sa ti pracovalo s ostatnými stážistami a stážistkami počas príprav PRIDE festivalu? 

Myslím si, že sme super partia a že si sme si sadli už na začiatku. Pol roka sme sa vídavali iba online a osobne sme sa stretli až v lete. S niektorými to u mňa bolo na PRIDE v Banskej Bystrici, no s väčšinou až na tom našom v Košiciach. Nemám však pocit, že by nás to akokoľvek negatívne ovplyvnilo. Sú to úžasní ľudia a naozaj sa teším, že sme sa spoznali a vôbec že sú v mojom živote.

Aká spomienka z celého programu Laboratória snov ti dokáže vyčariť úsmev na tvári? Odporučila by si túto stáž ostatným? 

Neviem si vybrať jednu spomienku, keďže ich je za ten čas tak veľa. Či to už bola karaoke show, na ktorej sme sa parádne zabavili, piknik, opekačka, afterparty… Boli sme spolu na PRIDE v Banskej Bystrici, kde sme si užili kopec srandy. Spoločne sme organizovali niečo, čo má pre nás zmysel a bolo krásne vidieť, ako sa naše prvé nápady a plány postupne stali realitou. Sprievodné udalosti v rámci PRIDE Košice sa konali väčšinou poobede a tak sme mali dosť voľného času, kedy sme chodili po košických múzeách a kaviarňach. Ale je to hlavne o ľuďoch. Keď si s niekým rozumieš, tak tie zážitky naozaj stoja za to.

Na potulkách po Košiciach

V LGBT+ písmenkovej polievke spadá pod písmená Nebinárne a Pansexuálne. Študuje na strednej škole, je nadšené čitateľča štúdií a nemá problém skonzumovať nadmerné množstvo pukancov na posedenie. Viky Vargicovie prispelo k organizácii rôznorodých diskusií, malo pod palcom speedfriending a zhostilo sa úlohy hlavného žartovčaťa v organizačnom tíme. Na PRIDE dni behalo vždy a všade a dozeralo na jeho hladký priebeh.  

Prečo si sa do Laboratória snov prihlásilo?

Chcelo som pomôcť zmeniť Slovensko k lepšiemu, keďže mi na tejto krajine záleží a chcem si tu dokázať predstaviť budúcnosť pre ľudí ako som ja, ale aj pre zvyšok queer komunity. Našťastie, som z dobrej rodiny, kde ma podporujú, a preto som malo aj takúto možnosť zapojiť sa. Vždy ma zamrzí myšlienka, keď si uvedomím, že niektorí ľudia si nemôžu dovoliť organizovať či zúčastniť sa PRIDE festivalu práve kvôli tomu, že nemôžu ukázať navonok svoje pravé ja zo strachu z odmietnutia rodinou či priateľmi. Presne toto chcem zmeniť a rozhodlo som sa konať, zapojiť a robiť Slovensko viac dúhové.

S akou najväčšou výzvou si sa muselo popasovať? Ako sa ti ju podarilo zdolať?

Najväčšia výzva hádam bola, keď sa mi z ničoho nič na rukách ocitla celá jedna diskusia, ktorá mala byť o 30 minút už premietaná naživo pre divákov a ja som ani nevedelo, kde som malo začať. Našťastie s podporou zvyšku organizačného tímu sme to nejak zvládli, vzájomne sme si pomáhali a dopĺňali sa tam, kde druhému končili sily. A taká bonusová výzva bolo vyznať sa v Košiciach, keďže som z Bratislavy a nemalo som poňatia, kde sa čo nachádza. Raz som skoro ani netrafilo na vlastný event. 

Čo si vďaka tejto stáži získalo?

Možno aj nečakane, no som spoznalo niekoho, s kým práve chodím, takže by sa dalo povedať, že vďaka tejto stáži som našlo lásku, to však nie je všetko. Okrem neuveriteľných skúseností, čo sa týka organizovania niečoho tak veľkého ako festival, som spoznalo neuveriteľne veľa úžasných individuií, či už zo samotného organizačného tímu alebo aj zo zúčastneného obecenstva. Bolo to hádam prvýkrát, kedy som cítilo, že komunita je naozaj prepojená. 

Najprv neznámi, neskôr kolegovia. Ako sa ti pracovalo s ostatnými stážistami a stážistkami počas príprav PRIDE festivalu? 

Všetci okolo mňa boli veľmi milí a nápomocní, no najlepšie som sa začalo cítiť v stážistickom kolektíve, keď sme sa prvýkrát videli naživo na našom teambuildingu. Myslím si, že to potvrdilo naše online priateľstvá a posilnilo väzby, ktoré sme si už predtým vybudovali. Na PRIDE dni sme už boli skoordinovaní a zosynchronizovaní. Ani sa mi nechce veriť, že sme si takú dobrú spoluprácu vytvorili na online hovoroch.

Aká spomienka z celého programu Laboratória snov ti dokáže vyčariť úsmev na tvári? Odporučilo by si túto stáž ostatným? 

Ešte úplne na začiatku sme mali raz hovor, ktorý bol robený s tématikou vesmíru, tak som si nastavilo ako pozadie náhodnú fotku vesmíru. Počas prestávky som si dalo na seba fialovú bradu, pančuchovú čapicu na zakrytie vlasov a na oči okuliare. No, a keď som sa vzdialilo, kamera trochu zblbla a prestala vnímať moje zvyšné telo, a tak akoby vo vesmíre letela len moja hlava, ktorá vyzerala ako vesmírna chobotnica. Doteraz sa musím smiať, keď si na to spomeniem. 

Túto stáž by som odporučilo každému, nezáleží na veku, či ste z komunity alebo nie, či máte skúsenosti s aktivizmom alebo nie. Ak vám záleží na lepšej budúcnosti LGBT+ komunity, tak hovorím, smelo do toho! Dvere máte otvorené, teraz už len stačí do nich vojsť.

Text: Simona Srnková

Doručíme ti čerstvú dávku láskyplného obsahu