Keď Lukáš vyrastal, nevnímal, že by bol niečím iný. Až keď rovesníci začali hovoriť o svojej sexualite, zistil, že sa od nich líši. Ženské telo nevnímal ako niečo vzrušujúce, naopak veľmi ho priťahovali muži.
Lukáš sa narodil v Prešove, kde aj vyrastal. Spomína si, že už od detstva venoval väčšiu pozornosť mužskému telu ako ženskému. „Nie tak ani zo sexuálnej stránky, ale proste som porovnával seba, detské telo s tým dospelým,“ vysvetľuje. S pubertou sa začala viac prebúdzať aj sexualita. Spočiatku sa nevnímal ako gej a sám pred sebou sa necítil nejako zvláštne. Až keď iní rovesníci začali hovoriť o vlastnej sexualite, uvedomil, že on to má inak.
„Nemal som ten istý záujem o ženské telo ako oni. Ja som od šiestich rokov tancoval spoločenské tance, s partnerkou som bol v blízkom telesnom kontakte. Ženské telo som teda nebral ako niečo nezvyčajné,“ objasňuje Lukáš. Prelomový moment pre uvedomenie si vlastnej orientácie nastal, keď mal 12 rokov. Hral sa s kamarátom u susedov a ten sa ho spýtal, či sa nejdú „pusinkovať a ukazovať si pipík“. Lukáš to najprv odmietol, prišlo mu to ako nevhodné. Po nejakom čase však kamarátovi prikývol.
Som aj ja takýto?
Trvalo však ďalších 10 rokov, kým vlastnú identitu naozaj prijal. Na jednej strane ho priťahovalo mužské telo, na druhej strane rástli obavy, že ho pre orientáciu odmietnu kamaráti a vylúči okolie. „Vnímal som, že po ‚po správnosti‘ sa mi musia páčiť dievčatá. Mal som v sebe silný boj prírody, ktorú nešlo poprieť, a spoločenských noriem.“
Počas puberty sa dostal aj k pornu, kde ho veľmi priťahoval práve sexuálny akt dvoch mužov. Po sledovaní takýchto scén však cítil zo seba znechutenie. „Pýtal som sa samého seba, či som takýto aj ja. Vravel som si tiež, že musím prestať pozerať gej porno a bude všetko v ‚poriadku‘… Samozrejme, aj tak som sa k tomu vždy vrátil,“ dopĺňa Lukáš.
Namiesto boja prijatie
Svoju orientáciu tajil až do vysokej školy. Spomína si, že preto ani veľmi nezapadal medzi ostatných a vlastne sa tomu aj vyhýbal. Ku comingoutu sa odhodlal vďaka novému prostrediu, ktoré mu priniesla Vysoká škola múzických umení, kde začal študovať. „Veľmi mi pomohol nový pohľad na život skrz umenie a tanec, ktorý som získal počas štúdia. A taktiež aj prítomnosť LGBT+ ľudí okolo mňa. To, ako tam boli všetci rovnocenní, mi ponúklo omnoho pozitívnejší pohľad na homosexualitu. Zrazu to nebolo niečo zlé, ale naopak až nezaujímavé. Proste, buď si kým chceš, ale hlavne buď úžasný.“
Na ceste k sebaprijatiu zohrala pre Lukáša kľúčovú rolu oslava Silvestra v roku 2017. Kamarát ho zobral na gej party. Spomína si, že to vedomie množstva gejov okolo ho veľmi zasiahlo. Zrazu si dovolil prijať tú časť samého seba, s ktorou dlho bojoval a neustále ju odmietal.
Od toho dňa nabral odvahu, aby začal skúmať otvorene a vedome vlastnú sexualitu. „Pokiaľ som neprijímal seba samého, tak som nerandil ani so ženami, nezoznamoval som sa s gejmi, bol som panic a nikoho som ani skutočne nepobozkal. Až keď som sa prijal, tak som bol odvážny ísť objavovať všetko to, čo iní ľudia objavujú od pätnástich. Svoju súčasnú situáciu by som opísal troma slovami: nič alebo všetko. Teraz už konečne môžem robiť všetko to, čo som si kvôli skrývaniu sa odopieral. A je to neskutočne úžasné. Až sa trochu cítim trápne, že prečo som to neurobil skôr, keď je to taký mega pocit byť sám sebou.“
Dosť bolo skrývania
Mrzí ho však, že stále spoznáva veľa chalanov, ktorí svoju identitu taja. Nevyhovuje mu to veľmi pri randení či partnerskom vzťahu. Rád by prejavoval svoju náklonnosť dotykmi či bozkom na verejnosti, no jeho skúsenosť je taká, že mnohí chalani sa neustále obzerajú, či ich niekto nevidí. „Keď niekoho ľúbim, tak sa za to nehanbím. Ak sa niekto hanbí za to, keď niečo ku mne cíti, tak sa pýtam, ako je možné, že pohľad cudzieho okoloidúceho má väčší vplyv než naša vzájomná láska,“ hnevá sa Lukáš. Veľmi by ho potešilo, ak by gej komunita žila otvorenejšie a neskrývala sa. Myslí si, že práve to môže zmeniť situáciu na Slovensku. Ak budú ľudia na ulici stretávať gejské páry, tak si na to časom zvyknú.
Aj preto oceňuje, že existujú Pride festivaly ako oslava slobody a vlastnej identity. Rád spomína na prvú návštevu Pride Košice. Deň sa síce nezačal ideálne, no o to lepšie sa skončil. „So sestrou som sa najprv pohádal, či tam musím ísť, ale nakoniec ma odviezla v Prešove na stanicu a vraj ma aj ľúbi. Na Pride sa mi neskutočne páčila priama konfrontácia s ďalšími ľuďmi, ktorí boli v centre mesta len ako diváci. Ich reakcie, niekedy negatívne, častejšie pozitívne. Magické bolo aj, ako mi vonkajší pozorovatelia usmievajúc odkývali späť. Takéto spojenie som pred tým nikdy nezažil. Bolo to, ako by sme sa všetci na tejto planéte mali radi, medzi nami vládne mier a navzájom sa rešpektujeme.“
___
Páčil sa vám článok. Ďalšie podobné nájdete v rubrike Teplá story. Ak by ste nás chceli podporiť pri písaní ďalších článkov, tak môžete prispieť cez Darujme.sk.
PS: Zdieľajte, prosím, naše články medzi svojimi priateľmi a priateľkami na Facebooku a pomôžte nám šíriť dobré správy z LGBT+ sveta. Ďakujeme!